Mak siaty (Papaver somniferum L.) je jednoročná rastlina z čeľade makovitých (Papaveraceae), ktorá sprevádza človeka už tisícky rokov. Jeho pestovanie má dlhoročnú tradíciu a je významné nielen pre potravinársky, ale aj pre farmaceutický sektor a liečiteľstvo. Táto rastlina prináša množstvo benefitov, pre ktoré sa ju oplatí pestovať i dnes.
Vlastnosti makových alkaloidov sú na jednej strane schopné pomáhať hlavne v medicíne, no na strane druhej privádza požívanie narkotík niekoľko miliónov ľudí každý deň do záhuby. Mak poznáme predovšetkým ako pochutinu, ktorú pridávame do koláčov či zákuskov. Má však aj druhotné využitie. Obsahuje alkaloidy, z ktorých ťaží nielen medicína, ale aj drogový priemysel.
Botanický opis maku siateho
Mak siaty je jednoročná bylina, pestovaná na poliach a v záhradách ako významná liečivá rastlina, olejnina a potravina. Je to bylina s vyvinutými mliečnicami, ktoré obsahujú bielu latexovú šťavu (okrem semien). Latinský názov Papaver somniferum v preklade znamená „prinášať spánok“. Rastlina dorastá do výšky 30-150 cm, je lysá a modrastá. Koreňová sústava rastliny je skromná. Má dužinatý kolovitý koreň, ktorý preniká do hĺbky asi 0,5 až 0,8 metra, prípadne 0,75 až 0,85 m. Stonka je priama, 0,5 až 1,8 metra vysoká, vyplnená stržňom a pokrytá jemným voskovým povlakom. Pri veľmi hustom poraste tvoria kultivary maku väčšinou len jednu stonku.
Primárne listy sú pretiahnuté, elipsovité, celistvo okrajové. Sekundárne listy sú širšie, vlnovito hrotité a na obidvoch stranách majú pod koncom listu zúbok. Kvetné stopky sú dlhé, chlpaté, s kvetmi až 10 cm v priemere. Kvet má dva kališné lístky, ktoré uzatvárajú v púčiku štyri korunné lupienky. Počas rozkvitania opadávajú. Majú bielu farbu, ktorá sa môže antokyánom zafarbiť rozlične intenzívne na červenofialovo. Korunné lupienky sú pri rôznych kultivaroch rozmanito veľké a rozlične zafarbené. Kvety sú červené, niekedy ružové a opadavé. Kvitne v máji až júni. Generatívne orgány kvetu sú tyčinky (100 až 250 kusov) a semenník (5 až 24 plodolistov). Z každého plodolistu sa počas dozrievania tvorí tzv. bliznový lúč.
Plodom maku je tobolka - makovica, ktorá obsahuje semená obličkového tvaru. Môže byť nepukavá („slepý mak“) alebo pukavá s dierkami („škeriak“). Zrelá makovica je svetlosivá, guľovitá, 3-8 cm v priemere, s viečkom. Dĺžka semien sa pohybuje okolo 1,5 milimetra, šírka 1,1 milimetra a hrúbka 0,9 milimetra. S veľkosťou semien priamo súvisí aj ich hmotnosť. Hmotnosť tisícky semien kolíše od 0,25 do 0,70 gramu. Ich farba môže byť biela, ružová, žltohnedá, hnedá, sivá, modrá, v rozličných odtieňoch zelenkastá i čierna. Semená sú drobné, biele, modrasté alebo čierne, obličkovitého tvaru, dlhé 1,0 až 1,5 mm a sú silne olejnaté.
Celá rastlina má bohato vyvinuté mliečnice s bielou šťavou, latexom. Usušenú šťavu nazývame ópium (Opium crudum). Makové ópium obsahuje viac než 40 alkaloidov. Hlavným alkaloidom je morfín, ďalej obsahuje kodeín, papaverín, narkotín, thebaín, ktoré patria k základným farmaceutickým surovinám prvovýroby liečiv. Podiel alkaloidov v ópiu je 20 až 30 percent. Najdôležitejšie patria k tzv. morfinanovému a benzyllizochinolinovému typu. Alkaloidy sú v ópiu obsiahnuté v kolísavom množstve podľa miesta proveniencie:
- Morfín: 7 -23 percent
- Kodeín: 0,3 - 3,0 percentá
- Thebaín: 0,3 - 1,0 percento
- Papaverín: 0,8 - 1,5 percenta
- Noskapín: 2,0 - 12,0 percenta
Z liečebného hľadiska pôsobí morfín utlmujúco na nervovú sústavu, utišuje bolesti, zmierňuje dráždivý kašeľ a črevnú peristaltiku. Kodeín ma slabší účinok a používa sa proti kašľu. Papaverín tlmí kŕče hladkého svalstva a používa sa pri hnačkách či žlčníkových kolikách.
História a pôvod maku siateho
Mak siaty patrí medzi najstaršie kultúrne rastliny. Archeologické nálezy dokazujú jeho pestovanie už v dobe kamennej. Prvé zmienky pochádzajú z oblasti Mezopotámie, Egypta, Indie a Grécka a sú staré viac než 5 400 rokov. Najstaršie nálezy zvyškov makových rastlín a semien boli objavené v kolových stavbách vo Švajčiarsku a v Taliansku spred asi 2 000 rokov p.n.l. V starovekom Egypte mak opisuje papyrus približne z roku 1 522 p.n.l. Ako spánkodarnú rastlinu poznali tento rastlinný druh v Mezopotámii ešte skôr, už v 5. storočí bol známy ako liek a viedli sa preň vojny. V Mezopotámii bol mak symbolom života po smrti, semená sa prikladali do hrobov ako „pokrm duší“.
Starovekí Egypťania a Sumeri ho uctievali ako posvätnú rastlinu, ktorá prinášala spánok a uvoľňovala bolesť. Egypťania a Rimania mak používali na tlmenie bolesti, pričom Egypťania využívali ópium aj ako sedatívum. Otec európskych atlasov liečivých rastlín, grétsky a rímsky lekár Pedanios Dioskorides (rok 40 - 90) ako prvý popísal prípravu tzv. „mekonia“ a „ópia“. Z oblasti Stredozemného mora sa rozšíril do Indie a Číny, kde sa začal využívať najmä na výrobu ópia. V 9. storočí sa dostal z oblasti Perzie na územie dnešnej Číny. Počas stredoveku sa mak rozšíril do celej Európy a bol pestovaný v kláštoroch pre medicínske účely. Na území Česka a Slovenska sa mak vo veľkom, ako olejnina, začal pestovať začiatkom 19. storočia. Naši predkovia ho pestovali už pred tisícročím.
Podmienky a agrotechnika pestovania maku
Mak je rastlina, ktorej sa darí na území Slovenska skoro všade, je skôr plodinou šikovných pestovateľov, ako pestovateľských podmienok. Pestovanie maku je ekonomicky veľmi uspokojivé, čo dokazuje nárast plôch maku na Slovensku v rokoch 2019 a 2020.
Výber stanoviska a pôdy
Mak preferuje slnečné stanovište, prípadne polotieň na otvorenej ploche. Najlepšie rastie na stredne ťažkých, hlinitých až hlinito-piesočnatých pôdach, ktoré sú bohaté na živiny a humus. Pôdy by mali byť v dobrej kondícii, bez sklonu k tvorbe prísušku, ktorý poškodzuje mak pri vzchádzaní. Na pestovanie maku sú vhodné aj stredne ťažké pôdy, v dobrej kondícii bez hnojív, dobre zásobené humusom a živinami, ale nie čerstvo hnojené maštaľným hnojom.
Porastom maku sa najlepšie darí v mierne kopcovitých až rovinatých polohách s nadmorskou výškou 300 - 600 m v repárskej až zemiakarskej výrobnej oblasti. Nevhodné sú ľahké pôdy nížin, aridné podmienky v kukuričnej oblasti a studené a mokré pôdy podhorského typu.
Sejba a príprava pôdy
Môžeme ho pestovať na okrasu aj na zber makovíc. Mak sa seje spravidla skoro na jar (koniec februára, začiatok marca až apríl), pričom je možné ho vysievať aj „na sneh“ alebo v zime, kedy semená na klíčenie využijú zimnú vlahu. Pri teplote 10 °C klíčia semená počas 5-6 dní, pri teplote 18-20°C počas 3-4 dní. Semená vysievame plytko, do hĺbky 0,5 cm, maximálne 1,5 cm. Môžete si pomôcť tak, že drobné semená zmiešate s malým množstvom piesku, čím zabránite, aby sa semienka v zemi spojili do hrudiek. Vysievajte ho do riadkov vzdialených 30 cm, prípadne 20-35 cm. Záhon je nutné po vyklíčení udržiavať nakyprený a odburinený, rastlina je totiž náročná na „čistotu“ záhona a nedokáže vzdorovať burinám.
V osevnom postupe je potrebné mak zaraďovať po sebe najskôr po 4 - 5 rokoch. Úspešné je pestovanie maku po repe cukrovej, zemiakoch, strukovinách, jačmeni jarnom a pšenici. Nemá byť zaraďovaný do osevných postupov s repkou ozimnou, pretože obe plodiny sa navzájom zaburiňujú a je náročné likvidovať ich výdrv.
V teplých oblastiach Slovenska s častým výskytom suchého obdobia skoro na jar, je najdôležitejšie, aby mak vôbec vzišiel. Preto je dôležité siať ho v prvý možný deň, aby osivo využilo zimnú vlahu. V družstvách sa často uprednostňuje orbová technológia, kde po tradičnej podmietke nasleduje jesenná orba, ktorá má odburiňujúci účinok a zapracuje pozberové zvyšky do pôdy. Cieľom je dosiahnuť rovný povrch a pôdu čo najlepšej štruktúry.
Zavlažovanie a jednotenie
Mak je potrebné dobre zavlažovať (aspoň raz týždenne), až kým nezačne kvitnúť. Od vysiatia až do kvitnutia je mak náročný na vlhkosť. Po odkvitnutí, pre prechod do fázy vyzrievania makovíc, je ideálne suché a teplé počasie - zavlažovanie preto obmedzte.
Mak je dôležité včas jednotiť, už pri vytvorení 2 až 4 pravých lístkov, na vzdialenosť 10 až 15 cm. Ideálne je, keď každá rastlinka má iba jednu hlavičku. Na 1 m² by malo byť asi 40 rastlín, pričom sa odporúča jednotiť na vzdialenosť asi 5 cm medzi rastlinkami, keď sa na nich začnú tvoriť prvé lístky. Rastlinky nezabudnite prihrnúť pôdou a okopať.
Požiadavky na výživu a hnojenie
Mak neznáša pôdy s rezíduami sulfonylmočoviny, triazínu a napropamidu. Na jednu tonu makového semena a slamy odčerpá v čistých živinách: cca 70 kg dusíka, 90 kg draslíka, 79 kg vápnika, 26 kg fosforu, 15 kg horčíka a 12 kg síry. Na vytvorenie 1 tony semena a zodpovedajúceho množstva makoviny odčerpá porast maku z 1 ha v priemere 0,11 kg bóru, 0,20 kg zinku a 0,34 kg mangánu. Prof. Ing. Tomáš Lošák, Ph.D. z Mendelovej univerzity Brno odporúča hnojiť na úrodu dve tony semena maku z hektára.
| Živina | Množstvo na 1 tonu makového semena a slamy (kg) |
|---|---|
| Dusík (N) | 70 |
| Draslík (K) | 90 |
| Vápnik (Ca) | 79 |
| Fosfor (P) | 26 |
| Horčík (Mg) | 15 |
| Síra (S) | 12 |
| Bór (B) | 0.11 |
| Zinok (Zn) | 0.20 |
| Mangán (Mn) | 0.34 |
Požiadavky maku na jednotlivé prvky výživy sa počas vegetácie rôznia. Rastlina vytvára kolovitý koreň až do hĺbky 0,75 m, no v počiatkoch jeho tvorby má malú schopnosť prijímať živiny, preto je nutné zabezpečiť ich dostatok v prístupnej forme. Do doby 3 - 4 párov pravých listov má mak najväčšie nároky na dusík, draslík a vápnik. Vo fáze vyvinutej listovej ružice rastlina odčerpá na tvorbu sušiny viac ako 60 % N, P, K. V období stonkovania až butonizácie je maximálna spotreba horčíka a síry. V čase tvorby pukov je potrebné zaistiť aj dostatok bóru a zinku. Najmä Zn treba aplikovať vo fáze peľových tetrád vo forme listových hnojív.
Časť dusíka odporúča prof. Ing. Tomáš Lošák, Ph.D. aplikovať pred založením porastu a časť počas vegetácie. V prípade aplikácie hnojiva DAM sa prikláňa k používaniu koncentrovaného DAM-u (100 litrov na hektár), neriedeného s vodou. Vo výžive dusíkom odporúča týždeň pred hnojením odobrať vzorky pôdy a dať na analýzu do laboratória na zistenie obsahu anorganického dusíka a podľa toho aplikovať hnojiva. V prípade ostatných živín - fosfor, draslík, horčík a síra hnojiť pred sejbou. Pred vysiatím je vhodné zapracovať do pôdy hnojivá ako Cererit alebo NPK, avšak nepoužívajte čerstvý maštaľný hnoj. Mak veľmi dobre využíva zásoby živín z pôdy. Ak sú pôdy v relatívne dobrom stave, fosforom a draslíkom sa nehnojí pod mak v predsejbovej príprave. Z dusíkatých hnojív sa uprednostňuje DASA 26/13 - granulované hnojivo s obsahom síry. Pri pestovaní ozimného maku sa na jeseň aplikuje AMOFOS a v prípade zásaditej pôdy sa používajú hnojivá s kyslou reakciou.
„Kombinácia dusíka a síry v hnojive, ako je DASA, je výborná, pretože síra zvýši využiteľnosť dusíka, čo sa prejaví vo vyššej úrode,“ dodal T. Lošák. Z mikroprvkov sú pre mak dôležité bór, zinok a mangán. Na jednu tonu maku je potrebných cca 110 gramov bóru, 200 gramov zinku a 340 gramov mangánu. „Odporúčam dávku mikroprvkov rozdeliť. Ideálne vykonať postrek na rastliny vo fáze 6 - 8 listov maku, druhýkrát na začiatku predlžovania pri výške maku 20 - 30 centimetrov,“ dodal T. Lošák. Forma hnojív môže byť, napr. chelátová, iónová (napr. síran zinočnatý) a iné. Z ďalších hnojív odporúča horkú soľ (síran horečnatý) v 3 - 5 percentnom roztoku.
Z pohľadu výživy k tiosíranu amónnemu uviedol, že má niekoľko účinkov, ide o hnojivo s najrýchlejšie prijateľným draslíkom, sírou a amoniakom, rastlina ich prijme už 16 hodín po aplikácii. „Ak chcete dosiahnuť optimálny zdravotný stav a optimálnu výživu, je optimálny pomer 1:7, t. j. jeden diel síry a sedem dielov dusíka. Výrazne obmedzíte choroby, napríklad výskyt helmitosporiózy na stonkách maku“.
Príznaky nedostatku živín:
- Dusík: Obmedzený rast, svetlozelené až žlté listy, znížený počet semien v tobolkách a ich HTS (hmotnosť tisíc semien).
- Fosfor: Obmedzený rast koreňov, spomalený vývin, narušený energetický metabolizmus, znížená hmotnosť rastlín a ich odolnosť proti poliehaniu, menšie puky s nižším počtom tyčiniek.
- Draslík: Narušený metabolizmus cukrov a zabudovanie dusíka do bielkovín, znížená produkcia sušiny, klesá odolnosť proti suchu, zvyšuje sa lámavosť a poliehavosť stoniek.
- Vápnik: Zhoršenie fyzikálnych, biologických a chemických vlastností pôdy, zvýšenie kyslosti, ľahšia dostupnosť cudzorodých látok pre rastliny, zníženie odolnosti rastlín voči poliehaniu a lámaniu stoniek.
- Horčík: Poruchy rastu v dôsledku obmedzenej tvorby chlorofylu.
- Síra: Obmedzuje využitie dusíka, znižuje obsah oleja v semenách, zhoršuje zdravotný stav rastlín.
- Bór: Nekrotizácia až úplné odumieranie rastového vrcholu, nekrózy na horných listoch, netvoria sa kvetné puky (zhoršuje opeľovanie a tvorbu semena).
- Zinok: Obmedzený vznik peľových tetrád (dôležitý pre opeľovanie a tvorbu semien).
- Mangán: Dôležitý pri fotosyntéze, pozitívne pôsobí na úrodu maku, najmä na alkalických pôdach pri dlhšie trvajúcom suchu.
Ochrana maku pred burinami, chorobami a škodcami
Očkovanie v lekárňach bude možné najskôr na prelome rokov
O úrode maku niekedy rozhoduje zaburinenie porastu a použitie herbicídov. Je ale možnou skutočnosťou, že zaburinený, ručne pozberaný porast poskytne vyššiu úrodu ako odburinený. Príčinou tohto paradoxu je fytotoxicita herbicídov, na ktorú je mak veľmi citlivý. Preto výsledok pestovania maku závisí často od toho, ako dokáže pestovateľ herbicídne škody obmedziť a súčasne porast odburiniť.
Ochrana pred burinami
Herbicídna ochrana maku je pomerne zložitá. Aplikáciu herbicídov je možné rozdeliť na preemergentnú (pred vzídením) a postemergentnú (po vzídení). Preemergentná ochrana je zameraná na zabezpečenie nezaburineného porastu počas prvých 4 - 5 týždňov po sejbe maku, kedy dlho klíčiace a pomaly vzchádzajúce rastliny majú nízku konkurenčnú schopnosť. Pri postemergentnej ochrane je nevyhnutné zohľadňovať viacero faktorov, ako je skladba burín na pozemku, vývojové štádium maku a burín, a poveternostné podmienky. V ozimnom maku sa často využíva Lentipur pre jeho selektivitu. Na jar je nutné využiť opravné ošetrenie prípravkami Laudis OD a Starane Forte.
Choroby maku
Porasty maku sú napádané počas celej vegetačnej doby. Okrem morenia osiva pred sejbou existuje aj priama ochrana proti chorobám. Rizikovým faktorom sú ťažké zlievavé pôdy a poškodenie malých rastlín škodcami. Ochrana spočíva v udržaní porastov v dobrom zdravotnom a kondičnom stave vyrovnanou výživou, ochranou proti škodcom a fungicídnym ošetrením.
Pleseň maková
Na dni poľa maku v Šuranoch odborný poradca Ing. Karel Říha zo závažných chorôb maku upozornil na pleseň makovú. Je to prvá choroba, ktorá sa môže vyskytnúť už na malých rastlinkách. Patogén spôsobuje primárnu a sekundárnu infekciu. Primárna sa prejavuje v počiatočných rastových fázach chlorotickými škvrnami na listoch, ktoré sú zdurené, krehké a zdeformované, vegetačný vrchol odumiera. Na spodnej strane listov sa vytvára hustý sivofialový povlak mycélia, ktoré je zdrojom sekundárnej infekcie. Jej prejavom sú hnedé škvrny na listoch, hustý povlak mycélia na spodnej strane listov, ich stáčanie nadol, hrubnutie a deformácia rastlín. Na šírenie choroby stačia teploty od 4 °C (optimum je 12 - 14 °C), vlhko a hustý porast. Zdrojom infekcie sú oospóry na rastlinných zvyškoch a mycélium na osive.
Z pohľadu účinných látok je proti plesni najúčinnejší azoxystrobín, ktorý odporúča aplikovať vo fáze koniec háčkovania maku, čím sa zabráni jej rozširovaniu. Autorizovaný je pyraclostrobin+boscalid v prípravkoch Kapitan a Pictor Active. Účinok spočíva v inhibícii mitochondriálnej respirácie blokovaním prenosu elektrónov, tým dochádza k redukcii tvorby ATP. Zníženie množstva stavebných látok pre aminokyseliny a cukry s redukciou množstva energie významne zasahuje do rastových a životných pochodov bunky. Účinná látka pyraclostrobin patrí do skupiny strobilurínov a spôsob účinku je založený na zabránení prenosu elektrónov v dýchacom procese, čím dôjde ku kolapsu celého organizmu a je zabránené sporulácii a klíčeniu spór. Boscalid je účinná látka zo skupiny anilidov. Pôsobí ako inhibítor dýchania hubových organizmov, avšak v inom mieste metabolizmu než strobiluríny. Obe látky pôsobia systémovo, vykazujú preventívny aj kuratívny účinok.
Prípravok Propulse obsahuje systémovo pôsobiace účinné látky prothioconazole a fluopyram. Je účinný proti širokému spektru hubových patogénov a má dlhú dobu trvania účinku. Fluopyram je translaminárne rozvádzaná účinná látka, ktorá preniká do vnútorných pletív, zabraňuje klíčeniu spór a rastu mycélia pôvodcov hubových chorôb. Prothioconazole je systémovo pôsobiaca účinná látka so širokým spektrom účinnosti proti pôvodcom hubových chorôb. Systémový fungicíd vo forme emulzného koncentrátu Tilmor obsahuje tiež dve účinné látky: Prothioconazole a Tebuconazole. Obidve zasahujú do biosyntézy ergosterolov buniek patogéna (DMI).
Prevencia: Morenie osiva, aplikácia fungicídov, skorá sejba, likvidácia rastlinných zvyškov a dostatočný časový odstup v osevnom pláne od napadnutých porastov. Plesni môžeme predísť, pokiaľ budeme mak vysievať na rovnaký záhon aspoň s trojročným odstupom. Ak sa pleseň objaví, okamžite odstráňte napadnuté rastliny.
„Patogénne huby potrebujú mierne kyslé prostredie, aby ich spóry mohli vyklíčiť. Pri zásaditom pH spóry húb odumierajú a keď aplikujete prípravok s lepiacim účinkom, napríklad Agrovital - zabránite, aby sa patogénne huby dostali do nových prirastajúcich listov,“ dodal K. Říha.
Helmintošporióza
Často sa vyskytujúca choroba, ktorá napáda všetky rastlinné časti maku vo všetkých vývojových štádiách. Šíri sa od bázy rastliny tesne nad pôdou, kde dochádza k zaškrteniu stonky do takej miery, že rastliny odumrú. Pri napadnutí v neskorších vývinových fázach maku choré rastliny rozoznáme podľa žltnutia od nedostatku živín a toxínov huby, podľa tmavohnedých hranatých škvŕn na listoch, ktorým na spodnej strane za vlhka narastá zamatovo hnedý povlak mycélia, za sucha škvrny zasychajú. Patogén napáda aj tobolky, ktoré sú drobné a deformované, mycélium prerastá do ich vnútra a pri silnom napadnutí úplne znehodnocuje semeno. Helmintosporióza maku napáda rastliny maku vo všetkých vývojových štádiách. Šíri sa od bázy rastliny tesne nad pôdou, kde dochádza k zaškrteniu stonky do takej miery, až rastliny odumrú. Pri napadnutí v neskorších vývojových fázach maku choré rastliny rozoznáme podľa žltnutia od nedostatku živín a toxínov huby, podľa tmavočervených pruhov na stonkách a na listoch tvorí hnedočierne hranaté škvrny. Optimálna teplota na šírenie choroby 24 - 28 °C.
Zdrojom choroby sú infikované rastlinné zvyšky v pôde a infikované osivo a druhotná infekcia z napadnutých rastlín a niektorých burín, hlavne mrlíka a lobody.
Ďalšie choroby
Medzi ďalšie patogény, ktoré ohrozujú porasty maku, patria bakteriálna škvrnitosť listov, čerň maková, múčnatka, sklerotiniová hniloba maku a pleseň sivá.
Škodcovia maku
Pestovatelia sa každoročne musia vysporiadať aj s výskytom niekoľkých závažných škodcov. Porast je veľmi dôležité sledovať v období vzchádzania až do fázy 4. až 5. pravého listu.
Krytonos koreňový
Čas invázie tohto škodcu je v období vzchádzania rastlín. Dospelí jedinci poškodzujú požerom vzchádzajúce rastliny. Chrobáky sú sivočierne až čierne s hodvábnym leskom, na zadočku majú zreteľnú bielu bodku, hlava je s pretiahnutým nosom a lomenými tykadlami. Samičky kladú vajíčka do vyhlodanej jamky v hlavnom nerve na spodnej strane listov. V jednej rastline môže byť až 10 lariev. Larvy spočiatku škodia na listoch, ale najväčšie znehodnotenie spôsobujú na hlavnom kolovom koreni, ktorý silno poškodzujú požerom. Sú biele, beznohé s výraznou hlavou, rožkovito zahnuté. Rastliny hynú alebo silno krpatejú a odhnívajú. Dospelí jedinci aj larvy patria k mimoriadne závažným škodcom maku a môžu úplne zničiť zasiate porasty. Najvhodnejšia ochrana je morenie osiva. V dobe, keď odznieva reziduálna účinnosť moridla, je možný foliárny zásah insekticídom, ktorý je závislý od poveternostných podmienok.
Voška maková (Aphis fabae)
Voška maková môže významne škodiť v porastoch maku, vytvára početné kolónie na spodných stranách listov, na stonkách a aj tobolkách. Listy žltnú, vegetačné vrcholy zasychajú a makovice aj semená sa nedostatočne vyvíjajú. Je nebezpečná ako efektívny prenášač rôznych viróz. Nálety vošiek sú veľmi agresívne najmä za teplého a suchého počasia. Najľahšie sa jej predíde pretrhávaním rastlín a odstraňovaním poškodených častí. Silný porast dokáže voškám odolávať, no napadnuté rastliny sa pri jednotení odstránia. Voška maková je polyfágny škodca, ktorý najväčšie škody spôsobuje na repe cukrovej, maku siatom a bôbe obyčajnom. Zapríčiňuje priame a nepriame škody. Priame škody zapríčiňujú larvy, okrídlené a bezkrídle samičky vyciciavaním štiav z nadzemných častí rastlín. Vošky sa vyskytujú na maku siatom v kolóniách na spodnej strane listov a na makoviciach (tobolkách). Pri vyciciavaní štiav vylučujú do pletív sliny, ktoré spôsobujú skrúcanie listov. Konce listov a vrch sa skrúcajú nadol a po dĺžke hlavného nervu do trubice. Listy strácajú turgor, vädnú a často aj uschnú. Listy a makovice predčasne žltnú. Napadnuté rastliny sú slabé a vytvárajú malé makovice, často aj deformované. Okrem toho vošky vylučujú sladké výkaly (medovicu), ktorá oblepuje listy a spomaľuje ich rast.
Uvedený prípravok Flipper účinkuje aj proti voške makovej (Aphis fabaea). Klasikou je postrekový, selektívny aficídny prípravok vo forme vodou dispergovateľných granúl (WG), určený na ochranu poľnohospodárskych plodín proti voškám s účinnou látkou pirimicarb Pirimor 50 WG.
Ing. Martin Hnoušť, Ph.D. poskytol informácie o možnostiach použitia regulátorov rastu v porastoch maku siateho. V ponuke je viac prípravkov, napr. Tilmor (prothioconazole, tebuconazole), Prosaro (prothioconazole, tebuconazole), Architect (prohexadion calcium, mepiquatchlorid, pyraclostrobin) a ďalšie. Dôležité je aplikovať ich v rastovej fáze BBCH 39 - predlžovací rast, do výšky internódií desať centimetrov. Porasty, ktoré majú nízky úrodový potenciál nie je potrebné regulovať, naopak pre porasty s predpokladanou úrodou 0,6 až jedna tona z hektára je jedna aplikácia morforegulátora rastu odporúčaná. V porastoch s predpokladom dosiahnutia viac ako jednej tony z hektára je na zvážení, či prvú aplikáciu v BBCH 39 neposilniť ďalšou aplikáciou. V pokusoch najlepšie vychádzala pre druhú aplikáciu účinná látka ethephon.
Krytonos makovicový (Ceutorhynchus macula-alba)
Zostáva dlhodobo významným škodcom maku. Ešte pred štádiom tvorby pukov je nutné sledovať výskyt chrobákov. Majú tmavé telo, husto porastené sivými chĺpkami, na šve kroviek za štítkom je výrazná biela škvrna. Hlava je pretiahnutá do nosa a tykadlá sú lomené. Chrobáky škodia vyhrýzaním rýh a otvorov do stoniek a mladých makovíc. Samičky kladú vajíčka do vyhlodaných jamiek v mladých tobolkách. Vyliahnuté larvy, ktoré sú beznohé s výraznou hlavou, rožkovito zahnuté, vyžierajú tvoriace sa semená v tobolkách, prežierajú v nich priehradky a spôsobujú tzv. „červivosť maku“. Rastliny sa deformujú. Poškodené miesta na makoviciach sú vstupnou bránou pre ďalšie infekcie. V napadnutých makoviciach sa vyskytujú aj ďalšie larvičky, najmä byľomoru, ktoré sú na rozdiel od lariev krytonosa oranžovo sfarbené. Napadnuté makovice sa nepravidelne vyvíjajú a deformujú, vnútrajšok býva napádaný plesňami. Tento teplomilný chrobák škodí významnejšie iba v najteplejších pestovateľských oblastiach. Pri premnožení môže spôsobiť závažné škody. Účinný je ručný zber chrobákov, prípadne chemická ochrana.
Mak siaty má puky, ktoré sú ešte zohnuté k zemi, hovoríme že háčkuje, je to čas na zásah proti imágam, ktoré najskôr žerú na stonkách a listoch. Ošetrujte najneskôr pred kvitnutím do objavenia prvého kvetu. Základy makovíc sú síce ešte ukryté v puku a obalené kvetnými lupienkami, ale krytonos makovicový ich už vyhľadáva a kladie do nich vajíčka. Z vajíčok sa vyliahnu larvy, ktoré sa živia semenami maku a priehradkami makovíc. Jediný autorizovaný prípravok je Flipper, aj to má len minoritné použitie. Je to kontaktný insekticíd/akaricíd vo forme vodnej emulzie typu olej : voda (EW) určený na použitie v rajčiakoch, jahodách a uhorkách na ochranu proti voškám, moliciam a roztočom v skleníkoch, vhodný aj pre použitie v ekologickom poľnohospodárstve. Aktívny je na vajíčka, čerstvo vyliahnutých a dospelých škodcov. Mastné kyseliny obsiahnuté v prípravku prenikajú cez kutikulu pokožky škodcu, dezorganizujú lipoproteínovú matricu a vyvolávajú narušenie bunkovej funkčnosti, výsledkom čoho je vysušenie a rýchla smrť škodcu. Pre dosiahnutie účinnosti musí prípravok prísť do priameho kontaktu s cieľovým škodcom. Výrobok aplikujte použitím dostatočného množstva vody na dosiahnutie zmáčania všetkých cieľových škodcov i hostiteľskej rastliny. Nevyhnútné je úplné pokrytie vrchnej a spodnej plochy listu.
Žĺtatka
Môže sa vyskytnúť spolu s krytonosom makovicovým. Mak je veľmi citlivý na nevhodné použitie rôznych pesticídov, ale aj iných prípravkov, vrátane hnojív. Zodpovedný agronóm sleduje porast maku denne, minimálne každý tretí deň, aby vedel správne reagovať.
tags: #bylomor #makovy #v #maku #siatom