Karfiol (Brassica oleracea var. botrytis) je jednoročná rastlina patriaca do čeľade kapustovitých, ktorá si získala obľubu v mnohých kuchyniach po celom svete vďaka svojej výživovej hodnote, ľahkej stráviteľnosti a všestrannému využitiu. Hoci pestovanie karfiolu v záhradách nie je také samozrejmé ako pri ostatných hlúbovinách a mnohí skúsení záhradkári sa mu vyhýbajú pre jeho povesť náročnosti, s našimi radami sa ho nemusíte vzdávať. Kľúčom k úspechu je zabezpečenie neprerušovaného rastu, pravidelná závlaha a starostlivá agrotechnika.
Charakteristika a odrody karfiolu
Karfiol je zhluk drobných, tesne zbalených hlávok kvetov, ktoré vyrastajú z hrubej centrálnej stonky a vytvárajú jednu okrúhlu hlávku lemovanú zelenými listami. Tradične je biely, ale nájdete aj odrody fialovej (napr. Graffiti F1), zelenej (napr. Veronica F1 - kríženec karfiolu a brokolice) a oranžovej farby. Tieto farebné varianty dodávajú jedlám nielen chuť, ale aj vizuálnu atraktivitu a často majú aj odlišné nutričné profily, napríklad vyšší obsah antioxidantov.
Dôvodom pestovania karfiolu sú silne zdužinatené súkvetia zložené z krátkych nahustených výhonkov s ešte nerozvinutými púčikmi. Ak by ste úrodu včas nepozberali, ružice sa postupne roztvoria, biele sfarbia do zelena, výhonky predĺžia na stonky a púčiky rozkvitnú do žltých kvetov. Ružica tak stratí konzumnú hodnotu.
Vegetačné obdobie skorých odrôd karfiolu je 60 - 100 dní, poloskorých okolo 120, neskorých až 160 - 200 dní. Medzi skoré odrody patrí napríklad Karfiol Bora, ktorá vytvára kompaktné, pevné a snehobiele ružice strednej veľkosti s priemernou hmotnosťou okolo 370 g. Je obľúbená pre svoju rýchlu vegetačnú dobu a odolnosť proti nežiadúcemu fialoveniu ružíc. Ďalšou skorou odrodou je Karfiol Opaal, ktorá sa vyznačuje menšou, smotanovo bielou ružicou s priemernou hmotnosťou približne 330 g.
Pestovateľské podmienky a príprava pôdy
Karfiol je zo všetkých hlúbovín najnáročnejší na zásobovanie vlahou a živinami. Ak sa rastlinám nedostane potrebná starostlivosť, tvoria malé riedke ružice s hrubými vláknami. Karfiol preto môžete s úspechom pestovať len na kvalitnej pôde. Ideálna je hlboko spracovaná piesočnato-hlinitá alebo hlinito-piesočnatá pôda s vysokým obsahom humusu a minerálnych živín. Karfiolu sa najlepšie darí v pH neutrálnej pôde, príp. mierne kyslej s rozmedzím od 6 do 7,5 pH. Ak je pôda kyslá, na vápnenie dolomitickým vápencom myslite už pri pestovaní predplodiny, alebo predchádzajúcu zimu aplikujte vápno, aby ste zvýšili pH a zabránili chorobe nádorovke.
Kvalitná príprava pôdy sa začína na jeseň, prípadne skoro na jar, hlbokým zrýľovaním záhona a zapracovaním dostatku organického hnojiva, najlepšie dobre vyzretého maštaľného hnoja alebo kompostu. Ak ho nemáte, použite aspoň kompost, prípadne granulovaný hnoj. Dávku fosforečno-draselného hnojiva si rozdelíme na tri. Jednu tretinu zapracujeme na jeseň, druhú na jar a tretiu si necháme na prihnojovanie počas vegetácie. Bezprostredne pred sejbou alebo presádzaním odstráňte burinu a uistite sa, že pôda je dobre spevnená prechádzaním sa po jej povrchu.
Jak pěstovat květák neboli karfiol ze semen. Brassica oleracea var. botrytis
Výsev a predpestovanie skorých odrôd
Karfiol sa u nás pestuje len z predpestovaných priesad. S predpestovaním semien karfiolu je dobré začať už v priebehu januára až marca, v závislosti od toho, kedy chcete úrodu zberať a aké sú vaše podmienky. Najlepšie poslúži vykurovaný skleník, teplé parenisko, alebo iný teplý a svetlý priestor.
Semená karfiolu vysejte do modulárnych podnosov alebo debničiek do hĺbky asi 1 cm. Použite viacúčelový črepníkový kompost. Misky s vysiatymi semenami udržujte v priestore s teplotou okolo 12-22 °C (ideálne okolo 20 °C). Semená by mali vyklíčiť asi za dva týždne. Po vyrastení rastlín, keď si vytvoria aspoň dva pravé listy, teplotu znížte na asi 15 - 17 °C a priesady prepikírujte do malých téglikov, rašelinových zakoreňovačov či črepníkov s výživnejším substrátom. Sadíte ich hlbšie, až po srdiečko, aby sa lepšie zakorenili a boli pevné. Dôležité je mladej zelenine zabezpečiť dostatok svetla, aby neboli tenké a vytiahnuté. Pravidelne zavlažujte tak, aby medzi každou ďalšou zálievkou substrát mierne preschol. Vyhnite sa jeho dlhšiemu zmáčaniu. Postarajte sa aj o občasné vyvetranie priestoru, ale to len počas slnečných dní a ideálne napoludnie.
Približne 10 - 14 dní pred výsadbou von do záhona ich postupne otužujeme - vetráme priestory, znižujeme teplotu, obmedzíme zálievku. Tesne pred výsadbou (1 až 2 dni) ich dôkladne zavlažíme, aby ľahšie prežili výsadbový šok a mali dostatočnú zásobu vody.
Výsadba skorých odrôd na voľné hriadky
Na sadenie vyberieme silné, zdravé, dobre vyvinuté sadenice s tromi až štyrmi pravými listami, ktoré sú vysoké 10-15 cm. V teplejších oblastiach môžete už po 10. apríli vysádzať silné predpestované priesady s koreňovým balom priamo na voľné hriadky. Úrody sa tak dočkáte už v prvej polovici júna. Priesady si pripravte sejbou v krytých priestoroch v januári až vo februári alebo si ich kúpte na trhu. Skoré odrody saďte do sponu 50 x 40 až 50 x 50 cm. Znamená to, že na štvorcový meter budete potrebovať 4 až 5 priesad. Skoré odrody saďte len tak hlboko, ako rástli v zakoreňovačoch. V apríli ešte nie je pôda taká prehriata, hlbšia výsadba by preto mohla spomaliť vývin rastlín a oddialiť čas zberu.
Pri výsadbe je dôležité dodržať správny postup: Do pripravenej jamky najprv nalejeme vodu, necháme vsiaknuť, vložíme sadenicu, pôdu a zahrnieme suchou pôdou. Rastliny „zalejte“ veľkým množstvom vody - to znamená, že pred zasypaním pôdou niekoľkokrát naplňte dieru vodou a až potom zasypte zemou. Pôdu okolo rastliny naozaj dobre spevnite.
Pred vysádzaním musia byť dobre otužené, aby zniesli aj prípadný slabší mráz. Istotou však bude ich nočné prikrývanie prenosným fóliovým krytom, bielou netkanou textíliou alebo starými plastovými črepníkmi. Zároveň tak podporíte rast a urýchlite zber o 5 až 10 dní.
Závlaha a hnojenie
Karfiol má rád dostatok vlahy, ktorá voľne odteká bez toho, aby sa pôda premočila. Sadenice a mladé rastlinky pravidelne zalievajte, kým si nevytvoria dobrý koreňový systém. Zálievka musí byť pravidelná a rovnomerná, keďže karfiol neznáša dobre akékoľvek výkyvy, teda ani sucho alebo príliš premočenú pôdu. Karfiol polievajte raz za 7 - 10 dní, ale výdatne, aby voda prenikla až ku koreňom. No ak výdatne prší, zálievka nie je potrebná, a naopak, ak sú letné horúčavy a obdobia sucha, polievajte podľa potreby, aj každý deň, ale len ráno alebo večer, nikdy nie na obed počas najväčších horúčav. Najviac však v období nasadzovania ružíc a pred zberom.
Začiatkom mája nezabudnite na dostatočnú výživu, aby ste podporili tvorbu veľkých ružíc. Použite viaczložkové hnojivo s vyšším obsahom dusíka, ktorý má pozitívny vplyv na výšku úrody z pohľadu hmotnosti ružíc. Po prihnojení rastliny vždy výdatne zalejte. Karfiol potrebuje dostatok mangánu, horčíka, bóru a molybdénu. Je preto nutné pohnojiť pôdu viaczložkovým hnojivom (napr. Cererit), v ktorom nechýbajú stopové prvky. Prihnojte ho v dvoch termínoch: tri týždne po výsadbe a na začiatku tvorby ružičiek.
Naneste hrubú vrstvu mulča, ako je dobre prehnitý hnoj, záhradný kompost, jemne pomleté lístie alebo jemne pomletá kôra, aby bola pôda chladná a vlhká a aby sa zabránilo prerastaniu buriny.
Starostlivosť počas rastu a ochrana
Kyprite pôdu okolo rastlín a prihŕňajte ju k nadzemnej časti stonky, aby si rastliny udržali stabilitu, nenakláňali sa a udržala sa primeraná vlhkosť.
Karfiol je pomerne náchylný na napadnutie škodcami a chorobami:
- Vyslepnutie karfiolu: Je pomerne bežné a prejavuje sa tým, že hlávky karfiolu vyrastú veľmi malé alebo sa nevyvinú vôbec. Najčastejšou príčinou je nedostatok molybdénu v pôde, čo sa stáva hlavne v kyslých pôdach. Je potrebné včas ho doplniť hnojivom alebo kompostom.
- Odfarbené hlávky: Hnedé hlavy naznačujú nedostatok bóru v pôde. Zmiešajte 1 polievkovú lyžicu bóraxu a 3,5 l vody a zalejte. Pri bielych odrodách môžu ružové hlavy naznačovať príliš veľa slnečného žiarenia alebo kolísanie teploty. Bielu hmotu karfiolu prikryte vonkajšími veľkými listami a zviažte ich tak, aby ju chránili. Dnes sú však už mnohé odrody vyšľachtené tak, že prirodzene uzavretá listová plocha ružice zakrýva.
- Malá a nevyvinutá hlávka: Stane sa, že karfiol síce vytvorí hlávku, ale je primalá alebo pririedka. Karfiol nemá rád akékoľvek zmeny a výkyvy teplôt, čo sa môže odraziť práve na veľkosti hlávky. Dôležitá je prevencia - vyčkajme so sadením, kým prejdú najvýraznejšie zmeny počasia.
- Plesňové ochorenia: Objaviť sa môžu aj rôzne plesňové ochorenia, ktoré sa vyskytujú hlavne vo vlhkom prostredí. Karfiol síce potrebuje dostatok vlahy, ale musí byť sadený na prievzdušnom stanovišti, aby sa nevyvinuli plesne. Na sadenie použite len overené semienka.
- Slimáky a vošky: Slimáky sa objavia vždy tam, kde je dostatok vlahy a potravy. Dá sa proti nimi bojovať ručným zberom, alebo rozsypaním drsného materiálu v okolí zeleniny (popol, štrk, piliny). Vošky sa vyskytujú v záhradách pomerne často a platí to aj pre karfiol. Jeho listy začnú žltnúť a scvrkávať sa, keďže vošky z nich cicajú živiny. Pomáhajú biologické postreky a ochranné sieťky.
Zber a skladovanie karfiolu
Karfiol môžete zberať počas celého roka, v závislosti od toho, kedy semená vysievate. Od siatia po zrelosť zvyčajne trvá tri až šesť mesiacov, ale rýchlosť rastu sa líši v závislosti od odrody, veľkosti a poveternostných podmienok. Skoré odrody dozrievajú za 55-65 dní po výsadbe.
Ružice zbierame postupne, ako dozrievajú, lebo sa vyvíjajú nerovnomerne. Karfioly sú pripravené na zber vtedy, keď sú pekné biele, pevné a v priemere asi 15 - 25 cm veľké. Ak sa hlava začne otvárať, odrežte ju z rastliny na spodnej časti krku bez ohľadu na to, aká je malá, pretože jej kvalita bude len klesať. Na zber nečakajte pridlho, keďže časom začne hlávka mäknúť a karfiol strácať na chuti. Odrežeme ju s niekoľkými vnútornými obalovými listami, ktoré ju chránia pred poškodením a pomáhajú pri skladovaní.
Karfiol sa najlepšie konzumuje čerstvý. V chladničke vydrží v dobrom stave len 2 až 4 dni, pričom sa môže zhoršiť jeho chuť a farba. Pri dlhšom uskladnení sa zhoršuje chuť, mení farba a tvorí pleseň. Pre dlhšie uchovanie môžete hlávky uložiť v plastovom vrecúšku alebo voskovom obale v chladničke po dobu 5 - 7 dní. Niektorí záhradkári však pred skladovaním zvyknú hlávky karfiolu na niekoľko minút ponoriť do nádoby so slanou vodou izbovej teploty. Jednoduchým a efektívnym spôsobom, ako si karfiol uchovať na neskoršie použitie, je zmrazenie. Pred zmrazením karfiol umyte, odstráňte všetky listy a drevnaté časti a rozdeľte hlavy na kúsky veľkosti sústa. V mrazničke vydrží karfiol až rok. Ďalším overeným spôsobom je nakladanie.
Výživová hodnota a využitie karfiolu
Karfiol patrí k zelenine s vysokou výživovou hodnotou, je ľahko stráviteľný a v kuchyni má mnohostranné využitie. Je ideálnym pomocníkom pri redukčnej diéte a môžu ho konzumovať aj diabetici, pretože obsahuje minimum kalórií (25 kcal/100 g) a takmer žiadny tuk, ale zato množstvo mikroživín, ako sú vitamín C, horčík, draslík, vitamíny K, A, B, E, betakarotén, luteín, kyselina listová, bioflavonoidy a protivredový S-metylmetionín. Nájdeme v ňom aj vlákninu a cenné minerálne látky: vápnik, železo, fosfor, zinok a mangán. Dokonca obsahuje aj omega-3 a omega-6 mastné kyseliny. Ďalšími cennými látkami sú indol-3-karbinol a sulforafán.
Konzumácia karfiolu je odporúčaná ľuďom s tráviacimi problémami a žalúdočnými chorobami, pretože odľahčí žalúdok, podporí trávenie a zlepšuje priechodnosť čriev. Látky v ňom obsiahnuté pôsobia aj proti rednutiu kostí, lámavosti nechtov, podporujú dobrú funkciu kĺbov, rast vlasov a majú aj protisklerotické účinky. Výskumy poukazujú na to, že hlúboviny obsahujú množstvo látok, ktoré majú protizápalové účinky, pomáhajú chrániť bunky pred poškodením a organizmus pred karcinogénmi.
Ružice sú chutné čerstvé - surové, ale i upravené varením, smažením, pečením, grilovaním, zaváraním. Karfiol je skvelý do polievok, dusených pokrmov a iných výdatných jedál. Môžete z neho pripraviť polievky, prílohy, karfiolovú ryžu či kašu ako zdravšiu a menej kalorickú náhradu zemiakov, grilovanú zeleninu, šaláty, alebo klasika - vyprážaný karfiol. Ak si chcete pripraviť karfiolovú „pizzu“, nastrúhajte hlávku a použite oblohu podľa vlastného uváženia.
| Živina | Množstvo |
|---|---|
| Kalórie | 25 kcal |
| Vitamín C | 48.2 mg |
| Vitamín K | 15.5 µg |
| Vitamín B9 (kyselina listová) | 57 µg |
| Draslík | 299 mg |
| Vláknina | 2 g |
tags: #skory #karfiol #pestovanie