Písomné maturity sú v plnom prúde, podávanie prihlášok na vysoké školy tiež. To dokonca v niektorých prípadoch už aj skončilo, a to znamená jediné - prijímačky sa blížia. Prijímacie konanie na vysokú školu môže vzbudzovať stres a neistotu, akonáhle sa však zorientuješ, čo je všetko potrebné, nebude to už zďaleka taký strašiak. Nástupu na vysokú školu sa častokrát hovorí aj nová etapa života a aj keď sa to môže zdať, ako klišé, niečo na tom predsa bude. Vysoká škola a život popri nej sa u väčšiny študentov zmení v mnohých ohľadoch v porovnaní s tým na strednej škole. Pre mnohých to je šok alebo zmena, s ktorou sa môžu vyrovnávať aj dlhší čas. Začiatok vysokej školy je jedným z najväčších životných míľnikov. Pre mnohých znamená nielen zmenu školy, ale aj presťahovanie do nového mesta, odchod z rodinného prostredia a nástup úplne iného režimu učenia. Namiesto pevného rozvrhu stredoškoláka zrazu čakajú prednášky, ktoré nikto nekontroluje, semináre, ktoré vyžadujú vlastnú prípravu, a skúškové obdobie, v ktorom je všetko na vás. Nie je preto prekvapením, že prvé týždne môžu pôsobiť ako šok. Nástup do prvého ročníka akejkoľvek školy je vždy krokom do niečoho nového a nástup na vysokú školu môže byť tou najväčšou zmenou z nich. Okrem toho, že to prináša veľa nových skúseností, zážitkov a dobrodružstiev, je to aj veľká skúška a tréning samostatnosti. Pokiaľ ide o štúdium, je dôležité si uvedomiť, že vysoká škola je iná ako stredná škola. Na strednej škole chodíš do školy každý deň, s pevným rozvrhom a hodinami trvajúcimi 45 minút. Na vysokej škole sa vyučovanie môže konať kedykoľvek od 7:00 až do 21:00 a po prvom ročníku môžu byť aj dni, kedy vyučovanie nemáš vôbec. Vyučovanie väčšinou prebieha v 2 hodinových blokoch (2×50 minút) bez prestávky. Počas semestra ťa čakajú zadania, zápočty a na záver veľké skúšky alebo veľké zadania. Je možné, že predmet to má nastavené tak, že ak zo zápočtu dostaneš napr. menej ako 5 bodov, tak už nemáš šancu predmet urobiť a rovno si ho môžeš odpísať (vzdať to) a skúsiť šťastie ďalší rok. Nie je to veľká tragédia, deje sa to pomerne bežne. Podstata predmetu sa oproti strednej škole veľmi nemení. Na predmete sa preberá vždy nejaký jeden celok, z ktorého sa na každej prednáške odprednáša (odučí) časť. Predmety sa väčšinou skladajú z prednášky a cvičenia. Na prednáške učiteľ vysvetľuje učivo, sem tam počíta príklad alebo programuje, často s využitím prezentácie. Na strednej škole nás učiteľky strašili, že sa máme naučiť rýchlo a dobre písať poznámky, pretože “Na výške na vás nikto čakať nebude!”. Na vysokej škole to nie je úplne tak, a pokiaľ nestíhate, môžete poprosiť prednášajúceho o zopakovanie. Prednášky navyše väčšinou nie sú povinné. Cvičenia slúžia na precvičenie témy odprednášanej na prednáške. Na matematických predmetoch sa na cvičení počítajú príklady, niekedy sami, inokedy študenti k tabuli. Na programovacích predmetoch sa programujú krátke úlohy alebo väčšie zadania. Zadania sú väčšie domáce úlohy, ktoré zaberú čas a sú hodnotené. Zápočty sú písomky, testy alebo zadania, ktoré treba urobiť počas semestra na overenie vedomostí. Skúšky sa konajú na konci semestra, sú rozsiahlejšie ako zápočty a píšu sa z celého semestra. Vo všeobecnosti platí, že za semester sa dá z každého predmetu získať 100 bodov. Na základnú a strednú školu musíš chodiť, na vysokej škole je to dobrovoľné. Prednášky nie sú vždy povinné, cvičenia sa mi zdá, že boli vždy povinné. Veľmi málo ľudí vie, čo od vysokej školy očakávať, ale predsa len to nakoniec zvládnu. V našom ročníku náš začínalo 300 a Bc. skončilo asi 130. Dovolím si však tvrdiť, že každý kto chcel a snažil sa tú školu nakoniec aj dal. Pre niektorých študentov je cieľom len vysokú školu absolvovať, získať titul a nájsť si dobre platenú prácu. No mnohým študentom záleží aj na tom, aby školu ukončili úspešne a aby sa aj skutočne niečo naučili. Dávno je už zistené, že mozog lepšie reaguje na učenie, ktoré je rozložené v čase než na bifľovanie sa raz začas. Mozog si tiež lepšie pamätá, keď namiesto neustáleho opakovania sa človek snaží spomenúť si na informácie pomocou dávania si otázok. Taktiež je vhodné učiť sa informácie pomocou asociácií za pomoci mnemotechnických pomôcok. Všetky potrebné stratégie a zvyky si môžete osvojiť.
Príprava na prijímacie konanie
Mnohé školy vyžadujú od uchádzačov, aby absolvovali ich vlastné testy z rôznych predmetov či ústne pohovory, či dokonca ich kombináciu. Priprav sa na ústne pohovory: Precvič si odpovede na bežné otázky, obleč sa formálne a buď sebavedomý, ale nie príliš. Dobrým pomocníkom môže byť aj niekto z tvojho okolia. Popíš mu, na aký pohovor sa potrebuješ pripraviť, on si pripraví otázky a ty si budeš trénovať odpovede na ne. V niektorých prípadoch sa na vysokú školu môžeš dostať aj bez skúšok. Podmienky sa líšia. Niektoré školy vyžadujú splnenie prísnych podmienok, v niektorých môže stačiť doložiť maturitné vysvedčenie. Niektoré školy môžu dávať svojich uchádzačom možnosť zvýšiť šance na úspech pri prijímacích skúškach rôznymi spôsobmi. Príprava na prijímacie skúšky si vyžaduje čas a úsilie, ale s trochou snahy a vytrvalosti to zvládneš. Neboj sa a ver si! No a prišiel čas na lámanie chleba. Ide o malú brožúru školskej publikácie, kde máš napísané, čo by na teste malo byť. Veľa ľudí robí jednu veľkú chybu na pohovore: správa sa príliš skromne. Životopis je len formalitou, ktorá ťa nemusí znepokojovať. Ak si sa fakt dobre učil je to samozrejme len plusom. To znamená, že ak ideš na medicínu - biológia a chémia je pre teba dosť dôležitá. Technická fakulta? Matematika, fyzika. Najjednoduchšia súčasť prípravy na VŠ, no mnohým spôsobuje problémy. Nevedia, čo napísať, čo nie, zbytočne sa kvôli tomu stresujú a odvádza to ich pozornosť od skutočne dôležitých súčastí prípravy pred VŠ. Zamysli sa, organizuješ prijímacie pohovory na VŠ, prihlási sa ti tam 1500 ľudí a ty od každého žiadaš CV. Nebudeš! Aby sme ti to uľahčili už totálne, môžeš si stiahnuť jednoduchú šablónu, ktorú si upravíš podľa seba a zašleš na VŠ.
Život na vysokej škole: Nové prostredie a výzvy
Najväčšou a najčastejšou zmenou je asi ubytovanie a s ním spojené sťahovanie sa. Keďže väčšina žiakov študuje na strednej škole v blízkosti domova, býva vysoká škola prvou skúsenosťou s ubytovaním mimo domu. To jednak znamená zdanlivo menšiu kontrolu rodičov, ale najmä väčšiu zodpovednosť na samotnom študentovi. V prípade ubytovania na internáte, to môže byť pomyselný strašiak, ale prípadný prvotný šok po pár dňoch pominie a nové ubytovanie sa stane druhým domov. Na túto zmenu je však dobré pripraviť sa vopred, a to najmä psychicky. Len v málo prípadoch sa dajú internáty a internátne izby prirovnať k tým hotelovým, a na to je dobré myslieť. Internátna izba má študentovi pokryť základné potreby vo forme postele, sprchy a priestoru na učenie. Častým bonusom býva práve dobrý spolubývajúci či spolubývajúca. Pokiaľ máš kamarátov alebo známych, o ktorých vieš, že budú bývať na rovnakom internáte, dá sa častokrát dohodnúť s ubytovacou kanceláriou, aby vám priradili spoločnú izbu. Dobré však je, nenechávať si to až príchod na internát, ale kontaktovať ich vopred s takouto požiadavkou. Na niektorých internátoch môžu takzvané lepšie bloky či izby, ale pre neubytovaného to môže byť ťažké posúdiť. Čo každý považuje za lepšie je síce veľmi individuálne, ale pokiaľ má niekto napríklad preferenciu kúpeľní na izbe namiesto tých na chodbe a pri rezervácii sa nedá táto možnosť zvoliť, môžeš sa informovať v rôznych skupinách (najčastejšie na FB), kde sa združujú už ubytovaní študenti a vieš ti poradiť, o ktorú izbu si máš žiadať. Pokiaľ si nemôžeš vybrať priamo v systéme, stojí za to opýtať sa znova na ubytovacej kancelárii. Okrem ubytovania bývajú veľkou zmenou aj ľudia, či noví spolužiaci. Jednotlivé fakulty či študijné programy organizujú pre svojich nových študentov spoločné stretnutie, či “zoznamovák”, ktorý býva prvou príležitosťou, kde sa zoznámiť. Výhodou toho býva práve to, že väčšina ľudí sa nepozná a teda všetci sú na jednej lodi, odkázaní na zoznámenie sa. Pokiaľ máte spoločnú skupinu či iný komunikačný kanál, je dobré byť jeho súčasťou, aby ti nikdy nič neuniklo. Máte možnosť využiť ubytovanie poskytnuté vašou vysokou školou alebo zvoliť podnájom. Na internáte zažijete viac zábavy a interakcie s inými študentami, čo posilní vašu socializáciu. Nevýhodou je množstvo aktivít, ktoré vás môžu od pokojného študovania odrádzať. Či si vyberiete jednu alebo druhú možnosť, je dobré ubytovanie riešiť v predstihu. Najlepšie podnájmy sa „vychytajú“ veľmi skoro. ISIC, preukaz do knižnice, či na MHD je dobré riešiť v predstihu. Informujte sa na svojom študijnom oddelení, či a kedy je možnosť si tieto preukazy vybaviť skôr, ako začne oficiálne semester, kedy študijné oddelenia praskajú vo švíkoch. Pred nástupom na vysokú školu by ste mali byť pomerne samostatní. Naučte sa základy prania, varenia a nakupovania potravín. Taktiež je užitočné vedieť ako riadiť svoje financie, najmä ak budete bývať mimo domova.
Efektívne učenie a organizácia štúdia
Okrem toho, že každý predmet má svoje prednášky a cvičenia, je dôležité si uvedomiť, že na vysokej škole sú ešte dôležitejším zdrojom informácií knihy, skriptá či iná (ne)povinná literatúra. Preto je jednak dôležité zaznamenávať si informácie z prednášok, ale zároveň ich čerpať aj z iných zdrojov, keďže nie všetko, čo budú vyučujúci vyžadovať, je súčasťou prednášok, ale je úlohou každého si to samostatne naštudovať. Kde ale zohnať tieto zdroje? Najlepšou možnosťou je, pokiaľ univerzita má vlastné skriptá či vyučujúci poskytne presný zoznam literatúry, ktorej znalosť bude vyžadovať. Informácie o tom, čo je dobré si zabezpečiť ešte pred začiatkom semestra dostávajú prváci aj na spomínaných zoznamovacích kurzoch alebo práve od starších spolužiakov. Neváhajte sa po povinnej či odporúčanej literatúre obzrieť v antikvariáte učebníc. Investujte čas do organizácie svojich študijných materiálov. Zaobstarajte si písacie potreby, kúpte si notebook a vytvorte si systém na udržiavanie prehľadu o prednáškach, úlohách a termínoch skúšok. Ceny notebookov môžu byť záťažou v čase, kedy je potrebné platiť aj iné poplatky, preto sa v dostatočnom predstihu popozerajte po overených predajcoch repasovaných notebookov, ktorí poskytujú dokonca záruku 2 roky na laptopy. Zároveň tým pomôžete planéte, pretože dávate druhú šancu v podstate bezproblémovému produktu. Sloboda na vysokej škole láka - nikto vás nenúti chodiť na prednášky či učiť sa priebežne. Práve tu však veľa študentov narazí: rýchlo sa vytvorí návyk nočných maratónov a prespávania dňa. Skúste si nastaviť jednoduchý režim - chodiť spať v podobnom čase, pravidelne jesť a venovať sa pohybu. Naplánujte si každý deň a plán dodržiavajte. Plánovanie je kľúčom k úspechu. Ak vaše dni nie sú zorganizované, stratíte veľa času premýšľaním nad tým, čo urobiť ďalej, s ktorou úlohou začať a podobne. Robte si na každý deň zoznam úloh, ktoré treba vykonať a pred spánkom si kontrolujte, čo z toho sa vám podarilo naplniť. A nezabudnite aj na ciele. Keď viete, čo máte urobiť, tak sa vám to bude robiť ľahšie i rýchlejšie. Dobrá príprava a plánovanie je kľúčom k ušetreniu nejakého času. Niektorí ľudia strávia príliš veľa času rannou prípravou do školy, robením raňajok a hľadaním vecí. Avšak polovicu z týchto vecí si môžete spraviť už večer a ušetriť si ráno množstvo času. Mnohí študenti už dávno zistili, že najlepším liekom na úzkosť je, napísať si každý večer pred spaním rozvrh toho, čo a kedy budú robiť na druhý deň. Bez plánovania vlastného života existuje veľké riziko, že stratíte veľa času zbytočne, že budete robiť veci, ktoré pre vás nie sú vôbec dôležité a nevyhnutné. Plánovanie je teda veľmi dôležité už len preto, aby ste si mohli postupne napĺňať svoje sny počas vysokoškolského štúdia. Dnes už veľké množstvo výskumov potvrdzuje, že premyslené plánovanie predstavuje predchádzanie chaosu a pomáha aj v ďalších oblastiach: znižuje stres, zvyšuje produktivitu, pomáha predchádzať chybám, zabezpečuje viac voľného času, chráni pred plytvaním času. Nerobte veľa vecí naraz. Pracovať na mnohých projektoch môže byť veľkou výzvou, ak však máte veľa úloh a chcete ich spraviť správne, nerobte ich všetky naraz. Môžete na niečo zabudnúť, spravíte chyby, nepodarí sa vám dostať z vás to najlepšie. Venujte sa naraz iba jednej, maximálne dvom úlohám a urobte ich najlepšie, ako viete. Dajte si tiež pozor na rozptyľovanie. Rozptýlenia vám bránia spraviť veci rýchlo a poriadne. Ak by ste sa ocitli v uzavretej miestnosti a okolo vás by nebolo nič iba vaša úloha, urobili by ste ju veľmi rýchlo. A preto, vyhraďte si počas dňa aspoň dve - tri hodiny, kedy nemôžete byť nikým rušení. Vypnite si zvonenie na telefóne, zavrite všetky nepotrebné webové stránky a pustite sa do práce. Systematicky študujte. Ak ste sa už rozhodli študovať, máte stanovený cieľ, tak začnite štúdium brať vážne. Ja viem, že na každom kroku na vás číha množstvo lákadiel, ktoré vás chcú odviesť o vašej cesty. Na porovnanie, priemerný študent míňa 50% času v škole surfovaním na internete, zbytočnou komunikáciou takmer o ničom, denným snívaním a inými rozptýleniami. Ak dokážete zmierniť tieto aktivity, tak môžete okamžite niekoľkonásobne zvýšiť vašu produktivitu a dokončiť viac úloh za menej času. Využite čas v škole na maximum. Pýtajte sa na veľa vecí učiteľov, robte rôzne aktivity a projekty navyše, buďte aktívni. Veľa sa naučíte a tiež si vás obľúbia učitelia, čo nikdy nie je na zahodenie. A urobte aj doma niečo navyše. Ak vám môžem poradiť, čítajte aspoň pol hodinu denne z kníh. Zistilo sa, že mozog ľudí, ktorí čítajú, je štruktúrovaný ináč ako mozog tých, ktorí nečítajú. Čítanie z papierovej knihy dochádza k hlbokému čítaniu, ktoré pohltí celého človeka a viac sa rozvíja nielen jeho poznanie, ale aj emocionalita a duchovný rozvoj. Čítanie z displejov spôsobuje povrchnosť pri čítaní. Predtým sa do látky „prenikalo“, dnes sa namiesto toho po sieti „surfuje“. A ak teda nechcete vôbec čítať z kníh, zbytočne nesurfujte na internete.
Starostlivosť o seba a duševné zdravie
Ak sa sami o seba nepostaráte, nikto sa o vás starať nebude. Myslite na svoje psychické i fyzické zdravie. Naučte sa relaxovať a snažte sa aspoň občas športovať. Zamyslite sa aj nad tým, čo jete. To, čo si dávate do tela, môže mať obrovský vplyv na vašu náladu a hladinu energie počas celého dňa. Jedzte viac omega-3 mastných kyselín, aby ste zvýšili svoju náladu. Pite alkohol s mierou. Mnohí študenti počas skúškového obdobia trpia nespavosťou, výkyvmi telesnej hmotnosti, stresom, problémami so žalúdkom a podobne. Aj rôzne vitamíny a minerály vám môžu pomôcť. Vitamín B1 zlepšuje náladu, ale najmä pomáha pri premieňaní cukrov na energiu. Taktiež prispieva k rovnováhe nervového systému, srdca a pečene. Ak ho má človek nedostatok, môže mu spôsobiť oslabenie pamäti či zvýšenú precitlivenosť. Ak vám chýba energia, pomôže vám ju doplniť vitamín B6, ktorý pozitívne ovplyvňuje chuť do jedla. Ak vám chýba, prejavuje sa tak, že budete zrejme nervózni a podráždení. Nájsť ho môžete v rybách, banánoch, orechoch, kukurici, sóji či zemiakoch. Vitamín B12- ako jediný vitamín obsahuje aj kov kobalt. Nájdete ho v rybách, vo vajciach, v mlieku a mäse. Vitamín E - podobne ako ginko pôsobí ako antioxidant a vychytáva voľné radikály. Ginko má veľmi dobré účinky na pamäť a lepšie myslenie. Okrem iného výskumy dokazujú, že ginko môže pozitívne pôsobiť na osoby, ktoré trpia prejavmi úzkosti. Ginko obsahuje vysoké množstvo antioxidantov, ktoré napomáhajú k stimulovaniu nervového systému. Dôležité je však vedieť, že užitím napríklad niekoľkých tabletiek, sa vám pamäť hneď nezlepší. Lecitín je látka, ktorá dokáže pozitívne ovplyvniť intenzitu myslenia. Kde ho môžeme nájsť? Lecitín sa nachádza sa napríklad v rybách, pšenici, vajciach či v sóji. Okrem iného má pozitívne účinky na vysoký cholesterol, znižuje krvný tlak či urýchľuje regeneráciu. Ak chcete uspieť na vysokej škole, musíte sa o seba postarať. Mnohé vysoké školy ponúkajú poradenské centrá, psychologickú pomoc či tutoriálne programy. Ak sa cítite stratení alebo preťažení, neváhajte ich využiť - nie je to prejav slabosti, ale zodpovednosti voči sebe. Najdôležitejšie je uvedomiť si, že adaptácia potrebuje čas. Nie je nutné mať hneď prvý mesiac pocit, že máte všetko pod kontrolou. Dajte si priestor spoznať nový systém, ľudí aj seba samého v novej situácii.
How to Manage Stress as a Student
Prevezmite zodpovednosť za svoje vysokoškolské štúdium. Úspešní ľudia majú svoj vlastný štýl myslenia, používajú vlastné princípy a techniky. Sú sami sebou, idú za tým, čo si vytýčia ako cieľ. Mnoho psychológov tiež hovorí, že sebamotivácia je vlastne jediný druh skutočnej motivácie. Ani jeden motivátor či osobný tréner nemôže človeka priviesť k úspechu, ak človek sám nechce. Je možné, že človek môže človeka povzbudiť, ukázať mu cestu, ale reálne kroky musíte urobiť sami za seba. Preto je tak dôležité vedieť motivovať samých seba. Aj napriek tomuto poznaniu niektorí ľudia akoby stále túžili mať vedľa seba niekoho, kto im bude neustále vravieť, čo majú robiť, ako to majú robiť a kde majú smerovať. Toto však nie je tá najsprávnejšia cesta. Človek musí prevziať zodpovednosť za svoj život. Až vtedy, keď presne vie, kde chce smerovať, dokáže sa aj motivovať. A preto je tak veľmi potrebné sebapoznávanie už od raného detstva. Totiž všetko, čo robíte, by malo mať nejaký reálny motív alebo dôvod, malo by vychádzať z potrieb, ktoré hlboko v sebe cítite. Keď sa sústredíte na nadšenie z objavovania, zlepšovanie, skúmanie a experimentovanie, dodáte tým palivo aj vašej motivácii. Ak sa sústredíte na výsledky, motivácia bude slabá. Ak narazíte na problém, postupne sa stratí. Preto kľúčom je sústredenie sa na cestu a nie na cieľ. Premýšľajte nad tým, čo nové sa v procese učíte a ako sa môžete zlepšiť. Najťažšie to majú tí študenti, ktorí študujú len kvôli nejakému titulu. Úžasné je študovať veci, ktoré vás skutočne bavia. Súčasťou prevzatia zodpovednosti na univerzite je aj pozorné čítanie a pochopenie všetkých pravidiel a nariadení, čo musíte urobiť, aby ste postupne prechádzali z ročníka do ročníka. Všetky požiadavky bývajú väčšinou napísané na webovej stránke alebo v nejakej študentskej príručke. Univerzitní administrátori majú malý súcit so študentmi, ktorí nesplnili požiadavky, pretože „o nich nevedeli“. Jednou z výhod skorého pochopenia požiadaviek je, že zistíte, že máte väčšiu slobodu, ako ste si mysleli. Väčšina kurzov, ktoré absolvujete, je vaša vlastná voľba.
Majte jasno v tom, čo chcete na univerzite získať. Mnohí študenti idú na univerzitu bez toho, aby sa dlho zamýšľali nad tým, že prečo to robia. Výber školy skutočne patrí k témam, nad ktorými by ste sa mali hlboko zamyslieť. Univerzita si vyžaduje obrovské výdavky, čas a energiu. Zaťažuje rodinný rozpočet a často vyžaduje aj od študentov množstvo brigád, aby si dokázali štúdium zaplatiť. Ale aj napriek tejto realite, mnohí študenti si vyberajú školu náhodne alebo pod vplyvom okolia, kamarátov, spolužiakov a nie podľa vlastného presvedčenia. Niektorým študentom je jedno, ktorú školu ukončia, potrebujú len titul, pretože vychádzajú z presvedčenia, že vysokú školu je potrebné v dnešnej dobe ukončiť, lebo bez nej sa jednoducho žiť nedá. Keď človek nie je presvedčený na sto percent, že chce niečo konkrétne robiť, je potrebné si najprv vyskúšať prácu v odbore, aspoň formou brigády na pár dní, kým začnete určitý odbor študovať. Ak vás brigáda presvedčí, že ide o správny výber, tak začnite študovať na vysokej škole. Možno chcete ísť na vysokú školu preto, lebo všetci vo vašej sociálnej skupine idú. Alebo preto, že to od vás rodičia očakávajú a ak to neurobíte, budú sklamaní. Alebo preto, že to považujete za vrchol rebríčka, po ktorom ste od škôlky usilovne stúpali. Ak je niektorý z týchto dôvodov vaším hlavným dôvodom, tak si to všetko ešte raz poriadne premyslite. Vysokoškolskí pedagógovia zistili, že študenti, ktorí z univerzity vyťažia maximum, sú tí, ktorí majú dobrý dôvod tam byť.
tags: #ako #sa #pripravit #na #vysoku #skolu