Chovateľské prostredie tvorí množstvo vonkajších faktorov vytvárajúcich jeden komplex, ovplyvňujúci život zvierat a rozhodujú o dosiahnutí vytýčených cieľov chovu. Pri hospodárskych zvieratách musí byť chovateľské prostredie realizované tak, aby v nich dokázali manifestovať úžitkové vlastnosti v maximálnej miere. Chovateľské prostredie tvorí okrem výživy, techniky a organizácie chovu aj ustajňovací priestor, kde zvieratá žijú.
Ustajnenie hovädzieho dobytka
Hovädzí dobytok je stádové zviera a potrebuje dostatočný priestor pre prirodzené správanie. Preto najvhodnejším ustajnením je ustajnenie voľné. Pre kravy prichádzajú do úvahy dva typy voľného ustajnenia: boxové a kotercové. Vo voľnom ustajnení je potrebné kravám zabezpečiť dostatočný priestor, vhodné ležovisko a bezpečné pohybové priestory.
Voľné boxové ustajnenie
Vhodnejším typom ustajnenia pre kravy s voľným pohybom je ustajnenie s ležiskovými boxmi. Pri tomto ustajnení tvoria ustajňovací priestor boxy, ktoré formujú ležovisko, kŕmisko, pohybové a spojovacie uličky. Pri správne volených parametroch týchto priestorov voľné boxové ustajnenie udržuje kravy čisté a poskytuje im dostatočné pohodlie pre odpočinok bez vyrušovania ostatnými kravami. Boxy môžu byť riešené s podstielaním s produkciou maštaľného hnoja, alebo bez podstielania s produkciou hnojovice.
Parametre ležiskových boxov
Prednosti ležiskových boxov je možné dokonale využiť iba pri správnej voľbe ich rozmerov podľa telesného rámca dobytka. Musia byť riešené tak, aby zabezpečovali maximálnu pohodu pri ležaní a súčasne umožňovali pohodlné a prirodzené vstávanie a líhanie. V opačnom prípade, ak sa v boxoch neposkytne dojniciam dostatočné pohodlie, hľadajú si na ležanie iné miesto, napr. v priestoroch kŕmiska alebo v hnojnej chodbe. V takom prípade sa kravy nadmerne znečisťujú.
- Ležanie je najintenzívnejší spôsob odpočinku. Kravy ležia 11-12 hodín denne, ľahnú si 10 až 15-krát a perióda ležania trvá 60 až 80 minút, často i viac. Čas, v ktorom zvieratá odpočívajú, je závislý od času kŕmenia, dojenia a manipulácie s nimi.
- Ležiskový box s prednou stenou pre 650 kg kravu by mal byť dlhý 2,5 m. V prípade, že sú dva boxy proti sebe alebo je box umiestnený prednou časťou pri pohybovej chodbe a má otvorenú prednú časť, kravy môžu využívať na manipuláciu s hlavou pri líhaní a vstávaní priestor protiľahlého boxu alebo chodby, box môže byť kratší.
- Boxy musia byť dostatočne široké. Zábrany boxov nesmú pri ležaní nijako kravy obmedzovať. Šírka musí kravám umožniť pohodlne ležať s prirodzene uloženými končatinami. Na druhej strane nesmie byť veľmi široký, aby kravám neumožňovali ležať a stáť v boxe šikmo a menším kravám sa otáčať, čo vedie k znečisťovaniu boxov. Šírka boxu by mala byť pre 650 kg kravu 1,2 m.
- Šírku boxov vymedzujú bočné zábrany. Veľmi vhodným riešením je, keď sú zábrany kotvené v prednej časti boxu, čo okrem zlepšených priestorových podmienok pre zviera predlžuje hlavne životnosť zábran.
- Výška bočnej zábrany boxu pre dojnice s väčším telesným rámcom má byť od podlahy boxu minimálne 1100 mm. Táto výška je stanovená kvôli umiestneniu kohútikovej zábrany.
- Vzdialenosť spodnej tyče od podlahy v prednej časti boxu má byť maximálne 300 mm. To umožňuje kravám držať hlavu nad ňou pri ležaní a pohyb hlavy pri vstávaní alebo líhaní vo vedľajšom boxe.
- Aby kravy nemohli vstupovať hlboko do boxu a kaliť prípadne močiť do konca boxu sa na bočnú zábranu boxu montuje kohútikova zábrana, umiestňuje 1 900 mm uhlopriečne od zadnej hrany boxu.
- Do boxov bez steny v prednej časti a proti sebe umiestneným boxom sa inštaluje hlavová zábrana.
- Podlaha ležiskového boxu býva vyvýšená oproti chodbe o 200 mm, aby sa do neho nedostával hnoj pri čistení chodby. V podstielanom prehĺbenom boxe tvorí podlahu podstielka ohraničená hrudnou doskou v prednej časti a stelivovým prahom v zadnej časti boxu.
Hnojná chodba a spojovacie uličky
Hnojná chodba pri boxovom ustajnení musí umožniť kravám pohodlne vchádzať a vychádzať z boxov a obísť sa, keď sa stretnú. Ak sa hnoj vyhŕňa radlicou nesenou traktorom, musí byť šírka hnojnej chodby taká, aby mechanizmus mohol cez ňu prechádzať. Čím je však hnojná chodba, ale i kŕmisko širšie, tým je koncentrácia výkalov na nej menšia a zdajú sa čistejšie.
V dvoj- a trojradových maštaliach s boxovým ustajnením je kŕmisko s hnojnou chodbou prepojené spojovacími uličkami. Sú vyvýšené oproti kŕmisku a hnojnej chodbe, majú byť na úrovni podlahy boxu, teda vo výške 200 mm oproti pohybovým chodbám. Čistenie týchto uličiek sa robí ručne, preto ich treba robiť tak, aby sa na nich udržovalo čo najmenej exkrementov.
V spojovacích uličkách sa umiestňujú napájacie žľaby tak, aby bol k nim čo najlepší prístup a aby sa pri nich mohlo napiť čo najviac zvierat. Obyčajne sa dávajú do stredu spojovacej uličky. Môžu byť priložené k boxom, vtedy je k nim prístup iba z jednej strany, alebo môžu byť umiestnené medzi dvomi sekciami s prístupom kráv z dvoch strán. Druhá alternatíva umožní znížiť počet napájacích žľabov. Pri pití nesmie byť zabránené pohybu cez uličku nepijúcich zvierat. Spojovacia ulička s napájacím žľabom môže umožniť pohyb v jednom smere, alebo dvom zvieratám sa obísť.
Legislatívne aspekty chovu zvierat v obytných zónach
Chov zvierat na pozemku, predovšetkým tom susediacom, môže spôsobovať mnohé problémy. Jednou zo základných príčin vzniku susedských sporov je chov zvierat na pozemku. V závislosti od druhu zvierat, ich počtu a umiestnenia na pozemku, môže dochádzať k obťažovaniu ostatných, najmä vlastníkov okolitých nehnuteľností.
Občiansky zákonník a susedské vzťahy
Generálnou klauzulou, ktorá upravuje susedské vzťahy, je ustanovenie § 127 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v platnom znení („Občiansky zákonník”). Je potrebné zdôrazniť, že v prípade chovu zvierat a prípadného obťažovania ostatných vlastníkov napríklad hlukom alebo pachmi je taktiež podstatná samotná formulácia generálnej klauzuly susedských vzťahov (§127 ods.1 Občianskeho zákonníka), t.j. že musí ísť o obťažovanie nad mieru primeranú pomerom. Pri jej posúdení bude do úvahy pripadať i lokalita, v ktorej dochádza k obťažovaniu. Je rozdiel, či dochádza k obťažovaniu zvukmi a pachmi zvierat v meste alebo na vidieku, kde je chov zvierat bežný a nachádza sa tam i družstvo.
Vlastník veci sa musí zdržať len takého konania alebo nekonania, ktorým by nad mieru primeranú pomerom obťažoval iného alebo ktorým by vážne ohrozoval výkon jeho práv. Predpoklady uvedené v hypotéze tejto normy treba vykladať v každom jednotlivom prípade objektívne. Subjektívne hľadisko nie je rozhodujúce, preto v konkrétnych prípadoch sa musia tieto predpoklady (nad mieru primeranú pomerom a vážne ohrozenie výkonu práv) posúdiť z odborných hľadísk, t. j. aj pomocou znalca.
Všeobecne záväzné nariadenia (VZN) obcí
Obce vydávajú v zmysle § 4 ods. 3, § 6 a § 11 ods. 4 písm. g) zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení všeobecne záväzné nariadenia (VZN), ktoré upravujú podmienky chovu a držania zvierat na ich území. Tieto nariadenia obvykle zakazujú chov určitých druhov zvierat, ďalej stanovujú podmienky pre chov zvierat, napr. počet zvierat, vzdialenosť chovu od rodinných domov, súhlas vlastníkov susedných nehnuteľností s chovom hospodárskych zvierat, povinnosť zabezpečovať ničenie hlodavcov, a pod.
Príklad z praxe: Okresný súd Nitra uznesením č. k. 9C/24/2021-162 zo dňa 20. decembra 2021 rozhodol o nariadení neodkladného opatrenia, ktorým žalovanej 1/ a žalovanému 2/ uložil povinnosť zamedziť šíreniu hluku spôsobeného chovom malých hospodárskych zvierat (hydiny), ktorý preniká z ich pozemkov na pozemky žalobcov. Súd konštatoval, že žalovaní chovajú hydinu vo veľkom počte, s čím je spojený neprimeraný hluk, a to vo dne i v noci, zápach, prach a v neposlednom rade aj prenos parazitov. Súd sa opieral o Všeobecné záväzné nariadenie obce Y. č. 4/2021 o podmienkach držania zvierat a ich chovu na území obce Y.
Ďalšie relevantné právne predpisy
Ďalšími relevantnými právnymi predpismi v prípade chovu zvierat je napríklad zákon č. 39/2007 Z.z. o veterinárnej starostlivosti v platnom znení a vyhláška Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky č. 123/2008 Z.z.
Umiestnenie a zakopanie uhynutého zvieraťa
V kontexte dobrých susedských vzťahov (ale i zdravia) môže vlastník/držiteľ zvieraťa toto zakopať na svojom pozemku, iba ak je vlastníkom pozemku alebo má písomný súhlas vlastníka pozemku. Súčasne miesto zakopania musí byť vzdialené najmenej 5 m od najbližšej obytnej stavby a najmenej 2 m od hranice susediaceho pozemku. V prípade úhynu zvierat z čeľade koňovitých, ošípaných, hydiny, farmových zvierat atď. platia osobitné podmienky.
Vniknutie zvierat na susedný pozemok
V zmysle § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastník veci nesmie okrem iného nechať vnikať chované zvieratá na susediaci pozemok. Pri tomto zákaze je irelevantné, či samotným vnikaním bola vlastníkovi susediaceho pozemku spôsobená škoda. Je taktiež irelevantné, či sa medzi susediacimi pozemkami nachádza oplotenie. Vlastník chovaných zvierat je povinný urobiť také opatrenia, aby zabránil chovaným zvieratám vnikať na susediaci pozemok a tak obmedzovať výkon vlastníckeho práva suseda. V prípade, že nekoná, má sused právo obrátiť sa na súd so zapieracou žalobou (actio negatoria) a prípadne požadovať i oplotenie pozemku v zmysle § 127 ods.
Prevencia a riešenie susedských sporov
Susedské spory sú veľmi časté. Osoba, ktorej výkon vlastníckeho práva je obmedzovaný alebo dokonca ohrozovaný vlastníkom chovaných zvierat, má právo domáhať sa súdnej ochrany, prípadne podrobiť kontrole podmienky chovu zvierat.
Odporúčané kroky pri riešení sporov:
- Komunikácia: Pokúste sa o otvorenú a konštruktívnu komunikáciu so susedom.
- Zistenie miestnych predpisov: Oboznámte sa s VZN obce a dodržiavajte ich.
- Písomná výzva: V prípade problémov zašlite susedovi písomnú výzvu na nápravu. V písomnej výzve odporúčam uviesť konkrétne, aké škody alebo obťažovanie Vám vznikajú, a žiadať o nápravu v primeranej lehote. V obdobných výzvach bývajú susedia upozornení na ich konania, ktoré porušuje zákon, je im daná na vedomie právna úprava týkajúca sa susedských sporov a tiež sú upozornení na zvýšené náklady spojené s uplatnením práva súdnou cestou.
- Obecný úrad: Ak sused na Vašu výzvu nereaguje alebo nápravu nezabezpečí, môžete sa obrátiť na príslušný obecný alebo mestský úrad, ktorý má v kompetencii riešiť susedské spory a môže vyzvať suseda na nápravu, prípadne uložiť opatrenia podľa miestnych predpisov.
- Súdne konanie: Ak ani tento postup nebude úspešný, máte možnosť podať žalobu na súd podľa § 127 Občianskeho zákonníka a domáhať sa, aby súd susedovi uložil povinnosť zdržať sa takého chovu, ktorý nad mieru primeranú pomerom obťažuje Vašu nehnuteľnosť. V konaní je potrebné preukázať, že ide o obťažovanie nad mieru primeranú pomerom (napr. fotodokumentácia, svedkovia, zaznamenie škôd). V súdnom konaní sa môžete na základe ustanovenia § 127 OZ domáhať zdržania sa konania, ktorým Vás nad mieru primeranú pomerom obťažuje alebo na základe ustanovenia § 417 ods. 2 OZ ak by išlo o vážne ohrozenie máte právo domáhať sa uloženia povinnosti vykonať vhodné a primerané opatrenia na odvrátenie hroziacej škody.
Sankcie za porušenie VZN obce
V prípade porušenia ustanovení VZN obce môže byť fyzickej osobe - podnikateľovi v zmysle § 27b ods. 1 písm. a) zákona o obecnom zriadení uložená pokuta až do výšky 6 638 EUR. Pri fyzickej osobe sa môže jednať v prípade naplnenia znakov skutkovej podstaty určitého priestupku o spáchanie priestupku v zmysle zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch.
Akákoľvek sankcia za porušenie VZN obce, ktoré upravuje podmienky chovu a držania zvierat na území danej obce, nezbavuje inú osobu možnosti (ktorá je obťažovaná alebo výkon jej vlastníckeho práva je ohrozovaný) domáhať sa právnej ochrany v zmysle § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a to podaním zapieracej žaloby (actio negatoria).
Chov hospodárskych zvierat v obciach
Všeobecne záväzné nariadenie obce o podmienkach držania zvierat a ich chovu na území obce, ktoré stanovuje v prípade niektorých zvierat aj ich počet, ako aj vzdialenosť samotného chovu od rodinných domov, súhlas vlastníkov susedných nehnuteľností s chovom hosp. zvierat, povinnosť zabezpečovať ničenie hlodavcov, a pod.
Súd prvej inštancie uviedol, že chovať a držať malé hospodárske zvieratá v počte nad 30 ks je možné len s písomným súhlasom vlastníkov susedných nehnuteľností. Úplný zákaz chovu malých hospodárskych zvierat je v zastavanom území obce v rodinných domoch, bytových domoch pri ktorých pozemok nepresahuje výmeru 500m2. Podmienka sa vzťahuje aj na viacbytové jednoduché stavby na jednu bytovú jednotku. Objekty vrátane výbehov určené na dočasný alebo trvalý chov, držanie zvierat sa umiestnia od uličnej čiary minimálne na 10m, od objektov určených na bývanie minimálne 10 m a minimálne 1m od hranice susednej nehnuteľnosti. Ustanovenie predchádzajúcej vety sa neuplatní, ak s umiestnením objektu, vrátane výbehu, vyjadrí písomný súhlas vlastník nehnuteľnosti, ktorá sa nachádza v kratšej vzdialenosti. Pri prehľadnom oplotení obvodovú stenu výbehu zo strany susedného pozemku konštrukčne vyhotoviť z nepriehľadného materiálu a obvodovú stenu objektu z murovaného materiálu.
Stavby a iné priestory na uskladnenie a likvidáciu exkrementov musia byť vybudované vodotesne a pravidelne vyprázdňované v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi.
Prípadová štúdia: Chov hydiny v Nitre
Krajský súd v Nitre (sp. zn. 5Co/25/2022 z 21. 1.) vyslovuje, že bežným množstvom chovanej hydiny si predstavuje do 10, maximálne 20 kusov hydiny (sliepok a k tomu primeraný počet kohútov). Množstvo hydiny nad 30 kusov by v očiach odvolacieho súdu predstavoval, v podmienkach dediny, chov „väčšieho rozsahu“ bez ohľadu na to, či išlo o chov pre domáce alebo komerčné potreby. Z toho by zároveň plynul amplifikovaný (znásobený, zosilnený) hluk, ktorý by za situácie nedostatočného tlmenia situačnými podmienkami bolo možné označiť za hluk nad mieru primeranú pomerom. To všetko za situácie primeranej rozlohy parciel, na ktorých je hydina chovaná.
tags: #ako #daleko #od #obytnej #zony #mozem