Slávnosť Najsvätejšieho Kristovho Tela a Krvi, známa aj ako Božie Telo, je významný sviatok v katolíckej tradícii, ktorý sa slávi vždy vo štvrtok po slávnosti Najsvätejšej Trojice. Ide o prikázaný sviatok katolíckej Cirkvi, v ktorom si pripomíname skutočnú prítomnosť Ježiša Krista v Najsvätejšej sviatosti oltárnej. Tento tradičný katolícky sviatok je spájaný s procesiou veriacich, ktorá má v Rakúsku a ďalších krajinách bohatú históriu a osobitné zvyklosti. V roku 2023 pripadol tento sviatok na 8. júna a pripomíname si ho aj v nedeľu 11. júna.
História a význam sviatku Božieho Tela
Sviatok Najsvätejšieho Kristovho tela a krvi sa začal sláviť v roku 1246 v diecéze Liége. Neskôr, v roku 1264, pápež Urban IV. rozšíril slávenie sviatku na celú cirkev. Práve v 13. storočí sa začala formovať tradícia eucharistických procesií. Sviatok Božie telo už oddávna sprevádza tradícia procesií.
Jedným z kľúčových momentov, ktoré viedli k rozšíreniu tohto sviatku, bol eucharistický zázrak v Bolsene:
- V roku 1263 veľmi zbožný český (alebo nemecký) kňaz Peter z Prahy putoval do Ríma k pápežovi.
- V Ríme chcel vyriešiť svoje pochybnosti, či v malom kúsku chleba je skutočne prítomný celý Kristus.
- Cestou sa zastavil v Bolsene, kde sa práve slúžila svätá omša, prišiel práve v okamihu premenenia.
- Po premenení videl, ako sa z Hostie valí krv, kvapky dopadali na korporál, na oltárne kamene.
- Odniesol túto správu Urbanovi IV. do Ríma. Ten vyslal emisára vec preskúmať a následne nariadiť, aby biskup v pokore túto Hostiu odniesol do Ríma.
- Korporál postriekaný krvou je dnes uschovaný v katedrále v Orviete.
- Pápež poveril Tomáša Akvinského, aby zostavil príslušné modlitby a od nasledujúceho roka sa na pamiatku tohto zázraku slávi sviatok Božieho Tela.
Veriaci na čele s kňazom a biskupom kráčajú ulicami miest a dedín s monštranciou a kúskom premeneného chleba a symbolicky oznamujú svetu tajomstvo Ježišovho tela a krvi, na ktoré sa pri každej omši premieňa chlieb a víno. Sprievod sa postupne zastavuje pri štyroch oltároch symbolizujúcich štyri svetové strany. Deti na znak úcty a lásky k Bohu rozsýpajú na cestu lupene kvetov.
Eucharistia: Stredobod sviatosti a skutočná prítomnosť Krista
Slávnosť Najsvätejšieho Kristovho Tela a Krvi predstavuje mimoriadne krásny sviatok, pri ktorom si uctievame Eucharistiu, pretože v Eucharistii je reálne prítomný Ježiš Kristus ako Boh a aj človek. V Eucharistii je teda obsiahnuté opravdivo, skutočne a podstatne celé Telo a Krv, spolu s dušou a Božstvom nášho Pána Ježiša Krista - teda celý Kristus.
Podľa Katechizmu katolíckej Cirkvi: „Kristova eucharistická prítomnosť sa začína vo chvíli konsekrácie a trvá, kým jestvujú eucharistické spôsoby. Kristus je prítomný celý a úplný pod jedným i druhým spôsobom a celý a úplný v každej ich časti, takže lámanie chleba Krista nedelí.“ (KKC 1377)
Preto stojí Eucharistia nad všetkými sviatosťami a je cieľom všetkých sviatostí. Všetky ostatné sviatosti sú zamerané na Eucharistiu ako na svoj cieľ. Eucharistia je pomyselným stredom, okolo ktorého sú ostatné sviatosti usporiadané podobne ako sú planéty slnečnej sústavy okolo Slnka. Práve kvôli jedinečnosti Eucharistie tradiční katolíci prijímajú Telo Kristovo z rúk kňaza na kolenách a do úst.
Pri slávení Svätej omše dochádza k transsubstanciácii obetovaného chleba a vína na Telo a Krv Ježiša Krista. Kristus sa v sviatosti Eucharistie stal prítomným premenením chleba a vína na Kristovo Telo a Krv. Cirkevní otcovia potvrdili vieru Cirkvi v účinnosť Kristovho slova a pôsobenia Ducha Svätého pri transsubstanciácii. Epikléza kňaza je teda prosbou, v ktorej kňaz prosí Boha Otca o zoslanie Ducha Posvätiteľa, aby sa obetné dary stali Kristovým Telom a Krvou a aby sa veriaci, keď ich prijmú, aj sami stali živou obetou Bohu. (KKC 1105)
Transubstantiation vs. Spiritual Presence: 3 Differences in Eucharistic Theology
Biblický základ skutočnej prítomnosti
Podľa katolíckeho učenia sa pri poslednej večeri z chleba a vína stalo Ježišovo telo a krv. Preto sa pri opakovaní poslednej večere vždy deje to isté. Kresťania teda prijímaním chleba a vína, ktoré sa používajú na opakovanie poslednej večere, prijímajú skutočného Ježiša. Sám Ježiš Kristus to potvrdil svojimi slovami:
- „Keď jedli, vzal Ježiš chlieb a dobrorečil, lámal ho a dával učeníkom so slovami: „Vezmite, jedzte, toto je moje telo.“ Potom vzal kalich, vzdal vďaku a dal im ho so slovami: „Pite z neho všetci, lebo toto je moja krv zmluvy, ktorá sa vylieva za mnohých na odpustenie hriechov.“
- „Keď jedli, vzal chlieb a dobrorečil, lámal ho a dával im so slovami: „Vezmite, toto je moje telo.“ Potom vzal kalich, vzdal vďaku, dal im a všetci z neho pili. A povedal im: „Toto je moja krv novej zmluvy, ktorá sa vylieva za mnohých.“
- „Keď prišla hodina, zasadol k stolu a apoštoli s ním. Tu im Ježiš povedal: „Veľmi som túžil jesť s vami tohto veľkonočného baránka, skôr ako budem trpieť, lebo hovorím vám: Už ho viac nebudem jesť, kým sa nenaplní v Božom kráľovstve.“ Potom vzal kalich, vzdal vďaku a povedal: „Vezmite a rozdeľte si ho medzi sebou, lebo hovorím vám: Odteraz už nebudem piť z plodu viniča, kým nepríde Božie kráľovstvo.“ Potom vzal chlieb, vzdal vďaku, lámal ho a dával im, hovoriac: „Toto je moje telo, ktoré sa vydáva za vás.“
Ani v jednom evanjeliu Ježiš nevysvetlil, že tieto jeho slová by sa mali brať iným spôsobom ako doslovne. Nikde nevysvetlil aký symbol by nimi myslel, a taktiež nie sú súčasťou väčšej reči, ktorá by mohla naznačiť symbolický význam.
Ježiš ďalej vyhlásil: „Ja som chlieb života. Vaši otcovia jedli mannu na púšti a pomreli. Toto je ten chlieb, ktorý zostupuje z neba, aby nezomrel nik, kto bude z neho jesť. Ja som ten živý chlieb, ktorý zostúpil z neba. Ak niekto je z tohto chleba, bude žiť naveky. A chlieb, ktorý ja dám, je moje telo za život sveta.“ Nato sa začali Židia medzi sebou hádať a hovorili: „Ako nám tento môže dať jesť svoje telo?“ Ježiš im povedal: „Amen, amen, hovorím vám: Ak nebudete jesť telo Syna človeka a piť jeho krv, nebudete mať v sebe život. Kto je moje telo a pije moju krv, má večný život a ja ho vzkriesim v posledný deň. Veď moje telo je pravý pokrm a moja krv je pravý nápoj. Kto je moje telo a pije moju krv, zostáva vo mne a ja v ňom. Ako mňa poslal živý Otec a ja žijem z Otca, aj ten, čo mňa je, bude žiť zo mňa. Toto je ten chlieb, ktorý zostúpil z neba, a nie aký jedli otcovia a pomreli. Kto je tento chlieb, bude žiť naveky.“ To povedal, keď vyučoval v synagóge v Kafarnaume.
Vtedy mnohí z jeho učeníkov, čo to počuli, povedali: „Tvrdá je táto reč. Kto ju môže počúvať?“ Keďže Ježiš sám vedel, že jeho učeníci proti tomu šomrú, povedal im: „Toto vás pohoršuje? A čo až uvidíte Syna človeka vystupovať ta, kde bol predtým? Duch oživuje, telo nič neosoží! Slová, ktoré som vám povedal, sú Duch a život. No medzi vami sú niektorí, čo neveria. Ježiš totiž vedel od začiatku, ktorí neveria a kto ho zradí.“ A dodal: „Preto som vám povedal, že nikto nemôže prísť ku mne, ak mu to nebude dané od Otca.“ Preto mnohí z jeho učeníkov ho opustili a už s ním nechodili. Tu povedal Ježiš Dvanástim: „Aj vy chcete odísť?“ Odpovedal mu Šimon Peter: „Pane, ku komu by sme šli?"
Ježiš identifikuje chlieb, ktorý dá, so svojím telom, ktoré dá za život sveta. Keďže Ježiš obetoval svoje skutočné telo, a nie nejaké symbolické, logicky z toho vyplýva, že hovoril o jedení svojho skutočného tela. Tak to pochopili aj židia a začali sa nad tým veľmi pohoršovať. Ježiš v odpovedi ešte pritvrdil a pre jedenie nepoužil bežné grécke slová ako estió alebo phago, ale slovo trogo, ktoré doslovne znamená žuvať. Jedná sa tu o najdoslovnejšie vyjadrenie jedenia a najnevhodnejšie slovo, ak sa malo jednať o symbolické jedenie. Ježiš bližšie objasnil túto skutočnosť, že toto jedenie nebude užitočné z telesného, ale z duchovného hľadiska („telo nič neosoží, Duch oživuje“). Jediné miesto v celej Biblii, kde sa Ježiš ešte vyjadril k jedeniu jeho tela a pitiu jeho krvi, ktoré tu predpovedal, je posledná večera.
Procesie na Božie Telo v Rakúsku: Prejavy viery a tradície
Slávnosť Najsvätejšieho Kristovho Tela a Krvi je v Rakúsku a ďalších krajinách ako Portugalsko, Poľsko, Chorvátsko, Brazília, aj vo viacerých nemeckých spolkových štátoch zákonom stanoveným sviatkom. V Rakúsku sa na procesie vo farnostiach očakávajú až dva milióny ľudí.
Na mnohých miestach sa slávi svätá omša na verejných priestranstvách. Po omši sa koná procesia s modlitbami a spevmi s Kristovým Telom, ktoré nesie kňaz ulicami. Nad monštranciou sú „nebesia“ baldachýnu. Na Božie telo sa nosí Najsvätejšia sviatosť v nádhernej monštrancii, je to teda katolícky hardcore. Procesia na Božie telo patrí v Rakúsku k nášmu zvykosloviu, predovšetkým malé dediny, ktoré dbajú na tradície, na ňu vynakladajú enormné úsilie.
Regionálne zvyklosti a priebeh
V Rakúsku sa slávnosť Božieho Tela spája s rozmanitými regionálnymi zvykmi a tradíciami. Tu je prehľad niektorých významných miest a ich tradícií:
| Miesto / Región | Priebeh slávnosti a procesie |
|---|---|
| Viedeň (Dóm sv. Štefana) | Slávnostná svätá omša o 8.30 hod., vedená kardinálom Christophom Schönbornom. Následná procesia vedie centrom mesta so zastávkami pred kostolmi sv. Michala, sv. Petra a na námestí pred bránou Singertor. |
| Salzburg | V stredu večer sa konajú pontifikálne vešpery vedené arcibiskupom Franzom Lacknerom o 18. hod. Vo štvrtok slávi arcibiskup svätú omšu o 9. hod. |
| Innsbruck | Ohlásená ako „druhý zelený štvrtok s radostnejšími predzvesťami“, procesia vedie od dómu k Bazilike Wilten. Po omši (po 8. hod.) sa na nej zúčastňujú spolky, zástupcovia rytierskych rádov, katolíckych študentských zväzov, ako aj mnohí zástupcovia politického a hospodárskeho života. |
| Horné Rakúsko (jazerá: Hallstätter See, Traunsee) | Najvýraznejšie a dojímavé lodné procesie na jazerách, často až do noci s impozantným osvetlením. Majú bohatú tradíciu (Hallstätter See od r. 1623, Traunsee od r. 1632). |
| Korutánsko (Millstatt) | Procesia na jazere po omši v kláštornom kostole o 8.30 hod. |
Procesie sú na mnohých miestach spojené so starými ľudovými zvykmi. Deti sypú kvety na cestu procesií.
Súčasnosť a výzvy: Osobné svedectvá a pohľad na tradíciu
Aj v súčasnosti, kedy čelíme rôznym spoločenským výzvam, ostáva slávnosť Božieho Tela dôležitým prejavom viery a katolíckej identity. Napriek poklesu návštevnosti kostolov, účasť na procesiách v Burgenlande bola silná, na procesii sa zúčastnil mnohonásobne väčší počet ľudí, než je počet obvyklých návštevníkov kostola.
Pravoslávna cirkev nepozná takýto zvyk, pre Luthera to bol „najhanebnejší sviatok“. Dokonca pre mnohých rakúskych katolíkov je Božie telo čosi cudzie, premenenie chleba a vína na Kristovo telo a krv sa relativizuje aj v našich cirkevných časopisoch. Z tohto pohľadu je o to prekvapivejší zážitok z Burgenlandu, ktorý autor textu opisuje:
„Najneskôr na hlavnej ulici som nespoznával svoju dedinu: náhle tu bola zelená alej z brezových konárov a kvitnúcich črepníkových rastlín. Vjazd do niektorých usadlostí sa cez noc premenil na zelenú jaskyňu. V horúčave najslnečnejšej spolkovej krajiny poskytovali tieto džungľové oltáre voňavý chlad. Kytičky lúčnych kvetov ležali pripravené pre kráčajúci ľud, v niektorých oknách horeli sviece. V niekoľkých momentoch som sa cítil tak, ako keby som zažíval predchuť nebeského Jeruzalema.“
Procesia sa zvyčajne končí agapé. „Procesia sa skončila s agapé v záhrade farského dvora. Podávali sa žemle a liptovská nátierka, dobrovoľný hasič ma zásoboval vínovými strikmi. Od tej chvíle už nič nemohlo ochromiť moju blaženosť.“
Tento sviatok poukazuje aj na postavenie katolíckej tradície v Rakúsku. „Také „arcikatolícke“ je teda Rakúsko: bicyklisti by vlastne mali bozkať nohy katolíkom, veď len nám vďačia za tento voľný deň. Božie telo, to je moja Catholic Pride Parade.“
No v diskusii s dobrovoľnými hasičmi sa objavila aj výzva, keďže cez bydlisko autora vedie jedna z najviac vyťažených cyklotrás v Rakúsku. „Dobrovoľní hasiči prosia bicyklistov, aby z úcty voči procesii niekoľko sto metrov tlačili bicykle. No sotva niekto zosadol z bicykla, mnohí cyklisti nepribrzdene prefrčali popri dave. Jeden hasič citoval nadávky, ktorými ho zasypali.“
Napriek týmto výzvam však zostáva slávnosť Božieho Tela pre mnohých významným dňom. „Aj tak bolo Božie telo v minulom roku najkrajším dňom roka.“
tags: #chlieb #na #procesii #na #bozie #telo