Prečo sú deti vyberavé v jedle a ako budovať zdravý vzťah k stravovaniu

Téme nejedákov sa venujeme, lebo si myslíme, že budovať zdravý vzťah k jedlu je veľmi dôležité a viete s tým začať už v detstve. Zdravý vzťah k jedlu je základom na predchádzanie problémov s poruchami príjmu potravy v neskoršom veku. Je bežné, že deti preferujú niektoré jedlá pred inými. Táto selektivita v stravovaní môže byť pre rodičov frustrujúca, ale často má psychologické korene. Deti a jedlo je kapitola sama o sebe. Niektoré deti zjedia všetko, čo im naservírujete, iné veľmi dlho odmietajú pevnú stravu alebo sú v jedle nesmierne prieberčivé. Dobrou správou je, že pozitívny vzťah k jedlu sa dá vybudovať a nemusí to byť vôbec také náročné. Tento článok sa zaoberá psychologickými aspektami detskej stravy a prekonávaním problémov s jedlom.

Šťastné dieťa ochutnávajúce zeleninu

Mýtus "Pravidla čistého tanierika"

V tomto článku chceme poukázať, prečo aj tzv. Pravidlo čistého tanierika nie je úplne odborný termín, ale dokonale vystihuje, o čom je tento článok. Ide o situácie, kedy vyžadujeme od dieťaťa, aby sedelo pri stole, až kým nebude tanier prázdny, a to veľakrát len tak z princípu. Formy ako nútime dieťatko dojesť všetko na tanieri sú rôzne. Veľakrát je to zo strany dospelého nevedome v snahe docieliť, aby sa dieťatko kvalitne najedlo. Niekedy dieťatko o to láskavo žiadame, niekedy ho motivujeme nejakou sladkou odmenou alebo sa mu vyhrážame trestom, alebo používame nevedome manipulatívnejšie techniky, kedy napríklad dieťatku vravíme, že si má dať ešte jednu lyžičku za maminku a druhú za bračeka a pod. Ďalším nebezpečným extrémom je, keď dojedením podmieňujeme našu lásku. Napríklad: „Maminka bude veľmi smutná, ak to celé nespapáš.“ A dieťatko nasilu spapá, len aby maminka nebola smutná. K budovaniu zdravého vzťahu k jedlu nepomáha, ani keď dieťatku hovoríme, ako budeme dieťatko vnímať, ak jedlo spapá. Snaha zjesť všetko, čo je na tanieri v minulosti súvisela najmä s nedostatkom jedla. Jedlo bolo vzácnejšie, menej dostupné, neplytvalo sa ním ako dnes.

12 Signs You’re Raising an Entitled and Dependent Child — And How to Fix It Before It’s Too Late.

Dôsledky nútenia jesť

Dlhodobé a opakované nútenie dojedať všetko z tanierika vo chvíľach, keď dieťa nepociťuje hlad, môže viesť (neznamená to, že nevyhnutne musí) k viacerým problémom v budúcnosti. Tlakom navyše deťom dávate najavo, že nie sú samostatné a máte nad nimi kontrolu. Zbytočným tlakom docielite pravý opak a deti si k jedlu v konečnom dôsledku vypestujú nezdravý vzťah.

Problémom býva narušenie schopnosti dieťaťa rozpoznať signály hladu a sýtosti. Výsledkom je, že sa naučí jesť nie podľa potreby, ale podľa očakávania. Jedenie má byť ale vedomá činnosť. Práve takýmto prístupom docielime, že dieťatko svoje telo nebude počúvať, v budúcnosti nebude možno vedieť, kedy má dosť. S tým sa môžu spájať problémy s obezitou alebo s poruchami príjmu potravy ako anorexia, bulímia a pod. Alebo to môže viesť k úplnému odmietaniu jedla ako prejavu odporu voči kontrole. Pri prílišnom nútení môžu deti častejšie odmietať nové potraviny, pretože si ich spájajú s nátlakom a nepríjemnými emóciami. Nútenie do jedenia teda vedie skôr k nejedáctvu.

Znepokojené dieťa odmietajúce jedlo na tanieri

Prečo sú deti vyberavé v jedle?

Deti pre svoj zdravý vývoj a rast jesť potrebujú. Rozumieme teda frustrácii rodičov, keď dieťatko poriadne neje. Určite nie ste zlí rodičia, ak chcete, aby vaše dieťatko dobre jedlo. Áno, reálne môžete mať dieťatko, ktoré je nejedákom, je v jedení odmietavé a vyberavé a preto neje, čo mu dáte na tanier. Chápeme, že vtedy skúšate všetko možné aj nemožné. Upokojíme vás, že je to niečo, čo sa dá riešiť a s čím vieme pracovať. Tu sú časté dôvody vyberavosti:

  • Dieťatko nie je hladné: Dieťatku dávame jesť v čase, keď nie je hladné. Dieťatko nemusí byť hladné, lebo mu dávame jesť neprimerane často alebo preto, že medzi jedlami priveľa snackuje, pije mlieko, dojčí sa a pod.
  • Príliš veľká porcia: Dieťatku sme dali príliš veľkú porciu jedla - jednoducho neodhadneme, koľko dieťatko potrebuje zjesť a dáme mu na tanier toho viacej, ako je reálne schopné zjesť.
  • Nechutí mu jedlo: Dieťatku jedlo na tanieriku nechutí - vadí mu chuť jedla, vôňa, vzhľad a pod. Ani nám dospelým nechutí všetko, rovnako to majú aj deti. Ak má ale dieťatko silnú preferenciu len určitých jedál, tak by sme z toho nemali viniť deti a mali by sme si byť vedomí toho, že my rodičia sme tí, ktorí rozhodujú o tom, čo má dieťa na tanieri.
  • Mechanické problémy: Dieťatko má mechanický problém jedlo spapať (nevie jedlo správne požuť). Ak vidíte, že dieťatku často zabieha alebo si s jedlom v pusinke jednoducho nevie poradiť, konzultujte lekára.
  • Vývinové fázy: Od obdobia zavádzania príkrmov až do škôlkarského veku majú deti niekoľko období, v ktorých "vymýšľajú" s jedlom. Niekedy robia pri jedle neporiadok, inokedy nechcú zjesť to či ono a niekedy jedia rukami, aj keď už vedia krásne jesť príborom. Pri zavádzaní príkrmov, respektíve učení sa jesť niečo iné ako mlieko z prsníka či fľaše, ide naozaj o úplne novú schopnosť a skúsenosť a dieťatko sa to jednoducho musí naučiť.

Psychologické aspekty detského stravovania

Linda Liliková, učiteľka a autorka detských kníh, zdôrazňuje dôležitosť jedla a stravovania v útlom veku. Upozorňuje, že aj naša psychická pohoda je ovplyvnená spôsobom, akým sa stravujeme. Či sme najedení, prejedení, či jeme pravidelne alebo sa prepchávame, to všetko vplýva na naše prežívanie, vzťahy a správanie. Nie len to, čo jeme, ale aj to ako jeme, je dôležité a mali by sme tomu venovať pozornosť.

Rodič zapájajúci dieťa do prípravy jedla

Naučená bezmocnosť a vzťah k jedlu

Teória naučenej bezmocnosti hovorí o tom, že jedinec prestane veriť, že jeho snaha má zmysel. Ak sa mu viac ráz stane, že neuspeje, prestane sa snažiť. Verí tomu, že nech by urobil čokoľvek, nie je v jeho silách uspieť. Tento syndróm sa môže prejaviť aj v kontexte stravovania. Ak dieťa opakovane zažíva negatívne skúsenosti s jedlom (napríklad je nútené jesť jedlá, ktoré mu nechutia, alebo je kritizované za svoje stravovacie návyky), môže sa u neho vyvinúť presvedčenie, že nemá kontrolu nad tým, čo je a ako sa stravuje. To môže viesť k zníženej motivácii skúšať nové jedlá a k nezdravým stravovacím návykom.

Vplyv rodičov a rodinného prostredia

Postoj detí k jedlu sa mení nielen zo dňa na deň, ale niekedy aj viackrát v priebehu dňa. Deti sú zrkadlom svojich rodičov, preto od nich nemôžete čakať zdravé stravovacie návyky, keď ich doma sami nedodržiavate. Rodina nesmierne vplýva na citový vývin dieťaťa. Dieťa dokáže veľmi vnímať udalosti v rodine, pretože sa v nej pohybuje každý deň. Je základom pre rozvoj jeho osobnosti. Rodina pomáha dieťaťu začleniť sa do spoločnosti, pomáha mu osvojiť si kultúrne návyky, učiť sa tolerancii.

Okrem toho môžu na stravovanie vplývať aj iné faktory:

  • Emocionálne prežívanie: Deti môžu používať jedlo na zvládanie emócií, ako je stres, úzkosť alebo smútok.
  • Zmyslové preferencie: Deti môžu mať silné preferencie pre určité chute, textúry a vône.
  • Vzory a autority: Deti sa učia stravovacie návyky od svojich rodičov a iných dôležitých osôb v ich živote.
  • Problémy s tráviacim traktom: Psychosomatizácie sú do vysokej miery prepojené s tráviacim traktom.

Väčšina rozdelených a rozvedených rodičov chápe, že je dôležité chrániť svoje deti pred konfliktmi rodičov a túto zodpovednosť si ctia celkom dobre. Ak je jedlo spojené s odmietaným rodičom, dieťa ho môže odmietať. Naopak, dieťa môže uprednostňovať jedlá, ktoré sú spojené s preferovaným rodičom.

Ako budovať zdravý vzťah k jedlu

Veríme, že existujú aj iné cesty, ako docieliť, že dieťatko bude mať vyváženú stravu a to aj bez zbytočného a neprimeraného tlaku. Práve o tom je budovanie zdravého vzťahu k jedlu. My rodičia môžeme podporiť zvedavosť dieťatka v jedení. Vieme vytvoriť dieťatku pri jedení príjemnú atmosféru, aby si s časom jedenie asociovalo s pozitívnymi pocitmi. Nižšie nájdete tipy, ako deti motivovať k zdravšiemu jedálničku bez hádok a nútenia:

  1. Rozdeľte si zodpovednosť: My rodičia rozhodujeme o tom, kde sa stoluje a čo dieťatku dáme na tanier. Dieťa rozhoduje, koľko toho zje.
  2. Ponúkajte akceptované potraviny: Tým, že dieťatku ponúkneme vždy aj akceptovanú potravinu, budeme mať istotu, že neodíde od stola hladné.
  3. Rešpektujte hlad a sýtosť: Zároveň ako rodičia potrebujeme myslieť na to, že načasovanie ponúkania jedál má svoj zmysel. Predídeme tak situáciám, kedy chceme od dieťaťa, aby jedlo v čase, kedy reálne nepociťuje hlad. Buďte trpezliví a chápaví: Netlačte na dieťa, aby jedlo jedlá, ktoré nechce.
  4. Pestrosť a opakovanie: Našou úlohou je len skúšať, ponúkať, príp. vyskúšať, aká lyžička vášmu dieťatku sadne. Nezúfať, len ponúkať, ďalšie a ďalšie druhy zeleninky, mäska, rôzne kombinácie, rôzne druhy kaší, obilnín. Ak niečo odmietnu raz alebo dvakrát, nevzdávajte sa. Niekedy deti prijmú nové jedlo až na desiaty pokus. Ponúknite rôzne jedlá: Dovoľte dieťaťu vybrať si z rôznych zdravých jedál.
  5. Zapojte deti do prípravy: Urobte z jedla zábavu: Zapojte dieťa do prípravy jedla a urobte z jedenia príjemnú aktivitu. Linda Liliková priznáva, že aj ona má doma "vyberačného" syna. U nich vo všeobecnosti veľmi pomáhajú dve veci: spoločné varenie. To, čo si urobíme spolu, to s čím mi pomáhajú, na to sa veľmi tešia a nemajú problém to potom zjesť.
  6. Buďte vzorom: Buďte vzorom: Jedzte zdravé jedlá a ukážte dieťaťu, že si jedlo užívate. Začnite doma stolovať ako rodina. Raňajky, obedy a večere jedzte spolu za stolom v jedálni a trvajte na tom, že na tanieroch bude vždy naservírované kvalitné a výživné jedlo. Deti uvidia, že aj vy máte zdravý vzťah k jedlu a začnú vaše správanie napodobňovať. Druhou pomôckou je, že deti sa učia pozorovaním. To platí aj pri jedle. Ak vidia, že to zje celá rodina, že si spolu sadneme a pochutnáme si, tak je väčšia šanca, že sa do toho pustia tiež.
  7. Príjemné prostredie: Vytvorte príjemné prostredie: Uistite sa, že prostredie, v ktorom dieťa je, je príjemné a bez stresu.
  8. Zdravé stravovacie návyky v domácnosti: Zaveďte preto v domácnosti zdravé stravovacie návyky, spoločné stolovanie a vyhnite sa nezmyselným diétam, prejedaniu a nadmernej konzumácii nezdravých polotovarov. Snažte sa čo najmenej stravovať v podnikoch rýchleho občerstvenia a naučte deti na domácu stravu.
  9. Žiadne vydieranie sladkosťami: Ak používate dezerty a čokoládu ako odmenu, vysielate tým deťom signál, že hlavné jedlo nie je také dôležité. Nevydierajte deti sladkou bodkou za hlavným jedlom, skúste na to ísť trochu inak. Doprajte deťom niečo sladké (ale zdravé) nie ako odmenu, ale ako súčasť snacku alebo predjedla a občas im pripravte sladké hlavné jedlo. Deti sa tak naučia, že sladkosť nie je odmena, ale akási samozrejmosť, ktorú si nebudú musieť vybojovať tým, že nasilu zjedia hlavné jedlo.
  10. Malé porcie: Deti sú malé, takže prirodzene toho zjedia menej ako dospeláci. Začínajte preto v malom a v prípade potreby porcie zväčšujte. Dieťa na začiatku možno zje iba jednu lyžicu zeleninovej kaše, ale o pár dní to už bude viac. Je v poriadku, ak zje najprv iba kúsok paradajky a prstami si do úst vloží iba jeden plátok syra.
  11. Multisenzorický zážitok: Deti sa učia o jedle tým, že ho ochutnávajú, ideálne priamo rukami. Kŕmenie je multisenzorický zážitok a deti chcú okrem chuti vedieť, ako jedlo vyzerá, aký je to pocit mať ho v rukách a čo sa stane, keď spadne na podlahu. Deti si jedlo užívajú aj vďaka tomu, že sa ho môžu dotýkať a sledovať príčinu a následok.

Ak má vaše dieťa problémy s jedlom, je dôležité vyhľadať odbornú pomoc.

Rodinné stolovanie a rituály

Liliková sa snaží čo najčastejšie si vytvárať príležitosti, aby sa stretli pri stole celá rodina. Cez víkendy mávajú spoločné raňajky i obedy, ich deti to vnímajú a často sa tešia a komentujú to so slovami „Jéj, celá rodina pri stole.“. Bývajú v rodinnom dome a vždy, keď im to počasie dovolí, si užívajú spoločné jedlo na terase. Okrem ich štvorice sa snažia pri jedle stretávať aj vo väčšom počte s babkami, dedkami, krstnými rodičmi a priateľmi. Pre správne fungovanie v rodine by mali platiť isté pravidlá. Okrem pravidiel má rodina aj svoje vlastné „rituály“, ktoré sú jedinečné.

Rodina spolu pri stole počas jedla

Zdravá desiata do školy

Takmer každý rodič vie, že asi najťažšie je vymyslieť desiatu, ktorú by dieťa v škole s chuťou zjedlo. Niektoré deti vyhodia celú desiatu, iné z nej vyjedia, čo im chutí, ďalšie si pýtajú dookola to isté. Čo by mala desiata obsahovať, čomu sa vyhýbať a ako ju pripraviť, aby bola pre školáka lákavá?

Zapojte deti do prípravy desiaty

Psychológovia radia, aby ste nechali deti podieľať sa na príprave desiat. Vytvárajú si tak rituál, pri ktorom môžu o jedle a potravinách rozprávať, povedať, čo im chutí a čo nie a vytvárať si k jedlu vzťah. Pomôckou pri „výrobe“ desiat je faktor, že deti milujú farby a nezvyčajné tvary. Využite to pri príprave a zabaľte desiatu do farebného boxu, v ktorom sú jednotlivé priehradky, čo je pre deti príťažlivejšie ako igelitové vrecúška. Rovnako farby zapojte do prípravy samotného jedla. Červené, oranžové či zelené papriky, žlté či červené paradajky, to všetko dieťa osloví. Overeným trikom je nakrájanie zeleniny na malé kúsky. Deti tak zjedia viac. Deti, ktoré odmalička jedia prirodzene sladké ovocie a jemnú chuť zeleniny, si vytvárajú zdravý vzťah k jedlu. Nezvyknú si na priemyselné chute a pridávané cukry, ktoré sú časté v kupovaných výživách.

Pestrofarebný desiatový box pre deti

Čo by mala vyvážená desiata obsahovať?

Vyvážená desiata by mala byť zdrojom zdravých sacharidov, bielkovín, vitamínov, minerálov a vlákniny. Zároveň by mala obsahovať nejaký zdroj energie navyše.

  • Základ: Vhodnou desiatou je napríklad celozrnný chlieb s obložením - syr, šunka, kuracie mäso, vajíčka, avokádo, nátierka, maslo. Obmenou môže byť pita, wrap alebo kvalitné pečivo. Z nátierok sú vhodné strukovinové, vajíčkové, tvarohové, syrové alebo tuniakové.
  • Ovocie a zelenina: Ovocie a zeleninu deťom nakrájajte, pretože v tejto podobe ju zaručene zjedia skôr, ako vcelku.
  • Alternatívy: Vhodnou desiatou je aj granola alebo bio ovsené tyčinky s medom, semiačkami, a orechmi, ktoré sú dôležité pre činnosť mozgu. Namiesto jednoduchých sladkostí dajte deťom domáci muffin, palacinku, vafle, kúsok horkej čokolády alebo napríklad mrkvový koláč.

Potraviny, na ktoré zabúdame

Niekedy stačí zaradiť do jedálnička menej tradičné, no veľmi zdravé potraviny:

  • Avokádo: Patrí medzi najzdravšie potraviny vôbec. Obsahuje minerály (draslík, meď, fosfor a magnézium), vitamíny (C, E, K, H, B3 a B5), len minimum cukru, zato nezvyčajné množstvo tuku, ktorý sa podobá zložením olivovému oleju, takže patrí medzi tzv. zdravé tuky. Dá sa použiť ako nátierka, ktorú stačí dozdobiť rajčinami, rukolou či šunkou.
  • Cottage syr: Tvarohový syr bez výraznejšej príchuti, čo môžete využiť pri príprave sladkých i slaných pokrmoch. Je bohatý na bielkoviny, sodík a vápnik. V kombinácii s celozrnným chlebom a reďkovkou či uhorkou alebo paprikou je sviežou desiatovou pochúťkou.
  • Losos: Možno sa budete čudovať, ale aj losos je vhodný na desiatu. Je bohatý na bielkoviny, obsahuje vitamíny a minerály a patrí medzi najlepšie prírodné zdroje omega-3-mastných kyselín. Chuťovo skvelý je napríklad údený losos. Jeho drobným problémom je vyšší obsah soli, ale losos predsa nie je každodennou potravinou.

Aké nápoje sú vhodné na desiatu?

Na desiatu sú ideálne zdravé a nekalorické nápoje ako čistá voda, nesladené čaje, alebo bylinkové čaje s medom. Do nápojov môžete pridať šťavu z citróna a mätu. Rozumnou alternatívou sú mliečne či kyslomliečne nápoje, napríklad acidofilné mlieko, obohatené o probiotické kultúry. V prípade, že vaše dieťa nemôže kvôli intolerancii užívať kravské mlieko, zvoľte ľahšie stráviteľné rastlinné alternatívy ako mandľové či sójové mlieko. Skvelou alternatívou sú domáce ovocné smoothie alebo iné nápoje zmiešané s ovocím či zeleninou. Určite sa vyhnite sladeným limonádam a nápojom, ktoré nie sú vhodné pre zdravie školáka.

Čo do desiatového boxu nepatrí?

Vo všeobecnosti by ste deťom nemali dávať na desiatu jedlá, ktoré počas cesty do školy zásadným spôsobom menia tvar či konzistenciu, jedlá s dresingom, priveľa sladkostí, čokoládu alebo vysoko spracované potraviny, banány bez šupky, biele pečivo, párky, salámy a iné údeniny, sladené a energetické nápoje. Uvedené potraviny sú plné zbytočného cukru, prázdnych kalórií a konzervantov, neobsahujú dostatok vlákniny a nasýtia len na krátku chvíľu. No obsahujú veľa nezdravých tukov a soli, ktoré zaťažujú trávenie a mnohé obsahujú prísady, ktoré nie sú pre deti vhodné.

Junk food a jeho vplyv na zdravie detí

Všetko, čo zjeme, ide naším vnútrom, vstrebáva sa sčasti do krvi a prestupuje tak do všetkých buniek. Je preto logické, že strava významne ovplyvňuje celé naše telo. Navyše priamo pôsobí na mikroorganizmy v našom čreve a práve tie výrazne vplývajú na naše zdravie. Ak jeme zdravé veci, v čreve máme zdravé mikróby a tie vytvárajú pre nás rôzne potrebné zdravé látky. Zjednodušene povedané, my sa do veľkej miery rozhodujeme, aké baktérie budeme v čreve mať a aké nie. To do istej miery znamená, akú úroveň zdravia chceme dosiahnuť.

Čo je junk food a ako ho rozpoznať?

Junk food označuje potraviny s vysokou kalorickou hodnotou pri malom množstve zdraviu prospešných živín. Často sem patria rôzne polotovary a spracované potraviny. Tieto navyše nezriedka obsahujú množstvo rôznych umelých prídavných látok, tzv. „éčiek“. Ich vplyv na naše zdravie je preskúmaný len čiastočne, hoci niektoré riziká už poznáme. Čítajte štítky na potravinách. Pozerajte na kalorickú hodnotu a obsah základných živín. Najmä ak prevažujú tuky a jednoduché cukry pri nízkom obsahu bielkovín, vitamínov, minerálov a stopových prvkov, zbystrite pozornosť.

Junk food je výdobytkom modernej doby. Náš životný štýl je navyše oveľa menej aktívny ako v minulosti, kedy naši predkovia ťažko pracovali či prešli dlhé kilometre, aby našli potravu. Naše telo si na túto zmenu v priebehu evolúcie zatiaľ nezvyklo a zvykne reagovať rôznymi zdravotnými ťažkosťami. Dlhodobá a častá konzumácia týchto potravín sa spája s vážnymi zdravotnými problémami, napríklad vyššou hladinou cholesterolu, ktorá je spojená s rizikom aterosklerózy.

Príklady rizikových junk food potravín

Tu je prehľad niektorých bežných junk food potravín a ich potenciálnych rizík:

Potravina Charakteristika Riziká
Sladené nápoje Najvýznamnejší zdroj cukru a často aj kofeínu. Nepotláčajú smäd. Množstvo kalórií bez sýtosti, negatívny vplyv na črevné mikróby, ďalšie zdravotné ťažkosti.
Cukor Poskytuje rýchlu energiu bez ďalších živín. Obezita, poruchy pečene, cukrovka pri nadmernej konzumácii.
Alkohol Zdroj prázdnych kalórií, ktoré nezaplnia žalúdok. Toxický. Toxicita pre telo, známy karcinogén.
Zemiakové čipsy Množstvo tukov (tepelne upravených), soli. Vznik akrylamidu (karcinogén), zvyšovanie krvného tlaku.
Margarín Náhrada masla v pečení a nátierkach. Obsahuje trans-formy tukov, ktoré spúšťajú zápal, zvyšujú cholesterol, poškodzujú cievy.
Instantné polievky Veľa soli. Zvýšenie krvného tlaku, zaťaženie srdca a poškodenie ciev.
Donuty, mastné vysmážané pečivo Veľké množstvo trans-tukov a cukru. Vznik karcinogénnych látok pri smažení.
Údeniny a spracované mäso Šunky, salámy, paštéty s vysokým obsahom soli a nitrátov. Po strávení tvoria nitrozamíny, ktoré môžu súvisieť s rakovinou.

tags: #preco #deri #miluju #len #niektore #jedla

Populárne príspevky: