Zavádzanie mäsa do stravy dieťaťa je dôležitým krokom v jeho vývoji. Najlepšou stravou pre dojčatá je materské mlieko, pričom Svetová zdravotnícka organizácia odporúča s dojčením pokračovať až do veku 2 rokov. Ak však dojčenie nie je možné, materské mlieko môžete nahradiť vhodným dojčenským mliekom. Netreba však zabúdať, že rovnako dôležité je dieťatku postupne predstavovať klasické potraviny vo forme príkrmov. Začiatok príkrmov je dôležitým obdobím v živote každého dieťaťa, pretože má veľký vplyv na jeho budúce stravovacie návyky a celkové zdravie.
Kedy začať s príkrmami a prečo je mäso dôležité?
U nedojčených detí môžete začať s príkrmami po ukončenom 4. mesiaci veku, u dojčených po ukončenom 6. mesiaci. Signál k tomu, že už vaše dieťatko je pripravené na zavedenie prvých nemliečnych príkrmov je moment, kedy mu už bežná dávka mliečnej stravy nestačí a pýta si viac ako 900 až 1000 ml mlieka denne. Nemliečne príkrmy by nemali byť podávané pred ukončeným štvrtým mesiacom veku dieťaťa a najneskôr by ich dieťa malo ochutnať v šiestich mesiacoch.
Bábätko sa v prvých mesiacoch ešte len učí prehĺtať inú ako mliečnu stravu a ľahko sa môže stať, že mu kúsok jedla zabehne. Potraviny pridávajte postupne, pričom v jedle má byť vždy iba jedna nová potravina. Podávajte ju opakovane tri až štyri dni za sebou, pričom počas nich sledujte dieťatko, či sa u neho neobjavia príznaky alergie alebo potravinovej neznášanlivosti. Všímajte si najmä vážnejšie tráviace ťažkosti alebo zmeny na koži.
Mäso je bohatým zdrojom bielkovín, železa a ďalších dôležitých živín, ktoré sú nevyhnutné pre správny rast a vývoj. Mäso je pre deti dôležité, pretože je významným zdrojom železa, ktoré zabraňuje chudokrvnosti. Obsahuje hemové železo, ktoré je pre organizmus lepšie vstrebateľné ako nehemové železo z rastlinných zdrojov. Mäso, živočíšne a mliečne výrobky či vajcia, sú pre ľudí zdrojom esenciálnych bielkovín, železa, zinku, selénu, vápnika, fosforu, cholesterolu, vitamínu B12, D vitamínu, a ďalších dôležitých látok. Práve bielkoviny či železo, ktoré mäso obsahuje, sú v období rastu a vývoja detí veľmi potrebné.
„Dojčatám od 7 do 12 mesiaca sa výrazne zvyšuje potreba živín, ktoré už nie je možné zabezpečiť len kojením. Výrazne vzrastá potreba železa, a to až na 11 mg denne, čo je na úrovni potreby dospelého človeka. Kojenie samotné na zabezpečenie tejto potreby už nestačí, musí sa teda doplniť stravou. Ideálnym zdrojom je práve mäso, a to akékoľvek kvalitné chudé mäso, teľacie, morčacie, jahňacie, či králičie."
Prvé stretnutie s mäsom: Kedy a aké?
Odborníci na výživu odporúčajú začať podávať mäso deťom približne od 6 mesiacov veku. Mäso možno začať zaraďovať do jedálnička dieťaťa po ukončenom 6. mesiaci, zvyčajne po ochutnaní prvých zeleninových príkrmov. Po týždni až dvoch pridajte k zeleninovému príkrmu varené mäso. Už po prvých zeleninových príkrmoch je vhodné zaradiť malé porcie rozmixovaného mäsa, ktorého by malo byť približne 20 g.
Na začiatok sú najvhodnejšie jemné a ľahko stráviteľné druhy mäsa, ako je kuracie, morčacie, teľacie či králičie mäso. Ideálne je kuracie, morčacie, králičie, či chudé teľacie mäso v čo najvyššej kvalite. Postupne možno zaraďovať aj ďalšie druhy, napríklad hovädzie ako zdroj železa, králičie či jahňacie. Tradične môžete začať bielym kuracím alebo morčacím mäsom, ktoré budete podávať rovnako ako každú novú potravinu tri dni a sledovať pri tom prípadnú alergickú reakciu. Až potom môžete do jedálnička zaradiť ďalší druh mäsa. Výborné je hovädzie mäso, ktoré obsahuje dokonca trikrát viac železa ako mäso biele.
Spočiatku sa podáva veľmi malé množstvo (približne 10 g vareného mäsa), ktoré sa postupne zvyšuje až na porciu okolo 35 g. Porcia mäsa by mala byť asi 20 g, čo je asi jedna polievková lyžica. Počas prvého roka je vhodné zaradiť mäso približne šesťkrát do týždňa, aby dieťa získalo dostatok dôležitých živín. Ideálne je mäso striedať, a to v každom veku, pretože každé má iný obsah mikronutrientov. Mäsovo-zeleninovým príkrmom postupne nahradíme jednu mliečnu porciu materského alebo umelého mlieka.
HOW TO MAKE BABY FOOD: HOMEMADE PUREES | Angela Lanter
Príprava mäsa pre najmenších
Hovädzie, morčacie aj kuracie mäso by malo byť dôkladne uvarené a jemne rozmixované alebo rozomleté, aby bolo pre dieťa ľahko stráviteľné. Pri príprave mäsa voľte šetrné úpravy - varenie, dusenie alebo pečenie - a mäso vždy dôkladne tepelne upravte. Vhodné je varenie, príprava v pare alebo dusenie v malom množstve vody. Pred prípravou odstráňte viditeľný tuk a kožu. Pre menšie deti mäso nesoľte vôbec, pretože soľ je pre ich ľadviny ťažko spracovateľná. Keďže viaceré potrebné vitamíny sa dokážu vstrebať až po rozpustení v tukoch, do hotového príkrmu pridajte vždy pár kvapiek kvalitného oleja.
Zavádzanie rýb do jedálnička
Ryby je ideálne zaradiť do detského jedálnička už v prvých mesiacoch prikrmovania. Staré odporúčanie, že by mali byť súčasťou jedálnička až po 1. roku, respektíve až v 3. roku, už neplatí. Ryba ako možný alergén by sa do jedálnička mala zaviesť už v imunologickom okne, teda v 17.-24. týždni života dieťaťa. Okrem spestrenia ide hlavne o to, že dieťaťu do stravy zaradíte významný zdroj omega 3 mastných kyselín, ktoré sú pre ľudský organizmus veľmi dôležité, a tiež jódu, na ktorý sú bohaté morské ryby. Jód je dôležitý pre správne fungovanie štítnej žľazy a kognitívnych funkcií, čo je okrem pamäte aj schopnosť koncentrácie, exekutívne funkcie, rečové schopnosti a priestorová orientácia. V ranom veku sa nevyhýbajte ani podávaniu rýb. Dieťaťu je vhodné ponúknuť ryby už vo veku okolo pol roka.
Často môžete počuť, že ryby sú zdrojom ťažkých kovov, avšak pokiaľ ich nebudete do jedálnička zaraďovať denne, budete vyberať malé druhy rýb a budete ich striedať a používať predovšetkým ich čerstvú formu, nemusíte sa ničoho báť. Než bude bábätku rok, malo by mať v jedálnom lístku rybu niekoľkokrát do týždňa a je jedno, či to bude čerstvá alebo mrazená a či bude morská alebo sladkovodná. Vyberajte skrátka podľa zdroja, ktorý máte k dispozícii. Vhodný je pre deti pstruh, sumec, treska, losos, tilapia alebo kapor. V prípade rybieho mäsa vyberajte druhy s nízkym obsahom ortuti, napríklad lososa alebo tresku.
Špecifické druhy mäsa a ich zaradenie
Bravčové mäso: Kedy ho dieťa môže jesť?
Názory na to, kedy začať podávať bravčové mäso, sa rôznia. Podľa niektorých pediatrov by dieťatko malo bravčové mäso papať až od ukončeného 12. mesiaca. Iné odporúčania hovoria, že môžete dať už od 7-8 mesiacov, alebo od 9-10 mesiacov príležitostne. Doma bravčové mäso mnohí rodičia nekupujú často, a tak ho deti dostávajú až neskôr, prípadne až v škôlke. Bravčové mäso nie je vhodné pre niekoľkomesačné deti. Ak si zoberiete chudú panenku alebo karé, dá sa to, ale pliecko alebo stehno by som nedávala, lebo je príliš mastné. Niektorí rodičia sa riadia tým, že dieťa od troch rokov sa môže stravovať ako dospelák, a tak bravčové mäso dávajú až od tohto veku vzhľadom na obsah tuku.
Vnútornosti a iné druhy mäsa
Deťom sa neodporúča podávať vnútornosti. Jediná vhodná je kuracia pečienka pre obsah mnohých živín, no aj to len občasne a až od veku 2 rokov. Rovnako na detský tanier nepatria mastné, vyprážané a korenené mäsité pokrmy. Skvelá je aj chudá zdravá divina, ktorou môžeme pravidelne spestrovať detský jedálniček. Pozor samozrejme na kosti.
Výživa podľa veku: Od prvých príkrmov po batoľa
4. až 7. mesiac: Jemné začiatky
Prvé príkrmy sú vždy vo forme jemného pyré z jedného druhu zeleniny. "Ako prvé sa odporúčajú zaradiť zeleninové príkrmy. Neobmedzujte sa však len na mrkvu. Už prvá strava by mala byť dostatočne pestrá. Do jedálnička postupne pridávajte potraviny obsahujúce lepok a ďalšie alergénne potraviny, na ktoré by si telo malo zvyknúť. Nezabúdajte na potraviny s dostatočným obsahom železa, teda na mäso, predovšetkým teľacie alebo hovädzie," uvádza docent Jiří Bronski. Po týždni až dvoch pridajte k zeleninovému príkrmu varené mäso. Po ďalších dvoch týždňoch pridajte príkrm ovocný a obilný. Ak vám pediater neodporučí inak, zaraďte aj príkrmy obsahujúce lepok. Ideálny čas je po ukončení šiesteho mesiaca veku, najneskôr však na konci 7. mesiaca. Na konci 7. mesiaca by dieťa už malo mať pravidelný režim stravovania rozdelených do šiestich denných porcií jedla.
8. až 9. mesiac: Hrubšie konzistencie a nové chute
Vášmu dieťatku už pravdepodobne narástol jeden alebo aj viac mliečnych zúbkov a je teda na mieste začať mu pripravovať stravu hrubšej konzistencie s tuhšími kúskami. Porciu mäsa zvýšte asi o polovicu na približne 35 gramov, takže cez deň príjme jeden a pol lyžice mäsa. Od ôsmeho mesiaca môžete jeden deň v týždni vymeniť porciu mäsa za vaječný žĺtok. Na obed môžete k mäsu už raz za týždeň zaradiť omáčky, ako je paradajková alebo kôprová. V tomto veku už pridajte cez deň ďalší ovocný príkrm, tentoraz ako desiatu namiesto dopoludňajšej dávky mlieka. Tepelne sa zelenina a ovocie upravuje stále rovnako, pretože ide o najvhodnejší spôsob spracovania potravín pre deti.
10. až 12. mesiac: Smerom k rodinnej strave
Od približne jedenástich mesiacov veku sa už dieťa nachádza v období zmiešanej mliečno - pevnej stravy. Stravovanie dieťaťa sa tak začína približovať strave dospelého, aj keď stále je potrebné mať na pamäti, že dieťa nie je malý dospelý a jeho výživa má svoje špecifiká. Potraviny už dieťatku nemixujte, ale krájajte na malé kúsky vo veľkosti nepresahujúcej veľkosť čerešne. Dieťa kŕmte v piatich až šiestich denných dávkach, pričom je dojčenie alebo podávanie dojčenského mlieka stále dôležitou zložkou stravy. Príkrmy tvoria z podávaných porcií stravy 3 až 4 jedlá za deň.
HOW TO MAKE BABY FOOD: HOMEMADE PUREES | Angela Lanter
Čomu sa vyhnúť a na čo si dávať pozor
Príkrmy do jedného roka života by sme deťom pri ich príprave nemali dosoľovať ani dosladzovať, aby sme už od útleho detstva neprispievali k možnému rozvoju obezity a kardiovaskulárnych ochorení, ktorá sa prejavujú v neskorších rokoch. Pečeň alebo huby však ešte vhodné nie sú. Zeler sa pre alergizujúce vlastnosti neodporúča u najmenších detí v prvom roku života. Bežne predávané kravské mlieko môžete deťom podávať najskôr po ukončenom dvanástom mesiaci. Odborníci sa však zhodujú, že ideálne by dieťa malo dostať klasické kravské mlieko až po treťom roku veku. Kravské mlieko má totiž úplne iné zloženie ako materské mlieko, na ktoré je dieťa zvyknuté. Obsahuje trikrát až štyrikrát viac bielkovín a sodíka než materské mlieko a naopak má v sebe menej železa.
Vďaka vhodnej strave a učeniu dieťaťa správnym stravovacím návykom môžete pozitívne ovplyvniť jeho budúce zdravie, preto neberte stravu malých detí na ľahkú váhu. Podľa odborníkov je však výživa detí u nás monotónna, a môže tak do budúcnosti spôsobovať zdravotné problémy. „Okolo šiesteho mesiaca dieťaťu už nestačí výživa, ktorú dostáva z materského mlieka. Mamičky by preto nemali výlučne dojčiť dlhšie ako šesť mesiacov. Ideálne je detičkám pripraviť pokrmy z mäsa z kvalitného domáceho chovu. Dnes už je možné kúpiť kvalitnejšie mäso z menších chovov aj v obchodoch.
Keď dieťa mäso odmieta alebo pri vegetariánskej/vegánskej strave
Nebojte sa, nie ste jediná mamička, ktorej ratolesť mäso nechce ani len vložiť do úst. Ak aj napriek všetkej vašej snahe dieťa mäso neje, musíte dbať na dostatočný príjem iných kvalitných bielkovín, hlavne mliečnych výrobkov, vajec, ale aj strukovín, zeleniny, cestovín a ryže. Deti skúste prekabátiť a mäso podávajte v skrytej forme, zapečené so zeleninou či pomixované v polievke. To, že dieťa nechce jesť mäso dnes neznamená, že ho nebude chcieť ani zajtra. Skúšajte, no nenúťte.
„Dobre postavená vegetariánska strava, ktorá obsahuje mliečne výrobky a vajcia, môže nahradiť výživu obsahujúcu mäso,“ hovorí Katarína Skybová. Vegánska, čisto rastlinná výživa, je však pre deti riziková, pretože je ňou náročné zabezpečiť všetky potrebné látky pre správny vývoj a rast dieťaťa. „Keď rodičia vylúčia zo stravy svojich potomkov mäso úplne, je pre adekvátne dávky železa, vitamínu D a iných živín potrebné zjesť väčšie množstvo rastlinnej stravy, a to môže byť pre deti problém. Často nechcú niektoré jedlá jesť, pretože majú len svoje obľúbené a problém môže byť aj s množstvom,“ doplnila.
„Dôležitý je dostatočný príjem strukovín a celozrnných obilnín pre príjem bielkovín, pravidelný príjem kvalitných rastlinných olejov a semiačok pre príjem omega-3 mastných kyselín. Na zlepšenie vstrebávania železa z rastlinných zdrojov je ideálne pridať k zelenine citrón, či papriku, keďže vitamín C zlepšuje jeho vstrebávanie. Ak deti pravidelne jedia mliečne výrobky, vápnika majú dostatok. Jeho zdrojom je aj zelenina, najmä listová a zelená zelenina. Problémom môže byť nedostatok vitamínu B12 a D, ktoré sa dajú doplniť vitamínovými doplnkami,“ uzavrela riaditeľka Inštitútu redukcie a prevencie nadváhy kompliment Katarína Skybová.
| Živina | Potraviny (Vegetariánske/Vegánske) |
|---|---|
| Železo | Šošovica, cícer, fazuľa, špenát, quinoa, celozrnné obilniny, sušené marhule |
| Bielkoviny | Vajcia, mliečne výrobky (jogurt, tvaroh), strukoviny, tofu, tempeh, orechy a semienka (mleté pre menšie deti) |
| Vitamín B12 | Fortifikované rastlinné mlieka, výživové kvasnice, (pre vegánske deti sú často potrebné suplementy) |
| Omega-3 mastné kyseliny | Chia semienka, ľanové semienka, vlašské orechy, repkový olej, sójový olej |
| Vitamín D | Slnečné žiarenie, fortifikované potraviny, (často potrebné suplementy) |