Vysoké ceny potravín sú pre mnohých dôvodom začínať svoj nákup pri regáli so zlacneným tovarom. Iní chcú zase potraviny s končiacou spotrebou zachrániť pred vyhodením a bojovať tak proti plytvaniu. Kým predaj potravín po dátume spotreby (DS) je striktne zakázaný, od 1. 7. 2022 môžu obchody predávať potraviny po dátume minimálnej trvanlivosti (DMT).
Legislatívny rámec a história
Legislatíva upravujúca nakladanie s potravinami po DMT má na Slovensku históriu od roku 2016, kedy bolo schválené darovanie takýchto potravín na charitatívne účely. V roku 2019 bol dokonca prijatý zákon o povinnom darovaní potravín po DMT, no v rámci prvého „Sulíkovho kilečka“ bol zrušený a nahradený existujúcou novelou. Darovať charite ich smú už od roku 2017 vďaka novele zákona o potravinách, ktorú iniciovalo aj občianske združenie.
Novela zákona o potravinách od 1. júla 2022
Od 1. 7. 2022 je účinná novela zákona č. 152/1995 Z. z. o potravinách, ktorá priniesla viaceré dôležité zmeny. Medzi ne môžeme zaradiť zákaz používania potravín, ktorým uplynul dátum minimálnej trvanlivosti ako zložiek pri výrobe potravín, a umožnenie predaja potravín po uplynutí dátumu minimálnej trvanlivosti.
Podľa tejto novely môže každý obchodník za zníženú cenu predávať potraviny po dátume minimálnej trvanlivosti v prípade, že sú bezpečné a že ich bude predávať výhradne vo svojich fyzických prevádzkach, oddelene od ostatných potravín, za zníženú cenu, len konečnému spotrebiteľovi, a to najviac 45 dní od uplynutia DMT. Potraviny musia byť zreteľne označené informáciou, že ide o potraviny, ktorým uplynul dátum minimálnej trvanlivosti, upozornením na skutočnosť, že chuťové alebo výživové parametre môžu byť zmenené, a informáciou o poslednom znížení predajnej ceny.
Novela pôvodne nerátala s tým, že by táto zmena mohla znevýhodniť charitatívne organizácie, ktoré sú užívateľmi potravinovej pomoci a distribuujú ju ľuďom v núdzi. Na Slovensku je ako výdajňa potravín po dátume minimálnej trvanlivosti aktuálne registrovaných 52 charitatívnych organizácií vrátane sociálnych výdajní. Po debate sa preto pôvodné znenie rozšírilo pre prevádzkovateľov s predajnou plochou nad 400 m², ktorí takéto potraviny musia prednostne ponúknuť najmenej 1 charite. Napriek počiatočným debatám zainteresovaných strán ohľadom bezpečnosti, zodpovednosti či znevýhodňovania charít sa nakoniec podarilo uzákoniť znenie, na ktorom sa zhodli všetci.
Konferencia ONE 2022: Rozhovor so Sangeetou Khareovou, Úrad pre kontrolu potravín a liečiv USA
Rozdiel medzi dátumom minimálnej trvanlivosti a dátumom spotreby
Je dôležité rozlišovať medzi dátumom spotreby a dátumom minimálnej trvanlivosti potravín:
- Dátum minimálnej trvanlivosti (DMT): Znamená dátum, do ktorého si potravina, ak je riadne skladovaná, uchová svoje špecifické vlastnosti (napr. svoju predpokladanú kvalitu). Potravina by si mala udržať svoju textúru, vôňu i chuť. Typicky sa uvádza na obale mrazených, konzervovaných a iných trvanlivých potravín (napr. vajcia akéhokoľvek vtáčieho druhu a mäsové konzervy). Hoci po tomto termíne môže potravina stratiť špecifické vlastnosti, stále nemusí byť zdraviu škodlivá, ak sú dodržané podmienky jej skladovania a obal je nepoškodený.
- Dátum spotreby alebo použiteľnosti („spotrebujte do“): Stanovuje dobu, dokedy je zaručená zdravotná bezpečnosť rýchlo kaziacich sa potravín. Typicky sa s takýmto označením stretnete pri rybách, mäse a výrobkoch z chladiaceho pultu. Po uplynutí dátumu spotreby sa výrobky nesmú ďalej predávať, a to ani so zľavou či s upozornením, pretože potravina po dátume spotreby nie je zo zdravotného hľadiska bezpečná.
Niektoré potraviny nie sú vyznačené dátumom spotreby či minimálnej trvanlivosti. Ide najmä o čerstvú zeleninu a ovocie, ale aj víno, soľ či ocot. Pri týchto potravinách nemá výrobca povinnosť časovo dátum použiteľnosti ohraničiť. To však, samozrejme, neznamená, že sa výrobok nemôže pokaziť, a preto je dobré si kvalitu tovaru overiť vlastnými zmyslami.
Reakcie obchodných reťazcov
Z odpovedí oslovených reťazcov jasne vyplynulo, že všetky reťazce novelu a špecificky predaj potravín po DMT vítajú bez výhrad. Napriek tomu potraviny po DMT na predaj nenájdete ani v jednom z oslovených reťazcov. Dôvod má spoločného menovateľa - darovanie na charitatívne účely.
Spoločnosť LIDL a BILLA jasne uviedli, že predaj potravín po DMT neplánujú ani v budúcnosti. Tesco sa ich „zatiaľ“ nechystá predávať a Kaufland sa odvoláva na to, že u nich prípad odmietnutia charitou ešte nenastal.
Množstvo nepredaných potravín po DMT
Koľko z vyradených potravín tvoria tie po dátume minimálnej trvanlivosti nie je úplne zrejmé. Reťazce buď týmito údajmi nedisponujú, alebo dáta o nepredaných potravinách odmietajú zverejňovať. Odpoveď na túto otázku poskytlo len Tesco (ktoré stále ako jediný supermarket zverejňuje svoje dáta o potravinovom odpade). Zvyškové potraviny po DMT tu tvoria necelé 2 % z celkových potravinových prebytkov vhodných na ľudskú spotrebu. Podľa spoločnosti LIDL potravín po uplynutí dátumu minimálnej trvanlivosti ostáva len minimálne množstvo, nakoľko sa zväčša stihnú predať.
Kým darovanie potravín s DMT riešime už viac než 6 rokov, je zrejmé, že tvoria len mizivé percento prebytkov. Naopak, ako problémové je vnímané darovanie čerstvých potravín bez obalu, teda ovocia, zeleniny, chleba a pečiva. Dôvodom sú chýbajúce usmernenia o tom, za akých podmienok ich obchody môžu darovať na ľudskú spotrebu. „Celkovo ale pre právnu istotu potrebujeme jasne zadefinovať, či a za akých podmienok môže prísť k darovaniu týchto produktov. Keďže ide o produkty, kde neustále prebieha biologický proces, tak by bolo vhodné v prípade, že ich obchodník označí na darovanie, aby nepodliehali sankciám zo strany Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy (…) keďže potraviny, kde prebieha biologický proces, sa môžu kvalitatívne zmeniť do doby, kým si ich prevezme charita.“ Bolo by ďalej na posúdení charity, či si tieto potraviny prevezme.
Pozrime sa na vyjadrenia niektorých obchodných reťazcov a ich postoj k predaju potravín po DMT:
Lidl:
- Predaj potravín po DMT neplánujú ani v budúcnosti.
- Potravín po uplynutí DMT ostáva len minimálne množstvo, nakoľko sa zväčša stihnú predať.
Billa:
- Predaj potravín po DMT neplánujú ani v budúcnosti.
Tesco:
- Zatiaľ sa nechystajú predávať potraviny po DMT.
- Zvyškové potraviny po DMT tvoria necelé 2 % z celkových potravinových prebytkov vhodných na ľudskú spotrebu.
- Používajú aplikáciu FoodCloud, ktorá pomáha rýchlejšie prepájať obchody s organizáciami, prostredníctvom ktorých sa zefektívňuje darovanie tovaru.
Kaufland:
- Odvoláva sa na to, že u nich prípad odmietnutia charitou ešte nenastal.
Spotrebiteľská opatrnosť a kontrola
Spotrebiteľská organizácia dTest upozorňuje, že potraviny po dátume minimálnej trvanlivosti môžu zmeniť pôvodnú chuť, vôňu či konzistenciu, no zdraviu nemusia nijako ublížiť. Ide o prípady, keď sa výrobok skladuje v odporúčaných podmienkach a nemá porušený ochranný obal.
Dôležitosť prvotnej kontroly kupujúcim
„Spotrebitelia môžu veľakrát naraziť u niektorých predajcov na zľavnené potraviny, ktoré sú po dátume minimálnej trvanlivosti. Predajca však musí takýto tovar ponúkať oddelene od ostatného a musí spotrebiteľa upozorniť, že je po dátume minimálnej trvanlivosti,“ priblížila riaditeľka organizácie Eduarda Hekšová.
Výrobok po uplynutí dátumu minimálnej trvanlivosti je však potrebné skontrolovať, najmä pomocou zmyslov. Všímať si treba, či nie je nafúknutý obal, či nemá tovar príznaky plesnivenia, prípadne akú má konzistenciu, vôňu či chuť. „Pokiaľ sa všetko zdá v poriadku, malo by byť bezpečné potravinu skonzumovať,“ doplnila organizácia.
Hekšová vysvetlila, že každý výrobok môže mať odlišný dátum minimálnej trvanlivosti. „Ovsené vločky neodporúčame skladovať dlhšie ako dva mesiace po uplynutí dátumu minimálnej trvanlivosti. Naopak, cestoviny, múka či ryža vydržia bez rizika pre vaše zdravie až rok po uplynutí dátumu minimálnej trvanlivosti,“ povedala. Jogurt v chladničke možno podľa nej zjesť aj päť dní po uplynutí dátumu.
Medzinárodné porovnanie a budúcnosť
Slovensko je v darovaní potravín stále na chvoste krajín EÚ. Zatiaľ čo vo Francúzsku je pre veľké firmy povinné darovanie vareného jedla, pre Slovensko je to tabu. Komplexné usmernenie pre darovanie jedla má väčšina krajín EÚ vrátane Českej republiky či dokonca Maďarska, kde sa za určitých podmienok môže darovať aj varené jedlo. V Holandsku fungujú siete sociálnych potravín, kde si ľudia žijúci pod hranicou chudoby môžu nakúpiť výrazne zlacnené jedlo za „vlastné“, čo je jeden z predpokladov pre dôstojný život. V Taliansku funguje napríklad právo dobrého samaritána, čo znamená, že je darcovská organizácia zbavená trestno-právnej zodpovednosti pri prípadnom ublížení na zdraví. V Dánsku existujú diskontné obchody s potravinami po exspirácii. V Belgicku prevádzkuje Potravinová banka veľké distribučné centrum len pre ovocie a zeleninu. Vo väčšine štátov EÚ sú aktívne a dobre fungujú dopredajové aplikácie ako Too good to go či Nesnězeno. Na Slovensku máme už 3-4 takéto nevydarené iniciatívy.
Systém ochrany potravinovej bezpečnosti štátu
Parlament odobril aj pozmeňujúci návrh poslanca Martina Fecka (OĽANO), ktorý navrhol systém ochrany potravinovej bezpečnosti štátu. Na základe neho bude môcť agrorezort určiť zoznam poľnohospodárskych a potravinárskych komodít, ako aj kritickú hodnotu ich skladových zásob, ktoré treba na zabezpečenie potravinovej sebestačnosti Slovenska.
Podnikatelia, ktorí umiestňujú určené komodity na trh, budú musieť dvakrát ročne - k 31. júlu a k 31. decembru - elektronicky oznámiť ministerstvu pôdohospodárstva stav svojich skladových zásob. Rovnako obmedzia vývozy komodít zo Slovenska v množstve viac ako 400 ton za mesiac. Fyzická alebo právnická osoba to bude musieť oznámiť agrorezortu. Ak tak neurobí alebo uvedie nesprávne údaje, bude mu hroziť pokuta vo výške od 100 do 20 000 eur.
Predaj potravín na diaľku a kontrolné nákupy
V súvislosti s ponukou potravín na predaj prostredníctvom sociálnych sietí upozorňuje Štátna veterinárna a potravinová správa SR na povinnosti predajcov potravín prostredníctvom predaja na diaľku. Každý prevádzkovateľ, vrátane prevádzkovateľa predaja na diaľku, musí oznámiť príslušnému orgánu úradnej kontroly potravín každú prevádzkareň podliehajúcu jeho kontrole, ktorá vykonáva činnosť na akomkoľvek stupni výroby, spracúvania a distribúcie potravín na účely registrácie. Za nesplnenie registračnej povinnosti môže byť uložená pokuta vo výške od 100 do 100 000 eur.
Všetci výrobcovia, distribútori a predajcovia potravín (vrátane predaja na diaľku) musia dodržiavať platné ustanovenia legislatívy, vzťahujúce sa na bezpečnosť a vysledovateľnosť potravín, kvalitu potravín, hygienu a tiež označovanie potravín povinnými údajmi (takmer všetky povinné údaje, ako je napríklad názov výrobku, jeho zloženie vrátane zvýraznenia alergénov, adresa prevádzkovateľa a ďalšie pritom musia byť k dispozícii už pri ponuke potraviny a všetky, vrátane dátumu minimálnej trvanlivosti a dátumu spotreby priamo pri dodaní výrobkov).
Úradnou kontrolou sa preveruje, či si prevádzkovateľ splnil oznamovaciu povinnosť podľa zákona o potravinách. V prípade zistených nedostatkov je začaté správne konanie, udelená pokuta a opatrenia na odstránenie nedostatkov. Podľa § 20 zákona o potravinách je orgán úradnej kontroly potravín pri kontrole predaja na diaľku oprávnený vykonávať kontrolný nákup potravín. Primárne sa kontrolné nákupy vykonávajú pri podnetoch a opodstatnenom podozrení na potravinovú bezpečnosť ponúkaných potravín so zameraním aj na potraviny, ktoré nie sú pôvodom zo Slovenska, alebo pri ktorých vzniká podozrenie v súvislosti s ich zložením, označením či informáciami uvedenými na webovej stránke.
tags: #ako #predavat #jedlo #po #zaruke