Šišky - nepravé plody ihličnanov - patria k tomu najlepšiemu, čo príroda vie na dekoráciu ponúknuť. Spája sa v nich pravidelný, šupinami vzorovaný vzhľad, trvanlivosť (ak nejde o jedľu) a relatívna odolnosť so skvelou dostupnosťou. Je až neuveriteľné, že tieto poklady ležia voľne na zemi v parkoch či alejách a ľudia po nich stúpajú. Niekedy však narazíme na situácie, keď sa šišky správajú netradične, akoby sa protivilo ich prirodzenému osudu spadnúť na zem.
Záhada šišiek v záhrade: Kto je za tým?
Niekedy sa v záhrade objaví prekvapujúco veľké množstvo šišiek, často aj na nezvyčajných miestach. Predstavte si, že pod vašou slivkou sa zrazu objaví kopa dlhých úzkych šišiek, pričom niektoré sú dokonca napichané v dierach chorého stromu. Hoci šišky vyhodíte, onedlho sú opäť späť. Prirodzene sa natíska otázka, čo je za týmto podivným javom.
Hoci sa macky síce pohybujú po záhrade, je nepravdepodobné, že by strkali šišky do stromu alebo ich ťahali hore. Oveľa pravdepodobnejším vinníkom sú zvieratá, ktoré si radi pochutnávajú na šiškových semienkach. Aj keď vevericu v záhrade nevidíte, mohli by tam chodiť už dlhšie a šišky vám takto pribúdajú. Nielen veverice, ale aj niektoré vtáčiky obľubujú šiškové semiačka a mohli by byť zodpovedné za ich prenášanie a ukladanie na neobvyklých miestach, aby si vytvorili zásoby alebo ich tam spracovali.
Skutočné "nepádajúce" šišky: Fenomén jedle
Hoci väčšina šišiek po dozretí a uvoľnení semien opadne na zem, existujú výnimky. Najvýraznejším príkladom je jedľa.
Z jedle šišky ani nepadajú. Tá sa totiž otvorí priamo na strome a na zem sa sypú len jednotlivé šupiny. Stredové vretená, ktoré kedysi držali šupiny, zostávajú na konároch. Jedľa je krásny lesný strom, no jej šišky žiaľ nie sú súce prakticky na nič, pokiaľ ide o zber celých šišiek na dekoráciu, pretože ich prirodzenosťou je rozpadnúť sa. Pokiaľ sa k nejakej šiške dostaneme, spravidla to býva nedozretá šiška na vyrúbanom strome. Akokoľvek môže takáto šiška vyzerať kompaktne, po dlhšej dobe v suchu postupne prichádza o šupiny, až ostane iba stredové vreteno. Túto vlastnosť výstižne opisuje aj starý výrok: "Prečo sa vraví, že chlap je ako jedľa a nie ako smrek? Lebo na jedli rastú šišky dohora."
Falošné šišky: Hálky na smreku
Ďalším prípadom "šíšok", ktoré nezvyčajne zostávajú na strome a nepadajú, sú takzvané hálky. Na smrekoch vysadených v záhrade sa môžu objaviť zvláštne šiškovité útvary, ktoré nevisia, ale akoby vyrastali priamo v konáriku. Tieto útvary však nie sú pravými šiškami, ale obydlím živočíšneho škodcu.
Ide o vošku - konkrétne o kôrovnicu smrekovú (Sacchipanthes abietis) alebo kôrovnicu zelenú (S. viridis). V zime a skoro na jar je výskyt zistiteľný len podľa suchých hnedých šiškovitých útvarov s malými otvormi. Oba druhy vošiek prezimujú ako larvy na púčikoch smrekov. Na jar larvy preliezajú na mladé konáriky a cicajú rastlinnú šťavu. Následkom tohto cicania sa konáriky zduria a vznikajú šiškovité útvary - hálky. Hoci poškodenie nie je vždy závažné, stromy sú týmito parazitmi oslabené. Ochrana zahŕňa mechanické odstránenie a spálenie poškodených konárikov, alebo chemickú ochranu systémovými insekticídmi.
Bežný život šišiek: Ako a prečo padajú
Pre väčšinu ihličnanov je typický proces, kedy po dozretí a uvoľnení semien šišky spadnú na zem. Semená vypadnú, keď sa šiška otvorí. Bežný scenár šišiek je taký, že po spadnutí na zem a presušení sa šišky otvoria, semená z nich vypadnú a následne prejdú obdobím mrazov. Práve chlad ich naštartuje a spustí v semenách procesy, ktoré sú pri klíčení nevyhnutné.
Mechanizmus otvárania šišiek je fascinujúci: ako z vonkajších buniek šiškových lamiel mizne voda, zmršťujú sa, lamely sa ohnú smerom von, čím sa šiška otvorí a semeno má cestu voľnú.
Kedy a ako zbierať šišky (s ohľadom na reprodukciu)
Ak je cieľom zberu šišiek získanie životaschopných semien pre pestovanie nových rastlín, je dôležité vystihnúť správny čas. Ideálnym termínom na zber šišiek je november. V tomto mesiaci sú semená už dostatočne dobre vyvinuté na to, aby dokázali vyklíčiť, ale zároveň sa ešte stále držia v šiškách. Zber šišiek v neskoršom období by mohol byť zbytočný, pretože semená z nich by s najväčšou pravdepodobnosťou vypadli.
Zbierajte zatvorené šišky, len vtedy budete mať istotu, že v nich semená ešte sú. Čím vlhkejšie prostredie je, tým sú šišky uzatvorenejšie. Preto po zbere počkajte, kým poriadne preschnú, aby sa semená dali ľahšie vytriasť. Semená pred výsevom musia prejsť obdobím chladu, čomu sa odborne hovorí stratifikácia. Semená zabalené napríklad v plátennom vrecúšku stačí nechať asi dva mesiace v chlade, napríklad v chladničke alebo aj vonku. Pri cédroch je lepšie nechať semená až do výsevu v šiškách.
Zber šišiek zo stojacich stromov: Práca "šiškárov"
Pre zabezpečenie reprodukčného materiálu pre nové lesné porasty, napríklad v Tatranskom národnom parku (TANAP), sa vykonáva špecializovaný zber šišiek priamo zo stojacich stromov. Tento zber sa realizuje v období od polovice decembra zhruba do konca februára, keď sú šišky zrelé. U smrekovca to býva spravidla raz za dva až tri roky.
Materiál, ktorý pochádza z tatranských podmienok, by sa mal tam aj rozširovať a mali by sa pestovať sadenice z pôvodných drevín, pretože tie potom spĺňajú všetky predpoklady k stabilite budúcich lesných porastov. Semená sa zberajú dvojakým spôsobom: okrem zbierania priamo zo stojaceho stromu sa získavajú aj z popadaných stromov, pričom druhý spôsob je lacnejší.
Táto práca je veľmi náročná, ako opisuje zberač Vladimír Šmelko: "Najprv treba vyliezť hore, zaistiť sa a cestou dole zbierať šišky." Niekedy pobudne na strome dve hodiny, inokedy aj pol dňa. Pre zber semien zo stromov je potrebný aj špeciálny stromolezecký výstroj a predovšetkým rozvaha a skúsenosti. Semená sa získavajú len z uznaných porastov, kde sú najkrajšie a najsilnejšie stromy, pričom vždy musí ísť o pôvodné druhy drevín. Sadenice sa potom vysádzajú vždy len v oblasti a vo vegetačnom pásme, kde boli získané, a zachováva sa aj nadmorská výška.
Rôzne druhy šišiek a ich charakteristiky
Nie je však šiška ako šiška, nie každá sa hodí všade. Šišky sú plody ihličnanov, ktoré obsahujú semená medzi váhami. Po otvorení kužeľov sa semená zasejú do zeme. Každý druh má svoje špecifiká v tvare, veľkosti, správaní pri otváraní a opadávaní.
| Druh stromu | Typické správanie šišiek | Charakteristické znaky šišiek |
|---|---|---|
| Jedľa | Nepadajú vcelku, ale rozpadnú sa na strome a zanechajú len stredové vreteno na konári. | Rastú dohora, zrelé sú zelené a lepkavé. |
| Borovica lesná | Najviac otváravá, vzhľad sa mení vo vlhkom a suchom prostredí. Po otvorení semená vypadnú. | Sýtohnedé až škoricové (čerstvé), mdlejšie až sivasté (staršie). Veľká a plochá podstava v suchu. |
| Smrek lesný | Šišky sú veľké, podlhovastné. V uzavretom stave šupiny priliehajú tesne k sebe. Otvárajú sa a semená vypadnú. | Úzke zahrotené valce, výrazná zatvárateľnosť. |
| Smrekovec | Šišky sú roztváravé, ale nemenia rapídne tvar. Často opadávajú spolu s úlomkami konárov. | Malé, eliptické, svetlozelené, potom hnedé, pripomínajúce ruže. |
| Ihličnan (napr. niektoré druhy cypruštekov) | Úplne neroztváravé, zostávajúce kompaktné. | Stredne veľké, neroztváravé, vhodné na zber nezávisle od počasia. |
Borovica lesná je častou drevinou v mestách a jej šiška je asi najbežnejšia. Má však nevýhodu v tom, že je najviac otváravá, čo značí, že jej vzhľad sa vo vlhkom a suchom prostredí mení najviac. Naproti tomu smrek lesný, naša najrozšírenejšia drevina lesov, má veľké, podlhovastné šišky, ktoré sa v uzavretom stave tesne uzatvárajú a majú tvar úzkych zahrotených valcov. Smrekovec je zas známy malými šiškami, ktoré často opadávajú spolu s úlomkami konárov.
Využitie šišiek v záhrade a interiéri
Šišky, najmä tie väčšie a nápadne sfarbené, dodávajú dospelým ihličnanom nezameniteľný vzhľad a záhrada vďaka nim získava atraktívnejší vzhľad. Preto by ihličnany, ktoré dekorujú pekné šišky, mali dostať v záhrade čo najviac viditeľné a reprezentatívnejšie miesto.
Okrem estetickej hodnoty priamo na strome možno túto prírodninu využiť aj na výrobu štýlových jesenných či zimných dekorácií, adventných vencov alebo vianočných svietnikov. Na dekoráciu sú vhodné iba úplne zrelé a sušené šišky. Šišky môžete kombinovať z rôznych stromov, napríklad v kvetinových aranžmánoch a iných kompozíciách. Predĺžené smrekové alebo jedľové šišky je možné zavesiť pomocou lepiacej pištole a sú skvelé aj na zimné a vianočné ozdoby vyrobené v sklenených nádobách. Smrekovce a šišky borovice škvrnitej majú obzvlášť ozdobné využitie. Môžu sa tiež umiestniť do košíka a dekoratívne na komodu, prípadne ozdobiť brokátovou farbou, striekanou farbou alebo minimalistickou mašličkou.
tags: #sisky #ktoreho #stromu #nepadaju #na #zem