Konzumácia mlieka je pre človeka prirodzenou súčasťou života už od narodenia. Materské mlieko je v prvých mesiacoch života dieťaťa alfou a omegou zdravého vývinu, budovania obranyschopnosti organizmu a ten najefektívnejší zdroj energie a komplexu látok, ktoré malé telíčko potrebuje.
Materské mlieko: Nenahraditeľný základ pre novorodencov
Materské mlieko je aj dnes pre život novorodenca nenahraditeľné. Dojčenie postačuje fyziologicky sa vyvíjajúcemu dieťaťu až do ukončeného 6. mesiaca. Neskôr už dojčaťu neposkytuje dostatok potrebných živín ani energie a nastáva čas na zaradenie prvej lyžičky s nemliečnou stravou. Pre dojčatá však iné mlieka neboli optimálne - trpeli poruchami výživy, hnačkami a často umierali.
Materské mlieko svojím zložením najlepšie kryje potreby vlastného dieťaťa. Materské mlieko sa mení podľa potrieb dieťatka, a to nielen v priebehu dňa, ale aj tým, ako bábätko starne a rastie. Materské mlieko je prispôsobené potrebám dieťaťa. Nie je teda potrebné pridávať dojčeným deťom vodu v iných formách. Je pozoruhodné, že aj jeho zloženie je vytvorené presne pre potreby dieťaťa.
Pred 10 000 rokmi, keď došlo k domestikácii niektorých zvierat, začal človek v núdzi živiť potomkov iným mliekom ako ľudským. To viedlo k zvýšeniu záujmu o spoznanie materského mlieka. Ukázalo sa, že rozdiely medzi ním a inými druhmi mlieka vôbec nie sú zanedbateľné. Nielen množstvom, ale i zložením základných živín, minerálnych látok, vitamínov, enzýmov a stopových prvkov je mlieko ľudskej mamy dramaticky iné než mlieka zvieracích mám.
Zloženie materského mlieka
Kvality materského mlieka je možné lepšie opísať pomocou jeho porovnania s kravským mliekom, v prípade ktorého je zrejmý rozdiel v zložení:
- Bielkoviny: Bielkoviny sú základným materiálom rastúceho organizmu. Materské mlieko ich obsahuje 1,2 g/100 ml. Mliečne bielkoviny v materskom mlieku sú prevažne srvátkové a pre dojčatá ľahko stráviteľné. V kravskom je, naopak, prevaha kazeínových bielkovín, ktoré sa trávia ťažšie. Z dôležitých bielkovín v materskom mlieku prevláda alfalaktalbumín, v kravskom je to betalaktoglobulín, ktorý je u mnohých detí príčinou jeho neznášanlivosti.
- Ochrana pred infekciami: Materské mlieko dieťa chráni pred infekciami. Môže za to prítomnosť laktoferínu, čo je zložka srvátky. Imunoglobulíny typu A sú špeciálne sekrečné protilátky, ktoré si telo dieťaťa nevie vyrobiť samo, a preto ich získava z mliečnej žľazy matky. Chránia črevnú sliznicu tvorbou špeciálneho ochranného filtra a bránia tak usádzaniu niektorých patogénov.
- Cukry (laktóza a oligosacharidy): Sú to práve cukry, čo deťom dodáva 40 % energie. Hlavným cukrom v materskom mlieku je laktóza, ktorá sa enzymaticky štiepi na látky nevyhnutné na vývoj centrálnej nervovej sústavy. Ďalšími cukrami sú oligosacharidy, ktoré plnia dôležitú funkciu tzv. prebiotík. Ovplyvňujú zloženie črevnej mikroflóry a podporujú rast laktobacilov a bifidobaktérií, čím chránia dieťa pred infekciami. Iba mlieko od mamy vytvára takéto priaznivé prostredie, v ktorom laktobacily a bifidobaktérie rastú.
- Tuky: Organizmus dieťaťa potrebuje tuky ako zdroj energie. V materskom mlieku je asi 3,5 g tukov na 100 ml mlieka. Veľmi úzko to súvisí s energetickým príjmom dojčiacej matky. Materské mlieko obsahuje cholesterol na tvorbu bunkových obalov a vývoj mozgu, hormónov alebo aj žlčových kyselín. Ak telo po narodení nemá dostatok cholesterolu, začne si ho tvoriť samo, pričom tento proces pretrváva až do dospelosti.
- Minerálne látky: Pravé materské mlieko je nápadne ochudobnené o minerálne látky.
Typy materského mlieka
V prvých dňoch po pôrode (1. až 5. deň) sa začína tvoriť počiatočné mlieko, ktoré označujeme ako kolostrum alebo aj mledzivo. Je husté a žltkasté. V tomto mlieku je nielen viac bielkovín, ale aj imunoglobulínov, ktoré chránia pred infekciami. Kolostrum má laxatívne účinky (podporuje vyprázdnenie čreva) - odstraňuje smolku - prvú tmavú stolicu bábätka. Dojčené deti sú menej žlté, priebeh novorodeneckej žltačky je ľahší.
Medzi 5. až 14. dňom označujeme mlieko ako prechodné, od 15. dňa už ako zrelé mlieko. Toto zrelé mlieko je redšie a stráca žlté sfarbenie. Zrelé mlieko sa v priebehu dňa mení. Ráno je v ňom obsah tuku vyšší, večer je, naopak, redšie. Mliečna žľaza je zázračný orgán - mlieko, ktoré produkuje, je prispôsobené požiadavkám dieťaťa. Keď dieťatko začína piť, uvoľňuje sa predné mliečko, ktoré je viac vodnaté a uhasí dieťatku smäd. Zadné mliečko, ktoré tečie neskôr (po 3 - 5 minútach), je bohatšie na tuky a slúži na to, aby sa bábätko najedlo a nasýtilo. Materské mlieko nikdy nie je „riedke“ ani „slabé“. Belavo priesvitný vzhľad je pre materské mlieko charakteristický a je známkou vysokej kvality tohto mlieka. Aj pri určitých výkyvoch v zastúpení tukov sa u nás nevyskytuje „slabé“ mlieko - každé materské mlieko je dobré.
Pokiaľ je množstvo materského mlieka dostatočné (viac ako približne 0,5 litra denne), potom nie je dôvod zavádzať do stravy dieťaťa iné mlieka. Pokiaľ by však bol príjem materského mlieka nízky, mohol by vzniknúť deficit niektorých živín vo výžive. Zároveň by nastal potenciálny problém s kvalitou a množstvom bielkovín, pokiaľ by nebol iný zdroj živočíšnych bielkovín.
Význam dojčenia a materského mlieka
Dojčenie je jediný prirodzený prostriedok na nasýtenie fyzických a psychických potrieb novorodenca od prvej sekundy jeho narodenia až do obdobia prirodzeného, samostatného odstavenia (približne v troch či viacerých rokoch dieťaťa). Počas celého tohto obdobia je celkový význam dojčenia a prijímania materského mlieka pre každé dieťa nenahraditeľný. Mnohokrát sa považuje dojčenie materským mliekom za rovnocenné s kŕmením umelým mliekom z fľaše. Avšak nie je to pravda. Samotné zloženie mlieka materského a kravského (umelé mlieko sa vyrába z kravského mlieka), spôsob satia a kŕmenia, celkové vnímanie bábätka počas kŕmenia, vzájomné vzťahové procesy medzi matkou a dieťaťom a v neposlednom rade krátkodobý, ale i dlhodobý účinok na celkovú kvalitu zdravia a života, je v oboch prípadoch diametrálne odlišný a neporovnateľný. Kŕmenie umelým mliekom by sa malo používať len v nevyhnutných, skôr výnimočných a medicínsky odôvodnených prípadoch s vedomím rizík, ktoré podávanie umelej výživy pre zdravie dieťaťa i matky reálne prináša.
Dôležitosť dojčenia pre zdravie dieťaťa
- Dojčenie je nevyhnutné pre zdravie a dozrievanie imunitného systému dieťaťa. Podľa Newmana (2004) a stoviek iných štúdií majú dojčené deti vďaka zloženiu materského mlieka ochranu pred infekciami. Nedojčenie a používanie umelej výživy tým pádom vystavuje deti riziku užívania väčšieho množstva liekov, väčšieho počtu hospitalizácií, a to obzvlášť v súvislosti s najčastejšími dôvodmi pre hospitalizáciu detí, ako sú hnačky, zvracanie, infekcie dýchacích ciest či dehydratácia. Ak aj dojčené deti ochorejú, tak samotné ochorenie má miernejší priebeh, nakoľko sa v materskom mlieku vytvárajú protilátky. Kŕmenie umelým mliekom zvyšuje pri deťoch riziko výskytu cukrovky, zápalov črevného traktu, obezity, zápalov stredného ucha, ochorení horných a dolných dýchacích ciest, alergií a množstva ďalších diagnóz. Mimoriadnu pozornosť je dôležité venovať počiatočnému materskému mlieku, zvanému kolostrum, ktoré sa začína tvoriť už v polovici tehotenstva až do približne prvých dvoch-troch dní po pôrode. Obsahuje vo zvýšenej miere obranné látky, najmä imunoglobulíny, ktoré pomáhajú dieťatku bezpečne zvládnuť náročný prechod zo sterilného vnútromaternicového prostredia. Kolostrum urýchľuje osídlenie tráviaceho traktu mikroflórou, urýchľuje vylučovanie smolky, je najlepšou prevenciou hypoglykémie a hyperbilirubinémie.
- Dojčenie je dôležité pre kognitívny a senzomotorický vývin dieťaťa. Mozog novorodenca nie je pri pôrode plne vyvinutý. Ešte približne tri roky sa mimoriadne rýchlo vyvíja a vytvárajú sa dôležité spojenia. Materské mlieko obsahuje výživné látky potrebné na to, aby mozog dozrieval a nakoniec dosiahol svoj maximálny potenciál. Samotné dojčenie rozvíja celkové vnímanie. Počas kŕmenia cíti dieťatko vôňu matky, chuť mlieka, pozerá sa na matkinu tvár, dotýka sa jej pokožky, cíti jej teplo spredu, zozadu cíti jej dotyk, počúva matkin hlas a tlkot jej srdca, pohybuje sa spolu s ňou. Všetky tieto vnemy pôsobia na vznik mozgových prepojení a podporujú jeho vývin. Slúžia ako jemná a prirodzená stimulácia, ktorá je nenahraditeľná inými terapeutickými postupmi.
- Dojčenie ako akútna pomoc pri lekárskych zásahoch a vyšetreniach. Rodičia detí so zdravotným znevýhodnením alebo aj rodičia s pochybnosťami o zdraví svojho dieťaťa, musia často absolvovať množstvo vyšetrení, ktoré sú pre nich a ich dieťa náročné a stresujúce. Možnosť okamžite nadojčiť dieťa po náročnom vyšetrení alebo zákroku, či priamo počas neho, prípadne počas hospitalizácie, je v danej situácii veľkou pomocou.
- Dojčenie ako nástroj budovania bezpečnej vzťahovej väzby. Samotný aspekt choroby alebo poškodenia dieťaťa je veľkou výzvou pre každého rodiča. Celý proces vyrovnávania sa s realitou, môže byť brzdou v rozvoji vzťahovej väzby medzi dieťaťom a rodičmi. Dojčenie tu ponúka prirodzený a účinný nástroj zbližovania a spoznávania sa. Toto puto sa niekoľkokrát denne upevňuje a dieťa je opakovane uisťované o rodičovskej láske. Čerpá z neho istotu a dôveru. Samotné dojčenie upokojuje novorodenca, ktorý plače, ale zároveň aj dvojročné dieťa, ktoré spadlo, je choré alebo sa necíti dobre. Sears (2007) uvádza, že aj práve z tohto dôvodu majú dojčené deti nižšiu hladinu stresových hormónov, čo je dobré pre ich imunitu.
- Dojčenie predčasne narodeného dieťaťa. Mnohé z detí, ktoré potrebujú včasnú intervenciu, sa narodia predčasne. Práve pre tieto deti sú dojčenie a fyzický kontakt koža na kožu (tzv. Kangaroo Mother Care - materská starostlivosť klokankovaním) ešte dôležitejšie ako pre zdravé. Newman (2004) uvádza, že mlieko matky predčasne narodeného dieťaťa je špeciálne prispôsobené jeho potrebám. Má iné zloženie ako mlieko dieťatka porodeného v termíne a práve preto ho dieťa potrebuje akútne dostať. Má vyššiu koncentráciu bielkovín, viac polynenasýtených mastných kyselín s dlhým reťazcom a viac imunitných faktorov. Kŕmenie predčasne narodených detí umelou výživou prináša ešte väčšie riziká ako pri ostatných deťoch.
Terapia materskou starostlivosťou klokankovaním, počas ktorej je dieťa namiesto v inkubátore umiestnené do náruče rodičov, vychádza z vedeckých poznatkov, že matkina náruč ponúka bezpečnejšie a termostabilnejšie prostredie ako inkubátor. Ani zavedenie infúzií, výživovej sondy alebo umelej ventilácie nie je prekážkou pre tento typ starostlivosti. Litavec (2007) uvádza, že predčasne narodení novorodenci, ktorým je umožnené byť počas dňa v kontakte s matkou koža na kožu, v rámci terapie materskej starostlivosti klokankovaním, vykazujú kvalitnejšiu organizáciu spánkových cyklov, stabilnejšie kardiorespiračné funkcie. Sú tiež termostabilnejšie a laktácia ich matiek je niekoľkokrát úspešnejšia, čo celkovo umožňuje skrátenie doby hospitalizácie. Veľkým prínosom je zníženie hladiny stresu u matky a aj dieťaťa. Inkubátor prináša riziká, ktoré pri materskej starostlivosti klokankovaním nevznikajú. Bergman dokazuje, že dieťa, ktoré je oddelené hneď po narodení od matky, prežíva frustráciu z tejto absencie vzťahu a tieto zážitky dlhodobo negatívne ovplyvňujú vývin mozgu. Dieťaťu, ktoré je uložené v inkubátore, sa desaťnásobne zvyšuje hladina stresových hormónov. Schopnosť dojčiť sa začína už v 28. týždni veku dieťaťa.
Dôležitosť dojčenia pre zdravie matky
- Dojčenie má zásadný význam pre zdravie matky. Dojčenie nie je len nakŕmenie hladného bábätka, ale je tiež dôležité pre matkino zdravie. Matke, ktorá začne dojčiť bezprostredne po pôrode, sa bude správne zavinovať maternica, čo ovplyvňuje popôrodné krvácanie, ako aj rekonvalescenciu po pôrode. Dojčenie a kontakt koža na kožu podporuje schopnosť matky postarať sa o dieťatko. Dojčenie má potenciál odvrátiť vznik popôrodnej depresie, čo je veľmi dôležitý aspekt hlavne z pohľadu vyrovnávania sa so zdravotným znevýhodnením dieťaťa. A v prípade popôrodnej depresie či akútnej psychózy, je dôležité z hľadiska zdravia matky i dieťaťa ďalej pokračovať v dojčení popri liečbe. Z dlhodobého hľadiska má význam spomenúť, že ak matka nedojčí, má zvýšené riziko rakoviny prsníkov a vaječníkov, zvýšené riziko vzniku osteoporózy i obezity a aj riziko nedostatku železa. Pre matku je taktiež samotné dojčenie oveľa pohodlnejšie ako príprava umelej výživy.
- Dojčenie rozvíja materský inštinkt a osobnosť matky. Matkina schopnosť dojčiť vysoko zvyšuje jej pocit vlastnej sebahodnoty a sebadôvery. Počas úspešného dojčenia je zabezpečená správna hormonálna regulácia, čo výrazne ovplyvňuje jej citové prežívanie. Na základe týchto skutočností je zrejmé, že matky, ktoré dojčia dieťa so zdravotným znevýhodnením, majú dojčenie ako jeden nástroj ako odolávať nepriaznivým okolnostiam, v menšej miere budú mať tendenciu podľahnúť pocitom úzkosti a panike, cítia sa viac posilnené vo svojich kompetenciách. Sú presvedčené o tom, že kŕmenie materským mliekom a samotné dojčenie ako také, je niečo mimoriadne dôležité, čo môžu momentálne pre svoje dieťa urobiť. Zároveň tým získajú potrebný čas a pokoj na premyslenie si ďalších krokov pomoci dieťaťu.
Produkcia a technika dojčenia
Počas dojčenia sa u matky uvoľňujú hormóny, ktoré vyvolávajú tvorbu a vylučovanie mlieka. Čím skôr sa dieťa priloží k prsníku, tým skôr sa mlieko tvorí. Prvým dôležitým podnetom pre tvorbu mlieka je stimulácia bradavky priamo ústočkami dieťaťa (pri použití klobúčika tento podnet chýba, preto by sa mal používať čo najkratšie). Prvý najintenzívnejší podnet na tvorbu mlieka vzniká do 30 až 60 minút po pôrode, vtedy je najideálnejšie dieťa priložiť k prsníku. Vôbec pritom nezáleží, či už matka má alebo nemá mlieko. Druhým dôležitým podnetom pre tvorbu mlieka je časté dojčenie, aj v noci. Mliečko sa tvorí podľa potrieb dieťatka, podľa toho ako často sa dieťa dožaduje dojčenia a koľko mliečka z prsníka vypije sa vytvára na čas kŕmenia ďalšie množstvo mliečka. Keď dieťa pije správne, mlieka sa tvorí stále viac. Dôležité je preto prikladať dieťatko na prsník vždy keď sa dožaduje. Matkina schopnosť tvoriť mlieko sa nikdy odrazu nestratí. Ak mlieko neodteká aj pri správnom prisatí, znamená to, že reflex odtoku mlieka je dočasne zastavený. Ak dieťa pokračuje v pití aj keď sa prsník zdá byť prázdny, tvorba a tok mlieka sa obnovia. Tvorba mlieka závisí aj od dedičných hormonálnych predpokladov, ale hlavne od vyprázdňovania prsníkov. Ak sa prsník nevyprázdňuje dostatočne (napríklad ak v noci dáte dieťaťu radšej fľašu), tvorba mlieka sa znižuje až zastavuje. V zásade sa mlieko tvorí dovtedy, dokedy sa prsník vyprázdňuje.
Správne prisatie dieťaťa
Pri saní dieťa stláča ďasnami dvorec (hnedý tmavší kruh okolo bradavky) a pomocou jazyka vytláča mlieko z tzv. sínusov, v ktorých sa mlieko skladuje, do mliekovodov a z prsníka von. Ak má dieťa v ústach len bradavku, mlieko sa zo sínusov nemôže uvoľniť. Vtedy dieťa dostáva mlieko pomaly a v malom množstve, následkom čoho dieťa obvykle plače a dožaduje sa častejšieho a dlhého dojčenia. Keď je dieťa správne prisaté, čím viac saje, tým viac mlieka sa tvorí.
Podpora dojčenia a laktačné poradenstvo
Mnohé ženy, ktoré sú počas tehotenstva rozhodnuté, že budú dojčiť svoje dieťa, ho nakoniec nedojčia. Jednou z najčastejších príčin je, že hneď na začiatku sa stretnú v pôrodnici s množstvom prekážok, ktoré bránia dobrému začiatku dojčenia. Matky neboli na tieto okolnosti pripravené a nevedia, ako ich riešiť. Avšak problémy s dojčením sú tak akútne, že je nutné ich riešiť okamžite. Ak sa matkám zo strany zdravotného personálu nedostane správna a jednotná praktická pomoc, ich problém sa zhoršuje. Matka je zmätená, rýchlejšie sa vzdáva, postupne siaha po kŕmení z dojčenskej fľaše i po umelej výžive a následkom nesprávnych postupov a informácií prestáva dojčiť.
Na Slovensku pôsobí občianske združenie MAMILA (www.mamila.sk), ktorého cieľom je pomáhať ženám pri dojčení a poskytovať im podporu. Toto združenie školí laktačné poradkyne, ktoré pripravujú matky na dojčenie ešte počas tehotenstva a následne im prakticky pomáhajú v problémoch súvisiacich s dojčením po pôrode. Laktačné poradenstvo je postavené na vedeckých dôkazoch, ktoré môžu pomôcť matkám, aby svoje deti dojčili. Najväčšou prekážkou pre dojčenie je absencia praktickej pomoci v dojčení a nedostatok správnych informácií.
Ako laktačná poradkyňa som mnohokrát navštívila matky aj priamo v pôrodnici. Pomáham im so správnym prisatím bábätka, ukazujem im, ako majú rozlíšiť, kedy dieťa pije a kedy saje bez pitia, odpovedám na všetky otázky, týkajúce sa dojčenia. Ako poradkyne sme zároveň školené, ako pomôcť matke dojčiť bábätko, ktoré sa zo zdravotných dôvodov nedokáže prisať. Môže sa to týkať napr. fyziologických príčin v orofaciálnej oblasti, môže ísť taktiež o celkovú hypotóniu novorodenca (napr. u detí s Downovým syndrómom). Mnohé deti sa nedokážu správne prisať aj vplyvom pôrodných techník (napr. epidurálnej anestézie), či oddialenému prvému dojčeniu. Komplikácia nastáva aj vtedy, ak dieťa má zdravotný problém, ktorý mu bráni prijímať materské mlieko dojčením. V tomto prípade povzbudzujeme mamičku, aby si začala svoje mlieko hneď, ako je to pre ňu možné, pravidelne odstriekavať či odsávať a podávať dieťaťu vhodným spôsobom, napríklad pohárikom.
Dojčenie v predškolskom a školskom veku
V predškolskom a školskom veku význam mlieka v strave pokračuje. Jeho obsah ho predurčuje na potravinu ideálnu pre deti, ktoré sú fyzicky i duševne aktívne - obsahuje vysoko kvalitné mliečne bielkoviny, prospešné vitamíny (B, A, D, E, K), minerálne látky (najmä vápnik, fosfor, draslík, horčík, zinok), laktózu či enzýmy.
„V číslach - liter mlieka obsahuje 87,7% vody (preto je súčasťou denného pitného režimu, aj keď sa považuje za potravinu), 3,61% tuku, 4,65% laktózy (mliečneho cukru), 3,29% proteínov (bielkovín), 0,75 % minerálnych látok a vitamínov,“ uvádza prof. MUDr. Štefan Hrušovský, CSc., Dr.SVS., internista, hepatológ a gastroenterológ.
V minulosti bola konzumácia mlieka dôležitou a žiadanou súčasťou stravovania. V období 2. polovice 20. storočia bolo okrem predajní potravín mlieko a mliečne výrobky dostať napríklad v mliekarňach, ktoré boli bežnou súčasťou dedinského i mestského života. Obľúbené boli aj mliečne bary, kde sa namiesto alkoholických nápojov podávali milkšejky a mlieko na všetky možné spôsoby. Bežnou súčasťou života detí v školskom veku bola mliečna desiata.
„Pre dieťa vo vývoji je jednou z najdôležitejších látok vápnik. Ten sa významne podieľa na zdravom vývine zubov a kostí, no takisto zabezpečuje napríklad zdravé fungovanie svalov (nedostatok vápnika môže spôsobovať svalové kŕče). Pre školopovinné deti je preto obzvlášť dôležité konzumovať potraviny, ktoré obsahujú dostatok vápnika. Jedným z najdostupnejších a najkvalitnejších zdrojov vápnika je mlieko a mliečne výrobky - napr. kyslomliečne produkty, tvaroh, syry atď. Vhodný je aj pohár „obyčajného“ mlieka, ktoré sa navyše zaráta aj do pitného režimu dňa, čo je ďalšie plus,“ hovorí prof. MUDr. Štefan Hrušovský.
Trend mliečnej desiatej po ´89 vymizol, no dnes sa vracia späť a (opäť) populárny je nielen na Slovensku, ale v mnohých krajinách Európy. Mlieko je hodnotným nápojom, ktorý dodá telu energiu, bielkoviny, tuk potrebný pre zdravé fungovanie metabolizmu i minerály, a preto by malo byť súčasťou zdravého stravovania nielen u detí, ale i u adolescentov a dospelých. V adolescentnom veku síce existuje riziko vzniku alergie na mlieko (alergia na kazeín - skupina bielkovín) či intolerancie laktózy (nedostatočná tvorba laktázy, ktorá štiepi laktózu - mliečny cukor), no toto riziko je relatívne malé.
tags: #objav #mlieko #zivot #bez #mlieka #si