Kukurica siata (Zea mays ssp. mays) je kultúrna plodina, ktorú poznáte. Zlatistý plod, ktorý svojou vôňou a chuťou priláka nielen každé dieťa, ale rovnako aj dospelých ľudí. Zrnká usporiadané do radov nám zaženú hlad a pokropené soľou sa svojou chuťou nedajú s ničím porovnať. Môžete ju konzumovať varenú alebo grilovanú, alebo veľmi obľúbenú v podobe zaváranej kukurice v sladkom náleve.
Hoci sa o kukurici často hovorí ako o zelenine, ide o obilninu, uvádza na svojej stránke Regionálny úrad verejného zdravotníctva Bratislava (RÚVZ BA). Kukurica je všestranná plodina. Zrná, respektíve ich zložky, sa dajú nájsť vo všetkom - od lepidiel po majonézu a od piva po papierové plienky. V mnohých krajinách poľnohospodári zvyčajne pestujú hybridy kukurice, keďže prinášajú väčšiu úrodu.
Dôležité je rozlišovať medzi konzumnou kukuricou a kukuricou určenou na kŕmenie zvierat alebo na výrobu energie v bioelektrárňach. Preto nakupujte kukuricu na trhoch s ovocím a zeleninou alebo si túto úžasnú plodinu vypestujte doma.
História a pôvod kukurice
Kukuricu domestikovali Indiáni a stala sa kultúrnou plodinou. Jej rodiskom je miesto medzi Mexikom a Peru. Kukurica sa postupne vyvíjala z divorastúcich foriem tejto rastliny. Kukurica, ako ju poznáme dnes, by vôbec neexistovala, keby ju nevyvinuli ľudia. Je to ľudský vynález, keďže rastlina inak v prírode neexistovala. Vedci sa domnievajú, že ľudia žijúci v strednom Mexiku vyvinuli kukuricu najmenej pred 7000 rokmi.
Je to veľmi zaujímavá forma spoznávania, pretože dodnes nie sú známe formy vývoja tejto rastliny, ktoré by vyplnili priestor medzi divokou formou a súčasnou podobou kukurice. Preto môžeme o tejto rastline hovoriť ako o genetickej záhade. A jej vznik je preto definovaný ako rýchle vyšľachtenie v období 4000 až 3000 rokov pred naším letopočtom. Začalo to divokou trávou zvanou teosinte. Vyzeralo to inak ako dnes vyzerá kukurica. Jadrá boli malé a neboli umiestnené spolu.
Do Európy sa kukurica dostala po objavení Ameriky Kolumbom v roku 1492, keď sa moreplavec Krištof Kolumbus dostal do oblasti Karibiku. Kolumbov syn Ferdinand napísal, že jeho otec videl obilninu, „ktorú nazývajú kukurica a ktorá najlepšie chutí varená, pražená alebo rozomletá na múku“. Kolumbus priniesol semeno kukurice domov, a ako píše Kastner, „v polovici 16. storočia už nerástla len v Španielsku, ale aj v Bulharsku a Turecku. Otrokári priniesli kukuricu do Afriky.“ Na Slovensko sa dostala z Maďarska v polovici 18. storočia. Dnes je rozšírená po celom svete, pretože vďaka cudzoopelivosti je veľmi prispôsobivá. V súčasnosti je kukurica po pšenici druhou najrozšírenejšou obilninou na svete. Na treťom mieste je ryža.
Charakteristika rastliny kukurice
Kukurica siata nesie latinský názov Zea Mays. Táto plodina patrí do čeľade lipnicovité. Je to kultúrna plodina. Táto rastlina je jednoročná tráva. Je schopná dorásť do výšky 1 až 3 metre, na Slovensku 1,2 až 3 m. Zo stebla vyrastajú na rastline listy, ktorých počet sa líši v závislosti od obdobia, v ktorom rastlina vytvára plody, to znamená, či sa jedná o rastlinu skorú alebo neskorú. Listová čepeľ je široká, podlhovasto kopijovitá, s výrazným stredným rebrom.
Kukurica je rastlina jednodomá s jednopohlavnými kvetmi a haploidným počtom chromozómov n=10. Samčie kvetenstvo (metlina na špici rastliny) produkuje z jednej metliny niekedy aj 15 miliónov peľových zŕn. Samičie strapcovité súkvetie (šúľok) sa nachádza v pazuche listu a je chránené 5 až 15 obalovými lístkami. Plod je nahá obilka, ktorá má rôznu farbu (bielu až čiernu) a tvar. Obilky sa skladajú z klíčka a ostatku endospermu. Samčí pohlavný orgán väčšinou dozrieva skôr ako samičí, čo sa považuje za pôvodný mechanizmus zabezpečujúci cudzoopelivosť. U mnohých moderných odrôd však dozrievajú obe kvetenstvá v rovnakú dobu.
Peľ sa prenáša najmä vetrom, včely a iný hmyz síce peľ zbierajú ale ich význam pre opeľovanie je malý, pretože nemajú dôvod navštevovať takisto samičie kvety. Peľové zrná sú relatívne ťažké a veľmi rýchlo vysychajú, udáva sa životnosť 10 až 30 minút. Peľ sa rozprašuje zhruba počas doby 14 dní. Na rozdiel od ostatných kultúrnych plodín nie sú známe žiadne medzistupne medzi divokým predchodcom kukurice a kultúrnou plodinou.
Kukurica počas domestikácie stratila schopnosť uvoľňovať semená z klasu, a tak je úplne závislá na pomoci človeka. Kukurica sa nerozmnožuje vegetatívne. Kukurica je ako mnohé ďalšie tropické rastliny plodina s fotosyntézou typu C4. Vďaka tomu je kukurica schopná za dostatočného osvetlenia veľmi rýchlo rásť a produkovať enormné množstvo biomasy. Udáva sa maximálny výnos až 23 t z hektára. Nie je ani príliš náročná na vodu.
Zloženie rastliny kukurice
Samotné zrnko kukurice obsahuje nasledovné zložky. Tvorí ho škrob, ktorého podiel môže byť až 80%, ďalej je to tuk, ktorého rozpätie je od 2 do 15%, potom sú to bielkoviny, ktoré môžu zastávať až 20%, a taktiež obsahuje olej a iné zložky. Kukurica je cenným zdrojom uhľohydrátov a proteínov, čo sa taktiež ukazuje v jej účinkoch.
Je kukuřice zdravá?
Z vitamínov a stopových prvkov sú v kukurici obsiahnuté vitamíny zo skupiny B, vitamín C, vitamín E, draslík, fosfor, horčík, jód, molybdén, železo, zinok. Kukurica, rovnako ako množstvo iných plodín z našej zeme, obsahuje množstvo zdraviu prospešných látok, dokonca je to vraj jediná plodina, ktorá obsahuje zlato.
Druhy kukurice
V prípade kukurice, tak ako v prípade iných tráv, existuje veľa druhov. Len v Spojených štátoch existuje vyše 1 000 pomenovaných druhov vrátane hybridov. Rastliny dosahujú výšku od 60 centimetrov do 6 metrov! Aj veľkosť šúľkov je odlišná. Niektoré sú dlhé len päť centimetrov, iné dosahujú dĺžku neuveriteľných 60 centimetrov. Kukurica môže mať tiež rôznu farbu. Šúľok nemusí byť vždy žltý, môže byť aj červený, modrý, ružový alebo čierny. A niekedy môžu byť také len niektoré zrná, takže šúľok má potom farebné pruhy, bodky alebo pásiky. Na Slovensku sú najrozšírenejšie kukurica lahôdková, kŕmna a pukancová.
Rôzne odrody kukurice sú rozdelené do šiestich hlavných kategórií:
- Konský zub (dentado): Najrozšírenejší typ kukurice, predstavuje zhruba 73 % svetovej produkcie. Používa sa prevažne ako krmivo pre dobytok a v priemysle na výrobu škrobu, alkoholu, oleja a podobne.
- Tvrdá alebo obyčajná (duro, flint): Podobná pukancovej kukurici, ale s väčšou veľkosťou zrna. Táto kukurica sa pestuje najmä v horských podmienkach a v oblastiach, kde je potrebná odolnosť k chladu. Dobre znáša zlé skladovacie podmienky. Tvorí asi 14% rozlohy.
- Škrobová (blando): Kukurica na múku. Má mäkké škrobové jadro a ľahko sa melie. Používa sa na prípravu tortíl a podobne. Je to najbežnejšia kukurica pre priamu ľudskú spotrebu. Tvorí asi 12% rozlohy.
- Sladká (cukrová): Sladká kukurica tvorí len malú časť úrody. Za svoju sladkú chuť vďačí poruche metabolizmu, pre ktorú sa na škrob premení menej cukru, ako je zvyčajné. Konzumnou časťou cukrovej kukurice sú vyspelé, ale nedozreté klasy vo voskovo-mliečnej zrelosti. Zrná obsahujú bielkoviny, sacharidy, vlákninu, draslík, horčík, fosfor, vápnik, sodík a niektoré vitamíny. Kukurica cukrová sa používa varená, dusená, pečená a konzervovaná.
- Vosková: Špeciálna kukurica, dopyt po nej je v odvetví zameranom na spracovanie škrobu.
- Pukancová (reventador, pop corn): Pôvodný domestikovaný variant. Má malé zrná s mäkkým škrobovitým jadrom a veľmi tvrdým plášťom. Pri zahrievaní sa voda uzatvorená v jadre premení v paru a tá plášť nakoniec roztrhne. Konzumuje sa po špeciálnej tepelnej úprave, ktorá spôsobuje pukanie semien a vytvorenie typických pukancov. Táto kukurica tvorí cca 1% pestovanej rozlohy.
Pestovanie kukurice cukrovej
Kukurica cukrová je nenáročná rastlina, ktorú si jednoducho môžete dopestovať aj u vás na záhrade.
Výber stanovišťa a príprava pôdy
Kukurica má rada slnečné záhony s výživnou, na humus bohatou pôdou. Na to je ideálne myslieť ešte na jeseň. Záhony, na ktorých plánujete kukuricu pestovať, vyhnojte vyzretým kompostom. Spraviť tak môžete tiež na jar, niekoľko týždňov pred výsadbou. Nesaďte ju na miesto, kde by svojím vzrastom mohla tieniť ostatným plodinám. Kukurici vyhovujú hlboké hlinité až hlinitopiesočnaté pôdy. Pri jesennej príprave pôdy zapracujeme organické hnojivá, najlepšie maštaľný hnoj v dávke 200 až 300 kilogramov na 100 štvorcových metrov. Počas jarnej prípravy pôdy pri strednom obsahu živín dodáme kilogram dusíka, 0,2 kilogramu fosforu a 1,5 kilogramu draslíka na 100 štvorcových metrov. Pred sejbou skypríme pôdu do hĺbky 10 až 15 centimetrov.
Kukurica sa dobre znáša s rôznymi druhmi zeleniny. Vhodnými susedmi sú napríklad rajčiny, fazuľa, uhorky, cuketa alebo melón. Časté je aj jej pestovanie na okraji záhonov so zemiakmi. Naopak nevhodné je sadiť kukuricu pri zeler a červenú repu. Rastlinám, ktoré odčerpávajú z pôdy rovnaké živiny, navzájom si tienia, priťahujú rovnaký hmyz alebo majú rozličné nároky na vody, sa vo vzájomnej blízkosti nebude dariť.
Veľmi jednoduchou a úspešne rastúcou polykultúrou v našich podmienkach je trojica plodín, ktorú poznali už Indiáni. Pomenovanie „tri sestry“ sa používa pre spoločné pestovanie kukurice, popínavej fazule a tekvice. Táto trojkombinácia fazuľa, kukurica a tekvica je vhodnou skupinou plodín na spoločné pestovanie, pretože tvorí navzájom symbiózu a využíva efektívne všetky dostupné podmienky. Zároveň sa dopĺňa a tým prináša úrodu s malým podielom nutných záhradníckych prác.
Záhon pre „tri sestry“ môže mať tvar kruhu alebo štvorca. Do stredu ako prvú vysejeme kukuricu, cca 5 až 7 semien. Po vzídení ponecháme štyri najsilnejšie rastliny a keď dorastie do výšky aspoň 30 - 40 cm, trochu nakopcujeme. Následne do vzdialenosti cca 20 cm od kukurice vysejeme fazuľu. Nevolíme príliš bujne rastúce kultivary a prednosť dáme polopopínavej fazuli. Inak by hrozilo, že fazuľa kukuricu zahubí. Po cca 7 až 10 dňoch vysejeme do vzdialenosti približne 25 cm od fazule aj tekvicu, napríklad hokaido. Najlepšie urobíme, ak ju vysejeme v kruhu do hniezd okolo už vyrastených rastlín kukurice a fazule. Na jednu rastlinu kukurice by sa mali popínať 2 fazule, tekvice vyžadujú väčšie rozostupy. Myslite na to, že tekvice sa počas vegetačného obdobia rozlezú po záhrade a vyhraďte im dostatok miesta.
Výsadba kukurice
Ideálny termín na výsadbu kukurice je od apríla až do konca mája, kedy už panuje celkom teplé počasie. So siatím kukurice počkajte, kým teplota pôdy na jar nedosiahne 15,5 stupňa. Vysieva sa priamo do pôdy. Kukurica sa neteší presádzaniu. Semiačka zasejte priamo do záhrady, do hĺbky 2,5 centimetra. Mali by byť od seba vzdialené približne 20 centimetrov. Kukuricu cukrovú sejeme od polovice apríla do konca mája, keď teplota pôdy v hĺbke 5 centimetrov je aspoň 9 až 10 stupňov. Vysievame do sponu 60 až 70 x 20 až 30 centimetrov.
Kukurica chutí najlepšie čerstvá a zle znáša skladovanie. Nevysievajte preto všetky semená naraz. V čase dozrievania by ste mali veľké množstvo kukurice, ktoré by ste museli rýchlo spracovať alebo rozdať susedom. Čo teda robiť, aby kukurica dozrievala postupne? Na výber máte dve možnosti. Buď zasadíte rôzne odrody s rozdielnym časom dozrievania alebo len jednoducho zasejete semená s časovým odstupom. Keď budete semená vysádzať naďalej každé 2 týždne, zabezpečíte si plynulú úrodu.
Pomocou motyky alebo lopatky vyhĺbte jamky hlboké približne 4 cm. Do každej nasypte niekoľko semienok, aby ste mali istotu, že aspoň jedno vyklíči. Nakoniec zasypte hlinou a v prípade veľmi suchého počasia zavlažte. V nasledujúcich dňoch polievajte s mierou, v závislosti od počasia. Po výsadbe udržujte pôdu vlhkú a zakryte ju tylom alebo sieťovinou, aby ste chránili mladé sadenice pred vtákmi. Odporúčame tiež sadiť v blokoch a nie v riadkoch, nakoľko je kukurica vetrom opelivá. Rastliny pestované pokope majú väčšiu šancu, že budú správne opelené. Najlepším pomocníkom pri opeľovaní kukurice je vietor. Ak pestujete viac ako jeden druh kukurice, rozdiel medzi dátumami výsadby by mal byť najmenej 2 týždne, ale vzdialenosť väčšia ako 7,5 metra.
Starostlivosť o kukuricu
Keď sa na rastline objavia prvé pravé listy, slabšie jedince opatrne povytrhávajte. Zároveň je vhodné záhony zamulčovať, ideálne kompostom, ktorý bude postupne dodávať kukurici potrebné živiny. Okolitú pôdu udržiavajte bez buriny a podľa potreby polievajte. Kukurica vyžaduje bohatú úrodnú pôdu, pretože má vysoké nároky na dusík. Už pred výsadbou ošetrite pôdu aspoň centimetrom kompostu. Po výsadbe, keď sa objavia prvé listy, kukuricu prihnojte rybou emulziou a potom pravidelne raz týždenne.
Kukurici sa najlepšie darí na plnom slnku. Kukurica má pomerne plytké korene a počas vegetačného obdobia potrebuje pravidelnú zálievku. Vysoké stonky a plytké korene znamenajú, že kukurica sa môže vo vetre ľahko prevrátiť. Keď sa k tomu pridajú ťažké klasy, je to ešte pravdepodobnejšie.
Ak chcete mať istotu plných klasov, podporte opelenie kukurice ručne. A to špeciálne v okrajových radoch. Nie je to zložité. Zozbierajte peľ zo samčích kvetov a pokropte ním samičie. Samčí kvet je metlina na vrcholci rastliny, produkuje veľké množstvo peľových zŕn. Samičie súkvetie sa tvorí v pazuche listu. Najskôr vyzerá ako malý valec chránený puzdrom z 5 - 15 lístkov, z ktorého vyčnievajú blizny. Neskôr sa z neho vyvinú plody - zrná.
Ochrana pred škodcami a chorobami
Kukuricu má v láske mnoho škodcov. Najlepšou ochranou je prevencia. Vysádzajte odrody odolné voči chorobám, pritiahnite do záhrady prospešný hmyz a každý rok striedajte miesta, kde pestujete kukuricu. Taktiež sa oplatí už niekoľko týždňov pred výsadbou zalievať pôdu parazitickými hlísticami.
Zásadným krokom v dopestovaní zdravej a sladkej lahôdkovej kukurice je kúpa a následná sejba moreného osiva rezistentných hybridov, teda odrôd označených ako F1. Zároveň treba dodržiavať správne pestovateľské postupy, napríklad vhodnú prípravu pôdy, neprehnojovať dusíkom a správne striedať plodiny v osevnom postupe. Hubové ochorenia sa ľahko prenášajú na kukuricu z predchádzajúcej plodiny. Tieto infekcie sa zisťujú po zbere, a to zistením hodnôt mykotoxínov v plodine. Tento problém možno vyriešiť zaoraním slamy z obilia a výberom vhodnej odrody.
Sneť kukuričná
Sneť kukuričná je v našich pestovateľských podmienkach bežne sa vyskytujúcou a veľmi škodiacou hubou. Hoci patogén prežíva na povrchu pôdy a po jeho zaoraní mu životnosť výraznejšie klesá, stále sa pohybujeme v rozpätí až šiestich rokov, počas ktorých môže byť zdrojom novej infekcie.
Sneť napáda všetky časti kukurice. Tie môžu mať od niekoľkých milimetrov až po priemer i viac ako 15 cm. Tvoria sa vždy v mieste infekcie, ktorá vstupuje do rastlín cez poškodené pletivá. Infekcia môže nastať počas vegetácie už spomínanými spórami z pôdy, ale aj prenosom z pozberových zvyškov. Najhoršie však je, že ani pri zdravej pôde nemáte istotu - kontaminované totiž môže byť aj osivo.
V prípade, že na kukurici uvidíte tvoriace sa nádory sneti, na nič nečakajte a okamžite rastlinu vytrhnite. Odstrániť poškodené časti nestačí. Spravte to skôr, než spóry v hálkach dozrú, nádorové útvary prasknú a patogén sa rozptýli do prostredia. Napadnuté rastliny nikdy nedávajte do kompostu.
Vijačka kukuričná
Vijačka kukuričná (Ostrinia nubilalis) je moľa z čeľade Crambidae a škodca obilia, najmä kukurice. Jej húsenice poškodzujú kukuricu prehrýzaním tunelov cez mnohé časti rastliny, čo vedie k zníženiu poľnohospodárskej úrody. Kombinácia viacerých kontrolných opatrení sa ukázala ako najúčinnejší spôsob regulácie vijačky kukuričnej. Použite feromónové návnady na prilákanie samcov vijačky a zabránenie párenia skôr, ako k nemu dôjde.
Zo živočíšnych škodcov môže spôsobiť škody aj molica kukuričná (v júni až júli). Pri jej výskyte používame postrek s povolenými insekticídmi.
Zber a skladovanie
Na sladké klasy kukurice cukrovej sa môžete tešiť približne 80 dní od jej vysadenia, v závislosti od odrody. To, že sú klasy už pripravené na zber spoznáte aj podľa toho, že vlásočnice na klasoch začnú hnednúť. Inou metódou na zistenie ideálnej zrelosti je jemné narezanie niekoľkých zŕn. Zo zrelého zrna by po stlačení mala vytekať mliečna šťava. Ak je číra, kukurica ešte nie je úplne zrelá.
Keď začnú hodvábne „vlásky“ kukurice meniť farbu a hnednúť, každý deň kontrolujte zrelosť klasov. Zamerajte sa na plné klasy. Myslite tiež na to, že klasy po zbere rýchlo strácajú svoju typickú sladkú chuť. Ideálne je zberať úrodu kukurice skoro ráno, keď sú ešte teploty nízke. Zozbieraná kukurica sa skladuje neolúpaná v chladničke, a to po dobu maximálne troch dní. Teplota by pritom nemala presiahnuť 5 °C. Klasy kukurice však odporúčame čo najskôr spracovať a skonzumovať. Cukrová kukurica sa zberá v štádiu „mliečnej“ zrelosti, keď sýtožlté zrná ešte nie sú tvrdé a pri narezaní ronia bielu škrobovitú tekutinu. Klasy skladujeme neolúpané približne tri dni v chladničke pri teplote maximálne 5 °C, olúpané zabalíme do vlhkej utierky.
| Faktor | Odporúčanie |
|---|---|
| Teplota pôdy pri sejbe | Minimálne 9-10 °C v hĺbke 5 cm |
| Spon | 60-70 x 20-30 cm |
| Hnojenie | Organické hnojivá (200-300 kg/100 m²) na jeseň, priemyselné hnojivá na jar |
| Zber | Vo voskovo-mliečnej zrelosti |
Výhody kukurice pre zdravie
Kukurica znižuje riziko vzniku hemoroidov a kolorektálneho karcinómu. Obsahuje veľké množstvo vlákniny, ktorá sa stará o naše trávenie. Je vhodná pre celiatikov, keďže neobsahuje lepok. Kukuričné zrno vo fyziologickej zrelosti obsahuje 71 percent škrobu, 3 percentá cukru, 12 percent bielkovín a 1,7 percenta vlákniny.
Obsahuje tiamín, ktorý je nevyhnutný pre udržanie zdravia nervov a kognitívnych funkcií. Kukurica obsahuje minerály, ktoré nášmu telu prospievajú v mnohých smeroch. Fosfor, horčík, mangán, zinok, železo a meď sa nachádzajú vo všetkých odrodách kukurice. Obsahuje aj stopové minerály ako selén, ktoré sa v bežnej strave len ťažko nachádzajú. Vysoký obsah karotenoidov v žltej kukurici (najmä luteín a zeaxantín) má priaznivé účinky na zrak.
tags: #ako #vyzera #kukurica #rastlina