Mrenka siamská, odborne Crossocheilus siamensis, patrí medzi najobľúbenejšie mrenky do akvária najmä vďaka svojej schopnosti efektívne likvidovať riasy. Je veľmi známa hlavne vďaka svojim schopnostiam likvidovať riasy. Zelené, hnedé ale aj čierne štetinkové riasy pri nej nemajú šancu. Mladé Mrenky siamské sa živia prevažne riasami, ako však dospievajú, začínajú prijímať aj iné krmivá pre ryby.
Charakteristika Mrenky siamskej
Typickým znakom Mrenky siamskej je tmavý pozdĺžny pás, ktorý sa tiahne od hlavy až po chvost. Telo je štíhle a prispôsobené neustálemu pohybu. Mrenka siamská má štíhle, predĺžené telo, ktoré môže dorásť až do dĺžky asi 15 cm. Sú zvyčajne hnedasté alebo sivasté s čiernym horizontálnym pruhom ťahajúcim sa od tlamy až k chvostu. Najväčšou výhodou tohto druhu je jeho schopnosť konzumovať riasy, vrátane problematických druhov ako štetinová riasa, ktorú mnohé iné ryby ignorujú. Čiernu štetinkovú riasu nemajú úplne v obľube, no ak im pár dní nedáš nažrať, zbavia ťa aj tej.
Pravé ryby majú jeden pár fúzy, ktorý je sotva viditeľný, čierny. Falošné ryby sú agresívne, prakticky nejedia riasy, majú iný temperament a vlastnosti starostlivosti. Všeobecne možno povedať, že siamské jedle riasy predávané v obchode sú väčšinou pravé. Avšak bezohľadní alebo neskúsení predajcovia akvárií dodali falošným siamským zástupcom do súčasnosti.
Prirodzené prostredie a požiadavky na akvárium
Vo voľnej prírode sa parmička čiernopruhá Crossocheilus siamensis vyskytuje v rýchlo tečúcich potokoch a riekach, kde je dostatok kyslíka a kamenisté alebo piesčité dno. Parmička čiernopruhá je pôvodom predovšetkým z povodia Malajského polostrova, Thajska a povodia riek Chao Phraya a Mekong. Žije v Thajsku, Indonézii, Ázii. Preferuje potoky a rýchlo tečúce rieky s hustým a tvrdým dnom.
Pre akvaristov, ktorí majú záujem o chov parmicky čiernopruhej, je dôležité čo najviac napodobniť ich prirodzené prostredie. To zahŕňa poskytnutie akvária s dostatočným priestorom, dobrým prúdením vody, množstvom úkrytov medzi rastlinami a kameňmi, dostatkom kyslíka a rôznymi povrchmi pre rast rias.
Parametre vody
Na parametre vody nie sú náročné. Vyhovuje im mäkká aj tvrdá voda s teplotou od 22-28 °C. Ideálna teplota vody je 24 až 28 °C, pH 6 až 7,5 a tvrdosť 5 až 15 °dGH. Osobitná pozornosť sa venuje prostrediu acidobázickej bázy, ktoré by nemalo prekročiť hranice pH 5,5 - 7,5. Mrenka siamská je pomerne odolná, no vyžaduje stabilné prostredie.
Veľkosť akvária a usporiadanie
Mrenka siamska je mierumilovná ryba vhodná do väčších spoločenských akvárií nad 100 litrov. Keďže dorastajú až do 15 cm, malo by mať akvárium objem minimálne 100 litrov. Mrenku siamskú je vhodnejšie chovať v páre v akváriách s minimálnym objemom 100 litrov. Pri väčších akváriách môže byť týchto užitočných rýb pomerovo viac.
V akváriu ocení dostatok priestoru na plávanie, ale aj kamene a korene, po ktorých sa pohybuje a zbiera potravu. Ako podstielku vyberte pôdu pozostávajúcu z piesku a kamienkov. Sada naplaveného dreva, ílových hradov, rôznych jaskýň. Ryby majú skákaciu povahu, preto je potrebné akvárium zakryť skleneným vekom.
Potrava a kŕmenie
Strava Crossocheilus siamensis sa primárne skladá z rôznych typov rias a malých mikroorganizmov. Mladé Mrenky siamské sa živia prevažne riasami, ako však dospievajú, začínajú prijímať aj iné krmivá pre ryby. Pri nedostatku rias môžu okusovať jemné rastliny. V akváriovom prostredí sú obzvlášť cenené za ich schopnosť konzumovať nielen zelené riasy, ale aj odolnejšie typy červených, čiernych a hnedých rias, ktorým sa mnoho iných rýb vyhýba. Crossocheilus siamensis je všežravec so silným sklonom k rastlinnej potrave.
Mrenky siamské môžeš prikrmovať vločkami a tabletami živočíšneho a rastlinného pôvodu, mrazeným aj živým krmivom. Zo suchých krmív sú teda vhodnejšie na dno klesajúce krmivá, ako Wafer mix od Tetry. V spoločenskom akváriu im však postačí aj bežné vločkové krmivo, ktoré obsahuje rastlinné aj živočíšne zložky, napríklad Tropical Ichtio-Vit alebo TetraMin. Pre spestrenie im môžeš podávať tablety určené pre ryby žijúce na dne akvária. Kŕmiť by si ich mal 2x denne v množstve, ktoré dokážu skonzumovať maximálne do 30 minút. Základ by mali tvoriť kvalitné krmivá pre ryby, ideálne tablety a granule, ktoré sa dostanú ku dnu. Ako doplnok možno použiť lyofilizované krmivá, mrazenú alebo živú potravu.
Spoločenstvo v akváriu
Mrenka siamská je mierumilovná ryba, ktorá je vhodná do spoločenských akvárií. Je výborným spoločníkom prakticky k všetkým pokojným a mierumilovným rybám, ako napríklad razbory, tetry, živorodky, guramy, skaláre a aj iné pokojné mrenky. Pokojné spolunažívanie je možné aj s rybami žijúcimi na dne, ako prísavníky a pancierničky. Vhodnou možnosťou na spoločníka sú aj filtrujúce krevety, krevety Caridina Japonica, slimáky a aj mušle.
Napriek tomu, že Mrenka siamská je rýchla ryba, tak ju nie je vhodné kombinovať s agresívnejšími a väčšími druhmi rýb ako napríklad cichlidy. Záleží ale aj na vzájomnej veľkosti. Dospelé Mrenky siamské nemajú v bežných akváriách nepriateľov. Je aktívnejšia a efektívnejšia pri odstraňovaní rias, keď je chovaná s ďalšími svojho druhu. Mrenka siamská je aktívna a mierumilovná ryba, ktorá sa najlepšie cíti v skupine. Veľmi dobre sa kombinuje s druhmi ako tetry, razbory alebo pancierničky. Treba počítať s tým, že ide o veľmi aktívny druh, ktorý potrebuje priestor. V jednej rodine by sa malo držať najmenej 8 rýb. V jednom akváriu sa odporúča držať najviac 2 až 3 samcov jedlíkov z rias. Siamské sú malé ryby, ale ich veľkosť a nadmerná aktivita nezasahujú do hry s väčšími jedincami, ako sú napríklad cichlidy. Majte na pamäti, že sa tým zvyšuje riziko, že počas konfliktu bude jeden z jednotlivcov vážne poškodený.
Rozmnožovanie
Pohlavie sa pri týchto rybkách nedá odlíšiť a v zajatí sa nerozmnožujú. Odchov parmičky čiernopruhej Crossocheilus siamensis v zajatí je veľmi náročný a sú preto súčasťou importov. Ich rozmnožovacie návyky v prírode nie sú dobre zdokumentované. Jedným z dôvodov môže byť to, že práve ich migrácia a s najväčšou pravdepodobnosťou aj rozmnožovanie sa dejú, keď je voda zakalená a málo prístupná. Vzorky predávané v obchode sa chovali alebo lovili v prirodzenom prostredí.
Boj proti riasam v akváriu
Riasy patria do akvária, snažiť sa zabrániť, aby sme ich v akváriu vôbec nemali je nerovný boj a v konečnom dôsledku aj zbytočný. Za najdôležitejšie považujem dosiahnuť optimálny rast vyšších rastlín. V takom prípade si vyššie rastliny poradia s konkurenčne slabším protivníkom. Riasy však dokážu reagovať na zmeny oveľa rýchlejšie ako vyššie rastliny. Ak máte rastlinné akvárium, odporúčam pokryť voľné dno rastlinami na viac ako 75 %. V takom prípade dokážu vodné rastliny účinne spracovať aj väčšie množstvo svetla a živín.
7 tipov na odstránenie rias z akvária
Typy rias a ich výskyt
- Zelené riasy (Chlorophyta): Medzi známe druhy patrí Chlorella - jednobunková riasa schopná do zelena totálne „zafarbiť“ celú nádrž. V akvaristike sa preto používa termín zelený zákal, všeobecne sa používa termín vodný kvet. Iným častým typom je dlhá vláknitá zelená riasa napr. Pithophora, Oedogonium, Cladophora. Pri nadbytku svetla a živín vznikajú zelené a červené riasy.
- Červené riasy (Rhodophyta): Medzi červené riasy patrí napr. Audouinella. Medzi červené riasy patrí už spomínaná štetinková riasa. Známej čiernej štetinkovej riase, ktorá patrí medzi červené riasy, sa darí pri silnom prúdení, často ju nájdeme najmä na filtri, pri jeho výpuste.
- Hnedé riasy (Phaeophyceae): Hnedé riasy sa vyskytujú v akváriach výnimočne pri nedostatku svetla.
- Rozsievky (Bacillariophyceae): Riasy, tvoriace malé kolónie, podobne ako hnedé riasy na listoch sú napr. Draparnaldia, Tetraspora gelatinosa, Hydrodictyon reticulatum, Euglena.
Metódy odstraňovania rias
Riasy sa najčastejšie likvidujú mechanicky. Odporúčam drsnú hubku na riad, alebo mäkkú drôtenku. Žiletku, magnetickú škrabku neodporúčam, avšak aj v prípade hubky, či drôtenky, dajme pozor na to, aby sa nám pri čistení nedostali pod ruky kúsky štrku, ktoré účinne vedia sklo poškriabať. Azda najúčinnejšou metódou je mechanické namotanie na špajdlu, alebo podobný nástroj.
Biologické prostriedky
Biologickým prostriedkom proti riasam sú napr. slimáky. Ale aj niektoré ryby konzumujú riasy. Najmä Poecilia sphenops, Xiphophorus helleri, Gyrinocheilus aymonieri, Crossocheilus siamensis, Otocinclus, Epalzeorhynchus, Labeo, Helostoma temmincki, Ancistrus atď. Z kreviet najmä Caridina japonica, Neocaritida denticulata. Treba prihliadať na to, že pre niektoré tieto organizmy je riasa prirodzenou potravou, ale častokrát ak majú dostatok inej potravy, dávajú prednosť práve jej. Čiernu riasu žerie spoľahlivo len prísavka thajská - Gyrinocheilus aymonieri a krevetka Caridina japonica. Spoliehať sa na biologické prostriedky v prípade vyššieho výskytu rias je naivné.
Chemické a fyzikálne metódy
Riasy možno účinne odstrániť pôsobením ultrafialového žiarenia. V akvaristických obchodoch je možné zakúpiť UV-lampu, prípadne si ju viete vyrobiť. Lampa pôsobí na vodu prechádzajúcu do akvária a tým chráni vodu od rias. Rias sa dá zbaviť aj chemickou cestou, prostriedkami, ktoré zakúpite v akvaristických obchodoch, prípadne na akvaristických burzách. Odporúčam použiť produkty od EasyLife, prípadne Seachem. Napr. AlgExit. Ako osvedčený nástroj aj proti štetinkovej riase možno označiť aj použitie Sava. Savo zriedime v pomere 1:20. Jemnolisté rastliny znesú 2-3 minúty, väčšina rastlín 3 minúty, rastliny s tuhšími listami ako Anubias, Echinodorus, Crypotocoryne 3-4 minúty. Stačí ich ponoriť do pripraveného roztoku a následne poriadne prepláchnuť vo vode.
