Bez GMO kukurica pre ľudí: Kompletný sprievodca

Geneticky modifikované organizmy (GMO) a geneticky modifikované potraviny (GMP) sú v súčasnosti horúcou témou. Existuje množstvo vedeckých štúdií a verejných diskusií, ktoré sa zaoberajú výhodami a rizikami spojenými s ich konzumáciou. Tento článok sa zameriava na problematiku geneticky modifikovanej kukurice určenej na konzumáciu ľuďmi, pričom zohľadňuje rôzne aspekty, od definície GMO až po ich potenciálny vplyv na zdravie a životné prostredie.

Čo sú geneticky modifikované organizmy (GMO)?

Geneticky modifikované organizmy sú organizmy, ktorých genetický materiál (DNA) bol zmenený pomocou genetického inžinierstva alebo moderných biotechnológií. Tieto technológie umožňujú vedcom pridávať nové vlastnosti do organizmov, ako je odolnosť voči chorobám, hmyzu, suchu alebo herbicídom. Môže ísť aj o vylepšenie nutričnej hodnoty alebo senzorických vlastností potravín. Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) definuje GMO ako organizmy, v ktorých bol genetický materiál zmenený spôsobom, ktorý sa v prírode nevyskytuje prirodzene. Laicky povedané, ide o proces, pri ktorom sa gény z DNA jedného organizmu laboratórne vložia do génu iného organizmu, či už rastliny alebo živočícha. Tieto gény môžu pochádzať z rôznych zdrojov, vrátane baktérií, vírusov, hmyzu, zvierat a dokonca aj ľudí.

Príklady GMO

• Príkladom je geneticky modifikovaná kukurica MON810, ktorá obsahuje gén baktérie Bacillus thuringiensis (Bt). Táto odroda produkuje toxín, ktorý usmrcuje hmyz, čím sa stáva odolnou voči škodcom.
• Ďalšie príklady zahŕňajú produkciu inzulínu pomocou baktérií, do ktorých bol vložený ľudský gén, alebo lososa, do ktorého bol vložený rastový hormón na urýchlenie rastu.

Ciele genetickej modifikácie

Spoločnosti ako Monsanto, ktoré sú lídrami v oblasti GMO, tvrdia, že cieľom genetickej modifikácie je znížiť straty a zvýšiť produkciu plodín. Medzi hlavné ciele patrí:

• Odolnosť voči herbicídom: Umožňuje farmárom používať herbicídy na ničenie buriny bez poškodenia plodiny.
• Odolnosť voči teplotným vplyvom a suchu: Zvyšuje schopnosť plodín prežiť v náročných klimatických podmienkach.
• Zmeny senzorických vlastností: Zlepšuje chuť, vzhľad alebo trvanlivosť potravín.
• Zvýšenie obsahu esenciálnych živín: Zvyšuje nutričnú hodnotu plodín, ako sú esenciálne mastné kyseliny, vitamíny a minerály.
• Zníženie alergií: Odstraňuje alebo znižuje obsah alergénov v potravinách.

Riziká a obavy spojené s GMO

Napriek potenciálnym výhodám existujú obavy a riziká spojené s konzumáciou GMO, ktoré zdôrazňujú organizácie na ochranu spotrebiteľov a niektorí vedci. Medzi hlavné riziká patria:

• Ohrozenie biodiverzity: Geneticky modifikované plodiny môžu ohroziť vtáky a hmyz a kríženie s divými príbuznými druhmi môže mať nepredvídateľné následky.
• Vznik rezistencie na antibiotiká: Používanie génov rezistentných voči antibiotikám pri genetickej modifikácii môže prispieť k šíreniu rezistencie na antibiotiká.
• Vznik alergií: Zmiešanie genetického materiálu rôznych organizmov môže viesť k vzniku nových alergií.
• Toxicita: Niektoré štúdie naznačujú, že konzumácia GMO môže mať toxické účinky, poruchy pôvodných génov a produkciu neočakávaných toxínov a protilátok. Štúdie ukázali, že geneticky modifikovaná kukurica a sója podávané myšiam majú vyššie riziko vzniku problémov s pečeňou a obličkami.
• Negatívny vplyv na ekosystémy: GMO môžu viesť k nadmernému výskytu hmyzu a buriny, zabíjať včely a opeľovací hmyz a kontaminovať prirodzené plodiny. "Keď raz preniknú tieto modifikované gény do prírody, my ich nevieme zobrať späť," hovorí Aurel Rusnák z Občianskeho združenia Kvas. "Peľ z týchto rastlín, sa dokáže rozšíriť až 500 kilometrov navôkol," dodala Dominika Repková z Občianskeho združenia Sieť dobra. Podľa Rusnáka sa môžu geneticky modifikované rastliny krížiť s tými divokými. Ďalšie generácie tak môžu byť už pozmenené.

Geneticky modifikovaná kukurica a jej vlastnosti

Kukurica je jednou z najčastejšie geneticky modifikovaných plodín na svete. Genetická modifikácia kukurice sa zameriava najmä na:

• Odolnosť voči hmyzu: Kukurica, ako napríklad MON810, produkuje Bt toxín, ktorý zabíja škodcov.
• Toleranciu voči herbicídom: Umožňuje farmárom používať herbicídy na ničenie buriny bez poškodenia kukurice.

Geneticky modifikovaná kukurica je od tej klasickej na nerozoznanie. Rovnako veľká, sladká, aj výživná. Jej DNA - teda rastlinný genetický kód bol však v laboratóriu upravený tak, aby sa dokázal lepšie brániť škodcom. "Napríklad proti Viačke kukuričnej," dodáva odborník na GMO plodiny prof. Milan Bežo.

Situácia na Slovensku a v EÚ

Kukurica MON810 sa pestuje aj u nás, ale v malom. Slovensko jej zatiaľ pestuje málo a v rámci Európskej únie sú významne veľké plochy vysiate iba v Španielsku. Na Slovensku sú aj iné odrody geneticky modifikovanej kukurice, ale tie nie sú schválené na konzumáciu a pestujú ich výskumníci iba na pokusných políčkach so špeciálnym režimom. Pestujú ich, aby zistili, ako sa správajú v našich klimatických podmienkach. Pri tejto kukurici po skončení pokusu vždy nasleduje veľmi dôsledná likvidácia úrody.

V EÚ sa na obchodné účely pestuje jeden druh geneticky modifikovanej kukurice - MON 810. Na Slovensku sa tento druh kukurice pestuje v Trnavskom a Košickom kraji. Umiestňovanie geneticky modifikovaných organizmov na trh EÚ a používanie ich odvodených produktov v potravinovom a krmivovom reťazci podlieha povoleniu EÚ, ktoré je podmienené preukázaním absencie rizika pre zdravie ľudí a zvierat i životné prostredie.

EÚ dováža sójovú múčku a sóju z tretích krajín, kde je pestovanie GMO rozšírené, najmä z Brazílie, Argentíny, USA a Paraguaja. V Európe nie je veľa potravín s GM plodinami, lebo Európania sú dosť nespokojní s geneticky modifikovanými plodinami a potraviny, ktoré by ich obsahovali, sa z trhu vytrácajú. Lenže v súčasnosti sa začali rokovania medzi Európskou úniou a USA o novej zóne voľného obchodu. Nie je vylúčené, že v rámci dohôd môže Európska únia zmierniť svoje prísne podmienky na také plodiny. „Keby rozhodnutie záležalo na mne, tak áno, ale je veľa prekážok. Firmy, ktoré produkujú GM osivá, lobujú s pomocou vlády USA u vysokých politikov aj v Bruseli, aby sa Európska únia otvorila týmto plodinám,“ uviedla Ľubica Lacinová, vedecká pracovníčka biofyzička.

Označovanie geneticky modifikovaných potravín

Právne normy EÚ stanovujú, že všetky potraviny a krmivá, ktoré obsahujú GMO, pozostávajú z nich alebo sú z nich vyrobené, musia byť označené. Výnimkou sú prípady, keď je ich obsah v potravine, krmive alebo zložke pod úrovňou 0,9 % a je náhodný alebo technologicky nevyhnutný. Označenie "bez genetickej modifikácie" je povolené za predpokladu, že sú dodržané všeobecné pravidlá označovania potravín a informácie pre spotrebiteľov nie sú zavádzajúce. Niektoré členské štáty EÚ sa rozhodli označovať svoje potravinové a krmivové výrobky tak, aby bolo zjavné, že nie sú geneticky modifikované.

Ako sa vyhnúť GMO kukurici?

Ak sa chcete vyhnúť konzumácii GMO kukurice, môžete podniknúť niekoľko krokov:

• Čítajte etikety: Dôkladne si prečítajte etikety potravín a hľadajte označenie "bez GMO" alebo "vyrobené bez genetickej modifikácie". Na Slovensku zákon vraví, že pokiaľ geneticky modifikované organizmy v konkrétnom produkte reprezentujú viac ako 0,9% jeho hmotnosti, musí byť táto skutočnosť uvedená na etikete výrobku. Preto, ak ich pozorne čítate, nemusíte mať obavy.
• Nakupujte v bio obchodoch a na farmárskych trhoch: Tieto miesta zvyčajne ponúkajú kukuricu, ktorá nebola geneticky modifikovaná.
• Kupujte priamo od farmárov: Nájdite si miestnych farmárov, ktorí pestujú kukuricu tradičným spôsobom.
• Vyberajte si certifikované produkty: Hľadajte produkty s označením "Bio", ktoré zaručujú, že neboli použité geneticky modifikované organizmy. Napríklad sladká kukurica Bionova v bio kvalite si vďaka šetrnému spracovaniu zachováva prirodzenú sladkosť a chrumkavú štruktúru. Vyrába sa zo starostlivo vybranej organickej kukurice.

Nutričné benefity kukurice

Kukurica má aj nutričné benefity. Obsahuje dôležité vitamíny ako vitamín E, vitamín C a vitamíny skupiny B, ktoré sú kľúčové pre energetický metabolizmus a nervový systém. Za svoju žltú farbu vďačí farbivám - karotenoidom, a to najmä luteínu a zeaxantínu, ktoré sú silnými antioxidantmi. Kukurica je tiež bohatá na vlákninu, ktorá je nevyhnutná pre správne fungovanie tráviaceho traktu. Podľa odborníkov je kukurica ideálnou potravinou pre cukrovkárov, pretože pomáha znižovať krvný tlak a hladinu krvného cukru.

Polovica hrnčeka alebo približne 100g kukurice obsahuje len 63 kcal, z čoho 14g sú uhľohydráty. Keď ju však porovnáte s rovnakým množstvom ovsených vločiek, teda 150 kcal a 27g uhľohydrátov, zistíte, že kukurica je pre vás vlastne dvakrát tak dobrá, pokiaľ chcete schudnúť. Môžete ju použiť do šalátov na raňajky namiesto klasickej ovsenej kaše alebo si ju dať kedykoľvek do bagety ako zdravý snack. Kukurica je takmer bez tuku, obsahuje menej ako 1g na porciu, čo je skvelé pre chronických diétovačov. Takisto je výborným zdrojom vitamínov B spektra, najmä B6, ktorý už v jednej porcii dodáva telu úžasných 31% dennej odporúčanej dávky. B6 je veľmi dôležitým vitamínom, no bohužiaľ sa o ňom veľa nepíše. Je nevyhnutný pre vývoj mozgu, napomáha imunitnému systému a vďaka uvoľňovaniu serotonínu a norepinefrínu redukuje výkyvy nálady - pomáha vám lepšie sa sústrediť a plnohodnotne využiť spánok v stresovom období. To isté zabezpečuje aj veľké množstvo horčíka, ktorého je v porcii kukurice až 32% ODD. Kukurica je tiež bohatá na železo a zinok a správa sa ako prírodný antioxidant. Vedci vykonávajúci štúdiu z roku 2002 publikovanú v časopise „Agricultural and Food Chemistry“ zistili jednu veľmi zaujímavú vlastnosť kukurice, a to, že pri jej príprave, keď je varená 25 min pri teplote 115°C, sa jej hladina prírodných antioxidantov zvýši o neuveriteľných 44%!

Negatívne aspekty kukurice

Napriek svojim benefitom má kukurica aj niektoré negatívne aspekty:

• Vyšší obsah kalórií a cukru: V porovnaní s inou zeleninou má kukurica vyšší obsah kalórií a cukru.
• Omega-6 mastné kyseliny: Kukuričný olej je veľmi bohatý na omega-6 mastné kyseliny.

Sú GMO dobré alebo zlé?

Geneticky modifikované potraviny boli a sú vyvíjané s cieľom zabezpečiť dostatočné množstvo výživy pre stále narastajúcu ľudskú populáciu. Niektorí výrobcovia potravín by chceli riešiť nedostatok potravín v rozvojových krajinách práve pomocou genetického inžinierstva. Lenže tu si treba uvedomiť, že vo väčšine prípadov ľudia sú hladní nie preto, že je príliš málo na jedenie, ale preto, že sú príliš chudobní, než aby si sami kúpili jedlo. Tiež sa prehliada, že aj konvenčné pestovanie úžitkových plodín dosiahlo v poslednom období úspechy. Na trhu je napríklad kukurica odolná voči suchu. Aj vychvaľovaná zlatá ryža, ktorá má poskytnúť chudobným deťom s vitamínom A, nemá taký odbyt ako sa očakával.

„Je to slepá ulička. Štúdium našej mysle ukazuje, prečo cítime intuitívne odpor a nedôveru ku geneticky modifikovaným potravinám. Ide o ďalší príklad toho, keď sa veda a ľudové názory bežných ľudí rozchádzajú. Belgickí bádatelia si položili otázku, odkiaľ sa táto nedôvera voči GMO berie. GMO sú rastliny, zvieratá alebo mikroorganizmy, ktorých genetický materiál bol zámerne zmenený s využitím techník genetického inžinierstva. Geneticky modifikované potraviny sa vylepšujú hlavne o znaky, vďaka ktorým sú odolnejšie voči chorobám, píše Svetová zdravotnícka organizácia. Vedecká komunita sa zhoduje v tom, že GM potraviny sú bezpečné. Napriek tomu k nim ľudia intuitívne cítia odpor a ich postoj je buď rezervovaný, alebo priamo odmietavý. Hoci ľudia toho veľa o GMO nevedia, intuitívne sú proti. Za jeden zo zdrojov týchto postojov považujú autori takzvaný „esencializmus“. Ide o predstavu, že v hĺbke vecí sa nachádza akási esencia, ktorá z nich robí práve to, čím sú. Napríklad psychológ Bruce Hood a tím zistili, že ľudia by mali problém podstúpiť transplantáciu srdca v prípade, že by orgán pochádzal od vraha. Esencializmus je, mimochodom, jedným z dôvodov, prečo majú ľudia problém s biologickou evolúciou. Esencie sú ako škatuľky, ktoré od seba veci jasne a zrozumiteľne oddeľujú. Manipulácia s esenciou potravín - so „záhadnou“ DNA - však takéto hranice narúša. V bežnom živote sa správame ako teleológovia. Znamená to, že si myslíme, že veci existujú za určitým účelom. Tejto psychickej tendencii v nás podliehajú predovšetkým deti, ktoré si napríklad myslia, že kamene sú ostré preto, aby sa o ne mohli zvieratá poškrabať, alebo že prší preto, aby na záhradke rástli kvety. Teleológia v nás hrá proti GMO, najmä u veriacich ľudí, ktorí do sveta implantovali svoj božský plán a účel. Emócia hnusu sa v nás vyvinula zrejme preto, aby nás ochránila pred konzumáciou nebezpečných látok, napríklad zhnitého mäsa alebo výkalov. Ako ukázalo mnoho výskumov, ak u ľudí umelo vyvoláme hnus, osvoja si rázne a odmietavé postoje. Esencializmus, teleologické myslenie a emócia hnusu ako tri hlavné zdroje odporu voči GMO. Proti GMO hrajú aj iné psychologické faktory. Ľudia napríklad považujú to, čo je „prírodné“, za zdravšie a lepšie. A pretože je GMO umelou manipuláciou, znamená to (aspoň tak znie línia argumentu), že je „proti prírode“, a preto aj horšie. Vynechať nesmieme ani spôsob, ako oponenti o GMO hovoria. Napríklad Pen a Teller vyrazili za ľuďmi s petíciou, ktorá mala zakazovať používanie dihydrogén monoxidu. Oznámili im, že látku používajú výrobcovia pesticídov, že spôsobuje nadmerné potenie a podobne. Je to, samozrejme, pravda - ľuďom sa nijako neklamalo, lenže dihydrogén monoxid nie je nič iné ako obyčajná voda, H2O. Petícia Penna a Tellera na zákaz dihydrogén monoxidu (vody). Ľudia ochotne podpisujú.“

Súvislosť Bt plodín so syndrómom priepustného čreva

Portál Bádateľ zverejnil článok, ktorý prisudzuje syndróm priepustného čreva konzumácii Bt plodín. Bt plodiny obsahujú gény baktérie Bacillus thuringiensis (Bt), ktorá produkuje toxíny účinné len proti určitým druhom hmyzu, pre ľudí sú podľa dostupných štúdií bezpečné. Bádateľ navyše spája Bt plodiny s tráviacimi problémami a odvoláva sa na údajnú štúdiu Ipsos a MDVIP. Uvádza to na základe účinku Bt toxínu na hmyz, pri ktorých Bt-toxín narúša ich tráviaci trakt, a následne pokračuje, že rovnaký efekt má Bt-toxín aj na ľudí. Bacillus thuringiensis (Bt) je baktéria známa svojimi schopnosťami ničiť škodlivý hmyz. Počas svojho vývoja vytvára špeciálne toxíny (Cry a Cyt), ktoré sú smrteľné pre konkrétne druhy hmyzu, no úplne neškodné pre ľudí, zvieratá a rastliny. Existuje mnoho kmeňov Bt, ktoré sú účinné proti rôznym skupinám hmyzu, ako sú blanokrídlovce, polokrídlovce a rovnokrídlovce. Neskôr boli objavené aj kmene pôsobiace na ďalšie druhy hmyzu, roztoče, nematódy a prvoky. Plodiny, ktoré obsahujú DNA baktérie Bt, sa nazývajú aj geneticky modifikované alebo transgénne plodiny. Rastliny vďaka tomu dokážu samostatne produkovať Bt proteíny (toxíny), ktoré sú taktiež účinné iba proti určitým druhom hmyzu. Podľa štúdie americkej Agentúry pre ochranu životného prostredia sú toxíny Cry1Ab a Cry1F v Bt kukurici účinné pri kontrole určitých kukuričných škodcov, ako je európska vijačka kukuričná, juhozápadná vijačka kukuričná či kukuričný ušný červ.

V roku 1995 EPA schválila prvé Bt plodiny v Spojených štátoch, vrátane Bt kukurice, Bt bavlny či Bt zemiakov. Pred týmto rozhodnutím EPA dôkladne preskúmala všetky Bt produkty, konzultovala s odborníkmi, získala externé posudky a zohľadnila verejné pripomienky. Po takmer dvojročnom hodnotení dospela k záveru, že Bt plodiny nepredstavujú neprimerané riziko pre zdravie ani životné prostredie. V roku 1997 tvorila Bt kukurica 8 percent z celkového množstva vypestovanej kukurice v Spojených štátoch, kým v roku 2024 bol podiel Bt kukurice až 86 percent. Dostupné vedecké dôkazy preukazujú, že Bt plodiny sú bezpečné pre ľudí, nakoľko sa produkované proteíny v ľudskom tráviacom systéme rýchlo rozkladajú a nie sú toxické ani alergénne. Regulačné agentúry schválili potraviny a krmivá z Bt plodín ako rovnocenné s konvenčnými plodinami.

MDVIP je americká spoločnosť, ktorá prevádzkuje sieť lekárov zameraných na preventívnu a personalizovanú primárnu starostlivosť. Na webovej stránke uvádzajú, že ich lekári majú na starosti menší počet pacientov (do 600) v porovnaní s bežnými lekármi, čo im má umožniť venovať viac času individuálnej starostlivosti o každého pacienta. Pacienti platia poplatky za tieto služby vo výške tisícok dolárov, v závislosti od lokality poskytovanej služby. Údajná štúdia spoločnosti MDVIP a Ipsos je v skutočnosti prieskum agentúry Ipsos pre MDVIP, ktorý pozostával z online rozhovorov 1 005 respondentov starších ako osemnásť rokov pochádzajúcich z kontinentálnych Spojených štátov amerických, Aljašky a Havaja. Prieskum bol zameraný na povedomie Američanov o črevnom mikrobióme a jeho vplyve na zdravie. Ukázal, že väčšina respondentov má len obmedzené znalosti v tejto oblasti a niektorí hľadajú riešenia svojich tráviacich problémov. Syndróm priepustného čreva bol v prieskume zmienený len v súvislosti s celkovým povedomím o zdraví tráviaceho systému, avšak nebol predmetom podrobného skúmania. Prieskum nezisťoval, koľko ľudí týmto syndrómom trpí, ani neposkytoval dáta o jeho výskytu v populácii. „Medzi 11 bežnými pojmami súvisiacimi s trávením a zdravím čriev sú Američania najviac oboznámení s pojmom „potravinová alergia“ (75 %). Najmenej známe sú im pojmy „syndróm deravého čreva“ (27 %) a „bakteriálne prerastanie tenkého čreva (SIBO)“ (25 %),“ uvádza prieskum. Syndróm priepustného čreva je hypotetický stav, ktorý sa zakladá na koncepte zvýšenej črevnej priepustnosti. Všetky črevá sú do určitej miery priepustné, aby umožnili vstrebávanie vody a živín do krvného obehu, u niektorých ľudí však môže dôjsť k nadmernej priepustnosti, čo znamená, že črevná bariéra prepúšťa aj väčšie molekuly, vrátane potenciálne škodlivých látok. Teória syndrómu priepustného čreva naopak naznačuje, že zvýšená črevná priepustnosť môže byť nielen dôsledkom choroby, ale aj jej príčinou. Predpokladá sa, že toxíny prenikajúce z čriev do krvného obehu môžu vyvolávať zápalovú reakciu organizmu, ktorá môže prispievať k rôznym zdravotným problémom, vrátane metabolických porúch, artritídy či chronickej únavy. Zatiaľ však neexistujú dostatočné vedecké dôkazy, ktoré by potvrdzovali, že priepustné črevo je samostatnou diagnózou alebo priamou príčinou týchto ochorení. Opisuje pritom údajnú štúdiu, ktorá má preukazovať rastúci trend tráviacich ťažkostí u Američanov. V skutočnosti sú GMO plodiny obsahujúce DNA baktérie Bacillus thuringiensis (Bt) bezpečné pre ľudí. Bt toxíny sú škodlivé len pre špecifické druhy hmyzu. Bádateľ navyše zdieľa prieskum o povedomí o tráviacich problémoch, nie vedeckú štúdiu, ktorá by preukazovala stúpajúci trend tráviacich ťažkostí. Syndróm priepustného čreva navyše nie je oficiálna diagnóza.

tags: #bez #gmo #kukurica #kupit #na #jedenie

Populárne príspevky:

• Ako uvariť bravčové pliecko
• Kompletný prehľad reštaurácií s pizzou v Plaveckom Štvrtku
• Ako dosiahnuť dokonalú sladkosť a vzhľad koláča
• Trvácna investícia pre kulinárske zážitky
• Recepty s cuketou