Chudoba na Slovensku dosahuje nové rozmery a čísla hovoria jasnou rečou. Podľa veľkého európskeho prieskumu dnes žije v podmienkach chudoby až 408-tisíc ľudí, čo je o 164-tisíc viac ako v roku 2020. Vtedy ich bolo 244-tisíc, čo bolo historicky najmenej od začiatku meraní. Len za päť rokov tak Slovensko zaznamenalo nárast chudoby o viac než 67 %, čo odborníci považujú za alarmujúce.
Ilustračné foto. Riziku chudoby čelí na Slovensku čoraz viac ľudí. Napriek tomu, že Slovensko stále vykazuje priaznivejšie čísla než priemer EÚ, situácia sa od roku 2020 zhoršuje. Stále viac ľudí čelí problémom s príjmom, bývaním či prácou a rozdiely medzi regiónmi sa prehlbujú. Slovensko sa ocitá v nepríjemnej situácii. Zatiaľ čo ostatné krajiny Európskej únie znižujú chudobu svojich obyvateľov, my ideme opačným smerom.
Čo znamená byť chudobný? Európska metodika a deprivácie
Za chudobného sa podľa európskej metodiky považuje ten, kto spĺňa aspoň 7 z 13 týchto nedostatkov:
- Nedoplatky - napríklad na hypotéke, nájomnom alebo energiách
- Nemožnosť dovoliť si raz ročne týždeň dovolenky mimo domova
- Nemožnosť jesť jedlo s mäsom každý druhý deň alebo vegetariánsku alternatívu
- Neschopnosť pokryť nečakaný výdavok vo výške 441 eur
- Nemožnosť vlastniť automobil
- Nemožnosť udržiavať doma primerané teplo počas zimy
- Neschopnosť nahradiť opotrebovaný nábytok novým
- Nemožnosť kúpiť si nové oblečenie
- Nedostatok dvoch párov topánok vhodnej veľkosti
- Nemožnosť každý týždeň minúť aspoň malú sumu peňazí na seba
- Neschopnosť pravidelne sa zúčastňovať voľnočasových aktivít
- Nemožnosť posedieť s priateľmi aspoň raz mesačne
- Chýbajúci prístup k internetu v domácnosti
Materiálne nedostatky v bežnom živote Slovákov
Podľa údajov z minulého roka je chudoba citeľná aj v bežnom živote. Až 33 % Slovákov si nemôže dovoliť týždeň dovolenky, 28 % domácností by nezvládlo nečakaný výdavok a takmer 25 % nemá financie na nový nábytok. Pre niektorých je dnes luxusom aj obyčajné mäso na tanieri viackrát do týždňa. Tieto tri nedostatky vedú rebríček 13 zisťovaných vynútených nedostatkov spojených s nedostatočnými financiami domácností na Slovensku. Vyplýva to z európskeho zisťovania EU SILC, ktoré je zamerané na monitorovanie chudoby v EÚ a dlhodobo sa realizuje aj v SR.
Podľa najnovších dát z roku 2024 problém so zaplatením týždňovej dovolenky mimo domu pociťovala celkovo tretina, presne 33,4 % obyvateľov na Slovensku. Súčasne 28,2 % obyvateľov nedokázalo čeliť neočakávaným finančným výdavkom a 23,3 % obyvateľov nevedelo nahradiť opotrebovaný nábytok novým. Hodnoty všetkých troch ukazovateľov sa však v roku 2024 medziročne vylepšili, teda počet či podiel ľudí pociťujúcich daný nedostatok klesol. Najvýraznejšie zlepšenie, teda najvýraznejší medziročný pokles (o 2,8 percentuálneho bodu/ p.b.) nastal pri položke, ktorá zasahuje najviac obyvateľov. Tento nedostatok sa dotýkal 17,1 % obyvateľov.
Príjmová chudoba a fenomén pracujúcej chudoby
Spomedzi troch dimenzií chudoby alebo sociálneho vylúčenia je na Slovensku najviac ľudí ohrozených tzv. príjmovou chudobou. Hranica príjmovej chudoby v roku 2024 predstavovala 509 eur mesačne pre jednočlennú domácnosť. Pod touto hranicou žilo až 778-tisíc ľudí. V roku 2025 bola národná hranica pre jednočlennú domácnosť ročne 7794 eur, teda 650 eur na mesiac. Pod hranicou príjmovej chudoby v roku 2025 žilo 12,2 percenta obyvateľov Slovenska, čo bolo takmer 652-tisíc osôb.
Znepokojivý je aj prudký nárast tzv. pracujúcej chudoby - teda ľudí, ktorí síce pracujú, ale ich príjem nestačí na dôstojný život. Tento podiel sa od roku 2019 zdvojnásobil z 4,4 % na viac než 10 %. Výsledky jasne ukazujú, že primárnym problémom sú nízke príjmy. Ľudia pracujú, ale zarábajú málo.
Riziko chudoby a sociálneho vylúčenia (AROPA)
Národná banka Slovenska zverejnila znepokojujúce údaje. Miera rizika chudoby v minulom roku zasiahla 18,3 % obyvateľstva. Hoci Slovensko stále prekonáva priemer EÚ, trend sa obrátil. Rozdiel medzi rokmi 2020 a 2024 hovorí za všetko. Chudoba alebo sociálne vylúčenie ohrozovali v roku 2025 na Slovensku 16,7 percenta obyvateľov, čo bolo vyše 895-tisíc ľudí. Na Slovensku čelil jednej alebo viacerým dimenziám chudoby v roku 2025 každý šiesty obyvateľ.
Centrálna banka analyzovala chudobu pomocou indikátora AROPE. Riziko chudoby centrálna banka analyzovala prostredníctvom indikátora AROPE, ktorý spája tri rozmery chudoby. Za ohrozených chudobou považuje ľudí, ktorí trpia aspoň jedným z týchto javov: príjmovou chudobou, závažnou materiálnou a sociálnou depriváciou a veľmi nízkou intenzitou práce. Najviac ľudí na Slovensku je pritom ohrozených príjmovou chudobou. Materiálna deprivácia a nízka intenzita práce predstavujú menší problém. To znamená, že žijú v domácnostiach, ktoré majú nižší príjem ako národná hranica chudoby. Tá je stanovená ako 60 % mediánu národného ekvivalentného disponibilného príjmu, a preto sa každoročne mení.
„Po roku 2020 sa zhoršili dve z troch dimenzií chudoby. Príjmová chudoba aj materiálna a sociálna deprivácia rástli, zatiaľ čo veľmi nízka intenzita práce zostala relatívne stabilná.“ Medzi rokmi 2015 a 2020 sa materiálna deprivácia znižovala. No príjmovú chudobu sa vtedy výrazne znížiť nepodarilo. Situácia naznačuje, že ľudia mali viac vecí, ale ich príjmy rástli pomaly.
Alarmujúce regionálne rozdiely v chudobe
Najhoršie je na tom východ krajiny. Prešovský kraj eviduje 128 200 ľudí v chudobe, čo je najviac zo všetkých regiónov. Nasleduje Košický kraj s 79 600 ľuďmi. V porovnaní s tým má Bratislavský kraj len 11 700 obyvateľov žijúcich pod hranicou chudoby, čo je najmenej na Slovensku. Aj Trnavský kraj si udržiava nízku mieru chudoby s 14 400 osobami.
Západné Slovensko tak stále patrí medzi najbohatšie časti krajiny, pričom jeho úroveň chudoby je porovnateľná so stredným Francúzskom. Stredné Slovensko, kde je v Banskobystrickom kraji evidovaných 78 700 chudobných, sa zas prirovnáva k východnému Nemecku (bývalá NDR). Východ Slovenska sa však už dostáva na úroveň juhu Talianska, kde je chudoba dlhodobým a chronickým javom.
Chudoba sa rozšírila do všetkých kútov našej republiky, no nie rovnomerne. Východné Slovensko zaznamenalo najvýraznejší nárast o 7,3 percentuálneho bodu. Západné Slovensko nasleduje s nárastom o 6,3 percentuálneho bodu. Stredné Slovensko zostalo takmer bez zmeny, čo však nie je dôvod na radosť. Situácia sa tam nezhoršila, ale ani nezlepšila. Porovnanie s obdobím rokov 2015 až 2020 ukazuje dramatický obrat. Regionálne rozdiely v rámci Slovenska v miere rizika chudoby alebo sociálneho vylúčenia sa pritom prehlbujú. Napríklad medzi rokmi 2015 a 2020 sa riziko chudoby alebo sociálneho vylúčenia vo všetkých regiónoch zlepšilo.
V roku 2024 na Slovensku pociťovalo závažnú materiálnu a sociálnu depriváciu 7,6 % obyvateľov, takmer 408-tisíc osôb. Miera závažnej materiálnej a sociálnej deprivácie medziročne mierne vzrástla (o 0,6 p.b.). Regionálne - najvyššiu mieru závažnej materiálnej a sociálnej deprivácie evidoval Prešovský kraj (16,0 %) a Banskobystrický kraj (13,0 %). Celkovo môžeme kraje rozdeliť do 2 skupín. Prvú skupinu tvoria Banskobystrický, Prešovský a Košický kraj, kde sa miera deprivácie pohybuje výraznejšie nad priemerom Slovenska od 10,3 % po 16,0 %. Druhú skupinu krajov tvoria ostatné kraje, v ktorých je miera závažnej materiálnej a sociálnej deprivácie pod 10 %.
Tabuľka: Miera závažnej materiálnej a sociálnej deprivácie v krajoch SR (2024)
| Kraj | Miera závažnej materiálnej a sociálnej deprivácie (2024) |
|---|---|
| Prešovský kraj | 16,0 % |
| Banskobystrický kraj | 13,0 % |
| Košický kraj | nad 10,3 % |
| Ostatné kraje (vrátane Bratislavského, Žilinského, Trnavského) | pod 10 % |
Hlavné príčiny rastúcej chudoby na Slovensku
Podľa odborárov nejde len o dočasný výkyv, ale o systémový problém, ktorý sa prehlbuje v dôsledku rastúcich cien, slabého trhu práce a výrazných regionálnych rozdielov. Rast cien, inflácia a pokles reálnej mzdy najviac zasiahli nízkopríjmové skupiny, ktorým sa aj napriek práci stále znižuje životná úroveň. Situáciu ešte viac zhoršila pandémia, energetická kríza a rast cien potravín.
Národná banka Slovenska pravidelne mapuje bariéry dlhodobého rastu. Medzi hlavné problémy patrí nízka produktivita práce, nedostatok inovácií a starnutie populácie. Trend rastúcej chudoby predstavuje vážnu výzvu. Slovensko musí riešiť nielen príjmovú chudobu, ale aj regionálne rozdiely. Východ a západ krajiny potrebujú osobitnú pozornosť. Riešenie vyžaduje komplexný prístup. Musíme zvýšiť produktivitu, podporiť inovácie a vytvoriť lepšie pracovné príležitosti. Regionálna politika musí zohľadniť špecifiká jednotlivých oblastí. Chudoba nie je len ekonomický problém. Ovplyvňuje sociálnu kohéziu, zdravie obyvateľstva a budúcnosť krajiny.
Najohrozenejšie skupiny obyvateľstva
Chudoba dnes zasahuje všetky vekové kategórie aj spoločenské vrstvy, no najviac ohrozené sú rodiny s viacerými deťmi, osamelí rodičia, seniori s nízkymi dôchodkami a obyvatelia zaostalých regiónov, najmä na juhu a východe krajiny. Z hľadiska výskytu chudoby sú podstatne rizikovejšie domácnosti s deťmi ako domácnosti bez detí.
Najhoršia situácia bola v neúplných domácnostiach, kde žila jedna dospelá osoba s jedným či viacerými deťmi. Vysoký podiel chudobných bol aj v domácnostiach dvoch dospelých s tromi či viacerými závislými deťmi, z ktorých 38 percent osôb trpelo chudobou. U oboch typov domácností došlo k medziročnému zhoršeniu situácie. Minister práce Erik Tomáš hovorí, že medzi chudobnými je aj 140-tisíc tzv. disponibilných nezamestnaných - ide o ľudí, ktorí sú schopní pracovať, ale z rôznych dôvodov sa práci vyhýbajú.
Monitorovanie a snahy o zmiernenie chudoby
Zisťovanie EU SILC poskytuje komplexný obraz o chudobe, sociálnom vylúčení a životných podmienkach na Slovensku. Uskutočňuje sa vo všetkých členských štátoch EÚ podľa jednotnej metodiky. Získané údaje umožňujú medzinárodné porovnávanie v rámci EÚ a sú podkladom pre analyzovanie sociálnej situácie a prijímanie politík a opatrení na elimináciu chudoby v spoločnosti. Štatistický úrad SR pri príležitosti Medzinárodného dňa boja proti chudobe (17. októbra), zverejňuje výber niektorých faktov súvisiacich s rôznymi rozmermi chudoby na Slovensku. Súčasne ide o aktivitu pri príležitosti Svetového dňa štatistiky (20. októbra).
Program Chlebodarca, v ktorom spolupracujeme s Nadáciou DEDO, sa zameriava na poskytovanie dostupného nájomného bývania pre rodiny v núdzi. Tento projekt využíva inovatívny prístup „housing first“, ktorý považuje bývanie za základné ľudské právo. Potravinová banka Slovenska je mimovládna nezisková organizácia, ktorá na Slovensku pôsobí už od roku 2005.
tags: #chudoba #a #hlad #na #slovensku