Hoci ide o ovocie, baklažány sa bežne nazývajú „kráľom zeleniny“, prinajmenšom v Indii, pretože sú jednou z najuniverzálnejších a najfunkčnejších potravín v kultúrnej oblasti. Baklažán je plodová zelenina z rovnakej botanickej čeľade ako paradajka či paprika. Jeho pôvodným domovom je juhovýchodná Ázia, konkrétne teplé východné oblasti Indie. Jeho cesta do našich krajín trvala pomerne dlho.
Baklažány sa začali konzumovať ešte len zhruba pred päťdesiatimi rokmi, pretože prežívali povery, že ich pojedanie vedie k šialenstvu a malomocenstvu. V minulosti sa verilo, že nadmerná konzumácia baklažánu pripraví človeka o rozum, preto ho nazývali aj jablkom bláznov. Dnes sú však obľúbenou zeleninou so značnou nutričnou hodnotou.
Nutričné hodnoty a zdravotné prínosy
Baklažán je chutná a veľmi praktická zelenina, ktorá vie výrazne obohatiť jedálniček. Vďaka obsahu vlákniny, antioxidantov a nízkej kalorickej hodnote sa hodí do ľahších aj sýtejších jedál.
Obsah vitamínov a minerálov v baklažáne (na 100 g)
| Látka | Množstvo |
|---|---|
| Kalórie | 24 kcal |
| Tuky | 0,2 g |
| Sacharidy (z toho cukry) | 4,45 g (2,78 g) |
| Vláknina | 2,29 g |
| Bielkoviny | 1,19 g |
| Vitamíny | A, B (B1, B2, B5, B6, B9 - kyselina listová), C, E, K |
| Minerály | Draslík, vápnik, horčík, meď, fosfor, sodík, zinok, železo, mangán |
| Omega kyseliny | Omega 3, Omega 6 |
Baklažány obsahujú minimum kalórií, zato veľké množstvo vlákniny. Sú zdrojom draslíka, vápnika, horčíka, medi, fosforu, menšieho množstva sodíka, zinku, železa. Za zmienku stojí tiež vitamín C a K a vitamín B6. Môžu sa pochváliť aj veľkým počtom antioxidantov, vďaka čomu napríklad pomáhajú chrániť pečeň pred niektorými toxínmi. Obsahujú tiež množstvo fenolov, preto patria do prvej desiatky v rebríčku najúčinnejších lapačov voľných radikálov.
Zdravotné benefity baklažánu
- Podpora trávenia: Baklažán je výborným zdrojom vlákniny, nevyhnutným prvkom každej vyváženej stravy. Vláknina je nevyhnutná pre gastrointestinálne zdravie, ako aj pre pravidelnú stolicu. Vyvoláva stolicu tak, že prechádza ľahšie cez tráviaci trakt a zároveň stimuluje peristaltický pohyb, čo znamená kontrakciu hladkých svalov, ktoré pomáhajú jedlu vytlačiť sa z tela von.
- Zdravie srdca: Baklažány znižujú prítomnosť zlého LDL cholesterolu v tele a stimulujú príjem dobrého HDL cholesterolu. Antokyány sú vo vode rozpustné pigmenty, ktoré majú mnoho zdravotných výhod. Nachádzajú sa v šupke baklažánov a dodávajú mu typické sfarbenie. Výskumy dokázali, že majú protizápalové účinky, pomáhajú udržiavať v kondícii pamäť a chránia pred stareckou demenciou. Okrem toho znižujú krvný tlak a hladinu cholesterolu. Zníženie hladiny LDL cholesterolu môže zabrániť srdcovým infarktom, mŕtviciam a ateroskleróze.
- Manažment cukrovky: Baklažán je vhodný na zvládanie cukrovky, pretože je bohatý na vlákninu a má nízky obsah rozpustných sacharidov. Konzumácia tejto zeleniny pomáha regulovať aktivitu glukózy a inzulínu v tele. Vďaka vláknine znižuje rýchlosť vstrebávania cukru v tele, udržiavajú stabilné hodnoty a bránia prudkým glykemickým výkyvom.
- Zdravie kostí: Baklažány sú veľmi dobré pre ľudí s vysokým rizikom zníženia hustoty kostí a osteoporózy. Fenolové zlúčeniny sú to, čo dáva baklažánom a mnohým iným plodom ich jedinečné sfarbenie. Tieto zlúčeniny sú tiež spojené so zníženými príznakmi osteoporózy, silnejšími kosťami a zvýšenou minerálnou hustotou kostí. Baklažány majú tiež významné množstvo železa a vápnika, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zdravia kostí a celkovej sily.
- Kognitívne funkcie: Baklažány sú skvelým zdrojom fytonutrientov, ktoré sú už dlho známe pre zvýšenie kognitívnej aktivity a celkového duševného zdravia. Nielenže sa bránia proti aktivite voľných radikálov a chránia telo a mozog pred toxínmi a chorobami, ale tiež zvyšujú prietok krvi do mozgu. Dodávaním viac krvi bohatej na kyslík do mozgu stimulujú nervové dráhy, aby sa vyvíjali, čím sa zvyšuje pamäť a analytické myšlienky.
- Prevencia rakoviny: Extrakt nájdený v šupke z baklažánu, ukázal potenciál pri usmrcovaní buniek rakoviny kože. Baklažány obsahujú rastlinné látky, ktoré vykazujú výrazný potenciál v boji proti rakovinovým bunkám. Niekoľko vedeckých štúdií potvrdilo, že sa podieľajú na likvidácii rakovinových buniek a znižujú riziko recidívy niektorých typov rakoviny (rakovina kože, pankreasu, žalúdka, hrubého čreva a konečníka, močového mechúra, krčka maternice aj prsníka).
- Podpora v tehotenstve: Baklažány sú bohatým zdrojom kyseliny listovej, čo z nich robí vynikajúcu a užitočnú pochúťku alebo doplnok stravy pre tehotné ženy. Kyselina listová priamo chráni deti pred defektmi nervových trubíc, ktoré sa môžu vyskytnúť viacerými spôsobmi.
- Boj proti chudokrvnosti: Nedostatočné množstvo železa v strave môže byť pre zdravie veľmi nebezpečné. V niektorých prípadoch môže nedostatok železa viesť k anémii, ktorá sa vyznačuje všeobecným pocitom únavy a slabosti spôsobeným nedostatkom zdravých červených krviniek na prenos kyslíka v tele. Baklažány majú významné množstvo železa.
- Znižovanie alergických reakcií: Baklažán patrí do čeľade, ktorá je známa vysokým alergickým potenciálom. Samotný baklažán je však relatívne hypoalergénny a je schopný znížiť vašu odpoveď aj na iné alergény.
- Detoxikačné vlastnosti: Jednou z najdôležitejších výhod baklažánu sú jeho detoxikačné vlastnosti. Strava bohatá na túto zeleninu sa odporúča najmä po liečbe antibiotikami.
- Pomoc pri chudnutí: Baklažán je tiež podporou v boji za vysnívanú postavu. Má totiž mimoriadne nízky obsah kalórií, na 100 gramov tejto zeleniny pripadá len 30 kalórií. A 90 percent baklažánu tvorí voda. Zároveň je bohatým zdrojom vlákniny, ktorej obsahuje vo svojom zložení oveľa viac ako jablká. Vďaka svojej nízkokalorickej hodnote a vysokému obsahu vlákniny môže baklažán pomôcť pri chudnutí tým, že spomaľuje hlad a znižuje príjem kalórií.
Jedz deň a noc. Schudol som 20 kg za mesiac. Brušný tuk sa roztápa! Zdravá strava
Pestovanie baklažánu
Baklažán (Solanum melongena) patrí medzi veľmi obľúbené druhy zeleniny najmä v stredomorskej a balkánskej kuchyni. Pestuje sa všade na svete a darí sa mu aj v našich záhradách. U nás sa pestuje ako jednoročná letnička. Bohato sa rozkonáruje, ale ak ho vyviažete k opore, môže dorásť v závislosti od odrody do výšky až dva metre.
Podmienky pre pestovanie
- Miesto: Vyberte slnečné miesto chránené pred vetrom s hlbokou, výživnou a priepustnou pôdou.
- Teplota: Najlepšie sa mu darí pri teplote 22 až 28 °C, nočné by nemali poklesnúť nižšie ako na 15 °C. Pri pestovaní vyžaduje vonkajšie teploty od 20 do 28 °C a nočné teploty od 15 do 18 °C a to na miestach chránených pred studeným vetrom.
- Pôda: Ide o plodinu prvej trate, preto nešetrite organickým hnojivom.
Výsadba a starostlivosť
Predpestovať si ho môžete podobne ako rajčiaky. Priesady baklažánu vypestované v skleníku, parenisku, fóliovníku, prípadne zakúpené v záhradníctve vysaďte na hriadku od polovice mája, keď už určite nehrozia mrazy ani nízke teploty, ktoré by len zbytočne spomaľovali rast a vývin rastliny. Asi 10 dní pred týmto termínom je dôležité priesady otužovať častým vetraním. Deň pred vysádzaním ich výdatne zalejte.
Jednotlivé rastliny vysádzajte do vzdialenosti 30 cm v riadku, jednotlivé rady by mali byť od seba vzdialené asi 60 cm. Alebo do sponu 50 x 50 cm. Počas vegetácie vyžaduje baklažán závlahu najmä v čase nasadzovania plodov. Najlepšie je polievanie ku koreňom. Ak je pôda chudobná na živiny, do zálievkovej vody pridajte vhodné tekuté hnojivo.
V suchom prostredí totiž kvety či začínajúce plody opadnú. Okrem zavlažovania je dôležité aj to, aby ste regulovali množstvo plodov na jednej rastline. Optimum je 3 až 7 plodov na jednej rastline (podľa jej vzrastu a vitality), potom zaštipnite jej vrchol.
Charakteristika rastliny a plodu
Rastie do výšky 40 - 150 cm s veľkými a hrubými listami, ktoré sú dlhé 10 - 20 cm a 5 - 10 cm široké. Divé odrody môžu narásť do výšky 225 cm s listami dlhými viac ako 30 cm a viac ako 15 cm širokými. Stonka býva zelenej, zelenofialovej až fialovej farby a je často tŕnitá.
Kvety majú bielu, až fialovú farbu, s 5 krídlovým okvetím a žltými tyčinkami. Je samoopelivou rastlinou, z ktorej konzumujeme len plody. Plod je čierno až fialovej farby, mäsitý a má cca 10 - 15 cm. Poznáme vajcovité, guľaté, podlhovasté plody široké 5 - 10 cm a dlhé až do 50 cm. Plod je ako bobuľa, má v sebe viaceré, malé semená.
Plod je jedlý, horkastý, pretože obsahuje nikotínové alkaloidy. Je blízkym príbuzným aj tabaku. (9 kg plodu obsahuje nikotín, ako 1 cigareta) Pri nedostatku vody, zhadzuje kvety, malé plody a púčiky.
Zber a výber
Na konzumáciu sú najvhodnejšie plody zberané asi tridsať dní po odkvitnutí. Ich dužina je jemná a má mäkké, nevyzreté semená. Určite si dajte záležať, aby ste brali len plody s takou farbou, akú majú mať. Väčšinou dozrievajú baklažány od polovice augusta a postupné dozrievanie pokračuje až do príchodu prvých mrazov.
Najlepšie je kupovať malé baklažány do veľkosti cca 5-8 cm, s lesklou hladkou šupkou a jasne zelenou stonkou aj čiapočkou. Väčšie a staršie plody môžu byť vodnaté a horké. Pri výbere baklažánu siahnite po takom, ktorý je na stisk pevný a len trochu pružný. Ak je plod už príliš prezretý, zvykne mať hnedé semienka a mäkkú vatovitú dužinu a matnú šupku.
Príprava a použitie v kuchyni
Baklažán má jemnú dužinu, výrazne fialovú šupku a výborne nasáva chute korenín, byliniek aj olivového oleja. Ľudia ho vyhľadávajú najmä kvôli tomu, že je nízkokalorický, obsahuje vlákninu a zaujímavé antioxidanty (najmä v šupke), a zároveň sa dá pripraviť na veľa spôsobov - pečený, grilovaný, dusený, plnený alebo ako nátierka.
Baklažán má po tepelnej úprave mäkkú, krémovú dužinu a jemnú chuť. Surový býva pevnejší a môže mať mierne horkastý tón. Surová zelenina je jedovatá, pretože obsahuje solanín, ktorý sa varením rozpúšťa a stráca. Preto je nevyhnutné jesť ju tepelne upravenú.
Tipy na prípravu
- Vyprážanie vs. pečenie: Mnohí ľudia robia chybu, že baklažány vyprážajú. Keď sa baklažány vyprážajú, absorbujú veľké množstvo tuku, zatiaľ čo pečenie baklažánu udrží veľa živín bez akýchkoľvek negatívnych prídavkov, ako je prebytočný tuk. Z výživového hľadiska je lepší pečený alebo grilovaný baklažán, pretože nasaje menej tuku.
- Horkosť: Horkosť sa môže objaviť pri starších alebo prezretých plodoch. Starší alebo väčší baklažán môžete nakrájať, osoliť a nechať 15-30 minút postáť. Potom ho osušte papierovou utierkou.
- Šúpanie: Častá otázka je, či baklažán šúpať. Vo väčšine prípadov to nie je potrebné. Áno, vo väčšine prípadov áno. Šupka obsahuje antioxidanty a vlákninu.
- Odvodnenie: Baklažány umyjeme, rozrežeme pozdĺžne a v reze ich osolíme. Položíme ich na podnos rezom nadol a necháme odležať asi pol hodiny, aby sme z nich odstránili nadbytočnú vlhkosť. Potom ich dobre osušíme papierovými utierkami.
Využitie v kuchyni
Baklažán je zelenina, ktorú môžete zaradiť pomerne flexibilne. Pre lepšiu sýtosť je vhodné baklažán kombinovať s bielkovinou. Baklažán výborne chutí s paradajkami, citrónom, cesnakom, jogurtom, petržlenovou vňaťou či tymianom.
Existuje veľa spôsobov, ako baklažán upravovať. Najbežnejšie je marinovanie, pečenie na grile, zapekanie alebo vyprážanie. V arabskej kuchyni sú bežné plnené zapečené baklažány alebo pasta z pečených baklažánov zvaná baba ghanoush.
Treba skúsiť baklažán upiecť v rúre a vydlabanú dužinu zmiešať s citrónovou šťavou, olivovým olejom, soľou, korením a čerstvými bylinkami. Vznikne nevšedná nátierka na hrianky.
tags: #baklazan #je #najlepsia #zelenina