Len málo veciam sa podarí rozpútať v spoločnosti také diskusie ako napríklad breathariánstvu. Títo ľudia údajne nepotrebujú jesť ani piť a energiu prijímajú inými spôsobmi, napríklad meditáciou. Ženu - breathariánku sme našli u našich susedov v Čechách a o názor na tento spôsob života sme požiadali aj odborníkov.
Čo je to breathariánstvo?
Cieľom breathariánstva je povzniesť sa nad ľudské telo a naučiť sa čerpať energiu z vonkajšieho prostredia, ktorá takto nahradí prijímanie jedla. Niektorí ľudia používajú túto metódu iba na krátkodobú očistu tela. Delia sa na niekoľko skupín podľa toho, či vylúčili iba stravu, alebo ani nepijú tekutiny, či podľa ich slov nepotrebujú ani spánok. Pri prechode na breathariánstvo postupne vypúšťajú z jedálnička jednotlivé potraviny až nakoniec po surovej strave obmedzia jej príjem na minimálne, až nulové množstvo.
Energiu berú z rôznych zdrojov
Keďže títo ľudia nepotrebujú konzumovať jedlo, musia údajne čerpať energiu z iných zdrojov ako napríklad zo slnka, vody, vzduchu, meditáciami. Do tela ju dostávajú počas meditácií prostredníctvom dýchania, no existuje viacero metód jej čerpania, napríklad z okolitého prostredia, najmä z prírody. Niektorí pránici prijímajú energiu iba zo slnka.
Breathariánka Monika: Pránicky sa živíme všetci, len si to neuvedomujeme
Monika Kunovská (51) pracuje ako projektová manažérka a riadi rezidenčné developerské stámiliónové projekty. Okrem toho je inštruktorkou čínskej cvičebnej metódy Zhon Yuan Qigong. Žije v Prahe a pred niekoľkými rokmi sa rozhodla stať breathariánkou. Jedlo jej spôsobovalo nepríjemné pocity a jej cesta bola prirodzená. Nevylučuje však, že sa k prijímaniu potravy ešte niekedy vráti.
Hlavný impulz pre breathariánstvo a reakcie okolia
Základným motívom pre prechod na pránickú stravu boli pre Moniku nepríjemné pocity po jedle - únava, pocit preplnenosti a hlavne nedostatok energie. Postupne z jedálnička odstraňovala ťažšie jedlá ako mäso, neskôr z vegetariánstva prešla na surovú stravu a potom nasledoval už logický krok ku práne. Veľkým impulzom bolo i vnímanie toku energie v jej tele pri meditácii a absencii hladu v priebehu dňa. Boli to úplne prirodzené pocity, pre ktoré hľadala vysvetlenie.
Prvé reakcie najbližšej rodiny boli, samozrejme, negatívne v zmysle, že sa zbláznila. Ale keď v roku 2012 dva týždne na horách nejedla, necítila hlad a naopak mala veľa energie, prirodzene si na to rodina začala zvykať. No nepredstiera, že všetci toto prijali bez výhrad. Paradoxne to, že pri stretnutiach nejedla, neriešila ona, ale skôr okolie.
Podpora a príprava na prechod
Na začiatku Monike veľmi pomohlo víkendové stretnutie s Jasmuheen v Prahe, kde navnímala spoločnú energiu a pri meditáciách sa napojila na pránu. Už predtým prečítala jej knihy a veľmi jej pomohli orientovať sa v rôznych metódach. Tiež stretnutie s Henri Monfortom bolo zaujímavé. Potom však všetko odložila a začala venovať pozornosť svojmu telu a vnímať, čo potrebuje. Nechala tento proces prirodzene prebiehať. Samozrejme, v bežnom rodinnom prostredí bolo obtiažne prestať „ochutnávať“, čo ostatní jedia. Ale postupne jej jedlo prestalo chutiť a stratila potrebu dávať ho do organizmu.
Riziká a harmonizácia
Základom prechodu na pránickú stravu je dôvera, že získava z vonkajšieho prostredia všetko, čo jej fyzické telo potrebuje. Tým, že prechádzala postupne, tak túto dôveru tiež postupne objavovala. Domnieva sa, že ľudia, ktorí nezvládli prechod, chceli nasilu prejsť na pránicku stravu, ale ich bioenergetický systém na to nebol pripravený. Pre prechod je nevyhnutné mať zharmonizované fyzické, emocionálne, mentálne a duchovné telo. Pod tým je možné si predstaviť, že je človek veľmi pokojný a s akoukoľvek situáciou vo vonkajšom prostredí sa vyrovná rýchlo a jednoducho. Potom sa mu nestráca energia a je schopný zostať na pránickej strave. Cez deň sa stretávame s mnohými situáciami, ktoré na nás pôsobia a ku ktorým sa viažu naše emócie a myšlienky. To nás potom rozhadzuje a na vyrovnanie spotrebujeme energiu. Pokiaľ je človek stabilný a je vo svojej osi, tieto otrasy na neho nepôsobia a on si uchováva hladinu energie v rovnováhe.
Zdravotné zmeny a bežné fungovanie
Hneď na začiatku sa Monika vyliečila z ulceróznej kolitídy, nepochybne spojenej s jedlom. Tiež má omnoho viac energie, menej spí, má zostrené vonkajšie zmysly, objavili sa ďalšie vnútorné zmysly. Celkovo sa cíti veľmi dobre, nie je chorá a užíva si každý deň, každú hodinu i minútu. Veľa jej pomohlo, že v roku 2013 začala cvičiť čchi-kung a behať. Obe tieto aktivity jej prirodzene harmonizujú jej bioenergetický systém a prirodzene dopĺňajú energiu do organizmu. Takže keď ostatní ľudia obedujú, ona si ide zabehať. Ale, samozrejme, nie vždy, keď je v prírode, vôbec toto nemusí riešiť a všetko sa deje automaticky. Niekedy v Prahe po jednaniach a celodenných aktivitách cíti úbytok energie, ktorú potom doplní cvičením čchi-kungu.
Pokiaľ ide o potreby, Monika pije vodu, čaje, občas kávu, takže chodí na malú potrebu. Keď človek neje, tak nevkladá do fyzického tela toxíny a jeho telo je prirodzene veľmi čisté, potom je i vylučovanie čisté.
Dýchanie do brucha je nezmysel. Keď kýchnete unikne vám moč? Vypučené spodné brucho? Fyzio rady
Reakcie okolia a konzultácie s lekármi
Bezprostredné reakcie sú rôzne, záleží ako veľmi sú ľudia otvorení a tiež informovaní. Veľa ľudí sa pýta, čo vlastne breathariánstvo a pránická strava znamenajú. Pokiaľ nie je nutné, väčšinou to nehovorí, iba keď sa ľudia okolo začnú čudovať, prečo neje. Veľmi veselé bolo stretnutie na týždennom seminári, keď asi druhý deň ľudia zaznamenali, že s nimi neje a začali to riešiť. Potom si všetko vysvetlili a všetci to prijali bez pripomienok. Naopak, videli, že naozaj celý týždeň chodila ráno behať, desiatky minút plávala a bola celý deň v pohode. To ich presvedčilo, že je to možné.
Klasická medicína v podstate breathariánstvo neuznáva. Má svoje výživové tabuľky, optimálne BMI indexy. Iba minulý rok bola na preventívnej prehliadke, pri ktorej lekárka konštatovala, že je úplne v poriadku. No, samozrejme, lekári naklonení alternatívnym smerom toto prijímajú ako možnosť pre niektorých jedincov. A to by rada zdôraznila, že síce pránicky sa vyživujeme všetci, ale záleží na percente tejto stravy, ktorú prijímame. Väčšina ľudí si to vôbec neuvedomuje a myslí si, že väčšinu výživy získavajú iba z jedla.
Pocity hladu a plány do budúcna
V priebehu prechodu v rokoch 2013 - 2014, než celkom prešla na pránickú stravu, sa dostavovali chute na všetko nezdravé, dokonca i na mäso. Ale to postupne odoznelo. Teraz ochutná jednu-dve lyžičky keď varí, čo je približne raz za dva týždne, alebo pokiaľ vidí niečo, čo naozaj nepozná. Ale sú to dve - tri sústa. Nevie si predstaviť zjesť celú porciu, to by asi nezvládla. No má to otvorené a pokiaľ jej telo povie, že chce začať jesť, tak jednoducho prejde späť na normálnu stravu. Základom je naozaj sloboda, nič si neodopierať a chute postupne zmiznú, zostane iba úplná voľnosť. Keď niekam odchádza, tak stravu nemusí vôbec riešiť.
S pocitom hladu bojovať nemusí, pretože ho od začiatku roku 2015, keď úplne prešla na pránu, nemá. Je pravdou, že najľahšie bolo odpojiť fyzické telo - stratiť pocit hladu. Potom bolo pár mesiacov, keď si v práci uvedomovala, že je poludnie, čas obeda. Ale postupne i toto skončilo. No a rovnako odišli i chute. Dôležité je naozaj byť v súlade s tým, čo potrebuje vaše telo a duša. Pokiaľ obe zložky chcú to isté, je to jednoduché. U nej sa dialo všetko prirodzene a postupne. Tiež jej to trvalo 2,5 roka, než celkom zharmonizovala celý bioenergetický systém a mohla prejsť na pránu.
Necháva všetko otvorené a nič si nezakazuje. Pokiaľ telo dostane hlad alebo bude akýkoľvek dôvod vrátiť sa k bežnej strave, tak to urobí. Zatiaľ nevníma žiaden dôvod, prečo to urobiť. Naopak, cíti sa slobodná, ľahká, plná energie a hlavne veľmi, veľmi šťastná.
Odborný pohľad na breathariánstvo
Gastroenterológ MUDr. Peter Minárik, PhD.
Gastroenterológ MUDr. Peter Minárik, PhD. zdôrazňuje, že breathariánstvo je bizarné a nezmyselné správanie založené na viere, že sa dá žiť a existovať bez stravy a bez vody, pričom sa energia získava zo slnečného žiarenia a zo vzduchu. Z odborného hľadiska sa skutočné breathariánstvo vylučuje so životom. Človek potrebuje pre správnu funkciu organizmu prijímať energiu z potravy. Šírenie informácií o dlhodobom hladovaní bez ujmy na zdraví sa dá považovať za nebezpečný podvod, na ktorý môžu naletieť niektorí nestabilní ľudia.
Človek prijíma energiu z potravy a nie je mu známe, že by sme energiu prijímali z nejakého iného zdroja. V potrave sa nachádzajú hlavné živiny (tzv. makroživiny), teda bielkoviny, sacharidy a tuky, ktoré sú spolu s alkoholom, jediným využiteľným zdrojom energie. Tie potom premieňame na svalovú hmotu, prácu nervových buniek, dýchanie alebo iné telesné funkcie.
Ako dlho dokáže vydržať ľudské telo bez stravy?
Ako dlho dokáže človek vydržať od stravy, je individuálne. Sú príklady, keď dokázali ľudia vydržať bez jedla až do úplného konca a práve z týchto smutných prípadov je vidieť, koľko toho dokáže človek vydržať. S tekutinami dokáže človek bez jedla vydržať veľmi dlho, ale bez tekutín a jedla zároveň vydrží veľmi krátko. Ďalším faktorom sú tiež telesné zásoby danej osoby. Pretože pokiaľ má človek väčšiu zásobu telesného tuku a svalových proteínov, potom dokáže vydržať dlhšie a čerpať z tohto zdroja. Rádovo však hovoríme iba o dňoch.
Niekoľkoročné hladovky sú nezmysly, ktorým sa nedá veriť. Breathariánstvo je bizarná odchýlka evidentne spojená s nejakou formou klamania okolia. Títo ľudia pravdepodobne striedajú niekoľkodňové fázy spojené s demonštratívnym hladovaním, po čom nasleduje fáza, keď sa normálne stravujú. Alebo sú to potom ľudia, ktorí vyslovene podvádzajú a iba tvrdia, že dlhodobo odmietajú jedlo a tekutiny. Nedá sa to nazvať ani životným štýlom, je to skôr problém pre iných odborníkov. Škodiť môžu najmä ľuďom, ktorí sú náchylní veriť týmto bizarným formám správania sa. O breathariánstve nemôžeme hovoriť ako o výživovom štýle, pretože nemá nič spoločné s vegánstvom, vitariánstvom alebo s inými výživovými štýlmi.
Tekutiny a energetické minimum
Ani čistá voda, káva a čaj nemôžu teoreticky pokryť potrebné energetické minimum, ktoré potrebuje organizmus pre fungovanie. Nie je to možné, pretože čistá voda má nulovú energiu, káva by musela byť dochutená cukrom a mliekom, aby bola zdrojom energie, a rovnako to platí aj pre čaj.
Ozdravná hladovka z lekárskeho hľadiska
V odbornej dietologickej literatúre sa pripúšťa pozitívny význam krátkodobej ozdravnej hladovky, nemá sa však robiť príliš často (jeden krát za mesiac môže byť prospešná pre organizmus). Pri takzvanom kontrastnom dni sa však odporúča výdatný pitný režim a prijímanie aspoň jednoduchých sacharidov v podobe ovocnej a zeleninovej šťavy. V tento deň sa obmedzí prijímanie tukov a bielkovín. Takýmto spôsobom je možné odľahčiť trávenie a podporiť detoxikáciu organizmu. Pri niektorých tráviacich alebo kožných problémoch, spôsobených potravinovou neznášanlivosťou alebo alergiou, sa po krátkodobej hladovke, môže zlepšiť zdravotný stav. V záujme vylúčenia nečakaných zdravotných komplikácií by sa zaradenie krátkodobej ozdravnej hladovky malo vopred konzultovať s ošetrujúcim lekárom. Dlhodobé hladovanie alebo príliš časté zaradenie krátkodobého hladu sa nepokladá za potrebné ani za zdravotne prospešné. Osobne je skôr zástancom dlhodobo udržateľnej vyváženej a pestrej zdravej stravy bez ozdravných hladoviek.
Keby za ním prišiel človek, ktorý by sa chcel poradiť ohľadom breathariánstva a pránickej stravy a mal by v pláne na ňu prejsť, slušnou formou by mu vysvetlil, že je to nerozumné až úchylné konanie, s ktorým sa neradno zahrávať.
Sú breathariáni podvodníci?
Osobne si myslí, že u ľudí, ktorí sa takto prezentujú, sú to iba krátko trvajúce životné fázy, keď nič nejedia. Môžu sa takto aj verejne prezentovať, no buď je to pre nich nejaký zárobkový biznis, alebo sú to svojim spôsobom podvodníci. Pretože ak vydávajú ako fakt, že niekoľko rokov neprijímajú žiadne jedlo a nepijú žiadnu tekutinu, čo nie je to možné, môže sa jednať iba podvádzanie druhých ľudí za účelom získania nezaslúženej pozornosti, obdivu, alebo finančného prospechu.
Psychológ Mgr. Martin Miler
Náš organizmus je nastavený na prijímanie stravy. Dlhodobé odmietanie jedla a tekutín môže mať negatívny vplyv nie len na zdravotné funkcie organizmu, ale aj na psychiku človeka. Ak sa človek rozhodne z nejakého dôvodu postiť alebo hladovať, dá sa predpokladať, že poklesne jeho vitálna energia. No to sa zároveň odzrkadlí na jeho prežívaní alebo fungovaní. Poznáme to aj z protestných hladoviek, kedy sa ľudia rozhodnú z protestných dôvodov hladovať pod dohľadom. Každopádne sa to však podpisuje aj na psychike toho človeka.
tags: #ceska #manazerka #zije #bez #jedla