Hoci veľkoplošné pestovanie zeleniny sa dnes zameriava na najobľúbenejšie druhy, mnohí záhradkári sa s láskou venujú aj menej známym rastlinám. Tí, ktorí majú pestovanie zeleniny radi, či už ako zaujímavé rastlinky, vynikajúce využitie pôdy, bezkonkurenčný aktívny oddych na vlastnej záhrade, alebo ako zaujímavé jedlo, môžu objaviť nové chute a cenné živiny. Doba zároveň praje rôznym menej známym druhom zeleniny, ktoré sú zaujímavým spestrením stola a pritom vôbec nepotrebujú špeciálnu starostlivosť. Klimatické zmeny, spoznávanie nových kultúr a jedál počas cestovania nám dáva podnety na hľadanie a hodnotenie možností pestovania nových plodín na Slovensku, ktoré by mohli obohatiť našu stravu o cenné nutričné látky. Pozrime sa aspoň na niekoľko z nich.
Valeriánka poľná (Valerianella locusta) - Polníček plný vitamínov
Valeriánka poľná, známa aj ako polníček, nie je rozšírený druh zeleniny, ale nie je to ani druh zeleniny, ktorý by bolo treba hľadať v zahraničí. Naopak, je to nenáročná šalátová zelenina, ktorú môžeme pestovať takmer počas celého roka, dokonca aj v zime. Jediným obmedzením je v takomto prípade výška snehovej pokrývky.
Nutričná hodnota a zdravotné benefity
Vďaka obsahu vitamínov sa z nutričného hľadiska radí ešte pred bežný hlávkový šalát. Má trochu výraznejšiu chuť, na ktorú si treba zvyknúť, ale zvyk sa oplatí. Valeriánka obsahuje viac vitamínu C ako citrón, ďalej vitamíny A a E, veľké množstvo železa, horčík, draslík, vápnik a kyselinu listovú. A samozrejme, ďalšie minerály a vitamíny. Je teda vhodným doplnkom stravy napríklad pri chudokrvnosti, ale aj pri zvýšenom strese či slabom sústredení.
Pestovanie a využitie
Semienka môžeme sadiť do riadkov asi 1 cm do zeme a 10 centimetrov od seba. Po vyklíčení rastlinky jednotíme. Výsev môžeme vykonávať kedykoľvek od skorej jari do polovice jesene. Ideálne sú však včasná jar a jeseň. V auguste a septembri môžeme valeriánku vysiať aj na prázdne záhony s pozbieranou úrodou. Neskoro siate rastliny budú zásobárňou vitamínov na celú zimu - a nemusíme ich ani zbierať - mráz im neškodí. Zber však uskutočňujeme len ak sú teploty nad nulou, inak listy zbytočne zničíme. Mesiace apríl až jún na pestovanie nie sú vhodné, pretože rastliny môžu rýchlo vyrásť do štádia kvitnutia a vtedy už nie sú vhodné na konzumáciu. Valeriánka - polníček vyžaduje priepustnú pôdu a slnečné miesto. Na prihnojovanie stačí organické hnojivo. Polníček má o čosi výraznejšiu chuť ako obyčajný hlávkový šalát, ale výrazne ho prekonáva z hľadiska výživovej hodnoty. A práve preto by bolo škoda tepelne ho akokoľvek upravovať. Využíva sa ako príloha či už samostatne, alebo ako ingrediencia do zemiakov, zemiakového či akéhokoľvek zeleninového šalátu. Ak sa rozhodnete podávať ho ako samostatnú zeleninovú „oblohu“, vyskúšajte zmiešať olivový olej, plnotučnú horčicu a citrónovú šťavu. Túto zmes osoľte, pridajte korenie a možno aj trochu cukru. Ingrediencie pridávajte podľa chuti tak, aby vznikla tekutá zálievka, ktorou dochutíte listy valeriánky.
Kvaka (Brassica napus) - Zabudnutá zelenina s bohatou históriou
Kvaka je rastlina s bohatou históriou a predsa je dnes nespravodlivo zabudnutá. Po objavení Ameriky ju totiž z piedestálu nenáročného jedla chudobných vytlačili zemiaky. Možno si niekto spomenie na jej český názov - tuřín. Má korenistejšiu chuť, dá sa použiť ako náhrada za zemiaky aj šalát. Je ideálna na výrobu príloh pri diétach, pretože obsahuje len veľmi málo využiteľnej energie (o polovicu menej ako zemiaky), prakticky žiadny tuk a veľa vlákniny. Predkovia obce Zázrivá si zvolili práve túto zeleninu za symbol obce a 3 kvaky zobrazili v erbe. Zelenina v minulosti tvorila hlavný zdroj obživy miestnych obyvateľov. Súčasné odrody kvaky sa začali pestovať len nedávno. Aktuálne poznáme 3 druhy - biela, fialová s bielou dužinou a žltá so žltou dužinou.
Čím je kvaka taká výnimočná?
Z cenných minerálov je treba spomenúť draslík, fosfor a vápnik. Z vitamínov má najvyššie zastúpenie vitamín A a C. Obsahuje až 90 % vody. Ideálna je v boji s kožnými ochoreniami alebo pri úprave trávenia.
Pestovanie a využitie
Je to nenáročná rastlina, ktorú môžeme vysievať alebo vysádzať ako rastlinu druhej trate do záhonov, ktoré predtým hostili rajčiny či uhorky. Nemá rada silné hnojenie. Pestovanie začíname v marci predpestovaním priesad. Druhou možnosťou je aprílové či májové siatie priamo do záhonov. Spon vysádzania je asi 30x30 centimetrov. Kvaka je nenáročná na živiny, má však veľmi rada vlhkosť - tak pôdnu ako vzdušnú. Preto pri vysádzaní rastlinky dobre polejeme. Počas rastu zvyknú buľvy vyrastať nad povrch pôdy. Môžeme ich počas kyprenia a odstraňovania buriny zakryť hlinou. Zberáme v neskorej jeseni pred príchodom silných mrazov. Kvaku zbavíme listov a skladujeme podobne ako repu. Mladú kvaku môžeme jesť podobne ako reďkovku a mladé listy použiť podobne ako šalát alebo vyššie spomenuté listy valeriánky. Buľvy kvaky môžeme spracovať na pyré, zeleninové polievky, ale aj na hranolky. Stačí buľvu očistiť, nakrájať na hranolky, tie rozsypať na papierom vystlaný plech, pofŕkať olejom a posoliť. Po 20 minútach pečenia na 180 °C budete mať pripravené zdravé nízkokalorické hranolky.
Zemiaková baba (haruľa)
Artičoka (Cynara scolymus) - Stredomorský pôžitok
Artičoka je treťou a poslednou z reprezentantov menej známych druhov zeleniny, ktorú si dnes predstavíme. Je to bylina z čeľade slnečnicovitých a aj vyzerá, akoby bola vzdialená príbuzná slnečnice (alebo slnečnice skríženej s bodliakom). Jej pestovanie sa dá vysledovať až k starovekým stredomorským národom. Na rozdiel od nich však artičoka nie je prispôsobená na stredoeurópsku klímu a aj po tisícročiach pestovania jej puk s okvetnými lístkami nevydrží takmer žiadny mráz a rastlina pri silnejšom mraze vybrzne celá, takže zakrytie koreňa je základnou povinnosťou pestovateľa pred blížiacou sa zimou. Prvé zmienky siahajú do čias egyptských faraónov, neskôr zaujala Rimanov aj Grékov. V amerických kolóniách sa pestovala od 18. storočia. V súčasnosti sa teší najväčšej obľube v prímorských oblastiach - v Grécku, Taliansku a Francúzsku. Zberová sezóna je dlhá, prakticky od jari až do jesene. Čo sa týka druhov - poznáme biele, fialové a zelené. Gréci a Rimania ich považovali za afrodiziakum. Artičoka je hlavnou príchuťou populárneho talianskeho likéru Cynar.
Čím je artičoka taká výnimočná?
100 gramov zeleniny obsahuje 47 kalórií. Vo vyššom množstve obsahuje vitamín C, ktorý poskytuje telu antioxidačný účinok - ochranu buniek pred poškodením, posilňuje imunitu, stimuluje tvorbu krviniek, podporuje regeneráciu a hojenie a má veľa iných dôležitých vlastností. Ďalej obsahuje vitamín K, ktorý zohráva dôležitú úlohu v zrážaní krvi, mineralizácii kostí, v správnej funkcii pečene a iných. Vyšší je aj podiel vlákniny, ktorá udržiava správne fungovanie tráviaceho systému. Tiež obsahuje sodík, kyselinu listovú, horčík a draslík. Svojim obsahom inulínu je vhodnou zeleninou pre diabetikov. Flavonoid v artičoke dokáže pôsobiť preventívne proti rakovine kože, čo preukázali výskumy.
Pestovanie a využitie
Artičoka sa dá na Slovensku dopestovať, pekné veľké puky však dosiahneme zrejme len v južných oblastiach - aj keď, pri tomto vývoji klímy sa tento rok urodia možno aj na Kysuciach. Rastlinku môžeme predpestovať od marca zo semienok, vysádzame ich do sponu 1x1 meter až po 15. máji, aby sme sa vyhli mrazom. Počas rastu rastliny okopávame a odstraňujeme burinu, v prípade potreby zalievame. Na jednej rastline nechávame vyrásť najviac 3 puky, zvyšné odstraňujeme. Zbierame nerozvinuté puky s okvetnými lístkami, ktoré môžu dorásť až do priemeru 12 centimetrov. Jedná sa o trvalú bylinu, takže na jeseň zrežeme byľ až po zem a skrátime listy. Následne rastlinu chránime vrstvou slamy alebo čečiny. Artičoka má široké využitie v kuchyni. Môže byť chutnejšou náhradou karfiolu, využijeme ju napríklad pri príprave polievok. Nakladaná v oleji sa môže použiť dokonca ako obloha na pizzu. S prípravou tejto zaujímavej zeleninky je to trošku zložitejšie, ale určite sa nenechaj odradiť. Základom je správne čistenie plodu. V prvom kroku odstránime stonku (asi 2-3 cm), vonkajšie listy odrežeme, prípadne odstrihneme nožnicami. Nejedlé vnútro je treba krúživými pohybmi vybrať. V ďalšom kroku takto očistenú zeleninu pokvapkáme citrónovou šťavou, aby sme predišli zhnednutiu (ako napr. pri avokáde a jablku). V poslednom kroku môžeme dať variť do osolenej vody, približne na 45 minút. Artičoky sa jedia rukami, či už doma alebo v reštauráciách. Držíme ju v ľavej ruke a pravou odtrhávame jednotlivé lístky. Tie sa zväčša kombinujú s rôznymi omáčkami. Výborne sa kombinuje s rôznymi mäsovými plnkami. Pridávajú sa na pizzu, do polievok. Môžeme ich pripraviť opäť na rôzne spôsoby - dusiť, grilovať, zapekať.
Romanesco - Najkrajšia zelenina na svete
Prvé pestovanie tejto na pohľad krásnej zeleniny začalo v neapolských a rímskych oblastiach Talianska v prvej polovici 15. storočia. Komerčná produkcia začala v Kalifornii až v deväťdesiatych rokoch minulého storočia. Tvarom by nám mohol pripomínať náš biely karfiol (trošku aj brokolicu), chuť je však miernejšia a sladšia. Hlavná sezóna začína v októbri a končí novembrom.
Čím je romanesco taký výnimočný?
Bohatý je predovšetkým na vitamín C - 100 gramov tejto zeleniny dokáže pokryť takmer celú dennú odporúčanú dávku. Ďalej obsahuje draslík, kyselinu listovú, vlákninu a β-karotén.
Využitie
Svojim nádherným tvarom a jasnou zelenou farbou je predurčený k rôznym dekoratívnym výtvorom v kuchyni, na rôznych oslavách, grilovačkách a podobne, predovšetkým ako hlavná príloha k hlavnému jedlu. Spája krásu s chuťou. Príprava a celkové využitie vo varení je rovnaké ako pri karfiole a brokolici. Farba zeleniny ostáva aj po uvarení zachovaná.
Topinambur - Vitamínová bomba z podzemia
Jeho pôvod siaha do Severnej Ameriky, odkiaľ pochádzajú prvé zmienky o pestovaní. V Európe začalo pestovanie v 16. storočí. Niektorí vedeckí pracovníci túto plodinu pre svoje rozsiahle využitie v rôznych oblastiach označujú ako rastlinu 21. storočia. Farba hľúz môže byť rôzna (biela, hnedá, ružová až fialová), dužina je vždy biela. Tvarom pripomína bežný zemiak. Jedlé hľuzy sú odolné voči mrazom, preto zber je možný vyše pol roka - od jesene až do jari. Ide o plodinu jednoročnú alebo aj viacročnú. Je nenáročný na pestovanie - dokáže prežiť a množiť sa snáď úplne všade, bez toho aby vstrebával z pôdy škodliviny. Sezóna zberu začína na jeseň, od októbra/novembra a končí rôzne, niekedy aj na jar. Počas rokov 2011 - 2014 bolo pestovanie na Slovensku zakázané zákonom. Výrobky z topinamburu obľubuje Peter Sagan, ktorý sa stal tvárou nemenovanej značky, ktorá je pestovateľom topinamburu a výrobcom produktov z neho na Slovensku. Je to plodina, ktorá dokáže prežiť aj rádioaktívny útok.
Čím je topinambur taký výnimočný?
Topinambur sa označuje ako vitamínová bomba. Kombinácia týchto vitamínov, minerálov, vlákniny ho predurčuje k celému radu účinných vlastností na náš organizmus. Obsahuje vitamíny skupiny B (najviac niacín), biotín, vitamín C, β-karotén, kremík, vápnik, horčík, železo, draslík a iné. Obsahuje až 80 % vody. Na 100 gramov obsahuje 72 kcal. Najvýznamnejšou zložkou topinamburu je obsah inulínu, ktorý mu okrem sladkej chuti pridáva aj zdravotné účinky v podobe úpravy hladiny cukru v krvi a celkovo pomoc pri liečbe cukrovky. Okrem iného upravuje hladinu cholesterolu, upravuje črevné prostredie, pôsobí proti stresu, detoxikuje organizmus a veľa iných vlastností.
Využitie
Pri čistení menia farbu, podobne ako zemiaky, jablko a avokádo. Čo sa týka využiteľnosti, tá je neskutočne rozsiahla. Z topinamburov sa vyrába mnoho úžasných produktov - sirupy, džúsy, džemy, drinky. Zo surového je možné pripraviť dezerty, placky a iné. Kto hľadá náhradu za zemiaky, topinambur je skvelá voľba.
Chren - Prírodný čistič krvi
Trvalá rastlina (pre niekoho aj burina), o ktorej sa predpokladá, že pochádza z východnej a juhovýchodnej Európy. Niektorí odborníci sa však domnievajú, že pôvodom je zo západnej Ázie. Získané dôkazy poukazujú na využívanie vlastností chrenu v lekárskej oblasti. Liečili a zlepšovali stav rôznych ochorení vrátane bolesti zubov, pohlavných chorôb, rakoviny, astmy a iných. Spojenie chrenu a octu sa dokonca aplikovalo na odstránenie pieh na tvári. Táto rastlinka s veľkými zelenými listami obľubuje vlhkejšiu pôdu. Väčšinou ho nachádzame rásť vo voľnej prírode, na okrajoch lúk, pri potokoch a jazerách. Pri raste na slnečných miestach produkujú oveľa viac účinných látok ako pri raste na tienistých miestach. V starých ľudových poverách je považovaný za talizman, ktorý nosí šťastie.
Čím je taký výnimočný?
Koreň chrenu obsahuje 76 % vody a približne 79,31 mg vitamínu C na 100 gramov surového chrenu. Ďalej obsahuje draslík, vápnik, fosfor, zinok, meď. Má silné antibakteriálne, antibiotické, antivírusové a protirakovinové účinky. Chren nazývame aj prírodným čističom krvi. Celkovo posilňuje našu imunitu, zlepšuje stav pečene a upravuje trávenie - ťažké jedlo robí ľahšie stráviteľným. Môže pomôcť pri bolestiach hlavy (potieraním spánkov s chrenovou šťavou), pri menštruačných bolestiach alebo pri liečbe prechladnutia a chrípky.
Ďalšie zaujímavé menej známe zeleniny
Medzi koreňovú zeleninu môžeme zaradiť aj menej známe druhy, ktoré môžeme pestovať v záhradke a využívať v kuchyni. Hoci sú menej používané, ľudstvo ich pozná už niekoľko storočí.
Krkoška hľuznatá (Chaerophyllum bulbosum)
Je to mladý, málo prešľachtený druh dvojročnej zeleniny. Pestuje sa pre koreňové hľuzy a listy. V severných krajinách sa pestuje skôr na hľuzy, v južných na aromatickú vňať. Hľuznaté krátke korene žltej farby majú guľovitý alebo repovitý tvar a bielu až žltkastú dužinu múčnatej konzistencie, s chuťou pripomínajúcou varené gaštany. Ich dĺžka je približne 10 cm a priemer asi 2,5 cm.
Ako sa pestuje
Na stanovište nie je náročná. Osivo vysievame na jar v marci až v apríli alebo na jeseň v septembri až v októbri priamo na stanovište. Výhodnejšia je jesenná sejba do riadkov vzdialených 20 cm. Semeno vzchádza veľmi pomaly - z jesennej sejby až na jar. Vzídené rastlinky jednotíme na vzdialenosť 5 až 10 cm. Korene z pôdy vyberáme v októbri až v novembri. Drobné hľuzky s priemerom 10 až 15 mm ponechané v pôde môžeme použiť na pestovanie v budúcom roku. Korene uskladňujeme vo vlhkom piesku, kde vydržia celú zimu až do marca. Dlhším skladovaním sa zvýrazňuje ich chuť. V kuchyni ich môžeme použiť na šalát, najčastejšie sa však varia. Po očistení šupky ich konzumujeme ako zemiaky. Z mladej vňate môžeme pripraviť chutný šalát.
Potočník sladký (Sium sisarum)
Pestuje sa pre krehké hľuzy so špinavobielou šupkou, ktoré sú dlhé 20 až 30 cm a široké 2 až 3 cm. Dužina je biela, múčnatá, s príjemne sladkastou chuťou. Hľuzy sú veľmi výživné. Obsahujú veľké množstvo škrobu a cukrov. Využívajú sa ako náhradná cukrodarná surovina. Stredom každej koreňovej hľuzy prechádza zdrevnatené vlákno.
Ako sa pestuje
Je to odolná zelenina. Vyžaduje hlbokú vlhkú výživnú, dobre spracovanú pôdu. Osivo vysievame priamo na záhon v auguste až v septembri, do riadkov vzdialených 30 cm. Vzídené rastlinky v riadku jednotíme na vzdialenosť 15 cm. Korene zberáme na jeseň nasledujúceho roka. Keďže potočník je mrazuvzdorný, korene zberáme aj počas zimy pri dočasnom rozmrznutí pôdy. Hľuzy spracovávame väčšinou dusením alebo varením, s následným orestovaním na tuku. Pred varením je potrebné odstrániť z hľúz centrálne drevité vlákno.
Zvonček repkový (Campanula rapunculus)
Ako koreňová zelenina je najviac rozšírený vo Francúzsku. Hlavnou úžitkovou časťou sú korene, ktoré majú jemnú aromatickú chuť. Biele mrkvovité korene sú dlhé 7 až 10 cm a široké 1,5 až 2 cm. Sú čiastočne obrastené tenšími korienkami.
Ako sa pestuje
Patrí k dvojročným mrazuvzdorným zeleninám, nenáročným na klímu. Osivo vysievame v máji priamo na stanovište. Pri skoršej sejbe môže vybiehať do kvetu. Semená potrebujú na klíčenie svetlo, preto ich sejeme na povrch pôdy, do ktorej ich len zatlačíme, bez zasypania. Vzdialenosť riadkov je 20 až 25 cm, rastlinky po vzídení jednotíme na vzdialenosť 5 až 8 cm. Korene zberáme v októbri a počas celej zimy, ak pôda nie je zamrznutá. Uskladňujeme ich v pivnici vo vlhkom piesku. Pripravujú sa ako ostatná koreňová zelenina. Z mladých listov sa pripravuje šalát. V čase kvitnutia je zvonček repkový veľmi atraktívny, takže ho môžeme využiť nielen ako zeleninu, ale aj ako dekoratívnu rastlinu.
Kozobrada pórolistá (Tragopogon porrifolius)
V pestovaní ju nahradil čierny koreň, ktorý je kvalitnejší a úrodnejší. Repovitý, v dolnej časti rozrastený koreň smotanovej farby je dlhý 20 až 30 cm. Dužina je biela, pri prerezaní roní bielu mliečnu tekutinu. Má menej výraznú chuť oproti čiernemu koreňu, pripomína chuť ustríc. Cennou obsahovou látkou je polysacharid inulín, vhodný pre diabetikov.
Ako sa pestuje
Rastlina je citlivá na jarovizačné teploty, preto niekedy môže v prvom roku vytvárať súkvetie. Koreň tým stráca kvalitu, drevnatie a stáva sa nekonzumovateľným. Vyžaduje slnečné stanovište s hlbokou pôdou bohatou na humus. Nároky na stanovište má však menšie ako čierny koreň. Priamo na záhon vysievame osivo v marci až v máji, do riadkov vzdialených 20 až 25 cm. Vzídené rastlinky jednotíme na vzdialenosť 8 až 10 cm. Korene zberáme rýľovacími vidlami v októbri po prvých mrazoch, ktoré zjemňujú ich chuť, a uskladňujeme v pivnici vo vlhkom piesku. Zberáme opatrne, lebo poranené korene ronia mlieko, čo zhoršuje ich kvalitu. Keďže je to mrazuvzdorná zelenina, výhodné je nechať rastliny na záhone a zberať aj počas zimy pri dočasnom rozmrznutí pôdy. Na jar korene pozberáme ešte pred vypučaním vňate.
Rozdelenie zeleniny
Zelenina je veľmi dôležitou a nepostrádateľnou zložkou ľudskej výživy vďaka obsahu rôznych, zdraviu prospešných látok. Medzi tradične pestovanú zeleninu na Slovensku môžeme zaradiť kapustu hlávkovú, mrkvu siatu, cibuľu kuchynskú, papriku ročnú, rajčiak jedlý, šalát hlávkový ako aj iné významné druhy. Vo svete sú však v závislosti od lokality bežne pestované aj niektoré druhy zeleniny, ktoré v podmienkach Strednej Európy môžeme označiť za málo známe a pestované. Zeleninu možno z botanického hľadiska rozdeliť podľa príbuznosti k iným rastlinám. Niektoré druhy, ako tekvice alebo kukurica, sa pritom z botanického hľadiska vôbec nepovažujú za zeleninu. Hranica medzi ovocím a zeleninou nie je celkom jasne zadefinovaná. Zelenina je spravidla jednoročná, zatiaľ čo také ovocné stromy môžu rásť desiatky rokov. Všeobecne ich rozlišujeme podľa spôsobu prípravy. Kým ovocie ako jablká alebo hrušky chutia aj surové, zelenina ako zemiaky sa často najskôr uvarí. V nemčine o tom svedčí aj samotné pomenovanie: Napríklad výraz „Mus“ označuje „varenú kašu/pyré“ a je odvodený od „Gemüse“. Výnimka však potvrdzuje pravidlo. Ďalším spôsobom, ako ich odlíšiť, je preto tvar rastu. Označenia „koreňová zelenina“ a „listová zelenina“ naznačujú, ktorú časť rastliny zbierame a zúžitkujeme.
Druhy podľa použitia
- Hlúbová zelenina: Hlávkový kel, ružičkový kel a červená kapusta patria k hlúbovej zelenine. Kapusta potrebuje v záhone dostatok miesta a naozaj dlhú dobu, kým bude možné pozbierať úrodu. Tip: Rozšírená choroba koreňov hlúbovej zeleniny, nádorovka kapustová, sa vyskytuje v mierne zásaditej pôde zriedkavejšie. Potreba živín: stredná až vysoká. Červená kapusta uprednostňuje mierne vápenaté pôdy.
- Listové šaláty: Listové šaláty ako hlávkový šalát, mangold alebo špenát rastú pomerne rýchlo. Väčšina listových šalátov sa môže zasiať v období od konca marca a začiatkom apríla. Potreba živín: nízka.
- Plodová zelenina: Plodová zelenina ako tekvica, uhorky a cuketa potrebuje veľa slnka a tepla. Patria sem aj paradajky. Najlepšie rastú v malom skleníku alebo skleníku na paradajky, chránené pred dažďom a nočným chladom. Existuje nespočetné množstvo odrôd paradajok. Namiesto vysadenia jedného druhu sa oplatí vyskúšať rôzne. Aj paprike a baklažánom sa darí lepšie v skleníku. Potreba živín: stredná. Paprika, paradajky a tekvice sú plodová zelenina.
- Kvetová zelenina: Zelenina s jedlými kvetmi alebo púčikmi sa označuje ako kvetová zelenina. Medzi najznámejších zástupcov patrí brokolica, karfiol, romanesco a artičoka. Na konzumáciu sú však vhodné aj kvety cukety. Zber prebieha pred úplným rozvinutím súkvetí.
- Hľuzová zelenina: Hľuzová zelenina, napríklad zemiaky, vytvára hľuzovité zásobné orgány. Vyskúšajte niekedy červené alebo fialové zemiaky. Chutia rovnako aromaticky ako staré známe žltomäsité odrody, postarajú sa však o farebné spestrenie taniera. To isté platí pre špeciálne odrody mrkvy, napríklad fialová. Mladé plody sú veľmi jemné. Topinambur so svojou klíčiacou hľuzou je tiež považovaný za hľuzovú zeleninu, zeler buľvový je ideálny na výdatné husté polievky. Tip: Zeler je chúlostivý na hlísty (nitenky), ktoré žerú korene. Rastlina aksamietnica odpudzuje týchto škodcov. Potreba živín: stredná. Mrkva patrí do hľuzovej zeleniny a tá sa zase považuje za koreňovú zeleninu.
- Cibuľová zelenina: Rôzne cesnakovité rastliny, ako medvedí cesnak, cesnak a pažítka, patria medzi cibuľovú zeleninu, rovnako aj cibuľa. Cibuľa a cesnak nepotrebujú po vysadení a zakorenení takmer žiadnu starostlivosť. Burinu udrží v šachu príležitostné okopanie. Potreba živín: nízka až stredná. Fenikel vytvára hľuzovitú cibuľku, preto tiež patrí k cibuľovej zelenine.
- Zelenina so semenami: Jedlé semená tvoria samostatnú kategóriu zeleniny: zelenina so semenami. Ide hlavne o zástupcov strukovín ako hrach, fazuľa a šošovica, ktoré majú po zbere a sušení veľmi dlhú trvanlivosť. Zaraďujeme tu často aj kukuricu. Potreba živín: nízka až stredná. Zatiaľ čo väčšina strukovín vyžaduje tepelnú úpravu, hrášok môžete zjesť aj surový.
- Klíčková zelenina: Keď sa spomenú klíčky, často nám ako prvé napadnú semenáčiky žeruchy alebo strukovín, ktoré vyklíčia bez hnojenia. Pod skutočnou klíčkovou zeleninou však rozumieme špičky výhonkov vypestovaných rastlín - nie klíčky. Preto medzi klíčkovú zeleninu patrí napríklad špargľa. Pestovanie vo vlastnej záhradke si vyžaduje veľa skúseností a dostatok živín. Do tejto skupiny však patria aj bambusové klíčky a palmové klíčky. Potreba živín: stredná až vysoká. Špargľa sa dá pripraviť mnohými spôsobmi - aj grilovať.
Huby
Nie sú ani ovocie ani zelenina: huby. Jedlé huby, ako šampiňóny, hríby alebo hliva, obsahujú okrem vlákniny aj dôležité vitamíny a minerálne látky a naviac majú pomerne málo kalórií. Huby si najlepšie vypestujete sami pomocou štartovacej kultúry, čo je vlastne hubové mycélium a potrebujete aj vhodný substrát. Ten väčšinou obsahuje slamu, piliny alebo kávovú usadeninu. Huby majú v botanike osobitné postavenie: Nepatria k zelenine ani ovociu, ale tvoria v rámci rastlinného sveta vlastné impérium. Huby totiž na rozdiel od rastlín nevykonávajú fotosyntézu, ale živia sa mikroorganizmami.
Botanická klasifikácia a striedanie plodín
Kukurica patrí z botanického hľadiska do kategórie obilnín. Niektoré rastliny bežne označujeme ako zeleninu, hoci botanicky patrí do inej skupiny. Napríklad taká tekvica je bobuľové ovocie, a preto ju z botanického hľadiska radíme medzi ovocie. Niektoré druhy zeleniny sa dajú použiť nielen ako prílohy, ale aj ako korenie, napríklad paprika. Pre striedanie plodín je niekedy dôležité aj to, do ktorej čeľade rastlín zelenina patrí. Členovia tej istej čeľade rastlín vo všeobecnosti nie sú dobrými susedmi v záhone. Keď dodržíte medzi rastlinami určitý odstup, zabránite škodcom a chorobám. Čeľaď astrovitých (Asteraceae) patrí vo svete rastlín k najväčším. Patria sem šaláty, artičoky a topinambury. Kvetenstvo má hviezdicovitý tvar. Čo majú spoločné uhorky, melóny a cukety? Sú to tekvicové rastliny (Cucurbitaceae) rovnako ako tekvica, od ktorej je odvodené ich pomenovanie. Všetci zástupcovia čeľade ľuľkovitých (Solanaceae) majú v určitých častiach rastliny jedovatý solanín. Ten sa napríklad nachádza v zelenej stonke paradajok a všetkých častiach zemiaka okrem hľúz. Do čeľade láskavcovitých (Amaranthaceae) patria okrem iného špenát, mangold a červená repa, ktoré sa pripravujú ako zelenina. Zeleninu delíme aj podľa toho, koľko živín potrebujú, čiže rastliny s nízkou, strednou a vysokou spotrebou. Rozdelenie zeleniny do týchto skupín vám pomôže pri plánovaní striedania plodín. Pravidelným striedaním plodín môžete zabrániť pôde chudobnej na živiny. Keď chcete obmieňať plodiny, v prvom roku pestujte rastliny s vysokou spotrebou živín, ako tekvicu, zemiaky, uhorky alebo brokolicu. V ďalšom roku po nich zasejte rastliny so strednou spotrebou živín, ako je fenikel, mrkva, paštrnák alebo cibuľa. V treťom roku na ich mieste pestujte rastliny s nízkou spotrebou živín, napríklad šalát, reďkovku a špenát. Na pestovanie zeleniny stačí už relatívne malá plocha. Nepotrebujete nutne ani vlastnú záhradku. Malý vyvýšený záhon sa často zmestí aj na balkón. Z jedného štvorcového metra sa dá zozbierať približne tucet hlávok šalátu alebo kalerábu, 7 kg až 10 kg paradajok, asi 5 kg mrkvy alebo 3 kg až 4 kg cibule. S plochou 10 m² až 20 m² (približne 4-8 záhonov) budete mať zásoby čerstvej zeleniny takmer celé leto.
Druhy zeleniny podľa ročných období
Zeleninu citlivú na mráz môžete predpestovať v skleníku. Záhradná sezóna začína približne v marci. V lete je hlavná sezóna plodovej zeleniny, ale s príchodom teplých mesiacov príde na rad aj hrášok a nové zemiaky.