Heslo „chlieb a hry“ (lat. panem et circenses) pochádza zo starovekého Ríma a vyjadruje spôsob, akým si rímski cisári zabezpečovali priazeň ľudu. Poskytovaním základných potrieb (chlieb) a zábavy (hry) sa snažili odvrátiť pozornosť od politických a sociálnych problémov. Tento koncept pretrváva v rôznych formách dodnes. Poďme sa pozrieť na to, ako sa staroveké „chlieb a hry“ uplatňujú v súčasnej politike a aký majú dopad na spoločnosť.
Vojensko-mocenská stratégia pochádzajúca zo starého Ríma funguje aj dnes. Spolu s možno známejším „dajte ľudu chlieb a hry“ je dokonalým podhubím na potvrdenie, že politika je pánske huncútstvo. Vládnutie pomocou chleba a hier sa osvedčilo. Otázne, samozrejme, je, do akej miery zaberá na verejnosť.
„Chlieb a hry“ v starovekom Ríme
Staroveký Rím a jeho odkaz nám ukazujú pôvod tohto princípu. Autor tejto vety, rímsky cisár Gaius Julius Caesar, už v prvom storočí pred Kristom vedel, ako si získať verejnú mienku na svoju stranu. Staroveké chlieb a hry platí dodnes. Kultúrny, politický a právny systém Rimanov ovplyvňuje fungovanie spoločnosti dodnes.
Chlieb: Základná potreba a nástroj moci
V starovekom Ríme bol chlieb základnou potravinou. Cisári zabezpečovali jeho pravidelné dodávky, často aj zadarmo, pre chudobnejších občanov. Týmto spôsobom si kupovali ich lojalitu a predchádzali nepokojom. Napríklad tzv. keiserku - žemľu s ľahko oddeliteľnými časťami, si dnes kupujeme vďaka Rimanom.
Hry: Zábava na odvedenie pozornosti
Hry, alebo zábava, mali v rímskej spoločnosti dôležité miesto. Išlo o rôzne podujatia, ako gladiátorské zápasy, divadelné predstavenia, preteky na koňoch a iné. Tieto hry boli často spojené s náboženskými oslavami a konali sa v amfiteátroch, ako je slávne Koloseum. Nero viedol mierovú politiku a riadil sa zásadou ,,chlieb a hry“. Považoval sa za vynikajúceho športovca, básnika, umelca, a keď si získal oporu vo verejnosti, začal s krutovládou. Organizoval veľkolepé hry, zavádzal nové hry o cenu Nerona, na ktorých vždy zvíťazil. Zápasy gladiátorov priťahujú pozornosť odjakživa.
Moderné interpretácie „chlieb a hry“
Koncept „chlieb a hry“ sa často používa aj v modernej politike a spoločnosti. Dnes už masy nepožadujú len chlieb, ale aj ďalšie súčasti životného štandardu moderného človeka: zdravotné a starobné zabezpečenie, dostupné vzdelávacie inštitúcie, lacnú a fungujúcu verejnú dopravu a čoraz naliehavejšie aj čisté ovzdušie a pitnú vodu. Nuž a hry, to sú dnes športy, vrcholové športové súťaže, u nás predovšetkým futbal a hokej. Pre politikov spravidla otázkou nie je ani tak rozhodnutie, či v národe zvyšovať účasť na veciach verejných, alebo ho opájať chlebom a hrami, ako skôr to, či dať prednosť chlebu, alebo hrám. A vyvažovanie týchto dvoch zložiek sa stalo dôležitou súčasťou umenia politicky vládnuť.
Lákavé a vzrušujúce predstavenia mali odpútať pozornosť zbedačených más a nespokojných občanov od politiky. Vládnutie pomocou chleba a hier sa osvedčilo. Čas odvtedy pokročil a stratégia chleba a hier nadobudla nové podoby. Chlieb dnes reprezentujú na verejné financie nenáročné sociálne balíčky od cestovného (vraj) zadarmo, vianočných dôchodkov alebo zníženej dane na vybrané druhy potravín a liekov. Pod hrami sa nerozumejú len rôzne druhy športov, v ideálnom prípade futbal, ale aj dekadentné formy mediálnej zábavy či jednoduchého televízneho spravodajstva.
Politika rozdeľuj a panuj
Sme tak úzkoprsí, že jeden druhému navzájom závidíme pomoc od štátu, na ktorú práve nemáme nárok. Pritom každá takáto nesystémová pomoc je ukážkou zlyhania štátu, ktoré politici prijímajú ad hoc riešenia. Tieto riešenia sú nielen rozdaním chleba a hier, ale aj potvrdením famóznej stratégie v podobe „rozdeľuj a panuj“. Ako koalícii, tak aj opozícii vyhovuje rozdelená spoločnosť a čím viac je rozdelená, tým ideálnejšie podmienky na politiku, ktorá nemá so zdravým rozumom nič spoločné. Slabý štát, nefungujúce inštitúcie, štátny dlh a veľká kopa nezmyslov.
Konsolidácia a politická zodpovednosť
Hoci kopa môže byť len hnoja, tak práve toto sedí na politickú diskusiu, ktorá je nám ponúkaná. Všetci vidíme, že posledné dva konsolidačné balíčky veľmi nepomohli, nakoľko štát neušetril na svojom chode ani cent. Argument, že na dlhu sa musíme podieľať všetci, sedí, ale politici, ktorí o tom rozhodujú, sa z konsolidácie vyklzli ako práve ulovená ryba. Ukážkou, že politici konsolidáciu nemyslia vážne, je aj pomoc Ukrajine v rozsahu 7,5 milióna eur. V čase priťahovania opaskov je naozaj jedno či ide o humanitárnu pomoc, alebo vojenskú, jednoducho ak musíme škrtiť a dusiť vlastných obyvateľov, tak nemôžeme posielať milióny cudziemu štátu.
Už mal byť dávno na stole návrh na zníženie počtu poslancov Národnej rady, z ktorých 150 zaručene nepozná ani jeden občan. Prietokový ohrievač v podobe Vyšších územných celkov, ktorým občan nerozumie, čo dáva najavo pri každých voľbách, už mal byť dávno okresaný a samospráva zložená zo štyroch žúp, menšieho počtu okresov. Napokon už dávno väčšinu agendy robia obce a mestá, prípadne tzv. mikroregióny, ktoré združujú obce na základe prirodzených vzťahov medzi nimi.
Dôchodky na Slovensku by mala zabezpečiť Sociálna poisťovňa, ktorá tieto náklady nedokáže vykryť, a tak ju dotuje štát. Keďže sú dôchodky mizerné, politici prišli s nápadom, s ktorým súhlasím, že štát bude „rozdávať“ trináste dôchodky. Spokojní seniori, ale nespokojní mladí, ktorí by miliardu eur radšej videli v cestách, škôlkach alebo v nižších odvodoch. Medzigeneračná vojna, ktorá politikom vyhovuje, je na svete!
Štát, ktorý nedokáže zabezpečiť stabilné ceny energií, ale podporuje vinníka nestability trhu s energiami, prichádza s dotovaním cien plynu a elektriny. Výsledok? Rozhádané obyvateľstvo, ktorého časť kúri drevom a energošek nedostane, proti druhej časti, ktorá kúri plynom a dotáciu od štátu má zatiaľ len prisľúbenú!
A kým sa národ háda o „milodary“ platené zo svojich daní, politici ešte len uvažujú, že si zmrazia platy a o rušení politických trafík zaryto mlčia. Robert Fico povedal: "Ak Smer nebude úspešný a nedosiahne svoj cieľ, to znamená byť pri zostavovaní vlády a dostať do kabinetu i celkovej politiky čo najviac ľudí, Robert Fico z politiky odíde. Týmto chcem dať najavo, že politik musí prijímať osobnú politickú zodpovednosť za úspech alebo neúspech. Ak príde úspech, som pripravený kandidovať aj na post predsedu vlády. Ak sa dostaví neúspech, odchádzam."
TERAZ TAKTO: “Fico je jediný z lídrov EÚ, s ktorým je Putin ochotný hovoriť," tvrdí Laššáková
Vplyv médií a národnostná politika
„Treba, podľa mňa, prijať novú právnu úpravu ochrany osobnosti. To sa netýka len politikov, ale všetkých občanov. [...] Ak nejaké médium úmyselne zneužíva svoje postavenie, tak musí prísť pokuta, ktorá dané médium zlomí. Nie je možné, aby sa spoliehali na to, že politici ich nebudú žalovať. Na Slovensku nie je normálne mediálne prostredie. Ostatne platí - akých máme politikov, takých máme aj novinárov. Do médií nastupujú ľudia, ktorí nevedia, o čom je novinárska kultúra, etika a vôbec profesionalita v prístupe k informáciám. Dnes sú medzi novinármi špičkové osobnosti, ktorým môžem povedať najtajnejšie informácie a viem, že ich nezneužijú. Na druhej strane sú novinári, ktorí si veľa vecí vymyslia.
„V prvom rade by to mal byť štát všetkých občanov. U nás za základný nedostatok považujem to, že od roku ‘89 ešte nevznikla ani jedna vláda, ktorá by prišla s ucelenou koncepciou národnostnej politiky. Nikto sa o takéto niečo ani nepokúsil. Pritom štát, ktorý jasne nedeklaruje, že všetci jeho občania sú si naozaj rovní, chybuje. Naši vrcholní politici vo svojich vyjadreniach a prejavoch pomerne často oslovujú iba Slovákov a Slovenky. V televízii počujeme, Slovákom zdražel plyn, ešte že nezdražel Rómom, Maďarom, Rusínom… A tí ostatní sú vtedy kde? Veď aj oni sú občanmi tejto krajiny! Z úst našich politikov to však nie je nikdy jednoznačne povedané. A nie je to jasne zakotvené ani v našich zákonoch. Máme koncepcie k všeličomu možnému, no koncepciu k postaveniu 14,5% občanov inej národnosti doteraz nemáme.
Príklady stratégie „chlieb a hry“ v slovenskej politike
Ani Robert Fico sa osvedčenej politickej stratégii nevyhýba, skôr naopak. Pozná tento národ skutočne veľmi dobre. Vie, čo naň platí a čím sa nechá kúpiť. Štátna podpora výstavby futbalových štadiónov na jednej strane a s veľkou sledovanosťou prezentované sociálne balíčky na strane druhej sú realizované presne v súlade s pravidlami stratégie chleba a hier. Často sú ohlasované práve počas intenzívnych škandálov z politickej korupcie, ale s finálnou realizáciou v predvolebnom období, keď sa slávnostne prestrihávajú kolaudačné stužky na mnohokrát predražených stavbách. Stratégiou chleba a hier Robert Fico oznámil tému kampane pred parlamentnými voľbami. Na jednej strane tak bude stáť mohutný a mimoriadne stabilný kolos s jasnou predstavou o zásluhách slovenského dôchodcu, študenta, matky na rodičovskej dovolenke, na strane druhej impotentná a rozdrobená opozícia bľabotajúca čosi o akýchsi nesystémových opatreniach. Opäť tu budeme mať osvedčený scenár z volebnej kampane 2012. Fico situovaný do roly ochrancu chudobných (kto sa dnes necíti chudobný?), opozícia ako netvor útočiaci na sociálne istoty. K tomu milé úsmevy v záberoch z otvorenia trnavského futbalového štadióna. A čo stratégiou chleba a hier získa tá takzvaná stredná trieda? Opýtal by sa možno jej typický predstaviteľ. Hlúpa otázka. Vyhrnúť rukávy a ide sa makať.
"Hry" ako kultúrne a športové podujatia v súčasnosti
Chlieb si dnes už každý kúpi v obchode či v pekárni, avšak hry - rozumej kultúrne podujatia - nestratili na svojej popularite. V dnešných časoch plných politiky a politikárčenia, keď normálny človek je denno-denne konfrontovaný s negatívnymi dopadmi hospodárskej krízy, s ťaživou prítomnosťou a neľahkou predstavou budúcnosti, zapôsobilo vystúpenie našej reprezentácie na svetovom šampionáte v Juhoafrickej republike ako balzam na dušu každého fanúšika.
Futbal: Fenomén spájajúci i rozdeľujúci
Týždeň čo týždeň budeme všetci zažívať to zvláštne chvenie v žalúdku - ako asi budú hrať naši. Týždeň čo týždeň budeme stáť za svojím mužstvom v dobrom i zlom. Po úspechu sa budeme tešiť a po neúspechu veriť, že ďalší zápas to zvládnu chlapci lepšie. Áno, futbal je veľký fenomén, ktorý dokáže ľudí aj národy nielen spájať, ale aj poriadne rozhádať. Prajem všetkým, ktorí pre futbal pracujete, či už funkcionárom, hráčom, rozhodcom, ale aj vám, fanúšikom, aby nás futbal predovšetkým spájal. Aby sme dokázali pochopiť, že futbal je predovšetkým hra. Aby sme dokázali uznať kvalitu súpera, aby vládla na našich štadiónoch slušná a žičlivá atmosféra, aby sme v súperovi nevideli nepriateľa, pretože futbal by mala byť predovšetkým zábava.
Panem et circenses (chlieb a hry) platilo už v starom Ríme. Už rímski cisári vedeli, že ľudom treba dať chlieb a hry. Trochu sa obávam, že v dnešnej dobe šetrenia a škrtania nám ani ľavá ani pravá koalícia nedokáže dať chlieb, preto sa chcem aj v tomto úvodníku prihovoriť predovšetkým k primátorom, starostom a samosprávam, aby pomohli zachovať aspoň hry v podobe futbalu. V súčasnosti predovšetkým od ich pomoci a pochopenia bude závisieť prežitie mnohých mužstiev. Blížia sa komunálne voľby. Sledujme pozorne, s akým programom nás oslovia kandidáti a podporme tých, ktorí sa nebudú stavať k športu bokom! Nedovoľme, aby sa mládežnícke mužstvá odhlasovali zo súťaží, aby oravský futbal strácal svoje pozície v regionálnych súťažiach. Veľká škoda vypadnutia Tvrdošína zo IV. ligy či Žaškova z V. ligy. Aj ostatné oravské mužstvá, hlavne v V. lige, sa zachraňovali len tak-tak. Jedným z mála pozitív je účinkovanie Dolného Kubína v I. lige. História si to určite bude pamätať. A to, že reprezentuje celú Oravu, už snáď netreba pripomínať. Uvidíme, ako sa mu bude dariť v druhej sezóne, ktorá, ako sa hovorí, býva najťažšia. Verím, že jesenná časť vo všetkých súťažiach prebehne úspešne. Verím, že nás účinkovanie našej reprezentácie správne nakoplo k lepším výkonom, ale aj k lepšiemu a svedomitejšiemu prístupu k futbalu.
Rímske hry ako popularizácia histórie
Jedinečný projekt RÍMSKE HRY má ambíciu populárno-zábavnou formou spropagovať významnú kultúrno-historickú pamiatku Gerulatu v Rusovciach. Už 20. ročník sa uskutočnil druhý septembrový víkend (v sobotu 9. septembra 2017). Rímske hry posledné roky navštevujú tisíce návštevníkov. Ide o celodenný zábavno-náučný program plný originálnych, vtipných aj náučných prvkov určených pre rodiny bez rozdielu veku. Návštevníci sa niečo naučia, a zažijú výborný program plný literatúry, tanca, divadla či obľúbených neľútostných zápasov v štýle rímskych gladiátorov. Chceme priblížiť rímske pamiatky Gerulatu a Limes Romanus. Netradičné podujatie má ambíciu zapojiť do spoznávania čo najviac ľudí všetkých vekových kategórií. Projekt tiež skvalitnil prácu so školskou mládežou a verejnosťou. Poskytol materiálnu základňu, interaktívne pomôcky. A prepojil Slovensko s Rakúskom a Maďarskom. Cezhraničná odborná spolupráca výborne funguje najmä vďaka archeologičke a odborníčke PhDr. Schmidtovej. Rímske hry sú rozdelené do niekoľkých častí. Dopoludnie od 10 hodiny bude už tradične patriť súťažiam rodinných tímov. Je to vzdelávacia časť realizovaná zábavnou formou. Máme už návštevníkov, ktorí sa zúčastňujú pravidelne a vedomosti získali práve tu na Rímskych hrách. Rímska škôlka (vlaňajšia novinka pre deti od 0 do 6 rokov) bude otvorená až do 16 hodiny. Návštevníci majú jedinečnú príležitosť obliecť sa do dobového oblečenia. Tento rok to bude vystupovať obľúbené Divadlo Zkufravon, aj 50 detí so starovekého Ríma (súkromná ZUŠ Rusovce). Jedinečnú výzbroj a výstroj akú má Tovarišstvo starých bojových umení nenájdete nikde inde. Ich program každý rok obsahuje prekvapenia a zaslúžene má najväčšie divácke úspechy. Zápasy gladiátorov priťahujú pozornosť odjakživa, na našom podujatí sú spojené s možnosťou súťažiť a vyhrať. Nejde ani tak o silu ako o získanie nových informácií. Vedecko-populárny prístup zabezpečila práve archeologička J. Schmidtová. Súťažné otázky sú pritom vhodne skĺbené so zábavou.
Limes Day má upozorniť na rímske pamiatky na hranici pozdĺž Dunaja, ktoré boli súčasťou Limes Romanus. Reťaz rímskych táborov spojená cestami bola hranicou Rímskej ríše. Zámerom je propagovať tieto pamiatky a dosiahnuť ich zápis do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO.
Ekonomický „chlieb“ a konkurencia na trhu
Staroveké chlieb a hry platí dodnes a politici majú strach z rastúcich cien potravín. Pred voľbami boli programy plné silných rečí o regulácii cien, marží, či dokonca štátnych reťazcov. Aktuálne programové vyhlásenie vlády je našťastie v tomto smere nekonkrétne. No môžeme čakať, že reči o potrebe zasiahnuť do maloobchodného trhu podľa vzoru Orbána neprestanú.
Meranie konkurencie v potravinovom maloobchode na Slovensku
Väčšina rečí je postavená na anekdotách o monopolnom trhu. Vyvrátiť to môže kopa letákov od rôznych obchodníkov, ktoré pravidelne pristávajú v našich schránkach. V INESS sme sa rozhodli konkurenciu v potravinovom maloobchode na Slovensku zmerať. Mieru konkurencie na trhu je možné pomerne jednoducho overiť pomocou takzvaného Herfindahl-Hirschman indexu (HHI). Tento index meria mieru koncentrácie v odvetví a je oficiálne používaným analytickým nástrojom mnohých národných protimonopolných úradov. Index je sumou štvorcov trhových podielov jednotlivých účastníkov trhu. Po slovensky to znamená podiel najväčšieho hráča na druhú plus podiel druhého najväčšieho hráča na druhú a tak ďalej. Ak sú na trhu napríklad traja obchodníci s podielom 60%, 30% a 10% tak HHI je 0,62+0,32+0,12, teda 0,46. V literatúre sa niekedy používajú miesto desatinných dvojciferné hodnoty, je to len optický rozdiel (výsledok by bol v tomto prípade 4600). Výsledok 1 znamená monopolné postavenie 1 účastníka, ktorý pokrýva 100 % trhu. Teda nulovú mieru konkurencie. Výsledok indexu s hodnotou 0 znamená dokonalú konkurenciu, čo je len teoretická situácia, keďže vtedy by trhový podiel každého účastníka bol 0 %. Platí teda, že čím bližšie je výsledok k nule, tým väčšia konkurencia na trhu panuje.
Na účel výpočtu indexu sme použili hodnotu ročných tržieb 8 najväčších reťazcov (Lidl, Kaufland, Tesco, Billa, Coop Jednota, Terno, Milk-Agro a maloobchodnú časť siete Labaš) na Slovensku za roky 2017 - 2022. HHI v potravinovom maloobchode na Slovensku dosiahol v roku 2022 hodnotu 0,188 a ukazuje vysokú mieru konkurencie. Európska komisia za bezproblémovú z hľadiska súťažného práva považuje hranicu 0,2. Pre porovnanie, americké ministerstvo spravodlivosti považuje za vysoko-konkurenčný trh s hodnotou HHI pod 0,15; stredne koncentrovaný trh môže mať maximálnu hodnotu 0,25. Nad hodnotou 0,25 začína trh s nízkou mierou konkurencie. Slovenský maloobchod je tak tesne nad hranicou trhu s nízkou mierou koncentrácie. Za obdobie 2017 - 2022 dokonca prišlo k miernemu zvýšeniu konkurencie na trhu (pokles hodnoty HHI z 0,196 na 0,188).
| Rok/Scenár | HHI Index |
|---|---|
| 2017 | 0,196 |
| 2018 | 0,194 |
| 2019 | 0,192 |
| 2020 | 0,190 |
| 2021 | 0,189 |
| 2022 | 0,188 |
| Biedronka 1% | 0,187 |
| Biedronka 3% | 0,184 |
| Biedronka 5% | 0,181 |
| Biedronka 7% | 0,178 |
Vplyv príchodu Biedronky na trh
Vzhľadom na fakt, že v blízkej budúcnosti veľmi pravdepodobne vstúpi na trh nový veľký hráč v podobe poľskej siete s portugalskými koreňmi Biedronka (a za predpokladu, že žiadna sieť z trhu neodíde), miera konkurencie na maloobchodnom trhu s potravinami v nasledujúcich rokoch ešte ďalej stúpne. Spravili sme preto takú jednoduchú simuláciu. Vypočítali sme na tržbách 2022, ako by konkurencia vyzerala, ak by Biedronka naplno fungovala už v roku 2022. Scenáre znejú, že sa Biedronke podarí uchmatnúť 1 / 3 / 5 / 7 percent tržieb rovnomerne od všetkých hráčov. To je pomerne konzervatívny predpoklad, Biedronka pravdepodobne „oholí“ skôr väčších hráčov, čím index konkurencie ešte viac stúpne (vďaka mocninám majú väčší hráči v indexe významnejšiu váhu). Už 1% podiel nováčika by mierne zvýšil konkurenciu. Ak by sa vyšplhal na 7% (čo vzhľadom k ambíciám môže byť po čase reálne), index konkurencie by sa priblížil už aj americkej definícii vysoko konkurenčného trhu. Budeme preto veriť, že aspoň tu sa nová vláda neinšpiruje katastrofálnou politikou Maďarska.
Dôsledky preceňovania „hier“
Vlna protestov, ktoré v týchto dňoch prebiehajú v Brazílii, je svedectvom toho, ako sa vypomstí preceňovanie hier na úkor chleba. Možno si tamojší politici na čele s prezidentkou mysleli, že tento národ, známy svojím vášnivým vzťahom k futbalu, pri vidine svetového šampionátu zabudne na také záležitosti, ako je stav zdravotníctva, školstva alebo verejnej dopravy. Možno si povedali, že všeobecná eufória z blížiacich sa sviatkov športu ľuďom nedovolí pochybovať o zmysle obrovských investícií do štadiónov a bez reptania prijmú, že zdravotníctvo alebo školstvo sa v rozpočtoch štátu znovu nedočkali navýšenia. Zmýlili sa. A tento omyl im na uliciach pripomínajú tie isté davy, ktoré tam pred niekoľkými rokmi oslavovali pridelenie futbalového šampionátu a olympijských hier. Aj takto sa prejavuje to, čo niektorí súčasní teoretici sociálnych procesov nazývajú múdrosťou davov.
Aj komunistom sa podarilo stratégiu chleba a hier realizovať v úplnej dokonalosti. Kto by vo svojom okolí ešte aj dnes nepoznal aspoň jedného človeka, ktorý rád spomína na sociálne výdobytky diktatúry jednej strany. Lenže napríklad taká masová výstavba panelových domov v sedemdesiatych rokoch minulého storočia nebola výsledkom úprimného záujmu komunistov o lepšie sociálne zabezpečenie obyvateľov Československa, ale len náhrada frustrovaným ľuďom za okupáciu krajiny v auguste 1968 a za stratu nádeje na slobodu. Komunistom tento ťah vyšiel.
tags: #chlieb #a #hry #politika