Svet rýb je plný obrov a monštier, ktoré fascinujú rybárov aj vedcov. Medzi najväčšie a najzaujímavejšie ryby patria vyza veľká a sumec veľký. Na Slovensku boli zaznamenané impozantné úlovky týchto rýb, ktoré posúvajú hranice rybárskych rekordov.
Vyza veľká (Huso huso): Najväčšia sladkovodná ryba sveta
Vyza veľká (Huso huso) je nielen najväčším druhom jeseterovitých rýb, ale i najväčšia známa sladkovodná ryba planéty. Veľké exempláre vyzy sú vďaka svojej hmotnosti zrejme i vôbec najväčšími pravými rybami.
Základné údaje a popis
- Latinsky: Huso huso
- Maďarsky: Viza (Beluga)
- Anglicky: Beluga, Great Sturgeon
- Rad: Jesetery
- Čeľaď: Jeseterovité
- Potrava: všežravec, dravec
- Dĺžka života: možná 200 rokov
- Pohlavná dospelosť: 12-22 rokov
- Doba rozmnožovania: jar
- Bežná veľkosť: 150 až 600 cm
- Maximum: asi 850 cm
Hlava vyzy vybieha do veľmi krátkeho špicatého rypca. Pred ústami sú 4 dlhé fúzy visiace dole a dosahujúce k ústam. Ústa sú obrovské, skoro cez celú šírku hlavy. Na chrbte, na bokoch a na rozhraní boku a brucha má po rade kostených štítkov. Horný lalok chvostovej plutvy je oveľa dlhší než spodný.
Výskyt a biológia
Vyza žije v Kaspickom, Čiernom, Azovskom a Jadranskom mori, k nereseniu tiahne do ich prítokov. Väčšinu roku žijú vyzy v plytkých oblastiach mora, najmä v blízkosti riečnych ústí. Často sa pohybujú i vo vodnom stĺpci. V riekach sa zdržujú v hlbokých miestach v prúdnici.
V mladosti prevažujú v potrave vyzy vodní bezobratlovci, najmä niektoré druhy kôrovcov. S postupujúcim vekom sa stále viac objavujú v potrave mladých výz ryby a dospelé exempláre už sú vyslovene dravé. Svojimi rozmernými ústami dokážu nasať i ryby o hmotnosti niekoľko kg.
Pohlavná dospelosť nastupuje u tohto dlhovekého druhu pomerne neskoro - samce dospievajú vo veku 12 - 14 rokov, samice v 16 - 22 rokoch. Do riek tiahnu vyzy k nereseniu v dvoch vlnách. Jarná "rasa" tiahne do riek skoro na jar, zatiaľ čo jesenná tiahne do dolného toku rieky počas neskorej jesene, v rieke prezimuje a na jar tiahne do vyššie položených miest.
Práve zimujúci jedinci jesennej rasy ulovení na otvoroch v ľade boli najväčšími úlovkami vyzy vôbec. Vyza sa preslávila obrovským počtom ikier, čo do počtu alebo aj ich hmotnosťou. Tá môže často tvoriť pätinu hmotnosti samice a niekedy i omnoho viac - u veľkých ikernačiek teda veľa cez 100 kg. Počet ikier u jedinej samice bol odhadnutý na 360 000 až 7 700 000 kusov. Priemerný interval medzi jednotlivými neresmi je zhruba 5 rokov.
Rozmery a vek
Vyza je nielen jednou z najväčších rýb, ale dožíva sa i veľmi vysokého veku. Storočné exempláre s dĺžkou okolo 4 - 5 metrov nebývali výnimkou, vek najstarších exemplárov sa musel blížiť hranici 200 rokov. Vek samice z Kaspického mora o dĺžke 4,9 m a hmotnosti 1004 kg bol odhadnutý na 91 - 101 rokov, samec z tej istej lokality dlhý 4 m a vážiaci 725 kg bol starý dokonca 107 - 118 rokov.
Najčastejšie menovanými parametrami pochádzajúcimi z 18. - 19. storočia je kombinácia dĺžky 8,5 m a hmotnosti 2,5 t. Z jedného prameňa pochádza údaj o vyze dlhej okolo 10 m s hmotnosťou 3,2 t.
Naozajstný rybár, dokument
Výskyt na Slovensku
Na naše územie vyza vzácne prenikala do dolnej Moravy (asi naposledy bola ulovená 2 m dlhá vyza v Lanžhote roku 1916). V roku 1951 - 52 sa údajne zdržovala obrovská vyza v Dunaji naproti Pálkovičovu. Odhadnuté rozmery tejto ryby udávané literatúrou (7,4 m / 500 kg) sú jedna z nezmyselných kombinácií, s ktorými je možné sa občas stretnúť - vyza okolo 5 m už váži zhruba tonu. Po prvýkrát prenikla vyza na naše územie v 20. rokoch minulého storočia a to cez Moravu. V súčasnosti sa však už na naše územie nedostane kvôli vodnému dielu Gabčíkovo a ďalším priehradám, ktoré im stoja v ceste.
Ohrozenie a ochrana vyzy
Nadmerný lov odsúdil obrovské dlhoveké ryby dospievajúce vo veku okolo 20 rokov k pomalému vymieraniu. Po zavedení zákonnej ochrany pokračuje lov nezákonnými spôsobmi, pričom na území Ruska je pod kontrolou miestneho organizovaného zločinu. Na veľkých riekach v 20. storočí vyrástli obrovské priehrady brániace rybám v ceste na neresoviská. Nie je preto div, že areál rozšírenia tohto druhu sa výrazne zmenšil, len na málo miestach možno povedať, že je tu vyza bežným druhom a gigantické exempláre lovené v minulých storočiach dnes patria do ríše legiend.
Sumec veľký (Silurus glanis): Kráľ našich vôd
Sumec veľký (Silurus glanis) je najväčšia ryba žijúca v našich vodách - riekach, nádržiach, priehradách a rybníkoch. Uloviť aspoň raz v živote sumca, ktorý by vážil desať kilogramov, to je želanie a neraz i vrchol túžob každého rybára.
Popis a biológia
Telo sumca je pretiahnuté a nesúmerné. Hlava je mimoriadne široká, tvorí skoro 29 % tela. Čeľuste sú masívne, husto pokryté veľmi drobnými, ale pevnými a ostrými zúbkami. Z čeľuste vyrastajú dlhé kónické chrupavkovité pohyblivé fúzy, kým zo sánky dva páry kratších nepohyblivých fúzov. Chrbtová plutva je malá a je zložená len zo štyroch mäkkých lúčov. Podstatne mohutnejšie sú prsné plutvy. Brušné plutvy sú blízko análneho otvoru. Sumec má mimoriadne dlhú análnu plutvu, ktorá tvorí až 58 % dĺžky celého tela. Chvostová plutva je menšia, súmerne zaoblená. Telo sumca nepokrývajú šupiny, ale koža, ktorá je veľmi pevná a slizká. Základná farba si tmavosivá, zelenohnedá až modrosivá. Chrbát je svetlejší než hlava. Ojedinele jestvujú aj sumce, ktoré nemajú pigmentové škvrny, preto sú celé biele (Albín).
Rast a výskyt
Sumec patrí medzi rýchlorastúce ryby. Intenzita rastu sumca podmieňuje celý rad rozmanitých faktorov (dostatok potravy, teplota vody atď). Domovom sumca sú toky a nádrže východnej Európy, predovšetkým povodie Dunaja. Postupne sa vysadzovali do vôd západnej Európy. Aklimatizovaný je v Anglicku, Francúzsku, Španielsku a v Taliansku.
Medzi najlepšie sumcové vody u nás, možno zaradiť rieku Dunaj, dolné toky rieky Váh, Hron, Nitra, Žitava, Ipeľ, Dudváh, Tisa, Bodrog a iné. Medzi dobré sumcové vody patria aj vodné nádrže Sĺňava, Môťová, Domaša a Zemplínska Šírava.
Rekordné úlovky sumca na Slovensku
Najväčší (rekordný) úlovok sumca na Slovensku bol zaznamenaný v roku 1966 na Latorici, vážiaci 128 kg a meral 2,57 m. V roku 2009 traja stropkovskí rybári vytiahli z Domaše 103-kilogramového sumca, ktorý meral 252 cm. Najväčšieho sumca na Slovensku sa podarilo uloviť v sobotu 7. júla 2012 v Sekuliach na Štrkovni. Rybár Antonín Borek (42) z Moravského Sv. Jána chytil sumca dlhého 274 cm a vážiaceho 109 kíl. Tento úlovok prekonal slovenský rekord o osem kilogramov. V roku 2023 prešovskí rybári na Domaši ulovili sumca, ktorý meral 264,5 metra a jeho váha sa odhadovala na 115 kíl. Svetový rekord sumca veľkého je nad 200kg a 335 cm, pričom najnovší svetový rekord vytvorili poľskí rybári Adrian Gontarz a Krzystof Pyra s úlovkom 292-centimetrového sumca.
Tabuľka rekordných úlovkov sumca:
| Ryba | Miesto úlovku | Hmotnosť | Dĺžka | Rok |
|---|---|---|---|---|
| Sumec | Rieka Pád, Taliansko | 149 kg | 260 cm | - |
| Sumec | Vranov, Česko | - | 264 cm | - |
| Sumec | Domaša, Slovensko | 103 kg | 252 cm | 2009 |
| Vyza veľká | Rieka Amur, Čína | 617 kg | - | - |
| Sumec | Latorica, Slovensko | 128 kg | 257 cm | 1966 |
| Sumec | Sekule, Slovensko | 109 kg | 274 cm | 2012 |
| Sumec | Domaša, Slovensko | 115 kg (odhad) | 264,5 cm | 2023 |
| Sumec | Poľsko | - | 292 cm | - |
| Sumec | Rieka Pád, Taliansko | - | 285 cm | - |
Naozajstný rybár, dokument
Spôsoby lovu sumca
Medzi najpoužívanejšie lovné spôsoby sumca patrí lov na ťažko, lov na podvodný plavák a prívlač. Lov na ťažko: Udica sa zaťaží primeranou záťažou (olovkom), ktorého úlohou je zatiahnuť nástrahu na dno a tam ju udržať na mieste. Lov na podvodný plavák: Používa sa pri love v silnom prúde rieky, na tokoch. Prívlač: Sumec sa loví pomocou blyskáča, plandavky, ktorého úlohou je napodobniť pohyb ryby vo vode tak, aby sumec nepochyboval o hodnovernosti a pravosti nástrahy.
Ďalšie rekordné úlovky na Slovensku
Okrem sumca západného, medzi najväčšie ryby, ktoré boli na Slovensku ulovené, patria:
- Kapor obyčajný (Cyprinus carpio): Kapry sú tiež veľmi obľúbené medzi rybármi. Rekordné úlovky kaprov na Slovensku sa pohybujú okolo 30 kg.
- Šťuka severná (Esox lucius): Šťuky sú dravé ryby, ktoré môžu dorastať do značných rozmerov. Na Slovensku boli ulovené šťuky s hmotnosťou okolo 20 kg. Jeden z najväčších zdokumentovaných úlovkov, ktorý zverejnil časopis Poľovníctvo a rybárstvo, bola šťuka s dĺžkou 137 centimetrov a s hmotnosťou 23,5 kilogramu. Ulovil ju na VN Domaša v roku 1982 Dr. J. Geržéni.
- Hlavátka podunajská (Hucho hucho): Hlavátka patrí medzi najvzácnejšie a najväčšie lososovité ryby Európy. Najväčšia hlavátka ulovená na Slovensku vážila vyše 30 kilogramov a merala viac než 140 centimetrov. Prezývku „kráľovná slovenských vôd“ si vyslúžila vďaka svojej veľkosti, sile a vzácnosti.
tags: #najvacsia #chytena #ryba #na #sk