Fazuľa (Phaseolus) je jednoročná rastlina z čeľade bôbovitých, ktorá pochádza z tropických oblastí Južnej Ameriky, no dnes sa pestuje po celom svete. Pri pestovaní fazule, ktorá sa stala bežnou rastlinou našich záhrad i polí si ani neuvedomujeme, že pochádza z Južnej Ameriky. Najčastejšie pestovaným druhom je fazuľa záhradná (Phaseolus vulgaris).
Existujú stovky odrôd, ktoré sa delia na popínavé a kríčkové kultivary. Uvedené znaky a vlastnosti sa rozličným spôsobom kombinujú, takže máme napr. ovíjavé i kríčkové fazule so žltým alebo zeleným strukom, fazuľu pre poľné pestovanie ovíjavú i kríčkovú atď. Nemáme však fazuľu, ktorá by bola súčasne kríčková i ovíjavá, alebo mala aj zelené i žlté struky (to môže mať len nežiaduca zmeska kultivarov).
Každý záhradkár by mal poznať základné typy fazule, aby si vedel vybrať vždy tú najvhodnejšiu pre vlastný cieľ pestovania. Základné znaky semena - farbu, tvar, veľkosť vidíme už na osive, čo má význam pri pestovaní na semeno. Rozdiel spôsobu sejby kríčkových a ovíjavých typov je známy.
Zásadný rozdiel: Fazuľa záhradná a poľná
Menej známy je rozdiel medzi fazuľou záhradnou (na struky) a fazuľou poľnou (na semeno), ktorý je základom kvality čerstvých strukov. Rozdiel je predovšetkým v stavbe struku, čo vidieť na vyvinutom sviežom i zrelom struku.
- Poľná fazuľa má steny struku vystužené membránou, akoby pergamenovou vrstvou a na (švíkoch) struku má vlákna. Membrána i vlákna sa vytvárajú už v zelenom struku a znehodnocujú tak struk pre kuchynské spracúvanie. Steny struku sú tenké, podiel semena veľký a prierez je plochý, alebo oválny.
- Kvalitná záhradná fazuľa nemá vlákna, ani steny strukov spevnené membránou. Vyvinutý, zelený struk v trhovej zrelosti má hrubé, mäsité steny, podiel semena je veľmi malý. Prierez struku je kruhový. Pri dozretí sa struk výrazne odlišuje od struku fazule poľnej. Keďže nie je vystužený membránou, pri dozrievaní zasychá pevne okolo zrelých semien, vytvára vrásčitý povrch.
Záhradkár, ktorý chce mať kvalitné fazuľové struky a bez problémov získať i úrodu suchej fazule, bude preto pestovať dva rozličné kultivary.
Druhy a odrody fazule
Fazuľa záhradná (Phaseolus vulgaris)
Najčastejšie pestovaný druh, ktorý sa delí na popínavé a kríčkové odrody. Medzi obľúbené odrody na pestovanie strukov patria 'Aidagold', 'Gusty' alebo 'Satelit'.
Vybrané odrody fazule záhradnej
- Albena: Neskorá odroda tyčovej zelenostrukovej fazule. Struky sú tmavo zelené, stredne dlhé (15,5 cm) a veľmi široké (22,6 mm), bez vláknitosti v mladom stave. Vhodná na použitie strukov v čerstvom stave, priemyselné spracovanie a mrazenie. Ideálna ako „hobby typ“ pre záhradkárov na „zelené ploty“ a pergoly, najmä v teplejších oblastiach.
- Anita: Poloneskorá, ovíjavá odroda žltostrukovej tyčovej fazule (59 dní). Struky sú svetložlté, dlhé (19,2 cm), široké (17,5 mm), bez vláknitosti. Určená na použitie nezrelých strukov v čerstvom stave a priemyselné spracovanie.
- Anka: Poloskorá odroda kríčkovej zelenostrukovej fazule. Struky sú svetlo až stredne zelené, krátke (9,4 cm), široké (7,5 mm), bez vláknitosti. Vhodná na použitie strukov v čerstvom stave a priemyselné spracovanie.
- Dita: Stredne skorá, kríčková odroda zelenostrukovej fazule. Struky sú stredne dlhé (11 až 40 mm), svetlozelené, hladké, bez vlákna a pergamenu, umiestnené pomerne vysoko nad pôdou. Má dobrý zdravotný stav, rezistenciu proti ABC rasám Colletotrichum lindemuthianum. Vhodná pre kombajnový zber a konzervárenské spracovanie.
- EMA: Raná odroda kríčkovej žltostrukovej fazule. Struky sú dlhé (140-160 mm), svetlo žlto sfarbené, na priereze oválne až kruhovité, bez vlákna a pergamenu. Kvalita strukov po sterilizácii je hodnotená dobre. Vhodná pre zber kombajnom.
- Linda: Skorá odroda kríčkovej žltostrukovej fazule. Struky sú svetlo až stredne žlté, stredne dlhé (11,5 cm) a stredne široké (6,7 mm), bez vláknitosti. Vhodná na použitie strukov v čerstvom stave i priemyselné spracovanie.
- Lolita: Stredne skorá odroda kríčkovej žltostrukovej fazule. Struky sú svetložlté, stredne dlhé (3,7 cm) a široké (9,8 mm), vláknité. Vhodná na použitie strukov v čerstvom stave.
- Lucka: Poloskorá odroda kríčkovej zelenostrukovej fazule. Struky sú svetlo zelené, krátke až stredne dlhé (12,6 cm), široké (8,3 mm), bez vláknitosti. Vhodná na použitie strukov v čerstvom stave a priemyselné spracovanie.
- Luna: Kríčková odroda žltostrukovej fazule vyššieho vzrastu s dobrou odolnosťou proti políhaniu. Struk je žltý, stredne dlhý (120 - 130 mm), bez vlákien a pergamenu; v semennej zrelosti je zaškrtený, zvráskavený. Vhodná na spracovanie v konzervárňach aj mraziarňach.
- Melinda: Stredne skorá odroda kríčkovej žltostrukovej fazule. Struky sú svetložlté, stredne dlhé (14 cm) a široké (10,6 mm), hladké. Vhodná na použitie strukov v čerstvom stave i na konzervárenské spracovanie.
Fazuľa šarlátová
Tento druh sa obvykle pestuje ako okrasný, hoci struky sú jedlé. Kvety sú sýto červené a semená majú podobné odtiene.
Vybrané odrody fazule šarlátovej
- Gracia: Kríčkový, stredne vysoký typ fazule s úponkami, pre produkciu suchého semena. Veľké biele semeno je určené na potravinárske účely. Vzhľadom na neskoré a postupné dozrievanie je vhodná najmä pre záhradkárov.
Ostatné druhy
Existuje viac ako 50 druhov fazule, ktoré sa pestujú skôr raritne.
Nájdite si tie pravé odrody fazule aj pre vašu záhradu.
Pestovanie fazule
Stanovisko a pôda
Ideálne je slnečné a teplejšie stanovište chránené pred vetrom a vplyvmi počasia. Pestovanie fazule v chladnejších oblastiach sa neodporúča, rastlina je vyložene teplomilná. Volíme dobre priepustnú hlinitú pôdu s neutrálnym pH, kyslé a ťažké pôdy sú na pestovanie fazule nevhodné. Fazuľa patrí medzi teplomilnú zeleninu, preto jej najlepšie vyhovujú teplé, chránené polohy, bez výsušných vetrov, s vyššou vlhkosťou vzduchu. Rastlinu množíme semenami.
- Stanovisko: Slnečné, teplé a chránené pred vetrom.
- Pôda: Dobre priepustná, hlinitá s neutrálnym pH.
Výsev a sadenie
Kedy sadiť fazuľu? Tu sa postup trochu líši v závislosti od typu odrody. Semená klíčia pri teplote pôdy 8--10 °C. V osevnom postupe ju zaraďujeme do druhej alebo tretej trate. Vhodnou predplodinou sú okopaniny, nevhodné sú strukoviny.
- Kríčkové odrody: Vysievame po 3-4 semenách do sponu 34x34 centimetrov.
- Popínavé odrody: Vysádzame po 3-6 fazuliach približne 80 centimetrov ďaleko.
K výsevu vyberáme vždy iba nepoškodené semená. Ak chceme mať skorú fazuľku, tak ako prvú vysejeme i skorú odrodu. Tú môžeme vysievať postupne v rozpätiach dvoch týždňov, čo sa prejavuje v postupnom zbere. Ako vhodné sa osvedčuje i jednorazové vysievanie hriadky viacerými odrodami. Systém spočíva v tom, že sa na záhon vysejú naraz 2 až 3 odrody s rôzne dlhou vegetačnou dobou.
Semienka sa odporúča pred výsadbou na 12 hodín namočiť do vlažnej vody. To ich naštartuje a mali by ľahšie vyklíčiť. Je dôležité, aby malo klíčiace zrno dostatok pôdnej vlahy a preto hĺbka sejby má dosahovať hodnotu 5 cm.
V tomto období na klíčiace fazule negatívne pôsobia hlavne bezulitné mäkkýše, pretože majú k dispozícii vlhké prostredie a atraktívny zdroj potravy - klíčne listy, ktoré požierajú buď v pôde alebo krátko po ich objavení sa nad povrchom pôdy. Pôdu je preto vhodné ošetriť perorálnymi prípravkami voči týmto jedincom a zároveň i medvedíkom resp. mravcom, ktorých výskyt po zimách s vyššími teplotami sa neustále zvyšuje.
Sejeme do dobre pripravenej pôdy koncom apríla, začiatkom mája, do hĺbky 20-40 mm, do riadkov vzdialených od seba 0,4-0,5 m. Vzdialenosť rastlín v riadku je 0,1-0,15 m. Výsevok je 120-140 kg.ha"1. Osivo určené na sejbu treba pred sejbou moriť. Pri sejbe nesmieme zabudnúť na pracovné a zberové cesty, široké 4 m.
Dokonalý sprievodca pestovaním dlhej fazule na záhrade - od semena až po zber #fazuľa #záhrada #zeleninovázáhrada
Starostlivosť počas rastu
Kríčková fazuľa potrebuje priestor, podobne ako napríklad papriky alebo paradajky. Hodí sa teda na väčšiu záhradu s rozľahlými záhonmi. Popínavá fazuľa zaberá veľmi málo miesta. Nenáročne rastie vedľa plota alebo sa plazia po akejkoľvek opore, ktorú im poskytnete. Najčastejšie sa využívajú natiahnuté povrázky, po ktorých ovíjavé stonky šplhajú nahor.
Nakoľko rastlina potrebuje dostatok svetla, tak je potrebné aby mala jeho celodenný prístup a preto sadenie pod stromami resp. do porastov so širokými riadkami (kukurica, vinice) sa neodporúča a taktiež sa neorientovať na vysadzovanie do hniezd. Vhodnejšia je sejba do riadkov 35 - 45 cm so vzdialenosťou medzi jedincami 7 - 10 cm. V pôde okrem dostatku vlahy je potrebný i dostatok pôdneho vzduchu.
Postupným rastom sa do porastu mechanickými prostriedkami ťažšie dostávame a zároveň listy sú na dotyk pomerne citlivé (taktiež neznášajú prudší vietor) okopávanie eliminujeme. U fazúľ od času nasadzovania kvetov sa takisto je potrebné vyhýbať i prudkému pôsobeniu prúdu zavlažovanej vody na porast, ktorý spôsobuje políhanie rastlín, ich znečistenie zeminou a zvyšovaním citlivosti na výskyt plesní.
Keďže struky obsahujú vysoké množstvo vody, tak táto sa musí dodávať zavlažovaním parcely, ale bez zamokrenia, pretože veľké množstvo vody by negatívne vplývalo na zníženie objemu pôdneho vzduchu, bez ktorého sa mikroorganizmy i pri dostatku vody nevyvinú. Plytšie kyprenie postačuje, pretože fazuľa je plytko koreniaca, ale prevzdušňovanie pôdy, odstraňovanie pôdneho prísušku, ničenie klíčiacich burín a šetrenie pôdnou vlahou sú faktorom, ktorý ovplyvní nasadzovanie väčšieho množstva kvetov a následne strukov. Po sejbe môžeme použiť herbicídy. Po vzídení plečkujeme, prihnoj ujeme liadkom, môžeme pôdu aj nakopcovať (vo fáze 5-6 lístkov).
Hnojenie
Čo sa týka hnojenia, optimálne je použitie kompostu. Nepotrebuje hnojenie dusíkom - sama ho viaže cez koreňové baktérie. Z minerálnych živín je náročná predovšetkým na hnojenie draslíkom a vápnikom.
Ochrana rastlín
Dôležitá je aj ochrana proti chorobám a škodcom. Fazuľu môžu napadnúť vošky, strapky, slimáky, ale aj plesne (napr. antraknóza). Pri pestovaní v daždivom roku je riziko chorôb vyššie. Pomáha dostatočný odstup medzi rastlinami a vetranie porastu. Na výhonkoch mladých rastlín si rady pochutnajú aj slizniaky. Myslite preto na ochranu pred nimi.
Zber fazule
Fazuľa je pripravená na zber vtedy, keď sa pri ohnutí struk od stonky sám odlomí. Ďalším signálom, že sa na rastline nachádza mnoho zrelých strukov, sú chradnúce, listy usychajú a žltnú. Zrelé struky pretrhávajte každý deň, vďaka tomu podporíte kvitnutie a predĺžite dobu zberu nielen pri popínavých, ale aj pri kríčkových odrodách.
- Zrelosť: Struk sa pri ohnutí ľahko odlomí od stonky, listy chradnú a žltnú.
- Zber: Pravidelný zber podporuje kvitnutie a predlžuje dobu zberu.
Dobou pre zber fazule je obvykle koniec leta, záleží však na termíne výsadby aj zvolenom druhu. Struky a semená potom dozrievajú v rovnakom čase, následne už rastliny nekvitnú a neplodia. Na priamy konzum a konzervovanie sa zberajú nezrelé struky, kým sú mladé a šťavnaté, s málo vyvinutými semenami. Na malých plochách sa zberajú postupne, na väčších jednorazovo zberačmi. Úroda kríčkových kultivarov je 8-10 t.ha-1, ovíjavých 12-15 t.ha-1.
Prečo fazuľa kvitne, ale nemá struky?
Mnohí záhradkári sa stretávajú s problémom, keď ich fazuľa bohato kvitne, ale nevytvára lusky. Existuje niekoľko faktorov, ktoré môžu spôsobiť, že fazuľa kvitne, ale nevytvára lusky.
Možné príčiny a riešenia
- Nedostatok opeľovačov: Fazuľa je samoopelivá rastlina, ale opeľovače ako včely môžu zvýšiť úspešnosť opelenia. Ak je v záhrade málo opeľovačov, môže to viesť k nedostatočnému vytváraniu strukov.
- Extrémne teploty: Vysoké teploty (nad 32°C) alebo nízke teploty (pod 15°C) môžu negatívne ovplyvniť opelenie a tvorbu strukov. Pre teplomilné rastliny, medzi ktoré patrí aj fazuľa, je optimálna teplota pestovania 21 až 26 °C, maximálna 35 °C, pričom nároky na teplotu sa líšia aj podľa rastových fáz. Napríklad optimálna teplota pôdy na klíčenie je 8 až 10 °C, intenzívnejšie fazuľa vzchádza pri teplote 12 °C, pre tvorbu kvetov je optimum okolo 18 až 22 °C. Na prudké zmeny teploty cez deň a v noci fazuľa reaguje zníženou tvorbou kvetov a strukov. Peľové zrnká počas vysokých teplôt zaschnú, nevyklíčili, a preto neprišlo k opeleniu.
- Nedostatok vlahy: Sucho môže spôsobiť opadávanie kvetov a zabrániť tvorbe strukov. Je dôležité zabezpečiť pravidelnú zálievku, najmä počas kvitnutia. Opadávanie kvetov má na svedomí extrémne suchý a horúci priebeh leta. Kvety sa síce vytvoria, ale peľové zrniečka v horúčavách zaschnú, nevyklíčia, preto nedôjde k opeleniu a následne tvorbe strukov. Obvykle, po zmiernení horúčav i sucha rastlina opäť vytvorí kvety, opelia sa a vytvoria sa aj plody.
- Nadmerné hnojenie dusíkom: Príliš veľa dusíka v pôde môže podporiť rast listov na úkor kvetov a strukov. Používajte hnojivá s vyváženým pomerom živín. Fazuľa je plodina tretej, prípadne štvrtej trate a je citlivá na prehnojenie dusíkom, jeho nadbytok môže tiež viesť k zhadzovaniu kvetov.
- Choroby a škodcovia: Niektoré choroby a škodcovia môžu napádať kvety a zabrániť tvorbe strukov. Pravidelne kontrolujte rastliny a v prípade potreby zasiahnete.
- Nedostatok živín: Nedostatok fosforu alebo draslíka môže negatívne ovplyvniť kvitnutie a tvorbu strukov.
- Nevhodná predplodina alebo pestovanie viac rokov po sebe na tom istom mieste: Odporúčam fazuľu nepestovať na teplotne extrémnych a suchých miestach, v čase sucha zavlažovať, prihrnúť pôdu k rastlinám. Na tom istom mieste pestujte fazuľu najskôr o 4 roky, aby ste zamedzili šíreniu hubových chorôb a škodcov. Nepestujte po nej iné strukoviny ani cibuľu.
Dokonalý sprievodca pestovaním dlhej fazule na záhrade - od semena až po zber #fazuľa #záhrada #zeleninovázáhrada
Tabuľka: Odporúčané podmienky pre pestovanie fazule
| Faktor | Odporúčania |
|---|---|
| Pôda | Stredne ťažká, piesočnatohlinitá, neutrálna reakcia |
| Teplota klíčenia | 8-10°C |
| Optimálna teplota pestovania | 21-26°C |
| Výsev | Koncom apríla, začiatkom mája |
| Zálievka | Pravidelná, najmä počas kvitnutia, bez zamokrenia |
| Hnojenie | Vyvážené hnojivo (kompost), obmedziť dusík, dostatok draslíka a vápnika |
| Opora pre popínavé odrody | Nevyhnutná |
| Pestovateľský cyklus | Na tom istom mieste najskôr o 4 roky |
Tipy a triky pre pestovanie fazule
- Namočenie semien: Semienka sa odporúča pred výsadbou na 12 hodín namočiť do vlažnej vody. To ich naštartuje a mali by ľahšie vyklíčiť.
- Striedanie plodín: Na tom istom mieste pestujte fazuľu najskôr o 4 roky, aby ste zamedzili šíreniu hubových chorôb a škodcov. Nepestujte po nej iné strukoviny ani cibuľu.
- Vhodní susedia: Vhodnými susedmi sú jahody, zemiaky, mrkva, kukurica či uhorky.
- Popínavá fazuľa a kukurica: Popínavá fazuľa sa výborne kombinuje s kukuricou - tá jej slúži ako živá opora.
- Ochrana pred slizniakmi: Na výhonkoch mladých rastlín si rady pochutnajú aj slizniaky. Myslite preto na ochranu pred nimi.
- Kombinácia odrôd: V rámci nášho overovania sme zistili, že ako vhodná kombinácia boli odrody Rocquencourt a Brittle Wax. Odroda Rocquencourt poskytla úrodu prvých strukov asi o 10 dní skôr, pričom sa viacej využívala na priamy konzum.
Využitie fazule v kuchyni
Radi si pochutnáte na jemných fazuľových strukoch? Zasaďte si kríčkovú fazuľu. Vynikajúca je zeleninová polievka alebo prívarok. Ešte lepšie však chutia jemne grilované alebo opečené na panvici spolu s inou zeleninou alebo len tak, poliate roztopeným maslom. Takto upravené poslúžia ako príloha k mäsu, ryži, zemiakom alebo ako náplň do tortilly.
Struky sú charakteristické i tým, že sa na ich povrchu nachádzajú mnohé spórotvorné mikroorganizmy a preto si vyžadujú tepelnú úpravu a to, či už pri príprave jedál alebo pri konzervovaní. Konzervovať sa môžu i mrazené po predchádzajúcom predvarení alebo sterilizované, pričom sa u nich vyžaduje dlhodobá resp. opakovaná sterilizácia.
Výhody pestovania fazule
Kríčková fazuľa, rovnako ako ostatné strukoviny, žije v symbióze s nitrifikačnými baktériami, ktoré sú schopné viazať vzdušný dusík do pôdy. Ten je veľmi dôležitý pre bunkovú sústavu rastlín a fotosyntézu. Naviazaný dusík v pôde zostáva aj po skončení vegetačného obdobia fazule a je k dispozícii pre ďalšie pestované rastliny.