Hus divá (lat. Anser anser), niekedy nazývaná aj hus sivá alebo hus popolavá, je zúbkozobec z čeľade kačicovitých. Je pokladaná za predka domácej husi, ktorá pravdepodobne zdomácnela v strednej Európe. Patrí medzi najväčšie a najťažšie divoké husi a je priamym predkom väčšiny európskych domácich plemien husí.
Tento druh obýva rozsiahle oblasti Európy a Ázie, od západnej Európy po Mongolsko. Hniezdi v strednej a východnej Európe a vo veľkej časti severovýchodnej Ázie. V Európe hniezdi pri rôznych vodách, močiaroch, jazerách aj pri morskom pobreží a pri fjordoch. Obýva jazerá, rieky i lúky a pastviny v blízkom okolí.
Charakteristika husi divej
Hus divá meria 75 - 90 cm a rozpätie krídel má 147 - 180 cm. Dorastá do veľkosti 70-80 cm, rozpätia krídel 150 - 170 cm a váži 2 - 3,5 kg. Váži 3 - 4 kg, pričom samec je väčší ako samica a staré gunáre môžu mať aj nad 5 kg. Samec je od samíc o niečo väčší.
Je sfarbená prevažne svetlosivo s jemným vlnkovaním na spodnej strane a so svetlejšími okrajmi pier na vrchnej strane. Obe pohlavia majú plavé farby so sivou. Na prsiach majú drobné tmavé škvrnky, zatiaľ čo brucho a podchvostové krovky sú biele. Na krídlach majú zhora nápadné striebrosivé plochy a zdola svetlý predný okraj.
Zobák a nohy sú tmavooranžové. Hrubý zobák je oranžovej farby, zakončený bielym nechtom. Pomerne dlhé beháky sú mäsovoružové, len pri mladých vtákoch sivohnedé, a medzi prstami je plávacia blana. Hus divá má jednofarebný zobák mäsovej alebo pomarančovej farby, s bielym nechtom.
Rozdiel medzi husou divou a husou bieločelou
Vietor však napríklad odlíšiť hus divú a bieločelú, s ktorou sa u nás takisto možno stretnúť. Hus bieločelá (Anser albifrons) má nad koreňom zobáka bielu škvrnu a dosahuje hmotnosť len 2 -3 kg. Najmenšia hus malá (Anser erythropus), ktorá má čelo na vrchhlave biele až po oči a hmotnosť len 2 kg. Na rozdiel od husi bielečelej má okolo oka úzku pomarančovú obrúčku.
Hus bieločelá sa od divej odlišuje hlavne bielym sfarbením koreňovej časti zobáka a čela. Je veľmi podobná husi divej. Odlišuje sa farbou krku a hlavy, na ktorej výrazne svieti biela koreňová časť zobáka a čela. Hus bieločelá sa často ozýva jasným dvojslabičným hlasom, ktorý znie vyššie a rýchlejšie ako u husi divej.
Spôsob života a správanie
Husi divé sú spoločenské a tvoria veľké kŕdle, najmä mimo obdobia hniezdenia. Sú monogamné, čo znamená, že vytvárajú páriky na celý život. Partnerský vzťah je taký pevný, že po strate jedného z druhov si zviera už rodinu zväčša nezakladá. Mladé husi tvoria páry už počas prvej zimy, ale zvyčajne potom ešte 1 až 2 roky žijú spolu bez hniezdenia.
Pri párikovaní gunár pláva okolo husi, ponára hlavu s krkom do vody a odháňa zo svojho okolia ostatné gunáre i husi. Pritom sa dorozumievajú navzájom hlasitým gagotom. Párenie prebieha na vode na jar v marci, keď sa husi kúpu, čo je pre gunára určitý stimul a pri ťažkých plemenách aj nutnosťou, pretože na suchu by gunár nedokázal hus oplodniť. Je dôležité dbať na to, aby voda nebola nadmerne znečistená, aby sa predišlo zápalu penisu u gunára.
Rozmnožovanie a hniezdenie
Obdobie hniezdenia začína koncom marca a trvá až do mája. Vtáky hniezdia v malých skupinách alebo kolóniách. Hniezdo o priemere 50 - 80 cm buduje samica v pobrežnom poraste alebo na ostrovčeku v blízkosti vody. Hniezdo býva pomerne veľké na kopách tŕstia alebo na starých vŕbach pri vode, vystlané jemným páperím.
Znáša 4 - 8 vajec, na ktorých sedí sama 27 - 28 dní. Samica znesie zvyčajne 4 až 6 vajec, výnimočne až 10. Inkubácia trvá 27 až 28 dní. Hus znáša koncom marca 3 - 8 vajec, výnimočne až 10, na ktorých sedí 28 dní. Samica sedí na vajciach, kým samec obhajuje teritórium. V tom čase sa gunár zdržuje blízko hniezda a v nebezpečenstve obaja bránia hniezdo údermi krídel a štípaním zobákom. Mláďatá vodia obaja rodičia. Po vyliahnutí vedú obaja rodičia mláďatá k vode a učia ich hľadať potravu. Vyliahnuté húsatá po 2 dňoch opúšťajú hniezdo a po 10 týždňoch už lietajú. O ich výchovu sa starajú obaja rodičia až do spoločného jesenného odletu. Až do nasledujúcej jari zostáva celá rodina pohromade.
dive husi
Potrava
Živí sa rastlinnou potravou - tráva, vodné rastliny, obilie, bobule, byliny. Divé husi sa živia rastlinnou potravou a v jeseni sa rady pasú na oziminách. Potrava husí je výlučne rastlinná, tvorená trávou, bylinami, obilninami a zemiakmi. Okrajmi zobákov odštipujú najjemnejšie výhonky.
Hlasový prejav
Vo svojom hlasovom repertoári majú viac ako tucet rôznych zvukov. Najznámejšie je "ga-ga-ga-ga", pretože tento hlas poznáme u domácich husí. Vydávajú tiché kňučavé zvuky, syčavé až po silné trúbivé hlasy ako striedavý duet dvoch jedincov. Vo vzduchu, ale aj na zemi vydávajú zvolávacie či varovné zvuky. Majú vlastnú reč, ktorá im umožňuje udržať skupinu pohromade.
Výskyt a migrácia husi divej na Slovensku
Je sťahovavá. Na Slovensku hniezdi pravidelne len na Záhorí, najmä v Nive rieky Moravy spolu s riekou Dyje a priľahlými rybníkmi na južnej Morave, ktoré tvoria najvýznamnejšie hniezdisko v strednej Európe a súčasne je to aj územie s nadregionálnym významom pre migráciu a zimovanie. Od roku 1961 hniezdia na Záhorí. Okrem ramennej sústavy rieky Moravy sú to i rybníky a štrkoviská. Výnimočne zahniezdia aj na Podunajsku a východnom Slovensku. Ich hniezdenie bolo zaznamenané aj pri Leviciach či na Oravskej priehrade.
S príchodom zimy sa kŕdle divých husí presúvajú na zimoviská v Stredomorí, niektoré až na severné pobrežie Afriky, iné zimujú v oblasti východného Stredomoria a Čierneho mora. Husi zimujúce u nás pochádzajú zo Škandinávie, z východného pobrežia Grónska, Islandu a z euroázijských tundier až po severné územie Ruska. Slovenská republika čoraz častejšie slúži týmto sťahovavým vtákom ako zimovisko, najmä na Východoslovenskej a v Podunajskej nížine, v povodí Ipľa, Latorice, Moravy a Dunaja. Počas migrácie a zimovania sa najviac pasú na slovenskej strane pri Moravskom Sv. Jure.
Ich prezimovanie závisí od počasia; s príchodom tuhších mrazov a snehovej pokrývky sa väčšina kŕdľov presunie do južnejších oblastí Európy. Ostatné roky však u nás i v zimnom období vídať celé kŕdle husí pásť sa na oráčinách, lánoch ozimín a kukuričniskách. Let v klinovom útvare im šetrí energiu. Členovia kŕdľa majú o sebe dobrý prehľad. Sledujú súkmeňovca na čele formácie. Keď sa ten unaví, vo vedení ho vystrieda iný. Husi sú schopné prekonať bez zastávok veľmi veľké vzdialenosti. Významným migračným koridorom je práve oblasť Dunaja.
Ochrana a ekologický status
Hus divá je zákonom chránená, spoločenská hodnota jedného jedinca je stanovená na 3220 € (Vyhláška MŽP č. 24/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov). Ekosozologický status v roku 1995 bol E - ohrozený druh, v roku 1998 a 2001 bol klasifikovaný ako EN - ohrozený. Európsky ochranársky status je nezaradený SPEC.
Vývoj populácie husi divej na Slovensku
Veľkosť územia, na ktorom hniezdila hus divá, vykazovala stúpajúci trend v krátkodobom aj dlhodobom horizonte.
| Obdobie | Hniezdiace páry (odhad) | Zimujúce jedince (odhad) | Krátkodobý trend hniezdnej populácie (2000-2012) | Dlhodobý trend hniezdnej populácie (1980-2012) | Krátkodobý trend zimujúcej populácie (2000-2012) | Dlhodobý trend zimujúcej populácie (1980-2012) |
|---|---|---|---|---|---|---|
| 1980 - 1999 | 15 - 80 | 2 000 - 3 000 | Pokles o 20-50% | Pokles o 20-50% | Neznámy | Neznámy |
| 2008 - 2012 | 50 - 100 | 2 100 - 2 500 | Stúpajúci | Stúpajúci | Klesajúci | Neznámy |
| 2013 - 2018 | 50 - 150 | 1 000 - 8 000 | Stúpajúci (2008-2018) | Stúpajúci (1980-2018) | Neznámy | Neznámy |