Potravinové správanie psov je komplexná téma, ktorá sa mení a vyvíja od narodenia šteniatka až po dospelého jedinca. Pochopenie týchto procesov, ako aj správne kŕmenie, je kľúčové pre zdravie a pohodu nášho štvornohého priateľa. Hoci má pes za sebou tisícky rokov domestikácie, a tá ho zmenila v mnohých smeroch, inštinkty môžu byť i naďalej hlboko zakorenené v jeho hlave.
Potravinové správanie šteniat
V prvých 3 týždňoch kŕmenie začína matka - prichádza do pelechu, mláďatá olizovaním čistí a prebúdza, prezentuje im oblasť mliečnej žľazy; neskoršie sa šteniatka o cicanie hlásia samy. Samotné cicanie sprevádzajú veslujúcimi pohybmi predných končatín a špecifickými pohybmi hlavičky nahor a nadol. Pohybujú pritom aj zadnými končatinami, ktorými si pomáhajú pri udržiavaní polohy tela počas cicania. Tieto pohyby sú rytmické, stále lepšie koordinované. Predpokladá sa, že slúžia odtlačeniu mliečnej žľazy od nozdier šteniat tak, že môžu nerušene dýchať, alebo sa môže ísť o jemnú masáž mliečnej žľazy a stimuláciu toku mlieka. Pohyby predných končatín pretrvávajú približne do 17. dňa po narodení a okolo 21. dňa ani ich cicanie už nie je rytmické. Žalúdok šteniat do 8. dňa pojme malé množstvo mlieka pri jednom napití; tie sa často opakujú. Postupne sa ich kapacita žalúdka (tiež v závislosti od veľkosti plemena) zväčšuje, konzum mlieka vrcholí okolo 26. dňa.
Od 4. týždňa mláďatá začínajú vytvárať potravinové správanie typické pre dospelé psy, pritom ešte stále cicajú mlieko. Každé dojčenie si v tomto období vynucujú samy. Postupne však matka končí dojčenie ľahnutím na brucho a obmedzuje ich počet. Mláďatá prechádzajú na polotuhú potravu, ktorú im môže sčasti vyvrhovať i matka potom, čo jej olizujú kútiky tlamy. Toto správanie začína v 3. týždni, pribúda ho vo 4. týždni a postupne klesá do 6. týždňa. Potravu im môžu vyvrhovať aj iné psy v domácnosti, nielen matka. Tento jav sa vyskytuje asi pri dvoch tretinách psích plemien. Niekedy je potrebná istá opatrnosť pri prechode šteniat na polotuhú potravu. Matka môže s nimi o krmivo v miskách až agresívne súťažiť obyčajne vtedy, ak nemá sama dostatok potravy. Súťaž o potravu medzi šteniatkami vo vrhu zvyšuje jej konzum u všetkých, zároveň sa ustaľujú vzťahy dominancie a podradenosti medzi nimi. Odstav býva ukončený medzi 7. a 10. týždňom.
Nenutričné žuvanie šteniat
Do repertoáru potravinového správania najmä šteniat a mladých psov patrí aj nenutričné žuvanie. Nie je priamo spojené s prijímaním potravy. Je to spôsob skúmania okolia a predmetov, s ktorými šteniatka prichádzajú do styku. Objavuje sa postupne v 3. týždni. Niektoré plemená psov sa vyznačujú intenzívnejším skúmaním okolia týmto spôsobom. Sem patria napríklad nemecké ovčiaky alebo retrívery, či bígle. V domácnosti treba predchádzať hryzeniu nevhodných predmetov (káblov počítačov, televízorov, žehličiek, odtokových hadíc práčok, topánok, starožitného nábytku či plastových fliaš s chemikáliami a podobne) a poskytnúť im bezpečné hračky. Atraktívnejšie budú, ak ich spočiatku natrieme potravou, napríklad syrom, alebo vyplníme kúskami syra. Psíka za hru s nimi treba pochváliť.
Potravinové správanie dospelých psov
Potravinové správanie dospelých psov je podobné ako u ostatných psovitých šeliem. Pre ne je charakteristické prežieranie po ulovení veľkej koristi a pôst, kým ulovia ďalšiu. Ani našim dnešným dospelým psom v domácnosti neuškodí zaradenie občasného pôstneho dňa. Ak majú psy voľný prístup ku krmivu, prijímajú potravu niekoľkokrát za deň. Psy chované v domácnosti sa nakŕmia zakaždým, keď dostanú potravu, môže to byť 3 - 6 krát v priebehu svetlej fázy dňa. Mnohí majitelia zaznamenali, že príchod nového psa do domu zvyšuje záujem o potravu pôvodného, prvého psa. Viac im chutilo krmivo vlhké (konzervy) ako suché, a prednosť dávali mäsu z konzerv pred čerstvo uvareným mäsom rovnakého pôvodu. Psovité šelmy svoju korisť požierajú celú, vrátane obsahu tráviaceho traktu. Ich potravou teda nie je výlučne mäso, ale aj srsť, kosti či čiastočne strávený rastlinný obsah žalúdka ulovených zvierat.
Problémy s potravinovým správaním dospelých psov
- Požieranie trusu (koprofágia): U dospelých psov je to nepríjemné správanie pre majiteľa. V takomto prípade treba navštíviť veterinára; tento jav môže mať totiž aj zdravotné príčiny.
- Obezita: V USA sa odhaduje, že až 40 % psov v domácnostiach trpí obezitou. Je to závažný zdravotný problém pre oboch a s obéznym psom treba navštíviť veterinára. Psy stredného veku sú 2 × častejšie obézne ako psy mladé.
- Anorexia: Opakom žravosti je anorexia, nechuť.
- Pika: Požieranie neobvyklej potravy alebo nepožívateľných predmetov (pika) je ďalším abnormálnym správaním psov. Môžu to byť hračky, rastliny v domácnosti, korkové zátky, kusy odevu, mince, tužky, kamienky, zem, linoleum a ďalšie predmety. Diagnózu tohto správania musí urobiť veterinár, ktorý sa zaoberá problémami správania psov a navrhne terapeutický postup. Psa za toto správanie netrestáme.
- Vyberanie odpadkov: Niektoré psy rady vyberajú odpadky z odpadkových nádob; štúdie ukazujú, že 50 % vriec s odpadom psy otvárajú do 24 hodín po vyhodení. Tejto aktivite sa venujú voľne žijúce psy, ale aj tie, čo žijú v domácnosti, ale občas utečú.
- Deštruktívne hryzenie: Patrí medzi problémy spojené s orálnym správaním (manipulácia tlamou a zubami) u dospelých psov.
- Stráženie misky s jedlom: Pes drží kontrolu nad svojimi zdrojmi z rôznych príčin. Človek často zle vyhodnotí situáciu či reč tela svojho psa. Svojho psa konfrontuje nesprávnym správaním, čím môže u psa vyvolať pochybnosti. Namiesto toho je dobré a hlavne potrebné pestovať v psovi dôveru. Tým sa bude pes cítiť menej ohrozený. Oveľa bezpečnejšie (a pre vás oboch aj príjemnejšie) je vydať sa cestou pozitívneho tréningu.
Ako zvládnuť stráženie misky s jedlom
Stráženie zdrojov (jedla, hračiek, miesta oddychu) vašim psom je nebezpečná situácia, ktorú netreba podceniť. Vždy je preto vhodné, ak sa poradíte so skúsenými trénermi vo vašom okolí.
- Obmieňajte čas kŕmenia: Obmieňajte čas, kedy podáte psovi misku s jedlom.
- Metóda prázdnej misky: Položte prázdnu misku na zem pred seba. Počkajte, kým ju váš pes preskúma. Pochváľte ho vo chvíli, keď sa s nepochopeným výrazom v tvári pozrie na vás. Tento postup opakujte, kým mu do misky nevložíte aj posledný kúsok, na ktorý má počas kŕmenia nárok.
- Spojenie vášho príchodu s jedlom: Postupne od misky odchádzajte a späť prichádzajte s novým krmivom. Takto si pes spojí váš príchod s novou dávkou žrádla. Tréning opakujte približne týždeň, keď váš pes nadobudne istotu, môžete množstvá krmiva postupne zvyšovať.
- Atraktívne jedlo: V predposlednom štádiu výcviku ponúkajte svojmu psovi v miske pre neho atraktívne jedlo.
- Odmeny počas jedenia: V poslednom kroku dávajte psovi odmeny do misky v čase, keď žerie svoju dennú dávku.
Ako ZASTAVIŤ „agresiu voči jedlu“/stráženie zdrojov u psov – BEZ NÁSILIA
Ako odnaučiť psa žobranie o jedlo a kradnutie jedla
- Naučte psa sebaovládania: Ak sa váš pes pokúsi ukradnúť jedlo priamo pred vami, chýba mu sebaovládanie a uvedomenie si, čo je jeho a čo vaše. Učte psa sebakontrole tým, že ho požiadate, aby počkal, než mu dáte niečo, až príde na rad.
- Naučte, čo je vaše: Akonáhle si váš pes osvojí sebaovládanie a odolá nutkaniu kradnúť vám jedlo, môžete ho začať učiť, čo je jeho a čo je vaše. Položte vaše jedlo na stôl alebo na pult, kde ho váš pes bežne kradol, a povedzte mu povel typu „fuj“ či „nesmieš“. Pokiaľ sa váš pes pohne a pokúsi sa jedlo získať, odstrčte ho späť a znovu mu dôrazne povedzte povel.
- Konzistencia celej rodiny: Odnaučiť psa žobrať o jedlo musí chcieť celá rodina. Akonáhle vaše dieťa tajne rozdáva zvyšky pod stolom, bude to veľká prekážka psa tento zvyk odnaučiť. Rovnaký problém môžu byť aj vaše návštevy alebo niekto, kto vám psa bude strážiť.
- Oddelené kŕmenie: NIKDY psovi nedávajte vaše jedlo, určené pre ľudí. Aj keď váš pes smie jesť zeleninu, vajcia, mäso atď. dávajte si veľký pozor na to, aby ste psa kŕmili v inú dobu ako jete vy a do jeho vlastnej misky.
- Obmedzený prístup do kuchyne a jedálne: Váš pes nemusí byť všade. Pes by nemal mať prístup do kuchyne, keď pripravujete jedlo, ani do jedálne, keď jete. Namiesto toho svojmu psovi povedzte, aby sa počas jedla odobral do svojho vlastného priestoru.
- Dôslednosť: Buďte dôslední. Nikdy nedávajte psovi jedlo z ruky a nedovoľte, aby to robili vaši priatelia. NIKDY nedovoľte, aby na vás pes pri jedle civel alebo bol pod nohami.
Úloha mäsa v strave psa
Psy sú potomkami vlkov, ktorých možno považovať za mäsožravce. V dôsledku tisícročnej evolúcie sa tráviaci systém našich psích priateľov prispôsobil aj tráveniu škrobu a rastlín. Mäso je zdrojom ľahko stráviteľných živočíšnych bielkovín, ktoré sú nevyhnutné pre budovanie a regeneráciu tkanív, produkciu hormónov a enzýmov. Je tvorené aminokyselinami, ktoré sú kľúčové pre správne fungovanie psieho tela. Mäso obsahuje aj tuk, ktorý je jedným z hlavných nosičov energie. Podieľa sa na metabolických a regeneračných procesoch a tiež podporuje zdravie kože a srsti. Okrem toho mäso obsahuje vitamíny skupiny B (najmä B12), železo, zinok, selén a ďalšie cenné mikroelementy.
Pamätajte však, že psia strava musí obsahovať všetky potrebné živiny, z ktorých niektoré nie sú dostupné v samotnom mäse. Preto štvornožcovi neposkytne kompletnú a vyváženú stravu. Jedálny lístok pozostávajúci výlučne alebo takmer výlučne z mäsa môže spôsobiť nedostatok alebo nadbytok určitých živín, čo prispieva k rozvoju vážnych ochorení. Obzvlášť nebezpečný, najmä pre šteniatka, je nevhodný pomer vápnika a fosforu (zodpovedného za správny vývoj kostí a kĺbov) v mäsových pokrmoch. Mal by byť medzi 1:1 a 1,8:1, s prevahou vápnika.
Hotové krmivo a BARF diéta
Správne vyvážená strava je nevyhnutná. Preto by sme mali zvážiť výber najlepšieho spôsobu kŕmenia nášho psa. Toto rozhodnutie by malo zohľadňovať potreby štvornožca aj schopnosti majiteľa. Psy majú veľmi rady surové mäso, je pre ne prirodzenou potravou. V ich strave musí byť vysoký podiel mäsa. Treba však určiť, aké je pre ktoré plemeno najvhodnejšie.
Komerčné krmivo
Jednou z najobľúbenejších metód je kŕmiť psa komerčným krmivom (suchým aj mokrým). Mali by sme ho prispôsobiť veku, veľkosti a úrovni fyzickej aktivity domáceho maznáčika. Suché krmivo je veľmi účinné. Po otvorení sa rýchlo nekazí, ľahko sa skladuje a umožňuje presné odmeranie porcií. Žuvanie drobivých granúl môže pomôcť znížiť zubný kameň a bakteriálny povlak. Mokré krmivo naopak pozostáva z viac ako 70 % vody, takže je dobrým doplnkovým zdrojom hydratácie. Je ľahko stráviteľné a prakticky neobsahuje umelé konzervačné látky. Okrem toho sa ľahšie žuje - ideálne pre šteniatka a staršie psy, ktoré majú problémy so zubami.
Hotové krmivo obsahuje množstvo mäsa a živočíšnych produktov, ktoré umožňuje zvieraťu uspokojiť dopyt po jednotlivých mikro- a makroživinách. Okrem toho obsahuje aj rastlinné materiály, ktoré umožňujú plnú vyváženosť stravy domáceho maznáčika a podporujú činnosť čriev. Krmivo je tepelne upravené, čo zaisťuje mikrobiologickú bezpečnosť a prípadné straty živín sú kompenzované vhodnými prísadami. Tepelné ošetrenie tiež zvyšuje stráviteľnosť krmiva. Suroviny používané pri výrobe krmiva pre psov pochádzajú zo zvierat, ktoré sú schválené na ľudskú spotrebu podľa práva EÚ. Na obale kompletného krmiva nájdeme informácie o príchuti produktu, napr. „s hovädzím mäsom“, „s kuracím mäsom“. V skutočnosti takéto krmivo obsahuje aj iné druhy mäsa a živočíšnych produktov, napr. morčacie, jahňacie, zverinové. Hoci sa celozrnné krmivá líšia chuťou, mali by byť vždy konzistentné, čo sa týka pomeru makroživín (bielkovín, mastných kyselín a sacharidov) a obsahu jednotlivých vitamínov a minerálov. Preto sa oplatí venovať pozornosť zloženiu a vyberať si produkty bez obilnín a umelých konzervačných látok.
BARF diéta
Vo všeobecnosti sa BARF diéta najviac podobá strave divokých predkov našich domácich miláčikov. Zahŕňa kŕmenie zvierat surovým mäsom s pridaním vnútorností a vybraného ovocia a zeleniny. V kontexte výživy psov je surovým mäsom v BARF diéte kostrové svalstvo (spolu s okolitými tkanivami) z porážaných zvierat. Na druhej strane, živočíšne produkty sú prvky jatočných tiel schválené na ľudskú spotrebu, ktorými sú priečne pruhované svaly (pečeň, žalúdky, srdcia).
Pamätajte, že strava psa mu musí poskytovať všetky potrebné živiny - niektoré z nich nie sú dostupné v samotnom mäse a ich zdrojom sú práve živočíšne produkty, ako sú vnútornosti. Pri používaní BARF diéty je potrebné pamätať na správne vyváženie jedál. Opatrovatelia sa najčastejšie trápia s problémom správneho prísunu mikro- a makroelementov. Preto sa oplatí vopred poradiť s odborníkom, najlepšie so zvieracím dietológom.
Surové alebo varené mäso - ktoré je lepšie?
Výber medzi surovým a vareným mäsom pre psov je rozhodnutie, ktoré by malo byť prispôsobené individuálnym potrebám vášho štvornožca. Obe metódy môžu byť dobré, ale stojí za to zohľadniť zdravie psa a jeho toleranciu na rôzne druhy mäsa. Varená strava je pre psy neprirodzená. Varením sa kosti stávajú krehkejšie a štiepia sa na ostré kúsky, ktoré môžu psíkovi spôsobiť problém. Preto sú údené kosti pre psa nevhodné a vždy je potrebné, aby ste mu dávali iba surové kosti. Tepelnou úpravou sa znehodnotia všetky živiny.
Surová strava
Surové mäso si zachováva všetky prirodzené enzýmy a nutričnú hodnotu, ktoré môžu byť čiastočne zničené tepelnou úpravou. Mnoho majiteľov psov kŕmených surovým mäsom si všíma zlepšenie stavu srsti, zdravia kože a celkovej vitality zvieraťa. Okrem toho žuvanie surového mäsa a niektorých kostí obklopených mäsom, napr. teľacia hruď, krky a chrbty, teľacie chvosty, hovädzie chrbtové kosti (pod dohľadom), podporuje prirodzenú ústnu hygienu. Pamätajte však, že kŕmenie príliš veľkým množstvom nesie riziko zápchy.
Dávkovanie závisí predovšetkým od telesnej hmotnosti psa, veku, úrovne aktivity a zdravia. Dospelí by mali dostávať dennú porciu surového mäsa, ktorá predstavuje približne 2 - 3 % ich telesnej hmotnosti. V prípade veľmi aktívnych domácich zvierat sa táto hodnota môže zvýšiť na 4 - 5 %. Je dôležité neobmedzovať stravu len na mäso - mala by obsahovať aj primerané množstvo vnútorností (asi 10 % celkovej porcie), kostí (10 - 15 %), zeleniny a iných prísad. Potom budeme mať istotu, že strava je správne vyvážená.
Surové mäso pre šteniatka: Neodporúča sa kŕmiť šteniatka surovým mäsom. Vyvíjajúce sa telo mladého psa nie je prispôsobené na trávenie tohto druhu potravy. Ich konzumácia môže viesť k vážnym žalúdočným problémom. Zuby a tráviaci systém šteniat sú veľmi citlivé. Veľké, tvrdé kosti môžu zuby zlomiť a malé úlomky sa môžu zaseknúť v pažeráku a spôsobiť dusenie. Niekedy sa stáva, že kosti blokujú tráviaci trakt, čo vedie k črevnej nepriechodnosti. Bezpečnejšou alternatívou sú bezpečné hračky alebo špeciálne žuvacie kosti dostupné v obchodoch s domácimi zvieratami. Uspokoja prirodzenú potrebu žuť a zároveň neohrozujú zdravie psa. Najlepším riešením je kŕmiť mladého psa kvalitným krmivom pre šteniatka, ktoré je správne vyvážené z hľadiska všetkých potrebných živín. Prechod na surovú stravu, ak sa pre to majiteľ rozhodne, by mal nastať až vtedy, keď pes dospeje.
Varené mäso
Varené mäso eliminuje riziko infekcie nebezpečnými patogénmi, ktoré môžu byť prítomné v surovom mäse. Varenie tiež zvyšuje stráviteľnosť mäsa, čo má priaznivý vplyv na psy s citlivým tráviacim systémom, staršie psy a psy v rekonvalescencii. Stojí za to pripomenúť, že mäso počas varenia stráca určitý objem v dôsledku straty vody. Preto môžu byť podávané porcie o niečo menšie, ale mali by poskytovať rovnaké množstvo živín.
Bez ohľadu na výber by prechod na novú stravu mal prebiehať postupne, približne počas 7-14 dní, aby sa tráviaci systém psa mohol prispôsobiť zmenám. Je tiež vhodné pravidelne konzultovať stravu s veterinárom alebo veterinárnym dietológom, najmä v prípade mladých, starších alebo chorých psov, aby sa zabezpečilo, že všetky ich nutričné potreby sú dostatočne uspokojené.
Druhy mäsa v psej strave
Môžu psy jesť surové kuracie mäso?
Kuracie mäso sa v BARF diéte často vyberá ako „štartovacie mäso“, pretože má jemnú chuť a väčšina štvornožcov ho dobre znáša. Pre mnohých majiteľov psov je základným zdrojom ľahko stráviteľných bielkovín v rotačnej surovej strave. Krídla (bez kostí) sú ideálne pre psy malých plemien, zatiaľ čo jatočné telá hydiny sú lepšie pre väčšie plemená. Oplatí sa ich však doplniť inými druhmi mäsa.
Surové kuracie mäso je veľmi dobré pre psy s citlivým tráviacim systémom alebo sklonom k nadváhe. Poskytuje domácim miláčikom cenné živiny vrátane vitamínov skupiny B, ktoré posilňujú fungovanie nervového systému a zlepšujú metabolické procesy prebiehajúce v tele. Kuracie mäso (v chrupavkovej a krčnej časti) obsahuje chondroitín a glukozamín, ktoré podporujú zdravie kĺbov psov, čo je mimoriadne dôležité najmä pre veľké a aktívne plemená.
Surové hovädzie mäso pre psov
Kŕmenie surovým hovädzím mäsom poskytuje vášmu psovi prístup k vysokokvalitným živočíšnym bielkovinám bohatým na exogénne aminokyseliny, potrebné na budovanie a regeneráciu svalového tkaniva. Hovädzie mäso obsahuje viac železa ako hydinové mäso, podporuje tvorbu červených krviniek a zabraňuje anémii. Hovädzie mäso pre psov je cenným zdrojom zinku, ktorý podporuje imunitný systém a je zodpovedný za udržiavanie dobrého stavu kože a srsti. Obsahuje tiež vitamín B12, ktorý zlepšuje neurologické a hematopoetické funkcie. Surové hovädzie mäso je bohaté na karnozín a koenzým Q10 - antioxidanty, ktoré podporujú zdravie srdca a odďaľujú procesy starnutia buniek. Hovädzí tuk poskytuje omega-3 a omega-6 mastné kyseliny v priaznivých pomeroch. Hovädzie mäso je tiež menej vystavené kontaminácii patogénnymi baktériami ako hydinové mäso, čo z neho robí relatívne bezpečnejšiu voľbu pri podávaní surového mäsa.
Bravčové mäso v psiej strave
Bravčové mäso je vynikajúcim zdrojom kompletných bielkovín, ktoré obsahujú všetky esenciálne aminokyseliny, ktoré pes potrebuje na budovanie a regeneráciu tkanív. Je bohaté na tiamín (vitamín B1) a vitamín B12 - pomáha pri tvorbe červených krviniek. Bravčové mäso je tiež bohaté na keratín, ktorý pomáha budovať svaly a dodáva energiu počas intenzívnej fyzickej námahy. Bravčová masť obsahuje mastné kyseliny potrebné na udržanie zdravej kože a lesklej srsti. Pre aktívne a pracovné psy môže byť bravčové mäso cenným zdrojom energie vďaka vyššiemu obsahu tuku. Ak chcete zaradiť bravčové mäso do psiej stravy, malo by byť vždy dôkladne tepelne upravené na minimálnu teplotu 71 °C, aby sa eliminovala väčšina rizík.
Nebezpečenstvo diviačieho mäsa
Kŕmenie mäsom z diviaka prináša všelijaké riziká. Je dôležité kupovať mäso z overených zdrojov od odborníkov.
Údené mäso a kosti
Údené mäso a kosti sú pre psy veľmi nevhodné potraviny. Na výrobu údeného mäsa a kostí sa používajú rôzne dochucovadlá, v ktorých sa mäso obaľuje, aby bolo chutnejšie. Tieto dochucovadlá ako napr. dusitanové soliace zmesi nie sú vhodné ani pre ľudí, nie to ešte pre našich štvornohých spoločníkov. Dusitan sodný pôsobí v mäsových výrobkoch ako konzervačná látka no v spojení s aminokyselinami vytvára rakovinotvorné látky. Okrem toho sú údené mäsové výrobky a kosti pre psy príliš slané. Psík nedokáže zužitkovať nadmerné množstvo soli a môžu sa uňho neskôr prejaviť problémy s obličkami.
Medzi mäsové výrobky, ktoré sa údia, patria niektoré klobásy, párky, slanina, salámy, bravčové rebrá a mnoho ďalších. Tepelnou úpravou ako je varenie, pečenie, údenie, sa stávajú kosti krehkejšie a štiepia sa na ostré kúsky, ktoré môžu psíkovi spôsobiť problém. Preto sú údené kosti pre psa nevhodné a vždy je potrebné, aby ste mu dávali iba surové kosti.
Vplyv údeného mäsa a kostí na zdravie psa:
- Pankreatitída: Údené výrobky môžu spôsobiť zápal podžalúdkovej žľazy. Tieto výrobky obsahujú tučnejšie časti mäsa, a tým aj viac tuku, ktorý musia enzýmy pankreasu štiepiť. Medzi príznaky akútnej pankreatitídy patrí zvracanie, nechutenstvo, bolesť brucha, hnačka.
- Otrava soľou: Údené mäsové výrobky sú plné soli, ktorú psík nedokáže všetku zužitkovať. Môžu sa uňho vyskytnúť príznaky ako zvracanie, zvýšené pitie vody, hnačky, tras, horúčka.
- Obezita: Tým, že sú údené mäsové výrobky plné tuku a soli, môže psík postupom času priberať, až sa stane obéznym. Obezita sa môže spolupodieľať na vzniku ochorení srdca, kĺbov, cukrovky,... Okrem toho psíkom výrazne skracuje život.
Potenciálne hrozby surového mäsa a jeho skladovanie
Kŕmenie psa surovým mäsom môže niesť určité riziko. V prvom rade je zdrojom nebezpečných patogénov - môžu to byť priemyselné výrobky aj tie od miestneho mäsiara. Ich konzumáciou sa vaši domáci miláčikovia stávajú prenášačmi vírusov, baktérií a parazitov (Salmonella a Listeria, E. coli), ktoré sa šíria v prostredí. Tento stav je nebezpečný pre ľudí, najmä pre ľudí so zníženou imunitou: deti, seniorov, tehotné ženy. Surové mäso môže byť škodlivé aj pre psov s ochoreniami pečene a obličiek a alergiami.
Navyše, mäso, ktoré je nesprávne skladované alebo ktoré bolo v miske príliš dlho, podlieha nepriaznivým procesom, ktoré nie sú v počiatočných štádiách badateľné ľudským okom ani čuchom, ale u psa môže spôsobiť vážne tráviace poruchy - vracanie alebo hnačku. Teoreticky by to malo zostať bez vážnejších následkov, žalúdočné šťavy psa obsahujú 0,5 % kyseliny soľnej ktorá ničí baktérie, takže psy môžu konzumovať aj pokazené mäso. V kultúrnom chove sa ale z hygienických dôvodov pokazeným mäsom nekŕmi.
Ako skladovať surové mäso
Správne skladovanie mäsa pre BARF diétu je veľmi dôležité pre bezpečnosť vášho psa. Malo by sa uchovávať v chladničke (nie dlhšie ako 2-3 dni), v sterilizovaných, vzduchotesných nádobách, aby tekutiny nekvapkali na iné produkty. Väčšie množstvo mäsa by malo byť vhodne porciované, aby sme mohli rozmraziť iba kúsky, ktoré potrebujeme. Pre zachovanie mikrobiologickej bezpečnosti je najlepšie ho ihneď presunúť z mrazničky do chladničky. Pamätajte, že porciu, ktorá bola už raz rozmrazená, nesmiete zmrazovať. Správne zabalené mäso sa môže v mrazničke skladovať približne 3-6 mesiacov. Pre zachovanie poriadku je najlepšie obaly označiť. Okrem toho by ste pri príprave surového mäsa mali používať samostatný riad a dosky na krájanie, aby ste predišli krížovej kontaminácii. Po každom kontakte so surovým mäsom sa oplatí dôkladne si umyť ruky, povrchy a nástroje.
Prírodné maškrty
Na rozdiel od ľudí, psy nepotrebujú pestrú stravu. Ak však chceme ich stravu trochu spestriť, oplatí sa dávať psovi malé kúsky vareného mäsa, bez akýchkoľvek prísad. Takéto maškrty by mali poskytovať maximálne 10 % dennej energetickej dávky. Zároveň by sa malo zodpovedajúce množstvo kalórií odpočítať z hlavných jedál.
Rozpoznanie pokazeného mäsa
Čerstvú svalovinu spoznáme tak, že je pružná a svetlá. Hovädzie mäso je červené, bravčové ružové a hydina svetlá. Ak bude mať svalovina farbu do zelena, nepodávajte takéto mäso. Ale pozor! Ľudia si často pletú zelenú farbu mäsa so zeleným označením mäsa, ktoré nie je v žiadnom prípade škodlivé! Pečiatkovanie sa robí vypaľovaním alebo častejšie pečiatkovou farbou. Farbivo na označenie zdravotnej bezchybnosti musí byť schválené na použitie v potravinárstve, tzn. musí byť zdravotne neškodné. Farebný odtieň pečiatky býva rôzny - zelený, modrý, červený a pod., vždy ale musí byť dobre viditeľný na tele zvierat. Čitateľná pečiatka označuje, na čo sa mäso smie používať, na čo je vhodné. Ak ide o mäso nevhodné na spotrebu pre ľudí, zohráva úlohu farba nanesená na mäso. Ďalej je treba spomenúť, že ak niečo nevonia nám, neznamená to, že to nebude voňať psíkom a že to musí byť závadné alebo skazené. Napríklad nevyprané a neočistené držky. Ak ste ich niekedy skúsili dať svojmu psovi, asi viete, aký je to zápach. Ale chlpáči sú po nich ako diví a je to pre nich veľká pochúťka. A prečo tak zapáchajú? Držka je jednoducho hovädzí žalúdok, teda vnútornosť, ktorá v neočistenom stave obsahuje napríklad aj čiastočne nestrávené rastlinné zvyšky.
tags: #pes #nasiel #velky #kus #masa #a