Konzumácia mäsa je dlhodobo jedným z kľúčových ukazovateľov spotrebiteľských trendov v potravinárstve a má významný vplyv na životné prostredie, zdravie populácie aj ekonomiku. V Európe sa stravovacie návyky v súvislosti s mäsom výrazne menili za posledných šesť desaťročí, pričom vývoj tohto trendu odráža spoločenské, hospodárske a politické zmeny.
Globálne trendy v spotrebe mäsa
V rokoch 2000 až 2019 došlo na celom svete k veľkým zmenám v spotrebe mäsa. Svetová spotreba mäsa by mala až do konca roka 2015 rásť o dve percentá ročne, keďže populácia a jej príjmy sa zvyšujú a čoraz viac sa sťahuje do miest. Organizácia OSN pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) uvádza, že produkcia, spotreba a obchod s mäsom vo svete sa od začiatku 80. rokov podstatne zvýšili, najmä v prípade hydinového a bravčového mäsa, pod čo sa podpísal rast populácie a jej príjmov, urbanizácia, zmena stravovacích návykov a otváranie trhov.
Podľa štúdie boli v juhoamerických krajinách s relatívne vysokou spotrebou mäsa v roku 2000 pozorované ročné nárasty o viac ako 1 kg na obyvateľa. Celkový pokles spotreby mäsa bol zaznamenaný v šiestich krajinách. Najväčší nárast spotreby mäsa sa očakáva v Brazílii, Indonézii, na Filipínach, v Spojených štátoch a vo Vietname. V Afrike sa spotreba mäsa zvýši až o 33 %.
Prognózy do roku 2034
Podľa OECD-FAO Agricultural Outlook sa celková spotreba poľnohospodárskych komodít a produktov rybolovu do roku 2034 vzrastie o 13 % oproti súčasnej úrovni v stálych cenách. Takmer všetok nárast by mal nastať v krajinách s nízkymi a strednými príjmami, čo odráža rastúcu a stále bohatšiu populáciu v týchto regiónoch. Očakáva sa, že svetová produkcia mäsa vzrastie do roku 2034 o 13 %, t.j. o 46 mil. ton v ekvivalentu váhy jatečne upravených tiel (cwe z angl. carcass weight equivalent), na odhadovaných 406 mil. t.
V dôsledku domácej poptávky sa produkcia hydiny najrýchlejšie rozšíri v krajinách s vyššími strednými príjmami. Predpokladá sa, že do roku 2034 celosvetová spotreba hydinového mäsa vzrastie o 21 %, skopového o 16 %, hovädzieho o 13 % a bravčového mäsa zhruba o 5 %.
Vzhľadom na rýchly rast populácie a ich príjmov bude 45 % rastu celosvetovej spotreby pripadať na krajiny s vyššími strednými príjmami. Na základe jednotlivých krajín sa očakáva, že rast spotreby mäsa bude, s výnimkou Číny a Indie kvôli ich rozsiahlej populácii, najväčší v Brazílii, Indonézii, na Filipínach, vo Spojených štátoch a vo Vietname.
Global Stats - Meat Consumption Worldwide | Global 3000
Špecifické trendy podľa druhu mäsa
- Bravčové mäso: Celosvetová spotreba bravčového mäsa vzrástla o 77 % z 63,5 miliónov ton v roku 1990 na 113 miliónov ton v roku 2022. Jeho spotreba pravdepodobne vzrastie vo všetkých regiónoch sveta okrem Číny, Európskej únie, Japonska a Švajčiarska, kde spotrebu ovplyvňujú zdravotné, environmentálne a sociálne otázky.
- Hovädzie mäso: Podiel celosvetovej spotreby hovädzieho mäsa na celkovej spotrebe mäsa sa medzi rokmi 2000 a 2019 znížil o 3,9 percentuálneho bodu z 22,8 % na 18,9 %. Spotreba hovädzieho mäsa sa zvýšila len v Etiópii, Izraeli, Saudskej Arábii, Turecku a Vietname. Celosvetová spotreba hovädzieho mäsa zostane pravdepodobne stabilná (okolo 6 kg ročne), s klesajúcim dopytom v Európe, Severnej Amerike a Oceánii, a miernym nárastom v Ázii a na Blízkom východe.
- Hydinové mäso: V rovnakom období ako bravčové, hydinové mäso zaznamenalo nárast o 287 % a posilní svoju dominanciu v komplexe produkcie mäsa a v príštom desaťročí bude tvoriť podiel 62 % v náraste produkcie mäsa. Hlavnými dôvodmi sú dostupná cena a priaznivé nutričné vlastnosti kuracieho mäsa, ako aj nižší vplyv na životné prostredie.
- Ovčie mäso: Hoci tradične menej konzumované ako bravčové či hovädzie, má v niektorých európskych krajinách hlboké kultúrne korene. Spotreba ovčieho mäsa sa však v priebehu rokov menila v dôsledku faktorov, ako sú demografické zmeny, ekonomická dostupnosť a rastúci záujem o udržateľné stravovanie.
- Ryby a morské plody: Zažívajú rastúci záujem v celej Európe, najmä vďaka ich zdraviu prospešným vlastnostiam. Trendy ako rastúci záujem o pestrú stravu, ekologické povedomie a snaha o zníženie konzumácie červeného mäsa ovplyvnili ich spotrebu.
Spotreba mäsa v Číne
Čína je najväčším producentom mäsa na svete a v roku 2022 dosiahla produkcia mäsa v Číne 92,27 milióna ton. Od roku 2013 do roku 2021 klesla spotreba bravčového mäsa z približne 49 % na 46 %, zatiaľ čo spotreba hydiny a hovädzieho mäsa vzrástla z 18 % a 4 % na 22 % a 4,5 %. Spotreba mäsa v Číne je stále nižšia ako v krajinách Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) s výnimkou bravčového. Očakáva sa, že spotreba mäsa v krajine vzrastie na cca 80 kg/obyvateľa.
Trendy v spotrebe mäsa v Európe
V Európe sa stravovacie návyky v súvislosti s mäsom výrazne menili za posledných šesť desaťročí. Najviac sa konzumuje bravčové mäso, avšak v posledných rokoch dochádza aj k zvýšenej konzumácii hydiny. Vysoká spotreba bravčového je v celej EÚ. V EÚ sa zje za rok len polovica množstva hydiny ako v Severnej Amerike - 25 kg na obyvateľa. Zmenu preferencií možno badať u hovädzieho mäsa, kde sa globálna konzumácia znižuje.
Vývoj konzumácie jednotlivých druhov mäsa v Európe (od roku 1961)
Konzumácia mäsa je dlhodobo jedným z kľúčových ukazovateľov spotrebiteľských trendov v potravinárstve a má významný vplyv na životné prostredie, zdravie populácie aj ekonomiku. Tento článok sa zameria na podrobné zobrazenie vývoja konzumácie rôznych druhov mäsa v európskych krajinách za posledných 60 rokov, pričom jednotlivé trendy budú ilustrované pomocou grafov. Prehľadávanie týchto údajov nám umožní lepšie pochopiť, ako sa vyvíjala spotreba mäsa, aké faktory tento vývoj ovplyvňovali a aké sú súčasné trendy v tejto oblasti.
- Bravčové mäso: Patrí k najobľúbenejším druhom mäsa v mnohých európskych krajinách a jeho spotreba je dlhodobo vysoká. Avšak, spotrebu bravčového mäsa ovplyvňovali faktory ako zmeny v životnom štýle, ekonomická situácia, zdravotné odporúčania či nárast záujmu o alternatívne zdroje bielkovín.
- Hovädzie mäso: Hoci ho mnoho európskych krajín považuje za dôležitú súčasť jedálnička, prešlo rôznymi fázami poklesu a rastu spotreby. Tieto výkyvy boli ovplyvnené faktormi, ako sú ekonomické krízy, rastúce náklady na produkciu, environmentálne otázky a meniace sa stravovacie preferencie.
- Hydinové mäso: Najmä kuracie mäso, sa v priebehu času stalo čoraz populárnejšou alternatívou k iným druhom mäsa, a to vďaka jej dostupnosti, nižšej cene a vnímaniu ako zdravšej voľby. Na nárast spotreby hydiny mali vplyv aj zmeny v stravovacích návykoch, vyšší dopyt po chudších zdrojoch bielkovín a posun smerom k ľahšie stráviteľným potravinám.
- Ovčie mäso: Hoci tradične menej konzumované ako bravčové či hovädzie, má v niektorých európskych krajinách hlboké kultúrne korene. Spotreba ovčieho mäsa sa však v priebehu rokov menila v dôsledku faktorov, ako sú demografické zmeny, ekonomická dostupnosť a rastúci záujem o udržateľné stravovanie.
- Ryby a morské plody: Zažívajú rastúci záujem aj v iných častiach kontinentu, najmä vďaka ich zdraviu prospešným vlastnostiam a odporúčaniam odborníkov na výživu. Na spotrebu rýb a alternatívnych druhov mäsa vplývali trendy ako rastúci záujem o pestrú a vyváženú stravu, ekologické povedomie a snaha o zníženie konzumácie červeného mäsa.
Európska komisia poukazuje na mierne optimistický výhľad pre trhy s mäsom v nasledujúcom roku. Zatiaľ čo vývoz sa odhaduje na -0,4 %, dovoz mäsa sa očakáva o 0,3 % vyšší. V odvetví bravčového mäsa Komisia očakáva pokles výroby o 0,22 %. Očakáva sa, že hrubá spotreba sa zvýši minimálne o +0,1 %. EÚ odhaduje, že produkcia hydinového mäsa je o 0,9 % vyššia ako v predchádzajúcom roku. Očakáva sa, že spotreba sa zvýši o +0,8 %.
Trendy v spotrebe mäsa na Slovensku
Konzumácia mäsa je dlhodobo jedným z kľúčových ukazovateľov spotrebiteľských trendov v potravinárstve a má významný vplyv na životné prostredie, zdravie populácie aj ekonomiku. V Európe sa stravovacie návyky v súvislosti s mäsom výrazne menili za posledných šesť desaťročí, pričom vývoj tohto trendu odráža spoločenské, hospodárske a politické zmeny.
Slováci jedia čoraz viac mäsa, spotreba sa dostáva na úroveň v západných krajinách. Dôvodom je zlepšujúca sa situácia v slovenských domácnostiach, ktoré si doprajú viac. Platí, že čím má rodina vyšší disponibilný príjem domácnosti, tým aj väčšia spotreba mäsa aj mäsových výrobkov. V konzumácii mäsa sa už dostávame nad priemer 27 krajín Európskej únie, pričom spotreba na hlavu je u nás asi dvakrát vyššia, než celosvetový priemer. V deväťdesiatych rokoch spotreba mäsa a mäsových výrobkov na Slovensku výrazne klesla, dnes opäť stúpa.
Špecifiká spotreby mäsa na Slovensku
- Rastúca spotreba: Spotreba mäsa na Slovensku od roku 2015 rastie. V roku 2019 zaznamenaná celková spotreba 69,3 kg mäsa bola vyššia oproti roku 2018 o 5 kíl (7,8 %) a oproti roku 2015 bola vyššia až o 37 %.
- Dominancia hydinového a bravčového mäsa: Na zvyšovaní spotreby sa najviac podieľalo hydinové mäso, ktoré od roku 2015 zaznamenalo priemerný medziročný nárast spotreby o 117,6 p.b. a bravčové mäso s priemerným medziročným nárastom spotreby o 1,5 p.b.
- Vplyv pandémie: Podľa odhadov rast spotreby mäsa mierne pribrzdila pandémia koronavírusu, avšak v priemere sa budeme stále pohybovať na úrovni 70 kíl mäsa na obyvateľa za rok.
- Ekonomické faktory: V súčasnosti možno očakávať výkyvy aj v spotrebe mäsa, ktorá pritom na Slovensku v posledných rokoch kontinuálne rastie. Na výkyvy, ktoré mäsiari aktuálne evidujú, má vplyv súčasná hospodárska situácia. Spracovatelia hovädziny už napríklad spozorovali pokles jej predaja. Súvisí to s faktom, že mäso sa na Slovensku stáva jedným z ťahúňov zdražovania potravín.
- Nákupné správanie: Po vlaňajšku je väčšina slovenských kupujúcich ešte viac citlivá na cenu. Pri nákupoch mäsa vyčkávajú na akcie, ktoré znižujú cenu v rozmedzí od 20 do 30 percent.
Dovoz a kvalita mäsa
Ak z kilogramu slovenského mäsa odtečie spotrebiteľovi 20 centov, tak pri poľskom je to 40 centov. Pri ročnej spotrebe na úrovni 39-40 kilogramov spotrebiteľ pri dovozovom mäse môže stratiť oproti slovenskému dovedna 15 eur. V roku 2017 zverejnila EMA - Európska lieková agentúra výskyt zvyškov antibiotík v bravčovom mäse. Kým v slovenskej bravčovine namerali 43,2 miligramu, v poľskej tri razy toľko, v nemeckej takmer päťnásobok toho, čo v slovenskej.
Ešte v roku 1997 80 percent bravčoviny pochádzalo zo slovenských fariem, v minulom roku z každých desať predaných kilogramov to bolo už len 2,5 kilogramu. Teraz jeme väčšinu mäsa z dovozu zo západnej Európy. Stali sme sa konzumentmi jej prebytkov.
Problémy slovenských chovateľov
„Vyrábame kvalitné mäso, ale doma ho nemáme komu predať,“ vysvetľuje predseda Robert Šmatlák. V dôsledku rastu cien energií a krmív družstvo zdvihlo cenu bravčovej polovičky o 15 centov za kilogram. Jeden z lokálnych odberateľov okamžite stopol odber. Vraj ľudia to nekúpia.
„Náš najspoľahlivejší odberateľ je posledných trinásť rokov istý maďarský bitúnok. Tam ide naše kvalitné mäso a na Slovensko prúdia prebytky z Nemecka, zo Španielska, z Belgicka. Nakupujú ho v celom spektre predajných sietí od supermarketov veľkých reťazcov po farmárske obchody.“
Robert Šmatlák tiež dodáva: „Mám dve deti a jedia v škole samú kuracinu z dovozu. Prečo nie je zacielená podpora v školských jedálňach na kúpu slovenských potravín? Roky sa o tom hovorí, ale je to mlátenie prázdnej slamy.“
„Na Slovensko sa valí ukrajinské obilie, ktoré malo ísť do tretích krajín, čo rozvracia ekonomiku družstiev. Treba sa opätovne pozrieť na jeho kvalitu. Od ich chovu závisí život živiteľov 30 rodín,“ hovorí Šmatlák a dodá, čo mu v ostatných dňoch nepridáva na pokoji: V okrese Žarnovica zachytili diviaka nakazeného africkým morom ošípaných. A to je nebezpečne blízko jedného z posledných intenzívnych chovov. Ešte v roku 1990 poľnohospodári chovali vyše 2,5 milióna prasiat, na začiatku roku 2023 ich zostalo 400-tisíc.
Environmentálne a sociálne aspekty spotreby mäsa
Konzumácia mäsa má významný vplyv na životné prostredie, zdravie populácie aj ekonomiku. Až 30 % svetových emisií pochádza z potravinárskeho priemyslu. Menšia spotreba mäsa a prechod na rastlinné potraviny by mohli výrazne znížiť emisie skleníkových plynov.
Pôdna stopa
Pôda nie je ničím nahraditeľná, vyprodukuje sa na nej väčšina potravín pre ľudskú spotrebu a krmív pre hospodárske zvieratá. Zároveň nám dáva priestor na život a ekonomické aktivity, no napriek tomu býva jej význam často prehliadaný. Na meranie množstva domácej a zahraničnej pôdy využitej na výrobu tovarov a služieb, ktoré spotrebuje určitá krajina alebo región je vhodná pôdna stopa.
Hospodárske zvieratá sú najväčším užívateľom pôdnych zdrojov na svete. Napríklad len na výrobu 1 kg hovädzieho mäsa je potrebných 22 m2 pôdy, pri výrobe 1 kg strukovín je to 5,5 m2 pôdy. Takmer 60 % svetovej poľnohospodárskej pôdy sa využíva na výrobu hovädzieho mäsa, ktoré predstavuje menej ako 2 % kalórií, ktoré sa spotrebúvajú na celom svete. Hovädzie mäso tvorí 24 % spotreby mäsa na svete, ale vyžaduje až 30 miliónov kilometrov štvorcových pôdy. Hydina predstavuje 34 % celosvetovej spotreby mäsa a bravčové mäso 40 %.
Z celosvetového hľadiska je dnešný prístup k využívaniu pôdy neudržateľný - rozvinuté regióny využívajú neprimerane veľa pôdy. Využívanie pôdy neznamená len jej záber, ale má aj environmentálne dôsledky a sociálne vplyvy, za ktoré nenesú zodpovednosť len krajiny, v ktorých sa výrobok vyrába, ale aj tie, v ktorých sa spotrebuje. Za environmentálne vplyvy sa považuje odlesňovanie, strata biodiverzity (rozmanitosti druhov), degradácia pôdy a klimatická zmena. Kvôli pestovaniu palmy olejnej pre olej a tuk používaný v potravinách prebieha rozsiahle klčovanie pralesov.
Emisie skleníkových plynov z poľnohospodárstva
Poľnohospodárstvo na Slovensku reprezentuje 7 percent emisií skleníkových plynov (rok 2020), uvádza SHMÚ. V ostatných rokoch je stabilné (emisie neklesajú ani nerastú). Hovädzí dobytok je kľúčová kategória zvierat produkujúca prevažné množstvo emisií metánu a oxidu dusného. V rámci sektora poľnohospodárstva je to: 37 % dojnice a 43 % ostatný hovädzí dobytok (HD). V tom je započítaný metán aj oxid dusný z chovu a z nakladania so živočíšnym odpadom, ako aj z pastvy.
Očakáva sa, že do roku 2034 sa celkové emisie skleníkových plynov z produkcie mäsa zvýšia o 6 % na približne 3,5 gigatony ekvivalentu CO2. Najväčší podiel na tomto zvýšení bude mať rastúca produkcia mäsa v Afrike. V porovnaní s tým sa očakáva, že emisie v Európe klesnú o 7 %. Podľa štúdie by národné iniciatívy na podporu nízkouhlíkovej živočíšnej výroby mohli pomôcť tento trend zmierniť. Zlepšenie efektívnosti výroby a zníženie strát v dodávateľských reťazcoch by tiež mohlo prispieť k zníženiu negatívneho vplyvu na životné prostredie.
Vplyv mäsového a mliečneho priemyslu
Správa nadácie Changing Markets Foundation odhaľuje, ako mäsový a mliečny priemysel využil svoj vplyv na "odvrátenie pozornosti, oddialenie a vykoľajenie zmysluplných klimatických opatrení". Mäsový a mliečny priemysel si na ochranu svojho podnikania požičiava stratégie od priemyslu ropy a tabaku. Kampane sa zamerali na podporu mäsa a mliečnych výrobkov ako udržateľných a zdravších, pričom sa zamerali aj na generáciu Z. Priemysel uprednostňuje "rýchle riešenia" ako kŕmne prísady a bioplyn namiesto prechodu na rastlinné poľnohospodárstvo.
Odporúčania pre zdravšiu a udržateľnejšiu stravu
V súčasnosti čelíme dvojitej výzve: klimatickým zmenám a rastúcemu počtu chorôb spôsobených nezdravou stravou. A odpoveď na tieto problémy sa môže skrývať na našich tanieroch. Podľa nových odporúčaní by sme mali znížiť spotrebu mäsa na niekoľko gramov denne: 14 gramov červeného mäsa a 29 gramov hydiny. Odporúča sa preferovať rastlinné potraviny ako zelenina, ovocie, celozrnné výrobky, strukoviny a orechy.
Zdravotné benefity zníženej spotreby mäsa
- Väčší podiel rastlinných potravín v strave prináša zdravotné benefity, ako je zníženie rizika srdcových chorôb, cukrovky a obezity.
- Červené mäso je bohaté na železo, ale jeho nadmerná konzumácia je spojená s vyšším rizikom srdcových chorôb a rakoviny hrubého čreva. Spracované mäso by nemalo presiahnuť 50 g denne.
- Zelenina a rastlinné bielkoviny poskytujú potrebné živiny bez rovnakých rizík. Rastliny obsahujú všetky esenciálne aminokyseliny, hoci v rôznych pomeroch.
- Nadmerná konzumácia mäsa a bielych potravín môže viesť k zníženiu príjmu vlákniny a horčíka.
Global Stats - Meat Consumption Worldwide | Global 3000
Udržateľnosť a alternatívy
Strava by mala byť nielen zdravá, ale aj udržateľná. Pre väčšinu dospelých je preto strava s menším množstvom mäsa výhrou, pre naše zdravie aj pre planétu. Živočíšne produkty nie sú jediným zdrojom kvalitných bielkovín. Rastlinné bielkoviny zo strukovín, orechov a celozrnných produktov sú zdravé, cenovo dostupné a šetrné k životnému prostrediu.
Kvalita bežne dostupného mäsa je často problematická kvôli spôsobu chovu zvierat. Domáca sliepka z voľného výbehu, chovaná pol roka a nie 6 týždňov, má oveľa vyššiu výživovú hodnotu.
Podľa novej štúdie by jednou z vhodných stratégií mohla byť náhrada hovädzieho mäsa za mikrobiálne proteíny. Využívajú sa mikroorganizmy, buď huby alebo baktérie. Najznámejším mikrobiálnym proteínom je Quorn známy v Spojenom kráľovstve už niekoľko desaťročí. Podľa novej štúdie z Nature by náhrada 20 percent globálnej spotreby hovädzieho mäsa za mikrobiálne proteíny (Quorn a iné) do roku 2050 znížila odlesňovanie na polovicu. „Dobrou správou je, že ľudia sa nemusia báť toho, že budú v budúcnosti jesť len zeleninu. Štúdia neskúmala efekt výmeny hovädzieho mäsa za rastlinnú stravu ani laboratórne vyrobené mäso.
Kritika a obavy z nízkeho množstva mäsa
Nie všetci odborníci sú presvedčení o potrebe drastického obmedzenia mäsa. Tehotné ženy a malé deti potrebujú vyšší príjem železa a zinku, ktoré sa lepšie vstrebávajú zo živočíšnych produktov. Existuje aj silná globálna obsesia s bielkovinami, najmä živočíšnymi. Výživoví odborníci však trvajú na tom, že vyvážená rastlinná strava môže byť rovnako výživná a dokonca prospešná.
Vplyv stravy na mikrobióm a genetiku
Pestrosť mikrobiómu pre celkové zdravie človeka úzko súvisí s pestrosťou stravy. Čím viac druhov potravín konzumujeme, tým lepšie. Potrava je jedným z najdôležitejších faktorov prostredia, ktoré dokážu vplývať na naše gény (epigenetika). Moderné farmárstvo pozmeňuje spôsob výživy chovaných zvierat, čo môže vplývať aj na ich genetiku.
tags: #analyza #spotreby #masa #vo #svete