Česká verejná ochrankyňa práv Anna Šabatová obdržala najvyššie francúzske vyznamenanie, Rad čestnej légie. Toto významné ocenenie je uznaním za jej celoživotnú angažovanosť a neúnavné úsilie v oblasti ochrany ľudských práv.
„Udelenie Rádu čestnej légie je pre mňa pocta a tiež zadosťučinenie. Francúzsko ocenilo aj to, že sa o ľudské práva zasadzujem trvale - pred rokom 1990 aj teraz, či už ide o sociálne vylúčených Rómov, cudzincov vrátane utečencov alebo osoby s odlišnou sexuálnou orientáciou,“ povedala Šabatová. K tomuto významnému vyznamenaniu jej neskôr pogratuloval aj minister spravodlivosti v demisii Robert Pelikán.
Celoživotné zasvätenie ľudským právam
Anna Šabatová, ktorá v sobotu oslávila 67. narodeniny, bola poslancami zvolená do funkcie ombudsmanky vo februári 2014. Jej kariéra je však spojená s obhajobou ľudských práv oveľa dlhšie. V rokoch 1978 až 1990 bola členkou Výboru na obranu nespravodlivo stíhaných, ktorého je spoluzakladateľkou, a podieľala sa na vydávaní periodika Informácie o Charte 77. Kvôli disidentskej činnosti ju komunistický režim perzekvoval a v rokoch 1971 až 1973 väznil. Celoživotne sa angažuje v oblasti ochrany ľudských práv a zaujíma sa o sociálnu politiku v širšom slova zmysle.
Rad čestnej légie: Iní českí držitelia
Rad čestnej légie, jedno z najprestížnejších francúzskych vyznamenaní, bol udelený mnohým významným osobnostiam z Českej republiky. Medzi jeho držiteľov patria váleční veteráni František Fajtl a František Peřina alebo predseda Vojenského výboru NATO generál Petr Pavel. Zaujímavosťou je, že jeho držiteľom je od roku 2006 aj manžel Šabatovej, novinár Petr Uhl.
Tu je prehľad niektorých významných českých držiteľov Rádu čestnej légie:
| Osobnosť | Dôvod udelenia/pôsobenie |
|---|---|
| Anna Šabatová | Celoživotná obhajoba ľudských práv, pôsobenie ombudsmanky |
| František Fajtl | Válečný veterán |
| František Peřina | Válečný veterán |
| Generál Petr Pavel | Predseda Vojenského výboru NATO |
| Petr Uhl | Novinár, disident |
Činnosť úradu verejného ochrancu práv pod vedením Anny Šabatovej
Úrad verejného ochrancu práv plní jeden zo zákonných úloh, a to prispievať k presadzovaniu práva na rovné zaobchádzanie so všetkými osobami. Preto mimo iného poskytuje metodickú pomoc obetiam diskriminácie a vykonáva výskumy. Ako národný orgán pre rovné zaobchádzanie, ochrankyňa má o súdnom rozhodovaní v týchto veciach prehľad.
Výskum rozhodovania českých súdov v diskriminačných sporoch (2015-2019)
Verejný ochranca práv v roku 2020 uskutočnil výskum, v ktorom zmapoval rozhodovanie českých súdov v sporoch s námietkou diskriminácie medzi rokmi 2015 až 2019. Ombudsman v rámci výskumu analyzoval 204 rozhodnutí všeobecných súdov v 90 prípadoch, vrátane niekoľkých rozhodnutí Ústavného súdu. Keďže v Českej republike neexistuje komplexná databáza všetkých súdnych rozhodnutí, ochrankyňa časť rozhodnutí získala priamo od svojich sťažovateľov alebo z čiastkových verejne dostupných databáz.
Ochranca sa okrem všeobecných štatistík počtu prípadov podľa oblastí a dôvodov zaoberal aj spôsobom dokazovania v diskriminačných sporoch, udeľovaním náhrady nemajetkovej ujmy či reflexiou stanovísk ochrankyne súdmi. Podľa záverov výskumu sa ľudia na súdy obracali so žalobami proti diskriminácii najčastejšie v oblasti práce a zamestnania (66 % prípadov), čo je trendom už od účinnosti antidiskriminačného zákona v roku 2009. Medzi rokmi 2010-2014 išlo dokonca o 80 % prípadov.
Žalobcovia najčastejšie namietali dôvody zdravotného postihnutia, veku, pohlavia a rómskej etnicity, ktoré dohromady tvorili takmer 70 % prípadov. Len minimum z nich sa týkalo náboženského vyznania či svetonázoru.
Problémy v dokazovaní a odškodnení
Za najproblematickejší aspekt dokazovania v prípadoch diskriminácie ochrankyňa označila súčasnú úpravu zdieľania dôkazného bremena v občianskom súdnom poriadku. Podstatou zdieľania dôkazného bremena je, že žalobca musí pred súdom dokázať, že bol znevýhodnený proti ostatným. K tomu musí dodať, že príčinou znevýhodnenia bol niektorý zo zakázaných dôvodov, a to aj s púhym odkazom na podozrivé okolnosti. Dôkazné bremeno sa potom prenáša na žalovaného, ktorý musí preukázať, že žalobca neznevýhodnil, alebo že na to boli ospravedlniteľné dôvody.
Občiansky súdny poriadok v súčasnosti neposkytuje všetkým obetiam diskriminácie rovnaké procesné záruky, čo nezodpovedá jednotnej ochrane hmotnoprávnej. V praxi sa navyše súdy v aplikácii zdieľania dôkazného bremena rozchádzajú. Podľa skúmaných rozhodnutí požadujú v petite žalôb náhradu nemajetkovej ujmy dve tretiny žalobcov. V drvivej väčšine prípadov však súdy priznali nižšiu než požadovanú čiastku. Predmetom výskumu boli aj prípady, kedy súdy nepriznali náhradu nemajetkovej ujmy vôbec z dôvodu, že považovali priznanie iných nárokov podľa antidiskriminačného zákona za dostačujúce.
Podľa právnej doktríny, ku ktorej sa kloní aj ochrankyňa, je však potrebné chápať náhradu nemajetkovej ujmy ako rovnocenný nárok. Uvádza, že je vždy nutné zabezpečiť, aby sankcie mali skutočne odrádzajúci charakter, čo najlepšie umožňujú tie, ktoré sú finančnej povahy. Zo 14 prípadov, ktoré sa pred súdnym konaním dostali tiež k ochrankyni, posúdili všeobecné súdy zhodne 9 prípadov, teda necelé dve tretiny.
Legislatívne odporúčania
V rámci výskumu ombudsmanka formulovala niekoľko legislatívnych odporúčaní. Po prvé navrhuje zjednotenie pravidiel pre zdieľanie dôkazného bremena a odstránenie subsidiarity náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch. Za účinný nástroj na potláčanie plošnej diskriminácie považuje ochrankyňa tiež žalobu vo verejnom záujme (actio popularis), ktorá v českom právnom poriadku chýba. V neposlednom rade a v priamej nadväznosti na výskum potom ochrankyňa odporúča, aby anonymizované rozhodnutia českých súdov, a to nielen tie týkajúce sa diskriminácie, boli dostupné vo verejne prístupnej databáze.
Kritika Českej republiky za nedostatočnú podporu ľudí s postihnutím
V súlade s celoživotným úsilím o ochranu ľudských práv sa úrad verejnej ochrankyne práv zaoberá aj právami osôb so zdravotným postihnutím. Česká republika si pritom vyslúžila ostrú kritiku za nedostatočnú podporu ľudí s postihnutím zo strany Európskeho výboru pre sociálne práva. Medzinárodná organizácia Autism-Europe, hájaca práva ľudí s autizmom a ich rodín, kritizuje Česko. Výčitky sa týkajú predovšetkým nedostatku komunitných sociálnych služieb pre ľudí s postihnutím, najmä pre ľudí s autizmom, mentálnym postihnutím či správaním náročným na starostlivosť. Dokument sa zaoberá aj obtiažnou situáciou rodín, ktoré sa o svojich blízkych s postihnutím starajú v domácom prostredí. Za Českú republiku sa sťažnosťou zaoberá Kancelária vládneho zmocnenca.
Individuálne podnety svedčia o tom, že sťažnosť medzinárodnej organizácie Autism-Europe na nedostatok vhodných sociálnych služieb pre ľudí s postihnutím je opodstatnená. Štát síce podniká čiastkové kroky smerujúce k ich lepšej dostupnosti, nejde však o systémové opatrenia dostatočného rozsahu. Úrad verejného ochrancu práv vo svojich šetreniach pravidelne odkazuje na Chartu, aby pomohol orgánom EÚ pri lepšej ochrane základných práv občanov. Táto kolektívna sťažnosť bola prijatá Českou republikou prostredníctvom Európskeho výboru pre sociálne práva.
tags: #cesko #ceska #verejna #ochrankyna #prav #dostala