Bronchiálna astma je chronické zápalové ochorenie dýchacích ciest, ktoré v súčasnosti postihuje čoraz väčšiu časť populácie. Celosvetovo ňou trpí približne 235 miliónov ľudí, čo predstavuje asi 5 % obyvateľstva, pričom u detí je jej výskyt ešte vyšší. Aj keď astmu zatiaľ nie je možné úplne vyliečiť, moderná medicína ponúka účinné spôsoby, ako ju kontrolovať.
Tento článok sa zameriava na problematiku astmy perzistentnej ťažkej, jej zaradenie v prílohe 4 Sociálnej poisťovne a s tým súvisiace kritériá.
Čo je bronchiálna astma?
Bronchiálna astma je chronické zápalové ochorenie dýchacích ciest, ktoré sa prejavuje zúžením priedušiek a sťaženým prúdením vzduchu v nich. Označenie „chronické“ znamená, že ide o dlhodobý zdravotný problém, ktorý si vyžaduje nepretržitú kontrolu a liečbu. Tieto príznaky sa môžu objavovať hlavne v noci, nadránom alebo pri fyzickej námahe. Z biologického hľadiska zohrávajú kľúčovú úlohu imunitné bunky ako žírne bunky, eozinofily a T-lymfocyty. Tieto zmeny majú za následok typické príznaky ako kašeľ, sipot a dýchavičnosť.
Priedušková astma (asthma bronchiale) patrí medzi civilizačné choroby. Celosvetovo postihuje viac ako 300 miliónov jedincov. V priebehu 20. storočia a najmä v jeho druhej polovici sme zaznamenali enormný nárast jej výskytu. Z ochorenia, ktoré postihovalo okolo 0,5 % populácie, sa stala hrozba postihujúca v niektorých končinách sveta až 25 % populácie.
Priedušková astma alebo bronchiálna astma, nepresne astma či záduch, (lat. asthma bronchiale) je chronické zápalové ochorenie dolných dýchacích ciest (priedušnice, priedušiek, priedušničiek) s charakteristickými variabilne sa opakujúcimi symptómami spočiatku reverzibilnej bronchiálnej obštrukcie - bronchospazmami. Podstatou astmy je geneticky podmienený sklon k zápalu sliznice, provokovaný celým radom špecifických a nešpecifických vyvolávačov a spúšťačov (alergény, infekcia, chemické a fyzikálne faktory, mikroorganizmy). Zápal sliznice vedie nakoniec k zmene štruktúry - takzvanej prestavbe dýchacích ciest.
Ako vzniká astma?
Príčinou vzniku astmy je zvýšená reaktivita dýchacích ciest na vonkajšie podnety (vírusy, baktérie, rôzne alergény, ale aj námaha, emócie, chlad a lieky). Spomínané podnety u zdravého jedinca nevyvolávajú žiadnu reakciu. Na vzniku astmy sa podieľa veľké množstvo mediátorov imunitného systému.
Príčina vzniku Bronchiálnej astmy nie je presne objasnená. Najdôležitejším vyvolávajúcim faktorom je alergická predispozícia - atopia a následne sklon k zvýšenej tvorbe protilátok typu IgE. Dôležitou zložkou sú práve alergény v okolí. Medzi najčastejšie patria pele, roztoče, plesne a zvieratá. Medzi ďalšie faktory zvyšujúce riziko vzniku astmy patrí aj fajčenie, opakované infekcie dýchacích ciest, exhaláty prítomné v ovzduší. Škodlivé faktory z vonkajšieho prostredia po inhalácii dráždia dýchacie cesty a vedú k rozvoju dlho trvajúceho zápalového procesu. V dôsledku chronického zápalového procesu, na ktorého vzniku a udržiavaní sa podieľa celý imunitných buniek a mediátorov zápalu (biele krvinky, krvné doštičky, protilátky, cytokíny, prostaglandín), vznikajú zmeny na prieduškách.
Čo sa deje pri astmatickom záchvate?
Chronickým zápalom zmenené dýchacie cesty prehnane reagujú na také podnety, ktoré u zdravého človeka nevyvolávajú žiadnu reakciu. Zápalom postihnuté priedušky reagujú zúžením, a to má za následok vznik astmatických ťažkostí, ktoré sa prejavujú najčastejšie v noci a nadránom, ale môžu sa vyskytovať kedykoľvek. Významné zhoršenie stavu - záchvaty astmy sa dostavujú niekedy celkom neočakávane, ale zvyčajne po kontakte s rôznymi spúšťačmi (stres, vírusová infekcia, alergény, prchavé výpary, vlhký a chladný vzduch, dym, fyzická námaha). Dýchavicu a ostatné prejavy astmy spôsobuje kŕč svaloviny a opuch sliznice priedušiek a tiež prítomnosť hustého hlienu v prieduškách, ktorý ich upcháva. Ak sa zavčasu nepodá liečba, do pľúc prúdi málo vzduchu a organizmus trpí nedostatkom kyslíka, čo vyvoláva pocit dusenia.
Typy a formy astmy
Na základe medzinárodných deliacich kritérií je v súčasnosti známych viacero typov astmy:
- Alergická astma (atopická, extrinzická): Najčastejší typ v populácii. Objavuje sa už v detstve a skorej dospelosti. Typická je precitlivenosť k vonkajším alergénom.
- Nealergická astma (neatopická, intrinzická): Nie je spojená s alergiou. Vyvíja sa skôr u dospelých, napríklad ako následok vírusovej infekcie horných dýchacích ciest.
- Astma s neskorým nástupom (tzv. ,,late-onset“ astma): Zvyčajne nealergický typ, ktorý sa objavuje až v dospelosti, obzvlášť u žien.
Rozdelenie astmy podľa závažnosti:
- Intermitentná astma: Stav, keď denné symptómy sú prítomné menej ako raz za týždeň, nočné symptómy menej ako dvakrát mesačne, exacerbácie sú mierne a krátke a spirometrické hodnoty FEV1 alebo PEF sú nad 80% referenčných hodnôt a variabilita PEF alebo FEV1 je menšia ako 20%.
- Perzistujúca ľahká astma: Má prítomné symptómy častejšie ako raz za týždeň, ale nie denne a nie viackrát denne. Exacerbácie môžu ovplyvňovať aktivitu a spánok pacienta a nočné symptómy sú častejšie ako dvakrát mesačne.
- Perzistujúca stredne ťažká astma: Má prítomné denné symptómy, nočné symptómy sú častejšie ako raz za týždeň a exacerbácie môžu ovplyvňovať dennú aktivitu a spánok. Pacient má zvýšenú spotrebu uvoľňovačov a funkčné vyšetrenie pľúc (FEV1, PEF) je v rozmedzí medzi 60 - 80% referenčných hodnôt.
- Perzistujúca ťažká astma: Je najzávažnejším stupňom; denné symptómy limitujú fyzickú aktivitu chorého a vyskytujú sa časté výrazné exacerbácie.
Príznaky astmy
Klinický obraz sa často rozvíja postupne - astma sa môže prejavovať od miernych záchvatov suchého, dráždivého kašľa až po pocity dýchavice, pocity nedostatku vzduchu. Medzi ďalšie príznaky rozvíjajúce sa pri astmatickom záchvate patria aj:
- Nervozita, pocity strachu z nedostatku vzduchu
- Prešednutie, cyanóza kože
- Vťahovanie medzirebrových priestorov počas nádychu
- Predĺžený čas výdychu
- Piskoty počuteľné hlavne pri výdychu
Astma sa môže prejavovať často len nevýrazným suchým kašľom aj v noci, dokonca sa môže vyskytovať podobne ako senná nádcha len sezónne. U detí môže astma vzniknúť už v prvých mesiacoch po narodení, kedy je však jej diagnostika náročná. Môže sa totiž prejavovať len opakovanými infekciami dýchacieho traktu.
Keďže pri astme neprúdi dýchacími cestami dostatočné množstvo vzduchu, ktorý prináša kyslík krvi a tkanivám, vyskytujú sa u astmatikov klinické prejavy rôznej intenzity. U niektorých pacientov sa symptómy objavujú iba občas, napríklad po zvýšenej fyzickej námahe, u iných môžu byť prítomné neustále po celý čas. Pri zaznamenaní niektorého z uvedených problémov je vhodné si všímať, kedy, ako často a v akej intenzite sa jednotlivé príznaky objavujú.
Charakteristickými príznakmi astmy sú sipot, dýchavičnosť a nepríjemný kašeľ. Pri dobre zvolenej liečbe je však možné s astmou normálne fungovať. Astmatici sa sťažujú na náhle záchvaty dýchavičnosti, ktoré ustúpia až po podaní liekov a môžu končiť vypľúvaním sekrétov.
Nebezpečná forma astmy: Steroid-rezistentná astma
Pacienti s bronchiálnou astmou môžu normálne fungovať, ak užívajú lieky. Nie vždy je to však možné. Platí to najmä pre najťažšiu formu bronchiálnej astmy - ťažkú astmu rezistentnú na steroidy. Tento typ ochorenia spôsobuje, že pacienti sú počas záchvatu takí zadýchaní, že nie sú schopní vysloviť jediné slovo. Steroid-rezistentnú astmu (alebo kortikorezistentnú astmu) sprevádza tachykardia sto úderov za minútu a často cyanóza (modrasté až tmavomodré sfarbenie kože a slizníc). Tento typ ťažkostí si vyžaduje okamžitú lekársku konzultáciu a hospitalizáciu.
Ťažká forma astmy (tzv. ťažká astma) spôsobuje, že pacienti nie sú schopní normálne pracovať, stretávať sa s priateľmi, vykonávať najbežnejšie domáce práce alebo športovať. Ochorenie nakoniec vedie k trvalému postihnutiu dýchacích ciest. Liečba tohto ochorenia spočíva v modernej biologickej terapii. U jednotlivých pacientov bude rozhodnutie o zaradení biologickej liečby závisieť od výsledku fenotypizácie.
Webinár: Biologická liečba pre pacientov s ťažkou astmou
Diagnostika astmy
Pokiaľ máte podozrenie, že trpíte astmou, alebo vás dlhodobo trápi dýchavičnosť, neutíchajúci kašeľ, či bolesti na hrudníku, ktoré môžu i nemusia spontánne odznieť, nie je samoliečba namieste. Neliečená astma totiž obmedzuje nielen bežný život, fyzickú výkonnosť a spánok pacienta, ale môže viesť i ku závažným zdravotným komplikáciám, najmä trvalému poškodeniu pľúc. Nebojte sa a čo najskôr vyhľadajte svojho všeobecného lekára, ktorý vás po základnom vyšetrení a zhodnotení zdravotného stavu pošle na špecializované pracovisko.
Diagnostika astmy zahŕňa:
- Odobratie anamnézy: Lekár sa bude pýtať na podrobnosti vášho zdravotného stavu a vaše subjektívne ťažkosti, najmä to, aké príznaky ochorenia pozorujete, ako dlho a v akej intenzite sa u vás objavujú, aká je vaša fyzická výkonnosť, v akom prostredí žijete a pracujete, a podobne.
- Stanovenie klinického obrazu: Lekár objektívne popíše súbor typických i atypických klinických príznakov, ktoré ochorenie vykazuje.
- Fyzikálne vyšetrenie: Klasické vyšetrenie pohľadom, pohmatom, poklepom a posluchom. Typickým fyzikálnym nálezom sú u astmatikov piskoty a sipoty pri nádychu či výdychu.
- Funkčné vyšetrenie pľúc: Ide o najdôležitejšie vyšetrenie pre stanovenie diagnózy astmy, ktoré zvyčajne zahŕňa metódu spirometrie a bronchodilatačný test. Spirometria sa používa na dôkaz obštrukcie, teda nepriechodnosti dýchacích ciest, ktoré sa vyhodnotí na základe pomeru objemu vdýchnutého a vydýchnutého vzduchu v závislosti od času. Podľa výslednej hodnoty sa určí stupeň obštrukcie. Následným bronchodilatačným testom možno zistiť, či je obštrukcia dýchacích ciest reverzibilná, a teda, či je možné ju zvrátiť. Pri tomto type vyšetrenia sa pacientovi podá látka, ktorá je schopná uvoľňovať dýchacie cesty (bronchodilatans) a sleduje sa jej efekt.
- Laboratórne vyšetrenia: (vyšetrenie imunitného systému, kožné prick testy), vyšetrenie vnútorného prostredia.
V niektorých prípadoch diagnózu potvrdí len pozitívny efekt liečby antiastmatikami.
Liečba astmy
Hoci astmu nie je možné úplne vyliečiť, správnou liečbou je možné zabrániť zhoršeniu ochorenia a minimalizovať riziká s spojené s ochorením. Cieľom liečby je výrazne obmedziť, ideálne až úplne redukovať, výskyt astmatických symptómov, zamedziť poškodeniu pľúc a umožniť astmatikovi ďalej vykonávať bežné denné aktivity.
Liečba astmy sa skladá z dvoch rovnocenných zložiek, ktoré musia ísť spoločne:
- Farmakologická liečba: Liečba pomocou liekov.
- Nefarmakologická liečba: Zmena životného štýlu, vyhýbanie sa spúšťačom.
Keďže astma je chronické zápalové ochorenie, aj jeho liečba musí byť dlhodobá a neprerušovaná. Výber liekov a ich dávku riadi lekár špecialista a pacient by nemal svojvoľne liečbu meniť alebo vynechávať. Pri svojvoľnom znížení dávky alebo vynechávaní liečby môže dôjsť k prehlbovaniu chronického zápalu v dýchacích cestách, ich nezvratnému a trvalému poškodeniu a progresii ochorenia do ťažšieho stupňa. Zároveň sa zvyšuje riziko náhleho zhoršenia a ťažkého astmatického záchvatu.
Protizápalové lieky sú určené na dlhodobé pravidelné používanie. Záchranné lieky sú schopné rýchlo uvoľniť dýchacie cesty pri astmatickom záchvate. Väčšina antiastmatických liečiv sa podáva inhalačne, buď samostatne (kontrolór alebo uvoľňovač) alebo vo fixnej kombinácii (kontrolór + uvoľňovač). Pri najťažších formách astmy sa používajú tzv. moderné biologické terapie.
Dôležité je vedieť, že astma by sa nemala liečiť len tzv. úľavovými liekmi (napr. rýchlymi inhalátormi). Tie vám síce rýchlo pomôžu pri záchvate, ale neriešia samotný zápal. Moderný (preferovaný) prístup spočíva v používaní jedného inhalátora, ktorý vám slúži aj ako každodenná liečba, aj ako „záchrana“ pri zhoršení.
Kontrola astmy je cieľom liečby. Prieduškovú astmu možno u väčšiny astmatikov dlhodobou liečbou dostať pod kontrolu, t. j. dosiahnuť nižšie opísaný stav a účinne tak predchádzať náhlym zhoršeniam a astmatickým záchvatom. Choroba však nezmizla, len je v štádiu pokoja - zápalový proces pretrváva, ale je pod kontrolou - ak by ste v tomto pokojovom období prestali užívať protizápalové lieky, mohlo by dôjsť k prehlbovaniu chronického zápalu v dýchacích cestách.
Manažment záchvatu bronchiálnej astmy
U ľudí, ktorí dostanú ťažký záchvat prieduškovej astmy, je nevyhnutné čo najskôr vyhľadať pomoc. Aj keď sa liečime a pravidelne užívame lieky, nedokážeme dýchavičnosť úplne odstrániť. Paroxyzmálny bronchospazmus (náhly záchvatovitý kŕč svalstva priedušiek (bronchov) a priedušiniek - bronchiolov) nám spôsobuje sipot a dýchavičnosť. Praktické rady na riešenie tejto situácie sú uvedené nižšie.
- Zachovať pokoj: Snažte sa nepodľahnúť panike, pretože to môže zhoršiť stav pacienta.
- Podanie bronchodilatancia: Astmatik by mal čo najskôr dostať bronchodilatancium (salbutamol alebo fenoterol), ktoré má okamžitý účinok. Užívanie tohto prípravku spôsobí, že pacient bude mať pocit voľného dýchania.
- Správna poloha: Ak máte astmatický záchvat - neležte! Poloha v ľahu výrazne sťažuje dýchanie, preto je dobré sa postaviť a oprieť sa lakťami napríklad o stôl alebo si sadnúť.
- Dohľad: Aj keď bronchospazmus ustúpi, pacient by nemal zostať bez dozoru. Treba počkať, kým sa všetko vráti do normálu.
- Privolanie pomoci: Dôležité upozornenie - ak záchvat neprejde do 20 minút od podania diastolických prípravkov - podajte druhú dávku lieku. Ak ani to nepomôže, čo najskôr zavolajte záchrannú službu.
Prevencia astmy
Opatrenia na prevenciu vzniku bronchiálnej astmy:
- Prevencia vzniku a účinné ničenie všetkých infekčných ochorení dýchacích ciest (najmä chronických) už v zárodku.
- Pravidelná liečba akýchkoľvek alergických reakcií a stavov.
- Vyhýbať sa pobytu v prašnom, zadymenom alebo vlhkom prostredí.
- Účinné odstraňovanie vlhkosti a plesní v obydliach.
- Prestať fajčiť, pretože nikotín okrem iného spôsobuje zvýšenú sekréciu hlienu v dýchacích cestách, a tým podporuje vznik chronického zápalu (nádchy) a priamo dráždi sliznicu priedušiek.
- Nekonzumovať potravu, ktoré vyvoláva alebo zhoršuje dychavičnosť.
- Vyhýbanie sa alebo obmedzenie kontaktu s látkami, ktoré dráždia dýchacie cesty alebo ktoré vyvolávajú alebo zhoršujú záchvaty dýchavičnosti.
- Neuchovávať v domácnosti črepníkové rastliny a iné kvety (napr. prvosienky), ktorých vôňa alebo prítomnosť môže vyvolať alebo zhoršiť záchvat astmatickej reakcie.
- Informujte lekára a po konzultácii vylúčte všetky lieky, ktoré spúšťajú alebo zhoršujú záchvat astmatickej reakcie (napr. niektoré protizápalové lieky).
Úhrady za zdravotné výkony a Sociálna poisťovňa
Úhrady za zdravotné výkony na účely sociálneho poistenia sa riadia Opatrením Ministerstva zdravotníctva SR č. 07045/2003 - OAP z 30. mája 2003.
Vykazovanie zdravotných výkonov
Podľa § 233 ods. 2 písm. c) zákona o sociálnom poistení zdravotnícke zariadenia vykazujú pobočke Sociálnej poisťovne zdravotné výkony na účely sociálneho poistenia za kalendárny mesiac do 14. dňa nasledujúceho kalendárneho mesiaca s identifikačnými údajmi určenými Sociálnou poisťovňou. Za porušenie uvedenej povinnosti môže Sociálna poisťovňa v zmysle § 239 zákona o sociálnom poistení uložiť pokutu až do 16 596,96 eura.
V prípade, ak bola poskytovateľom zdravotnej starostlivosti dočasná pracovná neschopnosť uznaná v systéme elektronického zdravotníctva (ePN), poskytovateľ zdravotnej starostlivosti nie je povinný tento zdravotný výkon vykázať a Sociálna poisťovňa jej vystavenie, ako aj ukončenie uhradí automaticky. Od 1. mája 2012 Sociálna poisťovňa zaviedla automatizované spracovanie základných zúčtovacích dokladov, evidencie, kontroly a úhrady zdravotných výkonov na účely sociálneho poistenia formou elektronickej komunikácie. Poskytovatelia zdravotnej starostlivosti, ktorí ešte nemajú uzatvorenú Dohodu o elektronickej komunikácii, v prechodnom období vykazujú zdravotné výkony v papierovej podobe.
Náhrada za bolesť
Pri určení výšky náhrady za bolesť sa vychádza z celkového počtu bodov, ktorým sa bolesť ohodnotila v lekárskom posudku, a zo sumy za jeden bod ustanovenej v príslušnom kalendárnom roku. V lekárskom posudku sa bolesť hodnotí určitým počtom bodov podľa sadzieb bodového hodnotenia.
Ak zamestnávateľ alebo iná príslušná právnická osoba (ďalej len „zodpovedný zamestnávateľ“), ktorí majú podľa Zákonníka práce objektívnu zodpovednosť za poškodenie zdravia v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania poškodeného, preukázali určitú mieru zavinenia poškodeného za vznik poškodenia zdravia, znižuje sa suma náhrady za bolesť o mieru zavinenia poškodeného.
Ostatné dôležité informácie
Oznámenie pracovného úrazu alebo choroby z povolania podľa § 231 ods. 1 písm. h) až j) zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení.
Čestné vyhlásenie fyzickej osoby, že sa dobrovoľne neprihlásila na dôchodkové poistenie (o sfalšovaní prihlášky a zneužití osobných údajov treťou osobu, ktorá prihlášku podala za účelom získania klienta na starobné dôchodkové sporenie).
Právne predpisy
- § 99 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.
- § 100 zákona č. 461/2003 Z. z.
- § 90 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení.
Bankové inštitúcie
Súvisiace s úhradami a spracovaním: Československá obchodná banka, a. s. J & T BANKA, a. s., pobočka zahraničnej banky mBank S.A., pobočka zahraničnej banky Národná banka Slovenska Oberbank AG, pobočka zahraničnej banky v Slovenskej republike 365.bank, a. s. (vzťahuje sa aj na 365.bank, a. s., odštepný závod Poštová banka) Prima banka Slovensko, a. s. Privatbanka, a. s. Slovenská sporiteľňa, a. s. Tatra banka, a. s. (vzťahuje sa aj na Tatra banka, a.s., odštepný závod Raiffeisen banka) UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a.s.
tags: #astma #perzistentne #tazka #priloha #4