Konzumácia mäsa je dlhodobo jedným z kľúčových ukazovateľov spotrebiteľských trendov v potravinárstve a má významný vplyv na životné prostredie, zdravie populácie aj ekonomiku. V Európe sa stravovacie návyky v súvislosti s mäsom výrazne menili za posledných šesť desaťročí, pričom vývoj tohto trendu odráža spoločenské, hospodárske a politické zmeny.
Vývoj konzumácie mäsa v krajinách EÚ od roku 1961
Tento článok sa zameria na podrobné zobrazenie vývoja konzumácie rôznych druhov mäsa v európskych krajinách za posledných 60 rokov, pričom jednotlivé trendy budú ilustrované pomocou grafov. Prehľadávanie týchto údajov nám umožní lepšie pochopiť, ako sa vyvíjala spotreba mäsa, aké faktory tento vývoj ovplyvňovali a aké sú súčasné trendy v tejto oblasti.
Bravčové mäso
Bravčové mäso patrí k najobľúbenejším druhom mäsa v mnohých európskych krajinách a jeho spotreba je dlhodobo vysoká. Avšak, tento trend nebol vždy stabilný. Spotrebu bravčového mäsa ovplyvňovali faktory ako zmeny v životnom štýle, ekonomická situácia, zdravotné odporúčania či nárast záujmu o alternatívne zdroje bielkovín.
V posledných rokoch konzumácia bravčoviny na Slovensku trvale stúpala. V roku 2021 celková spotreba mäsa dosiahla 71,1 kilogramu na obyvateľa, z čoho bravčovina tvorila viac ako polovicu, takmer 40 kilogramov. Od roku 2015 do roku 2021 narástla jej spotreba o desať kilogramov. Celosvetová spotreba bravčového mäsa vzrástla o 77 % z 63,5 miliónov ton v roku 1990, na 113 miliónov ton v roku 2022.
Hovädzie mäso
Hovädzie mäso, hoci ho mnoho európskych krajín považuje za dôležitú súčasť jedálnička, prešlo rôznymi fázami poklesu a rastu spotreby. Tieto výkyvy boli ovplyvnené faktormi, ako sú ekonomické krízy, rastúce náklady na produkciu, environmentálne otázky a meniace sa stravovacie preferencie. Pokles spotreby hovädzieho mäsa je spojený vedľa jeho kulinárneho uplatnenia aj s jeho cenou, v deväťdesiatych rokoch aj s nízkou kvalitou výsekového mäsa.
Zdravotné riziká verzus výhody konzumácie mäsa
Hydinové mäso
Hydina, najmä kuracie mäso, sa v priebehu času stala čoraz populárnejšou alternatívou k iným druhom mäsa, a to vďaka jej dostupnosti, nižšej cene a vnímaniu ako zdravšej voľby. Na nárast spotreby hydiny mali vplyv aj zmeny v stravovacích návykoch, vyšší dopyt po chudších zdrojoch bielkovín a posun smerom k ľahšie stráviteľným potravinám. Pre porovnanie, hydinové mäso zaznamenalo v rokoch 1990 až 2022 nárast o 287 %.
Ovčie mäso
Ovčie mäso, hoci tradične menej konzumované ako bravčové či hovädzie, má v niektorých európskych krajinách hlboké kultúrne korene. Spotreba ovčieho mäsa sa však v priebehu rokov menila v dôsledku faktorov, ako sú demografické zmeny, ekonomická dostupnosť a rastúci záujem o udržateľné stravovanie.
Ostatné mäso (ryby a morské plody)
Ryby a morské plody, ktoré sú tradičnou súčasťou stravy v prímorských oblastiach, zažívajú rastúci záujem aj v iných častiach kontinentu, najmä vďaka ich zdraviu prospešným vlastnostiam a odporúčaniam odborníkov na výživu. Na spotrebu rýb a alternatívnych druhov mäsa vplývali trendy ako rastúci záujem o pestrú a vyváženú stravu, ekologické povedomie a snaha o zníženie konzumácie červeného mäsa.
Faktory ovplyvňujúce spotrebu mäsa
Spotreba mäsa je ovplyvnená viacerými faktormi, ktoré je potrebné zvážiť pri analýze trendov a predikciách do budúcnosti. Medzi najdôležitejšie patria:
- Ekonomické faktory
- Preferencie spotrebiteľov
- Zdravotné aspekty
- Environmentálne aspekty
- Kultúrne a etické faktory
Ekonomické faktory
Cena mäsa je významným faktorom ovplyvňujúcim jeho spotrebu. Po vlaňajšku je väčšina slovenských kupujúcich ešte viac citlivá na cenu. Pri nákupoch mäsa vyčkávajú na akcie, ktoré znižujú cenu v rozmedzí od 20 do 30 percent. Ceny naprieč Európou po mesiacoch pokoja opäť rastú. Znamená to, že zdražovanie sa znova rozbieha, aj keď pomalším tempom než počas krízových rokov. Najviac k tomu prispeli energie, potraviny a služby - teda oblasti, bez ktorých sa domácnosti nezaobídu.
Preferencie spotrebiteľov
Kvalita a pôvod zo Slovenska, to sú dva najdôležitejšie faktory, podľa čoho sa spotrebitelia rozhodujú pri nákupe potravín. Slováci a Slovenky chodia nakupovať najčastejšie do hypermarketov, stúpa však záujem o malé predajne a trhoviská. Ako zdroj informácií o výrobku slúži pre spotrebiteľov najmä obal. Zdá sa, že ľudia spohodlneli a najmä v ostatnom čase každý nákup naozaj preratúvajú do posledného centa. Šetria na elektrine, neoplatí sa im mäso strkať do mrazničiek. Nakúpia si to, čo ponúknu obchody v akciách.
Zdravotné aspekty
Meniace sa povedomie o vplyve konzumácie mäsa na zdravie tiež ovplyvňuje spotrebiteľské rozhodnutia. Rastúce povedomie o zdravotných rizikách spojených s nadmernou konzumáciou červeného mäsa vedie k tomu, že spotrebitelia čoraz viac preferujú hydinové mäso a ryby.
Environmentálne aspekty
Produkcia mäsa má významný vplyv na životné prostredie, vrátane emisií skleníkových plynov, odlesňovania a znečistenia vody. Rastúce povedomie o týchto environmentálnych dopadoch vedie niektorých spotrebiteľov k znižovaniu spotreby mäsa alebo k uprednostňovaniu udržateľnejšie produkovaného mäsa.
Kultúrne a etické faktory
Vegetariánstvo a vegánstvo sú čoraz populárnejšie, najmä medzi mladšou generáciou. Tieto stravovacie smery sú založené na etických a environmentálnych dôvodoch a vedú k úplnému vylúčeniu mäsa zo stravy.
Dôsledky spotreby mäsa
Spotreba mäsa má široké dôsledky pre spotrebiteľov, výrobcov a životné prostredie.
Dôsledky pre spotrebiteľov
Spotrebiteľské správanie a rozhodovanie je ovplyvnené viacerými faktormi, ktoré majú priamy dopad na ich životy.
Finančná situácia
Rekordne vysoká miera inflácie a s tým spojený rast cien zapríčinili, že väčšina Slovákov šetrí aj na kvalite jedla. Až 54,9 percenta opýtaných priznalo, že musia šetriť na strave aj na úkor kvality. Až polovica Slovákov kupuje len najlacnejšie jedlo.
Zdravotné riziká
Konzumácia lacných potravín môže mať negatívny vplyv na zdravie. Spracované potraviny, polotovary a fast foody sú často trojkombináciou - chutné, kalorické a zároveň lacné, pretože sú z menej kvalitných zdrojov, akými sú lacné oleje, stužené tuky a spracované nekvalitné mäso plné transmastných kyselín, ktoré patria medzi najmenej zdravé tuky. K tomu nápoje a dezerty plné glukózovo-fruktózového vysokospracovaného sirupu. Táto kombinácia dopomáha k vzniku civilizačných ochorení, akými sú cukrovka alebo srdcovo-cievne choroby.
Potravinová bezpečnosť
Spomedzi krajín Únie je Slovensko dokonca druhé najhoršie v potravinovej bezpečnosti. Rebríček hodnotí cenovú dostupnosť potravín, ich fyzickú dostupnosť a stabilitu ponuky, kvalitu a bezpečnosť a napokon aj ohrozenie produkcie potravín v dôsledku klimatických zmien. Slovensko zlyháva najmä v ukazovateli fyzickej dostupnosti a stability ponuky potravín.
Dôsledky pre výrobcov
Výrobcovia mäsa čelia rôznym výzvam a tlakom, ktoré ovplyvňujú ich podnikanie a stratégie.
Konkurencia
Slovenský trh s mäsom čelí silnej konkurencii zo strany dovozcov. Ak z kilogramu slovenského mäsa odtečie spotrebiteľovi 20 centov, tak pri poľskom je to 40 centov. Pri ročnej spotrebe na úrovni 39-40 kilogramov spotrebiteľ pri dovozovom mäse môže stratiť oproti slovenskému dovedna 15 eur. V roku 2017 zverejnila EMA - Európska lieková agentúra výskyt zvyškov antibiotík v bravčovom mäse. Kým v slovenskej bravčovine namerali 43,2 miligramu, v poľskej tri razy toľko, v nemeckej takmer päťnásobok toho, čo v slovenskej. Ak povedzme ešte v roku 1997 80 percent bravčoviny pochádzalo zo slovenských fariem, v minulom roku z každých desať predaných kilogramov to bolo už len 2,5 kilogramu.
Podpora domácich produktov
Podiel slovenských a zahraničných potravín na pultoch obchodov je nevyvážený. Z piatich potravín, ktoré sú vystavené na pultoch obchodov, sú tri dovezené zo zahraničia a iba dve sú slovenské. Tohtoročný prieskum nedáva najmenší dôvod na radosť, ešte roku 2011, keď PKS začala robiť prieskum, bolo zastúpenie slovenských a zahraničných potravín 50:50. Tohto roku agentúra Go4insight namerala výsledok 41,2 percenta.
Zdravotné riziká verzus výhody konzumácie mäsa
Udržateľnosť
Výrobcovia mäsa sú čoraz viac tlačení k tomu, aby prijali udržateľnejšie výrobné postupy, ktoré minimalizujú environmentálne dopady. To môže zahŕňať zníženie emisií skleníkových plynov, zlepšenie hospodárenia s vodou a pôdou a podporu dobrých životných podmienok zvierat.
Dôsledky pre životné prostredie
Produkcia a spotreba mäsa má výrazný vplyv na životné prostredie, ktorý je potrebné minimalizovať.
Emisie skleníkových plynov
Živočíšna výroba je významným zdrojom emisií skleníkových plynov, najmä metánu a oxidu dusného. Zníženie spotreby mäsa a prechod na udržateľnejšie výrobné postupy môžu prispieť k zníženiu týchto emisií. Emisie z 1 kg hovädzieho mäsa v Rakúsku sa pohybujú medzi 15 kg a 30 kg ekvivalentu CO2. Dovážané hovädzie mäso z Južnej Ameriky má však niekedy viacnásobné množstvo emisií skleníkových plynov, najmä ak pochádza z Brazílie.
Odlesňovanie
Rozširovanie pastvín a pestovanie krmív pre zvieratá prispieva k odlesňovaniu, najmä v tropických oblastiach. Mäso je jednou z najväčších príčin odlesňovania na celom svete. V Brazílii farmári úmyselne zakladajú lesné požiare - ako napríklad požiare v amazonskom dažďovom pralese - aby vyčistili priestor pre chov dobytka a pestovali priemyselné krmivo pre zvieratá, ako je napríklad sója a kukurica. Ak bude odlesňovanie pokračovať súčasným tempom, prales by mohol dosiahnuť „bod zlomu“, v ktorom už nebude môcť fungovať ako dažďový prales. To by malo zničujúci dopad na ľudí a zvieratá, ktoré žijú v lese alebo sú od neho priamo závislé.
Znečistenie vody
Priemyselné farmy sú tiež jedným z primárnych zdrojov znečistenia vôd, pretože syntetické hnojivá, hnoj, pesticívy a iné vedľajšie produkty farmy často končia v neďalekých vodných tokoch. Mäsový a mliečny priemysel tiež spotrebúva obrovské množstvo vody na chov hospodárskych zvierat - produkcia len pol kila hovädzieho mäsa si vyžaduje vyše 9 tisíc litrov vody.
Vyčerpávanie pôdy
Chov zvierat si vyžaduje veľa pasienkov. Intenzívny charakter tejto pastvy však môže viesť k tzv. holej pôde. V dôsledku toho sa úrodná pôda stáva neplodnou, vodné toky sa upchávajú a zvyšuje sa riziko záplav. Podľa výskumníkov Organizácie Spojených národov by erózia pôdy mohla do roku 2050 spôsobiť stratu 75 miliárd ton pôdy. Pôda je tiež veľkým rezervoárom uhlíka, ktorý ho absorbuje, keď rastliny a stromy odumierajú. Keď sa pôda stráca, uvoľňuje tento uhlík ako CO2 do atmosféry.
Strata biodiverzity
Mäsový priemysel klčovaním lesov, ničením biotopov a používaním toxických pesticídov na pestovanie potravy pre zvieratá prispieva k vyhynutiu tisícok druhov, z ktorých mnohé ešte neboli ani objavené.
Riziko nových chorôb
Ničenie lesov a iných divokých oblastí pre chov zvierat je hlavnou príčinou nových infekčných chorôb. Tri štvrtiny nových chorôb postihujúcich ľudí pochádza zo zvierat. Výrub a vypaľovanie lesov prináša divú zver do bližšieho kontaktu s ľuďmi, čo umožňuje prenos smrtiacich vírusov zo zvierat na ľudí. Čím viac lesa je zničeného, tým väčšie je riziko novej pandémie. Priemyselné farmy môžu tiež zvýšiť šírenie chorôb medzi zvieratami a aj zo zvierat na ľudí. Riziko je vyššie pre priemyselné mäsové farmy, pretože veľké množstvo zvierat je natlačené v malých priestoroch a samotné zvieratá majú slabší imunitný systém.
Globálne a európske trendy v spotrebe mäsa
Spotreba mäsa je dôležitým ukazovateľom stravovacích návykov populácie a má významný vplyv na ekonomiku a životné prostredie. Na Slovensku, podobne ako v iných krajinách, prechádza spotreba mäsa dynamickými zmenami, ktoré sú ovplyvnené rôznymi faktormi.
Globálne trendy
Svetová produkcia mäsa v roku 2019 zaznamenala pokles o takmer 2 % oproti predchádzajúcemu roku, čo bolo spôsobené najmä africkým morom ošípaných. Napriek tomu sa v krajinách ako Argentína, EÚ, USA a Turecko produkcia zvýšila. Priemerná cena mäsa v roku 2019 bola vyššia o 5,6 % oproti roku 2018. Predpokladá sa, že do roku 2029 sa svetová produkcia mäsa zvýši o takmer 40 miliónov ton na 366 miliónov ton, pričom hlavným hnacím motorom bude hydinové mäso. Rozvíjajúce sa krajiny budú mať na tomto náraste 80 % podiel. Priemerná spotreba mäsa na osobu by mala mierne vzrásť na 34,9 kg v roku 2029.
Podľa posledných prognóz Organizácie spojených národov pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) sa globálna spotreba mäsa v tomto roku zvýši o viac ako 1 %, obzvlášť v krajinách s nízkym a stredným príjmom. Svet spotrebuje v roku 2021 okolo 350 miliónov ton mäsa, pričom spotrebiteľmi sú najviac uprednostňované bravčové a kuracie mäso. Najväčší nárast spotreby mäsa sa očakáva v Brazílii, Indonézii, na Filipínach, v Spojených štátoch a vo Vietname. V Afrike sa spotreba mäsa zvýši až o 33 %.
Trendy v Európe
V Európskej únii klesne produkcia mäsa v roku 2022 o 3,0 % na 43 miliónov ton, čo je najvýraznejší pokles od roku 2015. Nižšie objemy produkcie sa očakávajú pri všetkých druhoch mäsa s výnimkou ovčieho a kozieho mäsa. Hlavnými dôvodmi sú vysoké výrobné náklady, zhoršenie exportných možností, klesajúca spotreba a choroby zvierat. Hlavným dôvodom poklesu je prepad produkcie bravčového mäsa v Nemecku, z časti spôsobený africkým morom ošípaných. Očakáva sa pokles vývozu mäsa z EÚ o 11,4 %, najmä kvôli nižšiemu predaju bravčového mäsa do Číny.
Celková spotreba mäsa v EÚ klesne v porovnaní s rokom 2021 len o 0,5 %, čo je spôsobené najmä poklesom spotreby bravčového mäsa. Priemerná spotreba na obyvateľa klesne zo 68,1 kg v roku 2021 na 66,9 kg v roku 2023.
Trendy v spotrebe mäsa na Slovensku
Slováci v súčasnosti konzumujú až o štvrtinu menej mäsa ako pred 20 rokmi. Na druhej strane sa zvýšila ročná spotreba rýb o 18 %. Obyvateľ Slovenska skonzumuje za rok 70 kilogramov (kg) mäsa. Jeho spotreba vzrástla za ostatných päť rokov o takmer 37 %. Pandémia nového koronavírusu to výrazne neovplyvnila. Obyvatelia Slovenska jedia čoraz viac mäsa, spotreba sa dostáva na úroveň v západných krajinách. Dôvodom je zlepšujúca sa situácia v slovenských domácnostiach, ktoré si doprajú viac. Stále je však asi 12 % slovenských domácností, ktoré nemajú na stole mäso či ryby častejšie ako dvakrát do týždňa. V konzumácii mäsa sa Slovensko dostáva nad priemer 27 krajín EÚ, pričom spotreba na hlavu je na Slovensku asi dvakrát vyššia než celosvetový priemer. V deväťdesiatych rokoch spotreba mäsa a mäsových výrobkov na Slovensku výrazne klesla, dnes opäť stúpa.
V roku 2019 zaznamenaná celková spotreba 69,3 kg mäsa bola vyššia oproti roku 2018 o 5 kg (7,8 %) a oproti roku 2015 bola vyššia až o 37 %. Na zvyšovaní spotreby sa najviac podieľalo hydinové mäso, ktoré od roku 2015 zaznamenalo priemerný medziročný nárast spotreby o 117,6 percentuálneho bodu (p.b.) a bravčové mäso s priemerným medziročným nárastom spotreby o 1,5 p.b. Vysokú spotrebu mäsa na obyvateľa má napríklad Nemecko (88,4 kg) a Rakúsko (95,3 kg).
Štatistické údaje o spotrebe mäsa na Slovensku
Štatistické údaje poskytujú cenný pohľad na spotrebu mäsa na Slovensku. Nasledujúca tabuľka sumarizuje kľúčové údaje za posledné roky:
| Rok | Priemerná spotreba mäsa na osobu (kg) | Podiel hovädzieho mäsa (%) | Podiel bravčového mäsa (%) | Podiel hydinového mäsa (%) |
|---|---|---|---|---|
| 2018 | 65 | 15 | 40 | 35 |
| 2019 | 67 | 14 | 39 | 37 |
| 2020 | 66 | 13 | 38 | 39 |
| 2021 | 68 | 12 | 37 | 41 |
Z tabuľky vyplýva, že celková spotreba mäsa na Slovensku je relatívne stabilná, avšak dochádza k zmenám v podiele jednotlivých druhov mäsa. Spotreba hydinového mäsa rastie, zatiaľ čo spotreba hovädzieho a bravčového mäsa klesá.
Odporúčania pre zdravšiu stravu a vplyv na životné prostredie
Podľa nových odporúčaní by sme mali znížiť spotrebu mäsa na niekoľko gramov denne: 14 gramov červeného mäsa a 29 gramov hydiny. Odporúča sa preferovať rastlinné potraviny ako zelenina, ovocie, celozrnné výrobky, strukoviny a orechy. Väčší podiel rastlinných potravín v strave prináša zdravotné benefity, ako je zníženie rizika srdcových chorôb, cukrovky a obezity. Červené mäso je bohaté na železo, ale jeho nadmerná konzumácia je spojená s vyšším rizikom srdcových chorôb a rakoviny hrubého čreva. Zelenina a rastlinné bielkoviny poskytujú potrebné živiny bez rovnakých rizík.
Strava by mala byť nielen zdravá, ale aj udržateľná. Rastliny obsahujú všetky esenciálne aminokyseliny, preto strava s menším množstvom mäsa je výhodou pre naše zdravie aj pre planétu. Až 30 % svetových emisií pochádza z potravinárskeho priemyslu. Menšia spotreba mäsa a prechod na rastlinné potraviny by mohli výrazne znížiť emisie skleníkových plynov. Živočíšne produkty nie sú jediným zdrojom kvalitných bielkovín. Rastlinné bielkoviny zo strukovín, orechov a celozrnných produktov sú zdravé, cenovo dostupné a šetrné k životnému prostrediu.
Kritika a obavy z nízkeho množstva mäsa
Nie všetci odborníci sú presvedčení o potrebe drastického obmedzenia mäsa. Tehotné ženy a malé deti potrebujú vyšší príjem železa a zinku, ktoré sa lepšie vstrebávajú zo živočíšnych produktov. Existuje aj silná globálna obsesia s bielkovinami, najmä živočíšnymi. Výživoví odborníci však trvajú na tom, že vyvážená rastlinná strava môže byť rovnako výživná a dokonca prospešná.
Vplyv mäsového a mliečneho priemyslu
Správa nadácie Changing Markets Foundation odhaľuje, ako mäsový a mliečny priemysel využil svoj vplyv na "odvrátenie pozornosti, oddialenie a vykoľajenie zmysluplných klimatických opatrení". Mäsový a mliečny priemysel si na ochranu svojho podnikania požičiava stratégie od priemyslu ropy a tabaku. Kampane sa zamerali na podporu mäsa a mliečnych výrobkov ako udržateľných a zdravších, pričom sa zamerali aj na generáciu Z. Priemysel uprednostňuje "rýchle riešenia" ako kŕmne prísady a bioplyn namiesto prechodu na rastlinné poľnohospodárstvo.
tags: #bakalarskej #praci #o #spotrebe #masa