Surová strava v zdravej miere určite nie je na škodu. Sú však druhy, ktoré by ste pred konzumáciou rozhodne mali tepelne upraviť. Baklažán, známy aj ako lilek, je všestranná zelenina, ktorá si našla svoje miesto v kuchyniach po celom svete. Je obľúbený pre svoju jemnú chuť, mäsitú textúru a schopnosť absorbovať chute, čo ho robí ideálnym pre širokú škálu jedál. Od jednoduchých príloh až po zložité hlavné jedlá, baklažán ponúka nekonečné možnosti kulinárskeho využitia. Pečený, vyprážaný alebo grilovaný baklažán je známa pochúťka. Môže sa však konzumovať bez tepelnej úpravy? Konzumácia surového baklažánu si vyžaduje osobitnú pozornosť.
Prečo nemôžeme konzumovať surový baklažán?
Možno zostanete zaskočení, ale aj baklažán nemôžete konzumovať surový. Obsahuje solanín, ten sa ale tepelnou úpravou vytráca. Surový baklažán obsahuje solanín, toxickú chemickú látku, ktorá sa nachádza aj v nezrelých zemiakoch. Baklažán patrí do podobnej skupiny ako zemiaky kvôli obsahu solanínu. Aby vám nebolo zle, baklažán tepelne upravte a až potom jedzte.
Solanín: Nebezpečenstvo v surovom stave
Zrelý surový baklažán obsahuje alkaloid zvaný solanín, ktorý obsahujú napríklad aj mladé nezrelé zemiaky a paradajky. Na 1 kg telesnej hmotnosti je toxická dávka solanínu - 3,5 mg pre otravu ľahkú, 4,5 mg pre ťažkú až smrteľnú. Jeden surový baklažán obsahuje priemerne 8,5 mg solanínu, teda 70kg človek by musel zrazu zjesť 29 kusov, aby si spôsobil zažívacie problémy. Avšak listy a stonky baklažánu vajcoplodého, obsahujú nebezpečne veľké množstvo tohto toxického alkaloidu. Tepelná úprava - napríklad varenie, pečenie alebo grilovanie - túto látku účinne neutralizuje. Baklažán má ľahko horkastú chuť a to kvôli semenám, ktoré sú pokryté trpkými alkaloidmi.
Histamín a alergické reakcie
Baklažán tiež obsahuje o niečo viac histamínov, než je u zeleniny obvyklé a to z toho dôvodu, že v skutočnosti nie je zeleninou ale ovocím. Alergici, alebo ľudia trpiaci atopickým ekzémom, by tak mali byť pri konzumácii surového baklažánu obozretní, kvôli vyššej pravdepodobnosti alergickej reakcie.
Ďalšie potraviny, ktoré nejesť surové
Surová strava je vždy najlepšia, no nie pri všetkých druhoch. Niektoré potraviny vyžadujú tepelnú úpravu, aby boli pre naše telo bezpečné a stráviteľné.
Horké mandle
Tušili ste, že existujú dva typy mandlí? Tie bežne kupované sú sladké a sú pre nás bezpečné, príroda však ponúka aj horké mandle. Tým sa v surovom stave radšej vyhnite, nakoľko obsahujú väčšie množstvo kyanovodíka. Už v malom množstve spôsobuje problémy a u detí, ktoré by zjedli viac horkých mandlí, to môže byť až smrť. Podobne je to aj pri jadrách marhúľ, broskýň či višní. Surové plody arónie obsahujú kyanid. V malom množstve vám síce neušodí, ale aj tak si budete istejší, keď ich skonzumujete až po tepelnej úprave.
Huby
Medzi potraviny, ktoré nejesť surové, patria aj huby. A to ani tie jedlé! Jednak sa ťažko trávia a jednak sú mnohé druhy toxické, hoci sú to zberateľné typy hríbov. Aby ste si pochutili, musia byť tepelne upravené, dokonca aj vtedy, ak ich dávate mraziť. Najskôr ich poblanšírujte v osolenej vode a až potom odložte do mrazničky.
Listy rebarbory
Rebarbora nie je v našich končinách tou najznámejšou zeleninou, a tak možno netušíte, že ju neradno jesť surovú. Jej listy sú jednak jedovaté, pretože obsahujú dráždivú kyselinu šťavelovú. Veľké množstvo kyseliny šťavelovej, ktorá je v nej obsiahnutá, môže telo potrápiť, dokonca až otráviť. V istom množsve sa však nachádza aj v jedlých stonkách. Pozor najmä na listy a rebarboru radšej tepelne upravte.
Zemiaky
Aj vás odmala učili, že surové zemiaky nepatria do úst? Robili dobre, pretože v ich obsahu sa nachádza nielen konská dávka škrobu, ale najmä nestráviteľné amidy a niekedy aj mierne jedovatý solanín. Preto ich radšej varte či pečte, čím zmeníte ich štruktúru na výrazne mäkšiu a obsah na zdravší. V surovom stave sú zdrojom amidov, ktoré sú nestráviteľné. A v zemiakoch sa rovnako nachádza aj solanín, ktorý je pre nás jedovatý. Vyvinul sa ako prirodzená ochrana pred škodcami a chorobami, takže má fungicídny a insekticídny účinok.
Maniok
Poznáte maniok? Ide o sladký typ zemiaku, ktorý pochádza z Južnej Ameriky a už ho bez problému dostanete aj u nás. Pozor však na to, že jeho korene a listy sú bohaté na kyanid. Aby ste si na netradičnom zemiaku pochutili, treba ho naozaj dôkladne upraviť. Inak bude toxický. Podobne ako pri zemiakoch, aj sladké manioky obsahujú jedovaté látky. Nie však tie isté, maniok je bohatým zdrojom kyanidu. Preto pozor!
Surový med
Bežne kupovaný med prechádza pasterizáciou, čo je ochrana nášho zdravia. Zbavuje tak sladký produkt škodlivých toxínov, ktoré - ak sa dostanú do tela - môžu spôsobiť nevoľnosti až zvracanie.
Baklažán: História, druhy a nutričné hodnoty
Baklažán pochádza z Ázie, konkrétne z Indie, kde sa pestoval už pred viac ako 4000 rokmi. Odtiaľ sa rozšíril do Stredomoria a neskôr do Európy a Ameriky. Dnes je baklažán bežnou súčasťou mnohých kuchýň, najmä v Stredomorí, na Blízkom východe a v Ázii. Čierne baklažány k nám prišli z Číny. V južnej Európe ich poznajú od 13. storočia a v Indii a Číne už vyše štyritisíc rokov. Pestujú sa na poliach alebo v skleníkoch, v závislosti od podnebného pásma. Čoraz častejšie sa objavujú aj v našich záhradách a ich sezóna je práve teraz.
I Just Found the Best Way to Cook Eggplant
Charakteristika a odrody baklažánu
Baklažán patrí do čeľade ľuľkovitých, rovnako ako paradajky, papriky a zemiaky. Pôvodné odrody baklažánu plodili malé okrúhle plody podobné vajciam - odtiaľ anglický názov eggplant. Na jednej (dobre živenej) rastline baklažánu rastie priemerne 110 plodov. Najväčším vývozcom baklažánu je Čína a India, dohromady pestujú cez 83% celkovej svetovej produkcie. Zo všetkých druhov zeleniny, má baklažán najvyššiu hladinu nikotínu.
Existuje niekoľko druhov a následne ďalších nespočet kultivarov rastlín baklažánu vajcoplodého. Plody sa odlišujú veľkosťou, tvarom, farbou, textúrou aj chuťou. V Európe a Severnej Amerike sú najbežnejšie dostupné baklažány pretiahnuté a typicky fialové, v Ázii potom baklažány rôznych veľkostí, tvarov a farieb, vrátane oranžových, ružových či dvojfarebných. Odroda Globe je tou, ktorú bežne nájdete nielen v slovenských obchodoch, ale aj na slovenských záhradkách. Baklažány tohto kultivaru majú skôr kratší tvar a tmavo fialovú až čiernu farbu. Americký fialový baklažán (Globe) sa kombinuje s paradajkami, tekvicami, paprikami, koreňovou zeleninou, duseným mäsom, pečenými rybami, šošovicou, cícerom, bazalkou, petržlenom, ovčími a kozími syrmi. Medzi baklažány talianske patrí napríklad aj odroda Traviata, ktorá sa veľmi podobá americkému kultivaru, ale má podlhovejší tvar, inú textúru a chuť. Paradajky, papriky, cukety, brokolica, kvaka, cibuľa, cesnak, rukola, valeriána, bazalka, oregano, kapary, olivy, vlašské a píniové orechy, olivový a ryžový olej, červený vínny ocot, teľacie, jahňacie a tohňacie kombináciu s talianskym baklažánom chutí výborne. Čínske baklažány, napríklad odroda Oriental Charm a Pingtung Long, sú tenké a dlhé, obvykle až 20 cm. Tiež bývajú nielen rovné, ale aj krivé. Čínsky baklažán sa bežne využíva na prípravu zdravých zeleninových hranolčekov, pretože dobre drží tvar. Hodí sa k sójovým produktom ako je napríklad Miso, Natto a Tempeh. Tiež sa kombinuje s hubami, fazuľami, cesnakom, zázvorom, rascou, chilli, octom, medom, sezamovým olejom, kuracím a bravčovým mäsom. Zelené baklažány (napríklad odroda Little Green) sú väčšinou stredne veľké a hruškovitého tvaru. Sú veľmi podobné fialovým talianskym baklažánom, majú podobne sladkú chuť a krehkú textúru. Tepelnou úpravou získavajú krémovú konzistenciu, preto sa s obľubou primiešavajú do polievok a omáčok. K zeleným baklažánom sa skvele hodí ryžový a olivový olej, slivkový ocot, tofu, koriander, karí, kurkuma, sójová omáčka, kokosové mlieko, cícer, kuskus, ryža, brokolica a jablká. Odroda Thai (Long) Green je veľmi populárna v Číne, Indii a Japonsku, kde sa používa prevažne ako náhrada mäsa a to kvôli svojej pevnosti a „žuvavosti“. Sójová omáčka, fazuľa, čierny ryžový ocot, fermentovaná sója, ustrice, zázvor, yuzu, sezam, chilli, tekvica, ryby, mušle, krevety, šošovica a hydinové mäso - suroviny, ktoré sa najčastejšie kombinujú s taiwanským lilkom. Okrúhle baklažány podobné jablkám (odroda Apple Green), sú po uvarení veľmi sladké, jemné a maslové. Nezriedka sa používajú na prípravu sladkých jedál. Malé zelené baklažány chutia skvele v kombinácii s cesnakom, cibuľou, vyzretými, ale aj čerstvými syrmi, bazalkou, oreganom, koriandrom, petržlenom a grilovaným mäsom či inou zeleninou. Klasické biele baklažány, napríklad odroda Cloud Nine, sú svojim tvarom veľmi podobné baklažánom fialovým. Majú však oveľa pevnejšiu šupku, ktorá sa pred spracovaním musí olúpať. Biele baklažány sú veľmi chutné, šťavnaté a ľahko sladkasté, s minimálnou horkosťou. Biele baklažány sa hodia k chilli, paradajkám, tekvicám, dusenému mäsu a zelenine, rybám, čerstvým syrom a mliečnym produktom ako sú jogurty a tvarohy. Garden Egg baklažány patria medzi biele druhy, aj keď sú skôr žlté. Populárne sú predovšetkým v Afrike, kde veľmi dobre prosperujú. Napriek tomu, že sú tieto baklažány pomerne horké, v niektorých regiónoch sa bežne konzumujú aj surové, podobne ako napríklad paradajky a papriky. Avšak vzhľadom na prítomnosť solanínu aj v tomto prípade odporúčame tepelnú úpravu. Ryža, banány, kuskus, batáty, ryby, hovädzie mäso, muškátový oriešok, aníz, citróny, pomaranče, červená paprika, rasca, karí, kokosové mlieko, arašidy, med a vanilka - to všetko v kombinácii s týmto africkým baklažánom chutí skvele. Graffiti baklažán, známy tiež ako Fairytale, je menšie veľkosti. Má tenkú pruhovanú šupku, ktorá sa nemusí lúpať. Tieto baklažány sa hodia k paradajkám, tekvicám, červenej repe, hruškám, broskyniam, vanilke, škoricu, medu, kokosu, quinoe, syru feta a mozzarelle, jahňaciemu mäsu a batátom.
Nutričné hodnoty a zdravotné prínosy
Baklažán je nízkokalorická zelenina (len 25 kcal na 100 g), ktorá je bohatá na vlákninu, vitamíny skupiny B a antioxidanty, ako je nasunín, ktorý chráni bunky pred oxidačným stresom. Hoci je baklažán zelenina s mnohými kulinárskymi vlastnosťami, je aj nízkokalorický, plný antioxidantov a podporuje činnosť mozgu aj srdca. Obsahuje vitamíny skupiny B, ktoré podporujú imunitu, a železo, ktoré je dôležité pre fungovanie červených krviniek. Má vysoký obsah vlákniny, prevyšuje kapustu v obsahu draslíka a je dôležitá pre kyselinu listovú. Má antioxidačné vlastnosti a znižuje hladinu cholesterolu.
Najzdravšie je baklažán, ak je neolúpaný. Jeden neolúpaný baklažán poskytuje telu dennú dávku niacínu vo výške 25 %, tiež 13 % odporúčaného príjmu mangánu a 22 % medi. Za zdroj medi sa všeobecne považuje mäso, strukoviny a vajcia.
Tabuľka nutričných hodnôt baklažánu (na 100g)
| Nutričná hodnota | Množstvo |
|---|---|
| Energia | 25 kcal |
| Sacharidy | 6 g |
| Vláknina | 3 g |
| Tuky | 0.2 g |
| Bielkoviny | 1 g |
| Vitamín C | 2.2 mg |
| Vitamín K | 2.2 mcg |
| Draslík | 230 mg |
| Mangán | 0.2 mg |
Zdravotné prínosy a potenciálne terapeutické účinky
Jedným z najdôležitejších antioxidantov baklažánu je nasunín, obsiahnutý vo fialovej šupke. Štúdie naznačujú, že tento antokyan chráni mozgové bunky. Nausín sa tak javí ako potencionálne lacný liek na stareckú demenciu, ktorý by mohol značne zlepšovať pamäť. Baklažánový antioxidant nausín má aj vedľajšie účinky. V ľudskom tele sa viaže na železo a tým ho odoberá z buniek.
Ďalšími zaujímavými liečivými látkami baklažánu sú solasodine rhamnosyl glykozidy (SRG). Štúdia na zvieratách preukázala, že všetky myši naočkované SRG sa vyliečili z agresívneho sarkómu (ip 180); oproti tomu tie neočkované do 20 dní sarkómu podľahli. Vyliečené myši boli po 20 dňoch opäť nakazené sarkómom. Vyššie spomenuté zlúčeniny SRG sú obzvlášť účinné pri liečbe rakoviny kože. Počas posledných štúdií, bola lokálna aplikácia krému zo SRG na karcinóm bazaliom úspešná v 66%, zatiaľ čo bežne používaná liečebná masť len v 25%. Okrem toho sa u 78 % pacientov liečených SRG nevyskytla recidíva. Stojí za zmienku aj fakt, že SRG majú aj neuveriteľné kozmetické výsledky. Zlúčeniny SRG ovplyvňujú len a iba bunky rakovinové, pričom na zdravé a normálne nemajú žiadny vplyv.
Príprava baklažánu: Kľúč k dokonalej chuti a bezpečnosti
Pred samotnou prípravou jedál je dôležité baklažán správne pripraviť. Pri spracúvaní nie je potrebné odstraňovať jeho šupku, obsahuje totiž mnoho vitamínov a dodá jedlu lepšiu chuť. Akonáhle baklažán rozkrojíte a vystavíte dužinu vzduchu, zhnedne a stane sa nevzhľadným (podobne ako jablko). Pokiaľ tomuto sfarbeniu chcete zabrániť, pripravte si misku s vodou, štipkou soli a trochou citrónovej šťavy (alebo octu). Ihneď po odkrojení, jednotlivé kúsky namočte v tejto marináde (stačí naozaj zľahka a na sekundu).
Solenie a namáčanie
Solenie baklažánu je jedným z najdôležitejších krokov. Soľ pomáha vytiahnuť prebytočnú vodu a horkosť z dužiny. Baklažán umyte a nakrájajte na plátky alebo kocky, podľa toho, ako ho plánujete použiť. Plátky alebo kocky baklažánu vložte do sita alebo cedidla. Posypte ich soľou (použite približne 1 lyžičku soli na 1 kg baklažánu). Nechajte baklažán odstáť aspoň 30 minút, ideálne aj hodinu. Počas tejto doby sa z baklažánu uvoľní hnedastá tekutina. Po uplynutí doby baklažán opláchnite pod tečúcou vodou, aby ste odstránili prebytočnú soľ. Jemne vytlačte prebytočnú vodu z baklažánu pomocou papierových utierok. „Vypotiť“ baklažán znamená zbaviť ho čo najviac vody. Z toho dôvodu, aby túto vodu nevypúšťal až počas varenia.
Alternatívou k soleniu je namáčanie baklažánu v slanej vode. Tento postup je podobný, ale namiesto posypania soľou sa baklažán ponorí do roztoku slanej vody. Nakrájajte baklažán na požadované kúsky. Pripravte roztok slanej vody (približne 1 lyžica soli na 1 liter vody). Ponorte baklažán do slanej vody a nechajte ho namočený aspoň 30 minút. Opláchnite baklažán a vytlačte prebytočnú vodu.
Skladovanie
Baklažány patria medzi zeleninu, ktorá je citlivá na skladovanie. Nemali by sme ich skladovať v chladničke, tam mäknú. Neporušené zostanú pri izbovej teplote, no aj tam len deň či dva.
Kulinárske využitie a obľúbené recepty
Baklažán sa dá pripraviť rôznymi spôsobmi, pričom každý z nich ponúka jedinečnú chuť a textúru. Výhodou baklažánov je, že ich príprava v kuchyni je veľmi jednoduchá. Stačí ich umyť, odkrojiť stonku a nakrájať. Dužina baklažánu sa dá kombinovať s rôznymi príchuťami, koreninami aj surovinami. Výborne harmonizuje s paradajkami, cesnakom a bylinkami, ktoré pochádzajú z oblasti Stredomoria, ako je rozmarín, bazalka, tymian a ďalšími. Rovnako dobre chutí s orientálnymi koreninami, so škoricou a s hrozienkami. Baklažán je aj dôležitou súčasťou vegetariánskej a vegánskej kuchyne ako súčasť nákypov, karí.
Spôsoby prípravy
- Pečenie: Pečenie je zdravý a chutný spôsob prípravy baklažánu. Pečený baklažán má jemnú, krémovú textúru a intenzívnu chuť. Pečený baklažán by mal mať ľahko chrumkavú, skaramelizovanú šupku. Pečte ho pri vysokých teplotách. Baklažán pečte pri 250 ° C, najskôr 15 minút, potom otočte / premiešajte a pokračujte ďalších 15-20 minút. Pokiaľ varený baklažán pripravujete ako hlavné jedlo, teda nehodláte využiť baklažánovú vodu/vývar na ďalšie použitie, vkladajte ho do už vriacej vody. Baklažán si tak uchová šťavu a chuť. Baklažán varte v osolenej vode a pod pokrievkou, tým zachováte viac živín a vitamínov. Dobu varenia stopujte až od chvíle, keď voda dosiahne bod varu (začne sa variť). Baklažán v celku je uvarený približne za 25 minút, nakrájaný na kúsky za 15 minút.
- Grilovanie: Grilovanie dodáva baklažánu dymovú chuť a krásny grilovací vzor. Grilovaný baklažán je ideálny ako príloha alebo súčasť šalátov a sendvičov. Svoje hrdé popredné miesto na grilovačkách si baklažán vybojoval právom. Na grile sa s ním dobre pracuje a často sa po ňom len zapráši. To je dôvod, prečo by ste mali vyskúšať grilovaný baklažán. Grilovať ho môžete na kolieska aj na plátky, naložený v marináde aj len ľahko zakvapnutý olejom a dochutený soľou a bylinkami.
- Vyprážanie: Vyprážaný baklažán je obľúbený pre svoju chrumkavú textúru a bohatú chuť. Kľúčom k úspechu pri smažení baklažánu je dostatočne rozohriaty olej. Baklažán nakrájaný na tenké plátky alebo kocky pred smažením obaľte v zmesi múky alebo strúhanky, čo mu dodá chrumkavú textúru.
- Dusením: Dusený baklažán je jemný a plný chuti. Dusením sa baklažán varí v tekutine, čo mu dodáva vlhkosť a bohatú chuť.
- Plnenie: Plnený baklažán je vynikajúce a sýte jedlo, ktoré sa dá pripraviť s rôznymi plnkami. Najčastejšie sa používa mleté mäso, ryža, zelenina a syr. Existuje nespočetné množstvo variácií plneného baklažánu. Baklažán sa bežne iba rozpolí, vydlabe a naplní plnkou. Inšpirujte sa napríklad receptom na zapečený baklažán plnený hubami, v ktorom vydlabanú baklažánovú dužinu aj rovno spracujete.
Inšpiratívne recepty
Baklažány sa dajú pripravovať na všetky možné spôsoby a sú súčasťou receptov doslova po celom svete. Napríklad v Grécku patria do musaky, vo Francúzsku do ratatouille. V Turecku do jedla, ktoré sa volá imam bayildi, v Oriente do slávneho dipu baba ganoush - aby sme vymenovali len tie najznámejšie recepty.
Baklažánová nátierka
Baklažán napicháme vidličkou a pečieme v rúre do mäkka. Po upečení z neho stiahneme šupku, odstránime semená z jeho vnútra a dužinu nakrájame na drobné kúsky. Sparíme paradajky a zbavíme ich šupky, pridáme pretlačený cesnak, soľ, štipku čierneho korenia a olej. Všetky ingrediencie premiešame a zmixujeme do hladka. Vychutnávame s čerstvým voňavým pečivom.
Zapekaný baklažán so syrom
Baklažány umyjeme a nakrájame na plátky, ktoré osolíme a necháme postáť cca 30 minút. Poutierame od soli a osušíme papierovou utierkou. Okoreníme, pokvapkáme olivovým olejom a obalíme v strúhanke, ktorú pritlačíme na baklažán, a opečieme na panvici z oboch strán. Pripravíme si plech, na ktorý dáme papier na pečenie, a nastrúhame polovicu syra, poukladáme naň opečený baklažán a na vrch nastrúhame zvyšný syr. Dáme zapiecť do rúry na 180 °C na cca 15-18 minút, každý podľa svojej rúry. Môže sa podávať samostatne so zeleninovou prílohou alebo ako príloha k pečenému, grilovanému mäsu.
Kľúčovú úlohu tu zohráva doba prípravy. Nejde ani tak o samotný čas, ako skôr o výslednú konzistenciu baklažánu. Baklažán by mal byť po zapečení mäkký, hnedastej až zlatej farby, poddajný a “zatiahnutý”. Baklažán umyjeme a nakrájame na kolieska, plátky či klinky. Necháme vypotiť a potom zbavíme jednotlivé kúsky výpotku. Presunieme na plech vyložíme papierom na pečenie, pridáme soľ a korenie a dobre premiešame, aby sa korenie rovnomerne rozprestrelo na všetky kúsky. Tieto kúsky uložíme na papier na pečenie blízko seba az oboch strán ich pokvapkáme olivovým olejom. Najvhodnejšie na zapekanie baklažánu je použiť olej v rozprašovači, vďaka čomu je tuk po jednotlivých kúskoch rovnomerne rozprestretý. Pečieme na 180 ° C cca 25 min, avšak záleží na výslednej konzistencii, ktorá je popísaná vyššie.
Sladké baklažánové rolky
Pozdĺžne narezaný baklažán jemne osolíme a necháme odstáť. Zatiaľ si pripravíme vo vedľajšej miske plnku. Zmiešame spolu jemný tvaroh s vanilkovým cukrom a jemne nastrúhanou čokoládou. Po odstáti baklažán opláchneme, osušíme papierovou utierkou. Na panvici si rozpálime kvapku oleja a pomaly ho opekáme, keď zmäkne vyberieme ho na tanier. Po vychladnutí plátky natrieme plnkou a zvinieme. Hotové rolky môžeme posypať čokoládou alebo jemne poliať čokoládovou polevou, necháme stuhnúť v chladničke a podávame. Dobrú chuť!
Tipy pre dokonalý baklažán
Baklažán je skutočne všestranná zelenina, ktorá ponúka nekonečné možnosti kulinárskeho využitia. Nech už ho pripravujete pečením, grilovaním, vyprážaním alebo dusením, vždy si môžete byť istí, že výsledkom bude chutné a zdravé jedlo. Tu je niekoľko tipov a trikov, ktoré vám pomôžu pripraviť dokonalý baklažán:
- Vyberajte pevné a hladké baklažány: Baklažán by mal byť ťažký na svoju veľkosť a mal by mať hladkú a lesklú kožu. Vyhnite sa baklažánom, ktoré majú mäkké škvrny alebo sú zvráskavené.
- Solenie je kľúčové: Solenie baklažánu pomáha odstrániť prebytočnú vodu a horkosť, čo vedie k lepšej chuti a textúre.
- Používajte kvalitný olivový olej: Olivový olej dodáva baklažánu bohatú chuť a pomáha mu lepšie sa upiecť alebo ugrilovať. Výskumy dokonca ukazujú, že ak je robený na olivovom oleji, jeho výživná hodnota ešte vzrastie. Vďaka svojej penovej štruktúre na seba baklažán dobre viaže tuk a ten, ako je známe, je nositeľom chuti. Dokáže teda všetkých prekvapiť svojou plnou a nezameniteľnou chuťou.
- Experimentujte s korením a bylinkami: Baklažán dobre prijíma rôzne chute, takže sa nebojte experimentovať s rôznymi druhmi korenia a byliniek. Rovnako dobre chutí s orientálnymi koreninami, so škoricou a s hrozienkami.
- Nezabudnite na syr: Syr je skvelý doplnok k baklažánu a dodáva mu bohatú chuť a krémovú textúru.
tags: #aky #baklazan #nemozeme #konzumovat