Novela Starec a more, napísaná americkým spisovateľom Ernestom Hemingwayom v roku 1951 na Kube a vydaná v roku 1952 v USA, je posledným významným dielom tohto autora. Za toto dielo mu bola v roku 1954 udelená Nobelova cena za literatúru. Starec a more je epickým príbehom o nezlomnej vôli, o nezdolnosti, o obrovskej statočnosti a duševnej sile človeka. Je to prekrásna balada o starom rybárovi Santiagovi, ktorou sa autor dostal nielen medzi nositeľov Nobelových cien, ale priradil sa aj k veľkým básnikom mora, ospevujúcim nezlomnosť človeka. Príbeh o rybárovi je metaforou o živote. Autor sa snaží osláviť ľudskú silu, schopnosti a statečnosť.
Autor a jeho tvorba
Ernest Hemingway (1899 - 1961) bol americký spisovateľ, prozaik a publicista. Pochádzal z rodiny lekára a zúčastnil sa na 1. svetovej vojne ako dobrovoľník sanitných oddielov, utrpel ťažké zranenia. Je predstaviteľom tzv. stratenej generácie - označenie pre skupinu amerických spisovateľov, ktorí začali tvoriť v dvadsiatych rokoch 20. storočia a boli poznačení hrôznou skúsenosťou 1. svetovej vojny. V ich dielach sa často objavuje autobiografia, postavy diel sú často muži, ktorí vedú nebezpečný život (vojaci, lovci, rybári na mori). Hemingway ovplyvnil americkú literatúru. V jeho poviedkach hľadal pravdu o človeku v medznej životnej situácii. Podľa slov samotného autora využil Hemingway pri písaní vlastnú, takzvanú metódu ľadovca, ktorá spočíva v tom, že veľká časť významu je skrytá pod povrchom textu.
Literárne zaradenie diela
- Literárny druh: epika
- Literárna forma: próza
- Literárny žáner: novela
Postavy diela Starec a more
Celé dielo má iba niekoľko výrazných postáv, k čomu sa pridáva mnoho vedľajších postáv, s ktorými sa starec a chlapec stretli.
Santiago
Santiago je starý kubánsky rybár, ktorý žije v malej skromnej chatrči. Bol chudý, vyziabnutý s hlbokými vráskami na šiji a hnedými zrohovatenými škvrnami kože na lícach. Ruky mal zjazvené od lán. Všetko na ňom bolo už staré, až na jeho oči, ktoré boli veselé a mali rovnakú farbu ako more. Santiago je veľmi skromný, pokorný a vlastníctvo preňho veľa neznamená. Je nežný k prírode a k zvieratám. Ryby loví, aby vyžil. Starec Santiago je charakteristická hemingwayovská postava - rybár odlúčený od spoločnosti, zamĺknutý samorastný človek, ktorý sa rozhodol viesť boj na život a na smrť, aj keď výsledok zápasu je vopred istý a starcovo úsilie sa môže javiť ako zbytočné alebo vopred prehrané. Lovem rýb se zabývá téměř celý svůj život. Rybu nepovažuje za nepřítele, naopak ji považuje za přítele na širokém moři a ctí její sílu a vytrvalost, i když ji chce zabiť. Svoju samotu vyjadruje monológmi i oslovovaním seba samého, oslovovaním ryby.
Manolin
Manolin je mladý chlapec, ktorý od svojich piatich rokov chodieval so Santiagom chytať ryby. Ostrieľaný rybár mu odovzdal všetky svoje poznatky a skúsenosti. Ulovili spolu už mnoho veľkých rýb. Manolin je rybárov najlepší priateľ. Chlapec mal starca veľmi rád, nosil mu kávu, staral sa oňho a pomáhal mu nosiť veci. Neskôr mu však rodičia zakázali loviť so Santiagom, pretože starec nechytil rybu už štyridsať dní, a musel chodiť s iným člnom. Manolin sa však aj naďalej staral o Santiaga, pomáhal mu s prípravami na cestu a zaobstaraním čerstvých sardiniek na návnady. Po starcovom návrate ho našiel v chatrči. Keď uvidel jeho doráňané ruky, hneď sa rozplakal. Sedel pri starcovi, až kým sa neprebral. Povedal mu, že opäť sa budú plaviť spolu.
Príroda
More nevníma Santiago ako nepriateľa alebo protivníka, s ktorým treba bojovať. Uvažuje o ňom vždy v ženskom rode, je preňho ako živý organizmus. Zhováral sa s rybou, vnímal ju ako priateľa. Rád pozoroval vtáčiky a ľutoval ich, najmä tie drobné, ktoré krúžia nad vodou a skoro nikdy nič neulovia - „Majú ťažší život než my,“ pomyslel si. Dielo však hovorí aj o nekonečnom boji človeka s prírodou a o zabíjaní. Santiago je rybár - lovec. Celý život loví a zabíja ryby, aby vyžil. Je to prostý človek, ktorý zápasí s prírodou a je s ňou spojený. Prišlo mu ľúto ryby, ktorú ulovil. Jeho podvedomie mu však našepkávalo, že tú rybu nezabil len preto, aby ju predal a udržal sa nažive. Zabil ju z pýchy, pretože je rybár. Boj s prekážkami sa ukazuje byť dôležitejšou hodnotou než ich prípadné prekonanie, a to vtedy, ak sme pre dosiahnutie cieľa urobili všetko, čo bolo v našich silách.
Dej novely Starec a more
Dej novely je veľmi skromný a bez odbočení, odohráva sa na Kube (a jej priľahlých vodách) v 50. rokoch 20. storočia. Začína sa v chatrči, kde sa aj končí. Santiago už 84 dní nič neulovil. Prvých štyridsať dní s ním chodil i chlapec Manolin, no rodičia mu povedali, že starý je už načisto salao (najhorší druh smoliara), a zakázali mu loviť s takým mužom. Manolin však i tak každý deň poskytuje pomoc a stravu svojmu učiteľovi a priateľovi v jednom.
Na 85. deň sa starý rybár Santiago rozhodne vydať na more a prolomit tak své trápení. Vyplával osamote na šíre more, vzdialil sa od brehu ďalej ako zvyčajne. Vesloval vytrvalo, bol rozhodnutý, že dopláva ďaleko. Z pláže vyplávali aj ostatné člny. Väčšina sa plavila mlčky, bolo počuť len plieskanie vesiel. Slnko pomaly vychádzalo. Člny sa rozptýlili po belasom mori. Santiago zahliadol fregatu a vydal sa za ňou, mysliac si, že vták určite vidí niečo pod hladinou. Veril, že niekde v tom mieste sa nachádza tá jeho veľká ryba. Vták je skvelým pomocníkom, pomyslel si rybár a v tej chvíli sa mu naplo lano spustené z kormy. Vytiahol tuniaka vážiaceho dobrých desať libier. Starec sa nemýlil, tuniak zabral. Lano sa naplo a on pocítil trhnutia. Bol to skúsený harcovník, dokonale poznal more a správanie rýb. Ryba objedala návnadu na háku. „Tak ďaleko od brehu musí byť obrovská,“ tešil sa rybár. Ucítil prudké šklbnutie a ryba ho začala ťahať. Držiac lano, cítil niečo neuveriteľne ťažkého. Bola to váha obrovskej ryby.
Ryba plávala vytrvalo, a tak sa pomaly dostávali ďalej a ďalej, až starec stratil zem z dohľadu. „Nevydrží ťahať večne,“ myslel si starec, no ryba neprestajne vliekla čln ďalej do mora. Chcel, aby sa ryba vynorila do západu slnka, nech vie, s čím to bojuje. Vodný živočích sa však nevynoril a celú noc neúnavne plával, nemeniac rýchlosť ani smer. Rozvidnievalo sa a starec stále držal lano napnuté až k prasknutiu. Prihováral sa k rybe: „Vážim si ťa, no zabijem ťa, než sa skončí dnešný deň.“ Vedel, že je pred ním ešte dlhý a náročný boj, a preto, aby získal energiu, zjedol surového tuniaka. Ťah lana bol veľmi pevný, až mu zmeravela ruka. Lano sa začalo pomaly dvíhať a ryba sa vynárala von. Celá sa zdvihla z vody. Bola obrovská, o dve stopy dlhšia ako čln. „Na slnku celá žiarila, hlavu a chrbát mala tmavofialové a pruhy na bokoch boli v slnečnom svite široké a svetlolevanduľové. Rypák mala dlhý ani bejzbalová pálka a zúžený ako rapír. Starec už videl mnoho veľkých rýb, no teraz mal na háku najväčšiu rybu, akú kedy videl. Ryba bola naozaj húževnatá. Starec bol vyčerpaný. Ostré slnko a neustála námaha ho trýznili, no nesťažoval sa. Utrpenie si nepripúšťal. Modlil sa k Panne Márii, aby mu pomohla uloviť rybu.
Čln začal zreteľne spomaľovať. Starec vzoprel veslá na zadnej časti lode, aby rybu ešte viac spomalil. „Je taká zrelá k odpočinku ako ja,“ pomyslel si. Navyše nejedla odkedy sa chytila na háčik. Prihováral sa rybe i sám sebe, hovoril si, že on sa má dobre. Krč poľavoval a mal čo jesť na celú noc i deň. Skutočnosť bola však iná. Do chrbta sa mu zarezávalo lano, ľavú ruku mal celú meravú a pravá bola krvavá a doráňaná. Zotmelo sa, vyšli prvé hviezdy. Rozhodol sa, že teraz je vhodný čas, aby si trošku odpočinul a zdriemol. Lano držal pevne zovreté i v spánku. Zobudil sa na úder vlastnej päste a pálčivú bolesť v pravej ruke, cez ktorú sa mu prudko odvíjalo lano. Držal ho pevne a očakával, že ryba začne čoskoro krúžiť. Slnko už bolo na oblohe, keď sa ryba po oblúkoch približovala k člnu. Starec bojoval s vypätím všetkých síl. Ťahal lano, aby ju dostal čo najbližšie. Prosil boha, aby mu pomohol. Ryba sa približovala a plávala tesne pri povrchu. Už bola na dohľad, no musel ju dostať tesne k člnu. Rybár bol na pokraji svojich síl, cítil, ako pomaly stráca vedomie. Ruky mu krvácali, no bol odhodlaný vytrvať až do konca. Ryba už bola dostatočne blízko a starcovi sa podarilo obrátiť ju na bok. Zdvihol harpúnu tak vysoko, ako len vedel, pozbieral všetky zostávajúce sily a vrazil ju rybe do boka. Ryba ožila, cítiac v sebe smrť, a vymrštila sa do vzduchu v celej svojej dĺžke a kráse, akoby sa chcela naposledy popýšiť svojou majestátnosťou. Starec bol úplne vysilený, prišlo mu nevoľno a zhoršilo sa mu videnie. Keď sa mu zrak vrátil, videl rybu plávať hore bruchom. Pritiahol ju k lodi a priviazal k jej boku. Pozerajúc na ňu, nemohol uveriť jej rozmerom. Bol veľmi skúsený, nemusel vidieť pevninu, správny smer určil podľa vetra. Po chvíli krv prilákala prvého žraloka. Zabil ho harpúnou, no povraz priviazaný k harpúne sa pretrhol a kovový oštep odplával spolu so žralokom. Tento súboj síce vyhral, no žralok vyhrýzol aspoň dvadsať kíl mäsa z ryby. Krv z rany vytekala a jej pach sa šíril po oceáne. Priviazal dýku k veslu, aby mal aspoň nejakú zbraň. Po dvoch hodinách prišli dva žraloky. Zabil aj tie, no podarilo sa im odtrhnúť z ryby aspoň štvrtinu. Zabil aj ďalšieho žraloka, ktorý sa objavil. V tomto súboji však prišiel o nôž. Ostal mu už iba kyj. Palicu využil pri boji s dvoma žralokmi, ktorí neskôr priplávali. Nezabil ich, ale aspoň odohnal. Unavený a vyčerpaný sa plavil so svojím úlovkom. Pomaly sa stmievalo a k rybárovi sa blížil húf žralokov. „Budem s nimi bojovať, kým nepadnem,“ povedal si. Prišli o polnoci a on síce bojoval, no vedel, že už je úplne porazený, že už nemôže nič robiť. Už bolo vidieť svetlá pobrežných osád. Starec sa plavil mlčky, nič nevnímal, bolo mu všetko jedno. Ráno ho v chatrči nájde chlapec. Starec spí, bol unavený na smrť. Chlapec bol smutný, plakal, postaral sa o Santiaga. Mnoho rybárov stálo okolo jeho lode a premeriavali kostru. Manolin mu povedal, že opäť sa budú plaviť spolu. Starec spal vo svojej chatrči, snívalo sa mu o levoch.
Symbolika diela
Sám Hemingway uvádza, že sa snažil o stvorenie skutočného starca, skutočného chlapca, skutočného mora, skutočnej ryby a skutočných žralokov - a teda ak sa mu to podarilo, môžu symbolizovať mnoho vecí. Najbežnejšia interpretácia diela spočíva v chápaní hlavných objektov ako symbolov:
- starec Santiago - človek a jeho dôstojnosť
- veľká ryba - príroda okolo nás
- žraloky - zlo okolo nás
Santiagov hon na marlína a snaha o úspešný návrat poukazuje na ľudskú silu (fyzickú i psychickú) a nezdolnosť. Stratu ryby starec prijíma viac s pokorou ako hnevom, uvedomujúc si potrebu človeka žiť s prírodou v harmónii. Boj s prekážkami sa ukazuje byť dôležitejšou hodnotou než ich prípadné prekonanie, a to vtedy, ak sme pre dosiahnutie cieľa urobili všetko, čo bolo v našich silách. Človek by mal byť vytrvalý a nemal by sa hneď vzdávať a bojovať do posledného výdychu. Autor chcel poukázať na ľudské myšlienky a správanie, ktoré zobrazil na love a boji rybára Santiaga s rybou. Starec napokon o rybu v súboji so žralokmi príde, ale to ho nezdrví a nerezignuje na svoj ľudský osud. Naďalej bojuje, plahočí sa a vie, že na druhý deň sa zobudí a všetko sa začne odznovu. A v konečnom dôsledku ho nič nemôže zničiť, a tak to povie aj nahlas: „Veď človek nie je stvorený na prehru...“
Jazyk a štýl
Novela má jednoduchý a skromný dej, no nájdeme v nej veľmi detailné opisy preniknuté dynamikou (napr. opisy mora a správania živočíchov, opisy autorovho konania na lodi, opis pohybu chytenej ryby). Autor sa vyhýba citovo príznakovým slovám, nájdeme ich veľmi málo (absentujú aj v emotívnych častiach). Zaujímavým lexikálnym postupom je využitie španielskych slov kubánskeho obyvateľstva (napr. salao, guáno, qué va). Celé dielo je napísané v on-rozprávaní (v 3. osobe), rozprávač je vševedúci, oboznamuje čitateľa so starcovými myšlienkovými pochodmi a úvahami, ktoré vlastne tvoria oporu príbehu. Hoci sa rybár nachádza na mori sám, pásmo reči postáv je veľmi výrazné. Dej je poprepletaný vnútornými monológmi Santiaga, prostredníctvom ktorých vnímame rybárove myšlienky a okolitý svet. Výrazným prvkom je aj samovrava postavy. Rybár sa nahlas zhovára sám so sebou, s rybou i s morom. Novela Starec a more má nekomplikovaný príbeh, ktorý je jednoliatym rozprávaním bez grafického členenia na kapitoly.
tags: #aku #rybu #opisoval #v #romane #starec