Strava v detskom veku je nesmierne dôležitá, pretože organizmus rastie a prebiehajú v ňom mnohé vývinové zmeny. Nedostatok alebo nadbytok niektorých zložiek výživy môže mať následky nielen na súčasnom, ale aj na budúcom zdraví. Aj preto by sme stravu našich detí nemali podceňovať.
Nástup do predškolského zariadenia je pre dieťa veľká zmena. Pre niektoré deti pozitívna, pretože sa ocitajú v kolektíve, nachádzajú kamarátov a majú k dispozícii veľa hračiek, aké možno doma nemajú. Pre väčšinu detí je to však zmena negatívna. Veľmi ťažko znášajú odlúčenie od mamy, cudzích ľudí, nový režim, nové prostredie a delenie sa o hračky.
Stres sa u detí začne postupne prejavovať. Sú neisté, podráždenejšie, plačlivejšie, niektoré majú problém so spánkom, prestanú komunikovať, prípadne sa vrátia k nočnému pomočovaniu. Azda najčastejším prejavom pasívneho odporu je nechutenstvo alebo odmietanie jedla.
Prečo dieťa odmieta jesť v škôlke?
Pre rodiča je veľmi frustrujúce, keď dieťa odmieta jesť, napríklad čerstvo navarené jedlo. Nad nejedením dieťaťa ale nezalamujte rukami a pre svoj vnútorný pokoj hľadajte dôvody. Spočiatku vaše dieťa jedlo všetko, čo mu prišlo pod ruku, a teraz vymýšľa či úplne odmieta jedlo. Vy si kladiete otázku prečo?
Dieťa skúša a snaží sa rozšíriť svoje hranice, čo si môže dovoliť a pokiaľ môže zájsť. Jedlo je v rukách dieťaťa ako zbraň voči rodičom. Sme nešťastní, keď naše dieťa neje a hľadáme, čo by sme mu urobili po vôli, aby niečo zjedlo. A naše deti to vedia!
Dôvody odmietania jedla môžu byť rôzne:
- Stres: Pod vplyvom náhlych zmien trpia deti často stresom. Ten sa prejavuje rôznymi spôsobmi, jedným z nich je, ako aj u dospelých, nechutenstvo. Dieťa nepociťuje hlad, nechce jesť, často krát ani piť. Má akoby „stiahnutý žalúdok“ a zároveň aj obavu jesť niečo iné ako to, čo pozná z domu, čo navarí maminka. Radšej počká, kým si ho vyzdvihne a potom sa spolu doma napapajú, tak ako to bolo vždy zvykom.
- Zdravotné problémy: Ako je napríklad bolesť bruška po najedení, ktoré treba hneď vylúčiť alebo potvrdiť u pediatra. Dieťa môže mať napríklad alergiu na nejakú potravinu, ktorá bolesť spôsobuje.
- Hanblivosť alebo strach z toalety: Niekedy sa deti hanbia alebo boja vykonávať v škôlke potrebu, a nejedia a nepijú aj z dôvodu jej zadržiavania. To môže mať nepríjemné aj nebezpečné zdravotné následky.
- Vyžadovanie pozornosti: Vyberanosť alebo odmietanie jedla je najčastejšie žiadosťou dieťaťa o zvýšenú pozornosť rodičov. U neho to môže byť trest, že musí byť v škôlke a nie s Vami. Ak dieťa vycítilo, aké extrémne dôležité je pre vás, aby jedlo, môže to zneužiť na vydieranie alebo získanie pozornosti.
- Nezáujem o jedlo: Niektoré deti naozaj nemajú pôžitok z jedla a nechýba im to.
- Tvrdohlavosť: Dieťa sa jednoducho zatne. To sa prejaví tým, že odmieta iba určité jedlá, ale dobroty vždy popapá, dokonca si nechá naložiť ešte raz. Kolektív znáša dobre, ranné lúčenie je bez väčších ťažkostí, nemá problémy s chodením na toaletu.
Ako postupovať, aby dieťa jedlo v škôlke?
Prvú vec, ktorú je treba urobiť je uistiť sa, že dieťa netrpí nejakými zažívacími problémami alebo alergiami. Ak sme to vylúčili, je potrebné hľadať iné riešenia.
1. Podpora adaptácie na škôlku
Keď dieťa dosiahne určitý vek, potrebuje si rozšíriť svoje vzťahy na rovesníkov, aj spoznať cudzie autority, napr. učiteľky. Je to akoby sa stávalo otvorenejším k okoliu, pripomína to stále narastajúce kruhy. Na to, aby to zvládlo, ho pripraví intenzívny vzťah s jednou osobou, matkou a jeho blízkymi.
Jasle a materská škola má byť pre dieťa obohatením. Vedie k jeho detskej samostatnosti, učí ho začleniť sa do kolektívu, spolupracovať aj súťažiť s ostatnými, riadiť sa pravidlami aj prijať nejaké obmedzenia. To sú argumenty, pre ktoré sa maminy rozhodnú dať svoje dieťa do škôlky. Keď dávate dieťa do škôlky, musíte byť na to pripravená hlavne VY a trvať na svojom rozhodnutí. Adaptácia prebieha postupne a má svoje fázy, kde dieťa môže plakať, trucovať, vydierať, ale to všetko prejde.
Je niekoľko spôsobov, ako dieťaťu jeho nástup uľahčiť:
- Pevný bod: Existencia nejakého pevného bodu, čo môže byť známa osoba (brat, kamarát, ktorý je starší škôlkar) alebo predmet (hračka, plyšáčik).
- Príprava: Príprava do škôlky by mala byť spojená s ukážkou cesty tam a späť, návštevou medzi deťmi aspoň na pol hodinku a napr. aj pohrať sa s deťmi na dvore. Dieťa tam pochopí, čo od toho očakávať, má stále ešte istotu v prítomnosti mamy a povie Vám svoje dojmy.
- Postupná adaptácia: Pre "nováčika" je jednoduchšie zvyknúť si na poldenný pobyt a potom pridať popoludnie, hlavne spánok.
- Ubezpečenie: Neustále musíte dieťa ubezpečovať, že si poň vždy prídete, že je v bezpečí, aby nadobudlo pocit istoty a tým postupne odbúralo strach a úzkosť. Vysvetlite mu, že každý má isté povinnosti a tou Vašou je chodenie do práce a zarábanie peniažkov na hračky a maškrty, že do práce a do škôlky sa jednoducho chodiť musí, a robia to všetci.
- Zapojenie rodiny: Do motivácie zapojte aj rodinu. Pred starými rodičmi z neho urobte veľkého hrdinu.
Ako pripraviť svoje batoľa na predškolské bábätko: 10 tipov a stratégií
2. Komunikácia a spolupráca s personálom škôlky
V takýchto prípadoch treba požiadať o pomoc učiteľky, ktoré Vás na daný problém samé upozornia. Spolupráca, ústretovosť a komunikácia môžu problém rýchlo odstrániť. Dohodnite si s učiteľkou, nech Vám len povie, že dieťa nejedlo, aby ste to doma napravili a neupriamovali pred dcérou na to pozornosť.
Skúste svojmu dieťaťu venovať viac času a intenzívne ho pozorovať, hovoriť s ním. No nie tak, že prvá veta, keď prídete pre neho je: „Čo si dnes jedol?“ To len podporí jeho boj a bude odmietať jesť stále. Namiesto toho sa ho pýtajte: „Čo mali na obed? Ako mu chutilo?“ a hrajte s ním malé divadielko ako napr.: „No super, tak vy ste mali dnes dukátové buchtičky? Vám tak dobre varia? To ti závidím, my sme dnes mali v práci len mastný chleba s cibuľou.“
Ak Vám zariadenie vyjde v ústrety, noste Vášmu anjelikovi zo začiatku domácu stravu. Sledujte pozorne jedálny lístok, a ak sa v ňom vyskytne nejaké z jeho obľúbených jedál, skúste ho naň namotivovať. Prineste učiteľke jeho maškrtu, ktorú dostane za odmenu, ak sa pekne napapá. A za každý úspech ho poriadne vychváľte, prípadne niečím malým odmeňte. Nechajte si od personálu poradiť, predsa len sú skúsenejší a nejaké to dieťa im už rukami prešlo.
3. Stratégie domáceho stravovania
Platí, že dieťa, ktoré nemá zdravotné problémy, nebude dobrovoľne hladovať. Nemusí dojesť všetko, čo má na tanieri, keď už nechce. Hlavne ho nenúťte a nevenujte veľmi veľa starostlivosti jeho jedlu. Povedzte mu, nech sa naje, ale nech to nie je len o Vašej snahe do neho dostať nejaké jedlo: „Nechceš? Dobre, poďme robiť niečo iné.“
Dávajte mu jesť 5-krát denne a hlavne zabudnite na sladkosti za odmenu, ak niečo zje. Skúšajte, čo sa dá, nenúťte, len ponúkajte a motivujte!
Ak dieťa odmieta jedlo z trucu, obmedzte varenie doma. Ak bude mať istotu, že vždy, keď príde domov, niečo mu uvaríte, nenaučí sa v škôlke jesť. Samozrejme ho nenechajte vyhladovať! Dajte mu len niečo menšie, alebo prípadne, niečo čo nemá rado. Ak si vypýta palacinky, povedzte mu, že ich robiť nebudete, lebo ich bude mať budúci týždeň v škôlke, tak si ich môže dať tam. Namiesto odmeňovania a motivovania, zvoľte alternatívu trestov a znášania následkov. Kúpte domov niečo dobré, keksík, koláčik, lízatko, ale nedajte mu ho. Odložte ho s tým, že to je len pre deti, ktoré poriadne papajú! Na tom sa dohodnite aj s učiteľkou. Deti zvyknú aj tam dostávať dezerty. Ale len tie, ktoré zjedia obed!
Hlavnú chybu robíte v tom, že dieťa vycítilo, aké extrémne dôležité je pre vás, aby jedlo. Preto by ste mali jednoducho zaviesť prísne pravidlá. Zaveďte mu 5x do dňa jedlo (najlepšie rovnaký druh o tom istom čase, povedzme na raňajky nejaký chlebík, na desiatu ovocie, na obed zeleninku/mäsko/prílohu/polievku, na olovrant jogurt, na večeru chlebík/krupicovú kašu...). A trvajte na tom, aby to zjedlo samo. Samozrejme naňho nekričte, netrestajte ho, jednoducho mu vysvetlite pokojným hlasom, že odteraz už bude papať sám, lebo je veľký a že ani vás ani ocka nikto nekŕmi. Ak jedlo nezje, neponúkajte mu žiadne alternatívy. Ak jedlo nezje (samozrejme je najlepšie mu v týchto dňoch "výcviku" variť obľúbené jedlá), pred jedlom sa ho môžete opýtať, či si prosí chlebík so šunkou alebo chlebík so syrom a podobne. Ak jedlo nezje, nedajte mu už nič (okrem tekutín, samozrejme nie sladených, ktoré by ho zasýtili. Ideálna je voda, ovocný čaj bez cukru) až do ďalšieho jedla. Ak nezje ani to, opäť nič okrem tekutín. Pud sebazáchovy je silnejší ako akákoľvek tvrdohlavosť a od hladu neumrie, ani keby 3 dni nič nejedol. Hlavne mu nesmiete ponúkať žiadne náhrady jedla, nech len pekne zistí dôsledok nejedenia (hlad), nabudúce si uvedomí, že je kvôli sebe a nie kvôli Vám.
4. Tipy na podporu chuti do jedla
- Výber: Skúste mu tiež navrhnúť iný variant a ono si vyberie, čo zje, respektíve len ochutná.
- Kreativita: Napríklad z ovocia alebo zeleniny sa dajú krásne vytvarovať rôzne zvieratká či dopravné prostriedky. Cestoviny poslúžia ako rozličné doplnky.
- Vzor: Buďte ich vzorom.
- Pravidelnosť: Začnite ponúkať takú zeleninu, ku ktorej dieťa najviac inklinuje. Ponúkajte ju často a hlavne pravidelne. Netrápte sa tým, že určité obdobie bude jesť kaleráb každý deň.
- Kamufláž: Kamuflujte a skrývajte zeleninu v rámci jedál. Skúste zeleninové fašírky či krokety, ktoré sa dajú pripraviť na rôzne spôsoby. A nevysvetľujte. Niekedy je lepšie nevedieť, čo sa v jedle nachádza.
- Obľúbené predmety: Dieťa môže mať obľúbený príbor, vlastnú fľašu, či skúsiť jedlo najprv doma.
- Žiadne nátlaky a vyhrážky: „Kým to nezješ, nikam nepôjdeš“ vytvára odpor. Lepšie je povzbudiť a pochváliť aj malý krok (napr. „Super, ako si ochutnal“).
- Spoločné stolovanie: Malé spoločné stolovanie - aspoň raz denne jesť spolu pri stole, bez televízie a mobilu. Cieľom nie je, aby dieťa zjedlo všetko na tanieri. Každá lyžička, ktorú dieťa ochutná, je krok vpred.
5. Zásady zdravého stravovania detí
Strava v detskom veku, keď organizmus rastie a prebiehajú v ňom mnohé vývinové zmeny, je nesmierne dôležitá. Nedostatok alebo, naopak, nadbytok niektorých zložiek výživy môže mať následky nielen na súčasnom, ale aj na budúcom zdraví.
Mliečne výrobky
Táto skupina potravín poskytuje deťom bielkoviny, vitamín D a vápnik, ktoré sú dôležité najmä pre zdravý vývoj kostí. Dobrými zdrojmi sú najmä mlieko, syry, jogurty. Nemliečne alternatívy kravského mlieka sa môžu podávať od jedného roka života. Vaše dieťa by malo v ideálnom prípade denne prijať tri porcie jedla bohatého na vápnik, čo predstavuje napríklad 150 ml pohár mlieka, malý jogurt či malý kúsok syra o veľkosti zápalkovej škatuľky. Deti do piatich rokov rýchlo rastú, a preto majú vyššie nároky na energiu. Z tohto dôvodu by deti do dvoch rokov mali prijímať najmä plnotučné mliečne výrobky. Polotučné mlieko sa môže podávať od dvoch rokov, ak dobre rastú. Jeho nedostatok sa môže prejaviť aj zhoršeným stavom zubov, zvýšenou lámavosťou kostí a u detí i poruchami rastu.
Vláknina
Každé jedlo by malo obsahovať dostatok vlákniny. Prečo? Vláknina zlepšuje trávenie i vyprázdňovanie, predlžuje pocit sýtosti a prospieva zdraviu. Preto potraviny ako chlieb, zemiaky, cestoviny, ryža, obilniny, ale aj kuskus alebo raňajkové cereálie by v strave detí nemali chýbať.
Ovocie a zelenina
Detský jedálniček by mal takisto na dennej báze zahŕňať ovocie a zeleninu, a to najmä v jesenných a zimných mesiacoch. Odporúča sa konzumácia 4 - 5 porcií ovocia a zeleniny denne. Môžu byť podávané čerstvé, mrazené, konzervované (najlepšie vo vlastnej šťave kvôli obsahu soli), sušené alebo vo forme odšťavených džúsov.
Mäso, ryby, vajcia, orechy, strukoviny
Mäso, ryby, vajcia, orechy, strukoviny (ako fazuľa, šošovica a hrášok) a potraviny vyrobené zo strukovín (ako tofu, hummus) sú vynikajúcim zdrojom bielkovín a železa. Odporúča sa však konzumácia prevažne bieleho mäsa a ostatné iba v primeranom množstve a s nižším obsahom tuku. Preferovať by sa mali najmä ryby a hydina ako morky a kurčatá. Limitovať by sa mala konzumácia údeného mäsa a jeho výrobkov.
Cez víkend zvyknem mať aspoň jeden deň rybu. Tá v škôlkarskom jedálničku veľmi chýba. Tiež strukoviny, preto často varím polievky ako šošovicovú, fazuľovú, či hŕstkovú. Strukoviny však viete primiešať aj do rizota, či k iným obilninovým príloham, alebo pripraviť chutné nátierky.
Tekutiny
Čisté ovocné šťavy a smoothies poskytujú pomerne veľa cukru. Akékoľvek sladké nápoje zrieďte vodou - jeden diel džúsu na desať dielov vody alebo polovicu čistej šťavy/polovica vody pre deti do päť rokov - ak je to možné, a podávajte ich len počas jedla. Čo sa týka množstva tekutín, tak vhodnou cestou ako zabezpečiť pitný režim u detí, je ponúknuť im nápoj ku každému jedlu a jeden alebo dva nápoje medzitým.
6. Vplyv stravovania v škôlke a ako sa s ním vyrovnať
Situácia nie je v drvivej väčšine školských stravovacích zariadení vôbec uspokojujúca a rodič je zväčša bezmocný niečo zmeniť. Jedálne v školách a škôlkach musia spĺňať záväznú vyhlášku o školskom stravovaní. To však neznamená, že varia dobre a zdravo. Vyhláška, bohužiaľ, dovoľuje variť napríklad z polotovarov, podávať sladené nápoje, umožňuje vylepšovať obedy nakúpenými sladkosťami, odporúča oveľa viac živočíšnych bielkovín a voľného cukru ako by bolo treba a na jedálnom lístku sa objavujú príliš často ťažké, omáčkové a zahusťované jedlá.
Deti s rôznymi diétnymi obmedzeniami, ktorých neustále pribúda, si spravidla v jedálni svoju alternatívu nenájdu a nemôžu v škole/škôlke jesť. To okrem komplikácií pre rodinu vedie k problémom so začleňovaním do kolektívu.
Všeobecne sa dá povedať, že vyhláška o školskom stravovaní sleduje len kvantitu, množstvo potravín v desiatich kategóriách. Nie je jednoduché brať ohľad na individuálne priania rodičov. Po prvé, školská inšpekcia kontroluje dodržiavanie spotrebného koša a po druhé, požiadaviek je príliš veľa. Niekto chce viac mäsa, niekto menej zeleniny, iný len celozrnné pečivo, ďalší zase iba bio potraviny.
Vydávanie jedla je obmedzené jasne danými pravidlami, kde nie je priestor na individuálne potreby rodičov a ich detí. Rodičia neplatia obedy svojim deťom v plnej výške. Väčšia časť ceny je dotovaná štátom, prípadne školou. Rodič má teda značne obmedzené práva. Právo kontrolovať školské jedálne vlastne nemáte. Rodič do jedálne obvykle okrem výnimočných príležitostí nesmie chodiť a podľa našich skúseností sa jednotlivé sťažnosti odmietajú, alebo sa na ne vôbec neberie zreteľ.
Na kvalitu jedálne by sme sa mali vypytovať už pri výbere samotnej škôlky alebo školy. Kvalitná jedáleň je taká, ktorá je ochotná diskutovať s rodičmi, dokáže vysvetliť, čo a ako varí, je pre rodičov transparentná. Čo sa týka ponuky, kvalitné jedálne nepoužívajú zbytočné aditíva, dochucovadlá a sladidlá a jedálny lístok rozpisuje suroviny, ktoré jedlo obsahuje.
Všetky jedálne sa musia riadiť už spomínaným spotrebným košom, ktorý reguluje množstvo potravín v desiatich rôznych kategóriách a tomu sa prispôsobuje zloženie jedálneho lístka. Dá sa dobre variť aj v jeho rámci, a to i napriek tomu, že je nevyhovujúci. Bohužiaľ, chce to ale veľa dobrej vôle, snahy, znalostí z oblasti stravovania a pod., čo kuchárkam väčšinou chýba. Nepochybujem však, že jedálne sú schopné s odbornou podporou, informáciami a know-how z iných stravovacích zariadení, ponúknuť kvalitné, zdravé jedlo a porovnateľné peniaze. K tomu akurát môžeme dodať, že stále viac škôlok a škôl v súčasnej dobe usiluje o zdravé varenie z kvalitných potravín. Postupujú síce malými krôčikmi, ale je vidieť posun smerom dopredu. Dôkazom toho môžu byť v niektorých škôlkach transparentné jedálne lístky a snaha o komunikáciu s rodičmi. Budeme teda dúfať, že sa nechajú inšpirovať aj ďalšie.
Keď deti nastúpili do škôlky, po zistení čo zvyknú jedávať, som prestala sledovať jedálniček. Čo nebolo veľmi šťastné rozhodnutie, nakoľko mi tá informácia doma chýbala a nevedela som sa podľa nej zariadiť. Tak som začala jedálniček v škôlke znova sledovať. A podľa toho som prispôsobila stravu doma. Hlavne olovrant a večeru. Vždy si pozriem, akú stravu majú v škôlke a čo im tam chýba. Napríklad, ak majú chlieb na raňajky, ale aj na olovrant, doma sa snažím, aby už chlieb alebo pečivo, či iné múčne jedlá nejedávali. Vtedy zvyknem pripraviť hustú zeleninovú polievku alebo zeleninové placky. Osvedčila sa nám cuketová polievka s červenou šošovicou, ktorú pripravíte raz dva. Naše deti sú na polievky zvyknuté od mala, nejedia ich len na obed, ale i večeru. Skvelé sú v tom, že do nich môžete primiešať kadečo zdravé, a nemusia o tom vedieť.
Už od ich ranného detstva krájame deťom zeleninu a ovocie, aby si mohli brať kedy majú chuť. Zväčša doobeda jedia ovocie, kedy tak ako naše, aj ich telo potrebuje najviac energie. Zeleninu majú buď na olovrant alebo ešte po večeri. My sme zo zeleniny urobili doma bežnú a hlavne dostupnú záležitosť. To znamená, že ju chodíme nakupovať spolu s deťmi, ktoré ju v obchode pomáhajú vyberať a vážiť. Ukazujeme ju v zmysle, že každý deň s ňou majú kontakt. Dostupná je hlavne vtom, že ju majú denne nakrájanú a položenú namieste, kde sa najviac vyskytujú.
tags: #corobit #aby #dieta #jedlo #v #skolke