Spoločenská a duchovná kultúra ľudu vo Veľkom Rovnom vždy odrážala sociálne a ekonomické pomery minulosti. V súčasnosti sa etnografickému a folkloristickému výskumu tejto oblasti venuje zvýšená pozornosť. Obec Veľké Rovné je príkladom voľného reťazového sídelného typu s kopaničiarskymi osadami rozptýlenej zástavby.
Kultúrne a spoločenské aktivity
O kultúrne povznesenie obce sa programovo usiloval aj odbor Matice Slovenskej, založený v roku 1921, ktorý mal vlastnú knižnicu a javisko. V roku 1926 zanikla jeho činnosť a knižnicu daroval obecnej knižnici, založenej roku 1923. V roku 1928 bol miestny odbor MS obnovený a v roku 1930 zahájil svoju činnosť ochotnícky divadelný krúžok.
Do roku 1971 nemalo Veľké Rovné vlastné kultúrne zariadenie. Od 23. januára 1971 sa však v novom kultúrnom dome sústreďujú rôzne kultúrne podujatia. Pre kultúrne účely slúži aj sála v obchodnom dome - Ivor. O kultúrny rast v obci sa zaslúžilo v značnej miere aj kino „Drotár”.
Kultúra sa šíri v značnej miere aj vďaka masmediálnym prostriedkom, ako sú rozhlas a televízia. Prvé rádio v obci mal správca ľudovej školy pod Ivorom Štefan Kuhajdík, ktorý si ho zakúpil 25. októbra 1926. Prvý televízor bol zakúpený Ľudovou tvorbou v roku 1960, takmer súčasne si ho kúpil aj Karol Pavelčík.
V apríli 1971 z iniciatívy členov družstva Svetom vznikol 15-členný súbor dychovej hudby, ktorý účinkoval pri rozličných podujatiach obce. Zložité hospodárske a sociálne podmienky vývoja tohto regiónu však spôsobili značnú retardáciu aj v oblasti spôsobu života a kultúry jeho ľudu.
Folklór a tradície
Obec i okolie je kraj bohatý na folklór. Folklórny súbor Rovňan vznikol v roku 1957 vo výrobnom družstve Ľudová Tvorba. Zásluhou profesionality umeleckých vedúcich, zanietenosti vedenia a členov súboru sa tento zakrátko vypracoval na vysokú umeleckú úroveň. Ich najväčším úspechom bolo prvé miesto na celoštátnej prehliadke folklórnych súborov výrobných družstiev v pražskej Lucerne v roku 1959. Novodobý FS Rovňan sa sformoval vo februári 2001, keď sa niekoľko mladých ľudí rozhodlo pokúsiť obnoviť túto tradíciu.
Napriek pomerne častým kontaktom drotárov s inými oblasťami sa v živote rovnianskych ľudí až do polovice 20. storočia a miestami až do súčasnosti zachovalo množstvo archaických javov, ktoré v iných oblastiach Slovenska zanikli už dávnejšie. Súčasné zmeny v spôsobe života a kultúry ľudu tejto oblasti spôsobujú rýchly zánik alebo zmenu väčšiny javov tradičnej ľudovej kultúry.
Fašiangové tradície v Čičmanoch
Ústna ľudová slovesnosť a hudba
Z prozaických útvarov ústnej ľudovej slovesnosti poznáme z okolia Veľkého Rovného nemonologické a fantastické rozprávky, povesti a zo súčasnosti najmä rozprávanie zo života a spomienkové rozprávanie. Najbohatšiu skupinu ľudovej poézie tvoria ľudové piesne, v ktorých sa výrazne odrážajú sociálne pomery v minulosti. V minulosti boli pomerne rozsiahlou skupinou rôzne drobné druhy ústnej slovesnosti, najmä detský folklór, hádanky, vyčítanky, posmešné veršíky a podobne.
Z ľudových dramatických prejavov sa väčšina viazala k fašiangovým a vianočným zvykom a k svadobnému obradu. Z etnomuzikologického hľadiska sa obec Veľké Rovné zaraďuje ku kysuckému hudobnému dialektu, ktorý patrí do skupiny hudobných nárečí pastierskej kultúry stredného a severného Slovenska. Ľudová tanečná kultúra bola zastúpená krútivými tancami.
Zvyky a obyčaje
Archaický spôsob života rodín sprevádzalo množstvo rozmanitých, tradíciou uchovaných zvykov, obyčají a poverových predstáv, ktoré sprevádzali človeka pri významnejších rodinných udalostiach, výročných sviatkoch i pri práci počas celého hospodárskeho roka. Veľmi rozmanité sú výročné zvyky, najmä zvykoslovie zimného obdobia. K predvianočnému obdobiu sa viažu mnohé praktiky ľúbostnej mágie. Bohaté sú aj zvyky vianočného obdobia, najmä na Štedrý deň. Pri večeri sa dávali na stôl ovos a zemiaky, aby sa ich v nasledujúcom roku urodil dostatok.
Najzábavnejšie prvky poskytovali zvyky fašiangového obdobia. Fašiang vyvrcholil posledné tri dni pred popolcovou stredou. Večer v nedeľu a v pondelok sa konali veselé zábavy v maskách, v utorok poobede šiel organizovaný sprievod z Horevsia, obyčajne to bol svadobný sprievod. Ponavštevovali viaceré krčmy. Nakoniec sa sústredili v krčme u Buchcára, kam prišli aj ľudia v maskách z vedľajších dedín (Kotešová, Dlhé Pole, Kolárovice…). Pred polnocou zábava finišovala pochovávaním basy.
Veselo a hlučno bývalo kedysi na svadbách. Zišla sa tam takmer celá rodina a zabavili sa spoločne, ale aj spoločne podporili mladý pár, aby akosi ľahšie kráčal na ceste novým životom. Bola to udalosť v rodine, na ktorú sa celé príbuzenstvo náležite chystalo a celá ulica dúfala, lebo i susedom a chudobným sa ušlo pohostenia. Keď prišiel deň svadby - nestačil im, predĺžili veselie až na tri dni.
Keď si už mládenec našiel svoju vyvolenú, poslal za jej rodičmi obyčajne svoju matku alebo blízku rodinu, aby mu ju nahovorili. To bolo už vlastne len dokončenie nahovárok, dohodnutie, kedy sa pôjde na faru na zápis, ako aj dohodnutie okolo vena mladuchy. Vlastné nahovárky odbavili dávno predtým už susedky, kmotry a krstné mamky, keď vídali mládenca častejšie chodiť k dievčaťu na návštevy. Keď bolo po nahovárkach, išli mladí v sprievode rodičov na faru na zápis.
Po zápise si dievča už chystalo výbavu, pod ktorou sa vtedy rozumeli najpotrebnejšie šaty a bielizeň. Čo sa nábytku týkalo, obyčajne sa kúpila na jarmoku truhla (skriňa) na šaty, niekedy aj posteľ. Ostatný nábytok bol či už u mladuchy alebo u mladého zaťa. Bolo totiž zvykom, že mladý pár po sobáši síce líhal osve v komôrke, ale cez deň bývali pohromade s ostatnými domácimi. Nepotrebovali teda vlastný stôl, stoličky a iný dnes vyžadovaný nábytok. Pri nákupe výbavy kúpila mladucha mladému zaťovi košeľu, mašľu a topánky, on jej zas dal veniec, závoj, topánky a hodvábnu šatku na hlavu.
Vo štvrtok pred svadbou sa začalo piecť a aj príbuzní začali nosiť rôzne potreby na svadobnú hostinu, najmä maslo, syr, vajcia, mlieko, žito, víno, pálené (lieh). U mladuchy im nakládli do košov rôznych „osúchov a kachličiek” a počastovali ich. Nezabudli ich tiež ešte raz pozvať na svadbu. Vo štvrtok sa vraj preto začalo piecť, lebo v piatok bol zlý začiatok a v sobotu bolo už neskoro. Piekla pozvaná kuchárka. Piekli sa syrové (tvarohové) kachličky, makové rožky, baby (bábovky) plnené škoricou alebo hrozienkami a veľké pletené koláče. Tieto baby a koláče bývali obyčajne dobré, chutné, lebo kuchárky neľutovali masla, veď ho mali dosť.
Spôsob života a bývanie
Z hľadiska štruktúry možno pre 19. storočie predpokladať rozšírenú formu viacgeneračnej rodiny, najmä rodinu skladajúcu sa z rodičov, ich nesobášených detí a jedného zo sobášených synov s manželkou a ich deťmi. Napriek existencii početných doplnkových zdrojov obživy, v Rovnom hlavne drotárstva, bola pre spôsob života rodiny rozhodujúca práca na rodinnom hospodárstve. Pri častej neprítomnosti mužov - drotárov, zabezpečujúcich vedľajšie zdroje obživy, väčšinu poľnohospodárskych prác vykonávali ženy. Okrem toho zabezpečovali aj všetky domáce práce. Deti sa zapájali do pracovného procesu od najmladšieho veku. Pásli a kŕmili hydinu a dobytok, pomáhali pri jednoduchších poľných prácach. Dospievajúci chlapci robili už väčšinu mužských prác.
Medziosobné vzťahy možno charakterizovať ekonomickou nadradenosťou rodičov voči deťom, podriadenosťou žien mužom. Rozsiahlu skupinu ľudových zvykov tvorili zvyky spojené s pracovnou činnosťou.
Základným materiálom na stavbu obytných aj hospodárskych objektov bolo drevo. Miesto na stavbu vyrovnávali kamennou podmurovkou. Sedlovú strechu a ostrešie pokrývali šindľom, neskôr plechom. Odkvapy striech boli pomerne široké a využívajú sa na uskladnenie dreva na zimu alebo náradia. Podlaha všetkých priestorov domu bola pôvodne všade hlinená. Neskôr sa začala, spočiatku len v izbách, robiť dosková podlaha. Na zárubni dverí býval spravidla vyrytý dátum výstavby domu a meno alebo iniciálky stavebníka a christogram.
Z hľadiska pôdorysu bol v tejto oblasti najrozšírenejší trojpriestorový dom s izbou, pitvorom a bočnou komorou vedľa obývacej izby, v oplotenom dvore so zrubovými hospodárskymi budovami, ktoré vytvárajú jeden celok. Značné zastúpenie mal aj tzv. dom s dvoma koncami (koncový dvojdom), ktorého vznik sa viaže na zlé sociálno-ekonomické podmienky obyvateľstva. Hlavným obytným a jediným vykurovaným priestorom domu bola izba. V rohu tejto miestnosti, a to v rohu vedľa dverí pri stene deliacej izbu od bočnej komory, bolo umiestnené vykurovacie zariadenie. Vedľa pece bývala zavesená polička na riad a na klincoch rôzne kuchynské náradie.
V protiľahlom rohu izby, šikmo od pece, boli umiestnené dve lavice a stôl so zdobenými trojnožkovými nohami a zásuvkou. Nad stolom bolo miesto pre tzv. kultový kút s obrazmi a plastikami zobrazujúcimi náboženské motívy, resp. postavy svätcov. Zvyklo tam byť zavesené aj zrkadlo. Vedľa dverí oproti peci bola posteľ jednoduchej konštrukcie, zbitá z dosák. Nad ňou v rohu bola primitívna kolíska. Prostý interiér izby dopĺňali ešte nízke stolce, ojedinele aj stoličky s vyrezávanými operadlami.
Pretože izba bola v minulosti jediným vykurovaným priestorom domu, život rodiny sa sústreďoval prevažne v nej. Podstatne menej funkcií plnila komora a pitvor. Pitvor bol vstupnou miestnosťou, v komore bývali najmä truhly na odkladanie šatstva, police a tiež aj nádoby s uskladnenými potravinami. Objekty usadlosti dopĺňali hospodárske stavby, najmä maštale a stodoly stavané takisto z dreva zrubovou technikou. Slúžili na ustajnenie dobytka a iných zvierat, resp. uskladnenie krmiva a uloženie poľnohospodárskych pracovných nástrojov, vozových súčasti. Výskyt a veľkosť hospodárskych objektov záviseli od majetkových pomerov rodiny. V prvej polovici 20. storočia sa začali stavať murované domy so znakmi vyznievajúcej secesie na fasádach. Z druhej tretiny 20. storočia.
Ľudová strava a odev
Naturálne a polonaturálne hospodárenie rovnianskych rodín sa v minulosti prejavilo aj v ľudovej strave. V nej sa prevažne vyskytovali také potraviny, ktoré bolo možné dopestovať na rodinnom hospodárstve. V dávnej minulosti, keď ešte v obci neboli ani jeden mlyn, obilie sa drvilo v stupách. Bežné bolo mletie v ručných kamenných mlynčekoch, žarnovoch.
V zásade bola strava v minulosti jednoduchá a značne jednotvárna, väčšinou zemiaky, kapusta. Mäso sa konzumovalo len vo významné výročné a rodinné sviatky. V rovnianskych rodinách sa často varili „púčky“ (halušky) s tvarohom, bryndzou a kapustou, „beleše“ - placky z postrúhaných uvarených zemiakov, múky, vajcia a mlieka. Zapíjali sa domácou kyškou.
Vplyvom rozsiahlych spoločenských, hospodárskych a kultúrnych premien obce úplne zanikol tradičný ľudový odev mužov a žien. Ten odrážal v minulosti spoločenské pomery tohto regiónu. Kroj bol jednoduchý a chudobný. Muži sa obliekali do bielych valašských nohavíc, plátenej košele so širokými rukávmi a cez plece mali prehodenú huňu. Za obuv im slúžili krpce. Na hlave nosili „štrkáč“ - klobúk so širokou strechou. Huňa chránila pred zimou a dažďom. Neskôr ju nahradil „hubertúz“ - tmavý kabát.
Ženy sa obliekali tiež skromne. Kroj pozostával z čiernobieleho odevu: čierny hodvábny lajblík (kábatik) s matnou vzorkou, vyzdobený na golieri, výložkách a rukávoch ozdobnými čipkami. Vpredu okolo pásu prepásaná čierna zápuna z tej istej látky ako lajblík a pod ňou čistobiela hrubo riasená zápuna. Na opúšťanie tradičných odevných súčiastok a prenikanie nových prvkov ľudového odevu mali značný vplyv styky obyvateľstva s inými oblasťami a mestským prostredím, do ktorých sa dostávali najmä počas sezónnych poľnohospodárskych prác. Nový lesk do obliekania priniesli tiež drotári z rôznych končín sveta.
Od druhej polovice 19. storočia, a najmä po prvej svetovej vojne, akiste aj pod vplyvom textilnej továrne v Žiline, začali prenikať do ľudového odevu továrensky vyrábané materiály a konfekcia.
Tradičné recepty
Slovenská kuchyňa je plná chutí a tradícií. Predstavujeme vám výber receptov, ktoré odzrkadľujú kulinárske dedičstvo a sú obľúbené v mnohých slovenských domácnostiach.
Hlavné jedlá a polievky
- Bryndzové halušky: Tradičné slovenské jedlo. Často sa varili „púčky“ (halušky) s tvarohom, bryndzou a kapustou.
- Šošovicová polievka: Na Nový rok sa má jesť šošovicová polievka, aby sme boli bohatí.
- Fazuľovica s kyslou kapustou: Tanier výbornej teplej polievky dobre zahreje a zasýti všetkých členov rodiny.
- Rybia polievka: Receptov na rybaciu polievku je veľa, tento recept mi včera poradil kamarát.
- Kuracie mäso s cesnakom: Na oleji a spraženom, na plátky pokrájanom cesnaku si orestujeme na kocky pokrájané kuracie mäsko.
- Halušky s vajcom: Stará dobrá klasika, ktorá symbolizuje nepochybne jar.
- Pečená kačacina: Pečená kačacina bola u nás plánovaná na Štedrý večer.
- Plnené kurča: Už dávno som nerobila plnené kurča.
- Rizoto: Toto rizoto je fantastické.
- Krevety s bylinkami: Krevety sú bohaté na bielkoviny a jód. Nemajú skoro žiadne kalórie.
- Bravčové rezne: Moji chlapi milujú rezne, najradšej majú rezeň s rezňom.
- Fašírky: Do mletého mäsa zapracujeme korenie na fašírky.
Koláče a dezerty
- Tvarohové buchty: Upečené poobede.
- Lievance: Chutia výborne! Recept z knihy Recepty zo Života.
- Torty z rodinného archívu: Recept je opäť z môjho rodinného archívu. Pri zhotovovaní tejto torty som mnohokrát obdivovala moju mamu.
- Čokoládový koláč: Na mojej ceste pečením som musela vyskúšať urobiť čokoládový koláč.
- Ovocné tortičky: Malín nám denne pribúda veľa, a tak okrem džemov, drení a nápojov robíme aj koláčiky.
- Kakaovo-kokosové rezy: Výborné kakaovo-kokosové rezy!
- Vianočné, rumové, voňavé dobroty: Tieto sú ideálne pre sviatočný stôl.
- Mrkvový koláč: Do nového roka som si dala za cieľ vyskúšať slávny americký dezert - mrkvový koláč.
- Lieskovo-orieškový zákusok: Keď mávam bohatú úrodu lieskových orieškov, toto je náš obľúbený zákusok.
- Muffiny z prezretých banánov: Ak nájdeš doma banány, ktoré už nikto nechce jesť, tak tieto muffiny budú z nich.
Bezmäsité jedlá a prílohy
- Kapustový chlieb (pusúch): Alebo aj pusúch alebo chlieb, podstatné je že je kapustový a výborný.
- Zemiaky s bedľami: Táto jeseň je biedna na hríby, tak aspoň s troškou bedlí sme si pochutili.
- Grécka studená omáčka: Skvelá príloha.
- Zemiaky ako príloha: Takto upravené zemiaky podávam ako prílohu k akémukoľvek pečenému či vysmážanému mäsu.
- Číňske slíže: Dostala som chuť na čínske slíže. Suroviny doma dáke boli, tak prečo to neskúsiť.
- Cícerové jedlo: Mamina mi kúpila cícer. Tak poďho vymýšľať čo s ním.
- Cesnakové jedlá: Mám veľmi rada cesnak a rada ho aspoň trošku cítim v každom jedle, kde pasuje.
- Červená repa: Cviklu uvaríme do mäkka, necháme vychladnúť, ošúpeme a nakrájame na tenké plátky.
- Hrianky s nátierkou: Recept je z Tv Paprika. Dá sa konzumovať na hriankach aj ako príloha k mäsu.
Fašiangové tradície v Čičmanoch
Významné osobnosti
Každá oblasť, kraj, dedina či mesto Slovenska má svojich významných rodákov, ktorí región preslávili. A nie je to inak ani vo Veľkom Rovnom. Napriek niekdajšej neopísateľnej biede pospolitého ľudu, Veľké Rovné má svoju kultúrnu históriu.
Medzi drotármi sa objavili aj takí, ktorí vo voľných chvíľach brávali do ruky pero. K týmto amatérskym spisovateľom patria: Jozef Džavík - písal články, petície, básne, pamäti, Jozef Ferko - písal pamäti, básne, piesne. Pavel Ferdinand Ježišík spomedzi nich zjavne vyniká.
K najvýznamnejším osobnostiam, ktoré zviditeľnili Veľké Rovné patria najmä spisovatelia Vladimír Ferko a jeho mladší brat Milan Ferko. Vo svojich dielach sa často vracali k rodnému kraju. Publicista, prozaik, autor literatúry faktu a diel pre deti a mládež, Vladimír Ferko sa narodil 10. augusta 1925 vo Veľkom Rovnom. Časť jeho rozsiahlej literárnej tvorby venoval drotárstvu a rodnej obci - Svetom, moje, svetom, román Ako divé husi (spolu so synom Andrejom), ktorý bol predlohou pre rovnomenný film.
Jeho mladší brat, básnik, prozaik, dramatik, autor literatúry pre deti a mládež Milan Ferko sa narodil 14. decembra 1929 vo Veľkom Rovnom. Milan Ferko je skutočne mimoriadne plodný autor žánrovo pestrých básnických zbierok, prozaických i dramatických rozhlasových diel, určených deťom, mládeži a dospelým.
tags: #pravda #recepty #kopa #dreva