Súčasné trendy výživy človeka sú charakterizované vysokou spotrebou mäsa, ale na druhej strane sa čoraz viac ľudí orientuje na potravu rastlinného pôvodu. V nej zohrávajú strukoviny svoju nezastupiteľnú úlohu, pričom prvenstvo bezpochyby patrí sóji. V porovnaní s inými strukovinami je rodové (Cicer) i druhové (arietinum) označenie pomerne exotické. Cícer baraní (Cicer arietinum L.) patrí do rodu cícer, čeľade bôbovité (Fabaceae), radu bôbotvaré (Fabales).

Etymológia a pôvod mena
Názov cícer baraní (Cicer arietinum L.) je odvodený z gréckeho slova aries označujúceho baraniu hlavu, ktorú tvar semena naozaj pripomína. Rodový názov cícer je latinského pôvodu a zrejme pochádza z gréckeho slova kikus (sila, moc alebo pevnosť). Na Slovensku je cícer známy pod rôznymi menami, najpoužívanejšími sú: slovenec, slovenka, bagovka, čičer, bagoca, ale aj slovienka, slovienko, či sloviatko.
Botanická charakteristika a pestovanie
Cícer je jednoročná rastlina, sfarbená svetlozeleno až šedomodro. Rastlina cíceru baranieho dorastá do výšky 60 - 70 cm. Kvety sa vyvíjajú v pazuchách listov, sú bielej, ružovej, prípadne modrej farby, táto plodina je prevažne samoopelivá. Struky sú jedno- a dvojsemenné, zriedkavo trojsemenné. V čase zrelosti sú slamovožlté až červenožlté, mechúrikovito elipsovité a krátke. Semená sú pestrofarebné, biele, žlté, škoricové, čierne, s výrazným zobáčikom.
Typy cíceru
- Desi: semená tohto typu sú malé s rôzne sfarbeným osemením, hranaté, tvar baranej hlavy. Najčastejšie ho pestujú v Indii a Etiópii.
- Kabuli: veľké, svetlo sfarbené semená tvarom podobné hlave sovy. Pestuje sa najmä na juhu Európy a v severnej Afrike.
- Intermediálny: tvoria guľovité semená, podobné hrachu. Je najmenej rozšírený, vyskytuje sa hlavne v strednej Európe.
Ako pestovať cícer v záhrade
Nutričné hodnoty a zdravotné benefity
Cícer je považovaný za jednu z najzdravších strukovín. Podobne ako ostatné strukoviny aj cícer je typický vysokou koncentráciou bielkovín, 20 - 30 percent. V jeho semenách sa nachádza okolo 40 percent sacharidov a asi 7 percent tukov. Je tiež bohatým zdrojom lecitínu. Cícer neobsahuje žiaden lepok, preto ho okrem vegetariánov obľubujú aj celiatici.
Hlavné zdravotné prínosy:
- Znižuje hladinu cholesterolu v krvi.
- Pomáha pri odstraňovaní psychickej únavy vďaka obsahu fosforu, vápnika, železa a horčíka.
- Vďaka obsahu vlákniny prospieva črevám a pomáha predchádzať tráviacim problémom.
- Má nízky glykemický index, čo znamená, že poskytuje dlhodobú energiu bez prudkých výkyvov cukru v krvi.
| Zložka | Význam pre zdravie |
|---|---|
| Bielkoviny | Náhrada mäsa, podpora rastu svalov |
| Vláknina | Podpora trávenia, zasýtenie |
| Draslík | Pozitívny vplyv na srdce, zníženie tlaku |
| Železo | Prevencia anémie, tvorba krvi |
Cícer v gastronómii
Jeho použitie v kuchyni je takmer neobmedzené. Hodí sa na varenie, parenie, klíčenie, fermentovanie, oprážanie ale aj pečenie. Okrem najznámejšieho pokrmu vyrábaného z cíceru - nátierky hummus, je táto strukovina vhodná aj na prípravu rôznych prívarkov, omáčok, polievok, mletého mäsa či zeleninových šalátov. Pred tepelnou úpravou je cícer potrebné namáčať. Na rozdiel od iných druhov sa do vody na namáčanie pridáva kuchynská soľ! Odporúčaná doba na namáčanie je 10 - 12 hodín.

Pre rýchlejšiu úpravu je vhodný a obľúbený aj sterilizovaný cícer. Pri konzumácii strukovín je potrebné mať na pamäti, že obsahujú minerálne živiny a vitamíny. Z minerálnych látok je veľmi dôležitý draslík, ktorý pozitívne vplýva na činnosť srdca, znižuje krvný tlak. Kladne sa hodnotí aj zastúpenie fosforu, vápnika, železa a horčíka, ktoré pomáhajú pri odstraňovaní psychickej únavy.
