Zemiaky, známe aj ako krumple či bandurky, patria medzi najobľúbenejšie a najuniverzálnejšie potraviny na svete. Ich pôvod siaha do Južnej Ameriky a dnes tvoria neodmysliteľnú súčasť jedálnička mnohých národov. Sú nielen nepostrádateľnou surovinou v mnohých svetových kuchyniach, ale aj plodinou, ktorá v minulosti zachránila mnoho ľudí pred hladomormi. Sú lacné a dostupné počas celého roka.
Zemiaky sú jednou z najvýznamnejších plodín na svete, a to ako z hľadiska výživy, tak aj z hľadiska ich historického vplyvu na svetové populácie. Patria medzi najvýznamnejšie poľnohospodárske plodiny; väčší význam pre ľudskú výživu majú len pšenica, ryža a kukurica. Za svoju obľubu vďačia nenáročnosti na prírodné podmienky a predovšetkým mimoriadne vysokým hektárovým výnosom.
Zemiaky majú v našich končinách skutočne mnoho nárečových variantov. Na Záhorí vám môžu ponúknuť erteple či grumbir, v Šariši grule, na Gemeri krompele. Asi najznámejším názvom sú však krumple, ktoré poznajú napríklad obyvatelia Liptova.
História a pôvod zemiakov
Pravdou však je, že zemiaky si k nám našli cestu až v 18. storočí. Do Európy ich priviezli moreplavci z Južnej Ameriky približne o dve storočia skôr. Zemiaky boli v Južnej Amerike pestované už pred 4 až 5 000 rokmi. Prvými pestovateľmi zemiakov boli domorodí obyvatelia Ánd v Peru a Bolívii, ktorí ich konzumovali ako hlavnú súčasť stravy. Európe boli zemiaky predstavené v druhej polovici 16. storočia španielskymi dobyvateľmi. Od 18. storočia sa stali kľúčovou plodinou najmä v severnej a strednej Európe, kde boli zásadné v boji proti hladomorom. Pestovanie zemiakov malo v tejto dobe zásadný význam pri nahrádzaní menej výnosných plodín. V Írsku mali zemiaky tak zásadný význam, že keď došlo v 19. storočí k zlyhaniu úrody kvôli plesni zemiakovej, vypukol veľký hladomor, ktorý mal devastujúce dopady na tamojšiu populáciu. Zemiaky dnes tvoria jednu z najvýznamnejších plodín na svete a sú pestované vo viac ako 150 krajinách.
Botanická charakteristika zemiakov
Rastlina ľuľok zemiakový, zemiak obyčajný alebo tiež zemiak hľuznatý (Solanum tuberosum), patrí do čeľade ľuľkovité (Solanaceae). Ide o trvalé hľuznaté rastliny, ktoré sú pôvodom z Južnej Ameriky, konkrétne z oblasti Ánd. Dorastajú do výšky približne 60 až 100 cm, s bielymi, ružovými alebo fialovými kvetmi. Nadzemné časti, teda listy sú jedovaté a ich konzumácia môže spôsobiť smrť. Konzumujú sa len spodné hľuzy tejto rastliny. Zaujímavé je, že zemiaky sa rozmnožujú vegetatívne, čo znamená, že každá časť hľuzy, ktorá obsahuje „očka“, môže vytvoriť novú rastlinu. Okrem hľúz produkuje rastlina aj malé bobule, ktoré obsahujú semená.
Nutričné hodnoty a zdraviu prospešné vlastnosti zemiakov
Zemiaky sú bohatým zdrojom sacharidov vo forme škrobu, a teda zdrojom energie. Asi málokto vie, že zemiaky sú významným zdrojom vitamínu C. V jednom stredne veľkom zemiaku sa ho nachádza až do 45% dennej odporúčanej dávky. Okrem vlákniny a sacharidov sa zemiaky môžu chváliť aj vysokým obsahom vitamínu C. Najviac tohto vitamínu majú surové zemiaky. Našťastie aj po uvarení zostane v zemiakoch dosť Céčka. Okrem toho obsahujú dôležité vitamíny a minerály, ako napríklad vitamín C, vitamíny skupiny B (B1, B2, B6), kyselinu listovú, draslík, horčík, zinok, vápnik, fosfor, železo, meď, fluór, sodík a chróm. Obsahujú aj flavonoidy a karotenoidy, ktoré patria k antioxidantom a chránia telo pred voľnými radikálmi. Zemiaky majú stredne vysoký glykemický index, čo z nich pri vhodnej príprave robí skvelú voľbu aj pre redukčné diéty. Varené a schladené zemiaky obsahujú takzvaný rezistentný škrob, ktorý pôsobí probioticky a podporuje zdravie črevného mikrobiómu. Tento druh škrobu nie je trávený v tenkom čreve a dochádza do hrubého čreva neporušený. Tam sa stáva potravou pre zdravé črevné baktérie. Je teda skvelou prevenciou proti rakovine.
Zemiaky a chudnutie
Odporcovia zemiakov tvrdia, že sa im treba vyhýbať, pretože sú kalorické a kvôli škrobu ťažko stráviteľné. To však platí len čiastočne. Zemiaky sú vhodné aj pre ľudí, ktorí trpia nejakým tým kilečkom naviac. Majú totiž v porovnaní s ryžou o cca 25% a cestovinami o cca 50% menej kilokalórií. Toto samozrejme neplatí pre zemiaky po tepelnej úprave v oleji. Na hranolčeky či chipsy radšej zabudnite. Pre redukčnú diétu sú najvhodnejšie skoré zemiaky. Dobré je tiež vedieť, že zemiaky môžu byť pri vhodnej úprave kvalitným zdrojom vitamínu C, niektorých vitamínov skupiny B, draslíka, horčíka, zinku či selénu. A to najmä v zimnom období, kedy je k dispozícii málo čerstvého sezónneho ovocia.
Riziká spojené s konzumáciou zemiakov
Napriek tomu, že zemiaky obsahujú veľmi veľa zdraviu prospešných látok, môžu byť pre organizmus aj nebezpečné. Riziko spočíva v zelených častiach a v klíčkoch. Tie môžu obsahovať látku solanín, ktorá môže byť príčinou zvracania, hnačiek či kŕčov. V zemiakoch sa však vyskytuje aj toxický solanín. Najviac je koncentrovaný v zelených častiach zemiakov a obzvlášť veľké nebezpečenstvo predstavujú klíčky, preto pri dlho skladovaných zemiakoch je nutné tieto časti starostlivo orezať. Ak varíte zemiaky s rascou, táto pôsobí práve proti účinkom solanínu a navyše solanín prechádza pri varení do vody. K jeho degradácii dochádza vlastne pri akejkoľvek tepelnej úprave zemiakov. Navyše dnešné odrody zemiakov sú šľachtené tak, aby obsahovali solanínu minimum. Predtým, než hodíte zemiaky do vody a uvaríte ich, vykrojte všetky klíčky. Obsahujú totiž toxické látky.
Varné typy zemiakov a ich využitie
Aby ste zo zemiakov vytvorili to najlepšie jedlo alebo prílohu, je kľúčové zorientovať sa vo varných typoch zemiakov, ktoré určujú ich vlastnosti pri tepelnej úprave a tým aj ich vhodnosť pre konkrétne pokrmy. Každý typ má svoje výhody a zvláštnosti, ktoré vám pomôžu dosiahnuť dokonalý výsledok. Na svete existuje údajne viac ako 4000 odrôd zemiakov, no v obchodoch nájdeme len zopár z nich. Zemiaky rozdeľujeme podľa varných typov, ktoré nám pomáhajú vybrať ten správny druh na konkrétny spôsob prípravy. Každý druh zemiakov má inú textúru, obsah škrobu a vlastnosti pri tepelnej úprave. Niektoré zemiaky sa po uvarení rozpadávajú a sú skvelé na pyré, iné si zachovajú tvar a sú ideálne do šalátov alebo obľúbených polievok. Výber správneho typu zemiakov môže znamenať rozdiel medzi dokonale nadýchanou kašou a lepkavou, ťažkou hmotou.
Štyri hlavné varné typy zemiakov
Vďaka svojim vlastnostiam sa zemiaky rozdeľujú do štyroch základných varných typov, označených písmenami A, B, C a D. Každý typ má špecifické vlastnosti, ktoré ho predurčujú na konkrétne použitie v kuchyni.
Varný typ A: Pevné, šalátové zemiaky
Tento typ zemiakov má nízky obsah škrobu a vysoký obsah vody. To znamená, že si po uvarení zachovávajú svoj tvar a zostávajú pevné. Majú hladkú štruktúru a jemnú chuť, vďaka čomu sú ideálne na prípravu zemiakových šalátov, polievok, gratinovaných zemiakov alebo ako príloha v celku. Pri krájaní sa nerozpadávajú a pri varení nevytvárajú kašovitú štruktúru. Hovorí sa im aj šalátové zemiaky, majú hladkú šupku a bledožltú dužinu. Keďže majú nižší obsah škrobu, najlepšie je uvariť ich v šupke a použiť do zemiakového šalátu. Poprípade ich môžete nakrájať na tenké plátky a upiecť v rúre, nerozpadnú sa. Ich použitie je veľmi univerzálne, nič nepokazíte, ak ich dáte do gulášu, uvaríte do zemiakového šalátu alebo ich upečiete. Zemiaky tohto typu majú pevnú štruktúru, vďaka čomu sa nerozvaria a držia aj po tepelnej úprave. Sú jemné až stredne jemné, nerozvaria sa a sú iba veľmi mierne múčnaté. Sú primerane vlhké a výborne sa hodia na prípravu majonézových šalátov alebo ako samostatná príloha. Ich konzistencia a chuť sú ideálne na zachovanie ich tvaru a textúry pri varení. Ich vlastnosti tak oceníte, aj keď ich pridáte do polievky alebo ich použijete na prípravu gulášu.
Varný typ B: Univerzálne, mierne múčnaté zemiaky
Tieto zemiaky sú niečo medzi pevnými a múčnatými druhmi, čo znamená, že majú mierny obsah škrobu, sú dostatočne pevné, ale zároveň sa pri varení jemne rozpadávajú. Sú skvelé na prípravu gulášov, prívarkov, zapekaných pokrmov či ako príloha vo forme varených alebo pečených zemiakov. Vďaka ich vyváženej konzistencii dobre absorbujú chute omáčok a korenín, čo ich robí ideálnou voľbou do dusených jedál. Pri krájaní si udržia tvar, no zároveň sú dostatočne mäkké, aby sa v ústach príjemne rozplývali. Sú skvelou voľbou pre tých, ktorí hľadajú univerzálny typ zemiakov na rôzne druhy pokrmov. Varný typ B označuje zemiaky s polopevnou a polomúčnatou štruktúrou. Ich štruktúra môže byť jemná až hrubšia a sú vhodné ako samostatná príloha. Tieto zemiaky majú primeranú vlhkosť a ich konzistencia je stredne kompaktná. Varný typ B je skvelou voľbou pre bežné prílohové použitie ku všetkým tradičným slovenským pochúťkam, ako je hovädzie alebo kuracie soté alebo špenátový či cuketový prívarok. Tento typ zemiakov je najuniverzálnejší. Varný typ zemiakov B je univerzálny, to znamená, že sa hodí ako príloha, do šalátov, do polievok aj na pečenie a restovanie. Ak teda nakupujete zásoby, siahnite po tomto type, s ktorým nepokazíte akékoľvek zemiakové jedlo či prílohu. Je vhodný pre prípravu pečených a varených príloh, šalátov a polievok.
Varný typ C: Múčnaté zemiaky
Tento typ zemiakov obsahuje vysoké množstvo škrobu a nízky obsah vody. To spôsobuje, že po uvarení sa zemiaky ľahko rozpadávajú. Sú výborné na prípravu zemiakového pyré, knedlí, halušiek, hranolčekov alebo zemiakových placiek. Ak plánujete robiť pyré či pučené zemiaky, stavte na tento druh. Obsahujú viacej škrobu a po uvarení sa samovoľne rozpadajú. Ich šupka je drsná a dužina belavá. Okrem kaše sú ideálne na zemiakové knedle, halušky, pirohy aj placky. Zemiaky varného typu C sú múčnaté a stredne rozváravé. Ich štruktúra je polohrubá a sú stredne vlhké až suchšie. Tento varný typ je ideálny na prípravu zemiakových príloh a surovín pre výrobu rôznych zemiakových výrobkov, napríklad pre zemiakové cesto. Zemiaky typu C sú múčnaté a obsahujú najviac škrobu zo všetkých troch typov. Škrob je skvelým spojivom v cestách. Varný typ C sa teda najlepšie hodí na zemiakovú kašu, zemiakové placky alebo do cesta. A ak dostanete chuť na vyprážané hranolky, tiež siahnite po type C.
Varný typ D: Veľmi múčnaté zemiaky
Tieto zemiaky majú najvyšší obsah škrobu a najnižší obsah vody. Preto sa po uvarení úplne rozpadávajú a majú suchú, sypkú štruktúru. Sú ideálne na prípravu halušiek, zemiakového cesta, knedlí, krokiet a pečených zemiakov, ktoré majú byť krásne chrumkavé zvonku a mäkké vo vnútri. Vďaka svojej sypkosti sa ľahko roztlačia na jemnú kašu bez hrudiek, čo ich robí ideálnymi aj na nadýchané pyré. Pri pečení vytvárajú lahodnú chrumkavú kôrku, zatiaľ čo vnútro zostáva jemné a nadýchané. Hoci sa v bežných obchodoch často nerozlišujú od typu C, v profesionálnej gastronómii sa tento typ zemiakov využíva práve tam, kde je potrebná extrémne sypká konzistencia. Zemiaky varného typu D sú silne múčnaté a silne rozváravé. Ich hrubá štruktúra ich predurčuje ako surovinu pre výrobu rôznych zemiakových ciest. Tieto zemiaky sa varením rozpadajú, no práve ich vysoký škrobový obsah ich robí vhodnými na výrobu množstva chutných jedál. V obchodoch sa s typom D nestretnete, pretože by ste tento typ v kuchyni nevyužili. Tieto zemiaky sa používajú ako krmivo pre hospodárske zvieratá.
Často sa stretnete so zmiešanými typmi zemiakov AB alebo BC a pod. V takom prípade majú vlastnosti z oboch typov. Prvé písmeno značí prevahu daného varného typu.
Vyskúšajte každý druh zemiakov | Veľký sprievodca | Epicurious
Ďalšie druhy zemiakov a ich využitie
Okrem základných varných typov existujú aj špecifické odrody, ktoré majú svoje unikátne vlastnosti:
- Fialové zemiaky: Sú bohaté na antioxidanty, majú mierne krémovú chuť a najlepšie je variť ich v šupke. Konzumné zemiaky neskoré "Violette" sú dovezené z Francúzska. Majú fialovú farbu, ktorá zostáva aj po uvarení. Chuťovo sa nelíšia od bežných žltých zemiakov.
- Ružiaky: Zemiaky s ružovou šupkou a žltou dužinou, ktoré sa nerozpadávajú a sú vhodné do šalátov a dusených jedál.
- Russety (zemiaky Idaho): Ideálne na prípravu zemiakovej kaše a na pečenie, sú obľúbené aj pre výrobu hranolčekov.
- Žlté zemiaky: Vhodné na grilovanie, prípravu kaší alebo varenie v šupke, majú krémovejšiu chuť. Konzumné zemiaky žlté sú lahodné zemiaky, ktoré sú vhodné na šaláty alebo na pečenie či grilovanie priamo v šupke.
- Biele zemiaky: Vynikajúce na grilovanie a prípravu kaší, zároveň si zachovávajú svoj tvar.
- Batáty (sladké zemiaky): Nie sú to skutočné zemiaky, ale patria do inej čeľade. Hoci obe rastliny k nám prišli z Ameriky, zemiaky patria do čeľade ľuľkovité a sladké zemiaky do čeľade pupencovité. Vynikajú sladkastou chuťou a sú skvelé na pečenie, pyré alebo aj na sladké recepty. Oproti bežným zemiakom majú viac cukru aj škrobu a o polovicu vyššiu energetickú hodnotu. Rozlišujeme dve odrody sladkých zemiakov - červenú a žltú. Červené sladké zemiaky varte alebo pečte a pokojne ich podávajte aj v šupke. Žlté sladké zemiaky sú najvhodnejšie na vyprážanie - zemiakové placky, hranolky, chipsy.
Odrody zemiakov a ich charakteristika
Existuje množstvo odrôd zemiakov, ktoré sa líšia tvarom hľúz, farbou šupky a dužiny, varným typom a odolnosťou voči chorobám. Zemiaky dnes tvoria jednu z najvýznamnejších plodín na svete a sú pestované vo viac ako 150 krajinách. Existuje viac ako 4 000 odrôd zemiakov, ktoré sa líšia veľkosťou, tvarom, farbou šupky aj dužiny. Zemiaky sú nielen výživné, ale aj nenáročné na pôdu a podmienky, a preto sú veľmi rozšírené po celom svete.
Prehľad vybraných odrôd zemiakov:
| Odroda | Varný Typ | Farba Šupky | Farba Dužiny | Použitie |
|---|---|---|---|---|
| Adora | B | Žltá | Svetložltá | Skorý zber |
| Anuschka | AB | Žltá | Žltá | Šaláty, balenie |
| Bellarosa | - | Červená | Svetložltá | Univerzálne |
| Colette | AB | Žltá | Žltá | Konzum až do neskorej jari |
| Riviera | AB | Žltá | Bledožltá | Skorý zber |
| Red Scarlett | - | Červená | Svetložltá | Vysoká úrodnosť |
| Vivaldi | B | Žltá | Svetložltá | Prílohové zemiaky |
| Talentine | B | Žltá | Sýto žltá | Rôzne využitie |
| Victoria | - | - | - | Výnimočná kvalita, nízky obsah dusičnanov |
| Mozart | - | Červená | Svetložltá | Veľké oválne hľuzy |
| Esmee | - | Červená | Žltá | Vysoká úrodnosť, odolnosť voči chrastavitosti |
| Agria | B-BC | - | Tmavo žltá | Priama spotreba, hranolky, chipsy |
| Desiree | - | Svetločervená | Svetložltá | Dobré skladovanie, znáša sucho |
| Laura | B | Červená | Sýtožltá | Priamy konzum, hranolky |
Odroda Jelly (Želé)
Nenáročný vysoko výnosný želé zemiak si získal lásku farmárov a letných obyvateľov takmer po celom Rusku, Ukrajine a Bielorusku. Prispôsobí sa takmer každej pôde, nedegeneruje a je odolný voči suchu. Odroda Jelly je stredne skorá stolová odroda odporúčaná Štátnym registrom na pestovanie v strednej oblasti Volga-Vyatka, ako aj v oblastiach s miernym teplým podnebím. Za zmienku stojí, že od roku 2005 je zapísaná v štátnom registri a za svoj vzhľad vďačí aktivitám chovateľov z Holandska.
Kríky tejto odrody sú celkom atraktívne - vysoké, vzpriamené, s bohatými zelenými listami s vlnitými okrajmi a bielymi kvetmi. Dozrievanie plodiny nastáva približne v treťom mesiaci po zasadení semena. Dozrievajúce hľuzy majú svetložltú kôru s mnohými očkami a tmavožltú dužinu. Výnos odrody je pomerne vysoký - až 150 - 230 centov / ha. Recenzie nám umožňujú dospieť k záveru, že v priemere sa zbiera 15-17 hľúz z kríka podobného tvaru ako vajce. Hmotnosť každého je od 84 do 112 g. Dozrievajú v rovnakom čase, a preto majú rovnaký tvar a veľkosť.
Výhody odrody Jelly
- Odroda Jelly je odolná voči suchu, preto je vhodná na pestovanie v suchých oblastiach a tiež nepotrebuje častú dodatočnú zálievku v horúcich letách.
- Výhodou je relatívna nenáročnosť odrody. Rastie takmer na každej pôde, s výnimkou veľmi mokrých.
- Medzi "plusy" patria vysoké výnosy, ako aj schopnosť dlhodobého skladovania pri zachovaní vzhľadu a chuti. Hľuzy majú pomerne hustú šupku, ktorá je odolná voči mechanickému poškodeniu. To vám umožňuje použiť na zber kombajn, najlepšie s bočným úchopom.
- Prezentácia hľúz je tiež vo výške, čo umožňuje pestovať odrodu na predaj. Zároveň relatívna nenáročnosť v starostlivosti, vysoké výnosy a dobrá udržiavacia kvalita robia odrodu Jelly rovnako populárnou medzi poľnohospodármi aj letnými obyvateľmi. Samozrejme, dôležitú úlohu tu zohráva aj chuť zemiakov.
Nevýhody odrody Jelly
- Nevýhodou alebo skôr vlastnosťou odrody je náročnosť vrchného obväzu. Ten sa musí aplikovať aspoň 2-3 krát za sezónu, aby sa dosiahla dobrá úroda.
- Rovnako ako všetky odrody zemiakov, "Jelly" sa podieľa na striedaní plodín, a preto potrebuje pravidelnú zmenu miesta výsadby. Výsev semien na tom istom mieste niekoľko rokov výrazne znižuje výnos.
- Napokon, napriek odolnosti odrody voči rakovine zemiakov a mnohým hubovým chorobám, vykazuje priemernú náchylnosť na pleseň.
Ako spoznať a skladovať zemiaky
Ako spoznať varný typ zemiakov
Ak na obale nie je uvedený varný typ zemiakov, existuje niekoľko trikov, ako rozoznať jednotlivé druhy. Pevné zemiaky (typ A) majú zvyčajne tenkú, hladkú šupku a sú menšie. Univerzálne zemiaky (typ B) môžu mať mierne hrubšiu šupku a strednú veľkosť. Múčnaté zemiaky (typ C a D) bývajú väčšie, majú hrubšiu šupku a ich dužina je svetlejšia. Jednoduchý domáci test vám pomôže určiť obsah škrobu: prekrojte surový zemiak a trieť jeho polovice o seba. Ak sa začnú lepiť, ide o múčnatý typ, ak sa nelepia a zostávajú suché, ide o pevné zemiaky.
Správne skladovanie zemiakov
Správne skladovanie zemiakov ovplyvňuje nielen ich chuť, ale aj trvanlivosť. Aby vám zásoba zemiakov vydržala čo najdlhšie, dajte ich na suché a tmavé miesto. Teplota by sa mala pohybovať medzi 2 - 8 °C. Pri vyšších teplotách hrozí, že zhnijú alebo naklíčia a ako už vieme, klíčky obsahujú toxické látky. Ak by sme ich skladovali na svetle, začnú klíčiť, rovnako sa budú správať, ak ich budeme skladovať spolu s jablkami. Najlepšie je uchovávať ich na tmavom, chladnom a dobre vetranom mieste pri teplote okolo 4 - 8 °C. Vyhnite sa skladovaniu zemiakov v chladničke, pretože nízke teploty môžu spôsobiť premenu škrobu na cukor, čo vedie k nepríjemne sladkej chuti. Dôležité je tiež uchovávať zemiaky mimo cibule a jabĺk, pretože tieto potraviny uvoľňujú plyny, ktoré urýchľujú kazenie. Ak sa na zemiakoch objavia klíčky, nie sú nebezpečné, ale odporúča sa ich pred použitím odrezať. Hľuzy by sa mali z času na čas cítiť a triediť, čo vám umožní včas zistiť zvýšenie úrovne vlhkosti, ako aj odstrániť zhnité alebo naklíčené zemiaky z celkovej hmoty.
Ako správne variť zemiaky?
Na varenie zemiakov použite čo najmenej vody, ale tak, aby ale boli celé ponorené. Takto si zachovajú čo najviac výživných látok. Vodu, v ktorej ste zemiaky varili, sa nebojte pridať napríklad do polievky. Využijete tak všetky živiny, ktoré zemiaky majú. Najzdravšiu úpravu zemiakov predstavuje varenie v šupke, a to buď vo vode, alebo v pare. Pri tejto úprave sa zachová najviac cenných látok. Najmenej zdravé je potom smaženie, kedy teplota dosahuje viac ako 185 °C. Dochádza totiž k vzniku potencionálne karcinogénnych látok.
Zemiakové recepty a inšpirácie
Zemiaky majú v kuchyni veľmi pestré využitie. Môžu byť skvelou prílohou hlavného jedla, súčasťou polievok, obohatením studených i teplých šalátov, alebo aj samostatným jedlom. Medzi tradičné slovenské jedlá patria napríklad francúzske zemiaky, zemiakové placky, halušky či zemiaková kaša. Gratinované zemiaky so syrom sú obľúbenou bezmäsitou alternatívou. Správny výber zemiakov je základom chutného šalátu. Po uvarení majú mať pevnú lojovitú štruktúru a nemajú do seba sať ostatné prílohy. Zemiaky na šalát majú byť strednej veľkosti, zhruba okolo 40 až 45 milimetrov. Vhodné sú typy označené ako trieda A, prípadne A/B či B/A. Je to odroda s veľmi pevnou šupkou, málo múčnatou, lojovitou dužinou. Nerozvaria sa ani pri dlhšom varení.
tags: #charakteristika #zemiakov #jeda