Pojem „čierna polievka Kutuzov“ v sebe spája historickú postavu, vojenskú stratégiu a v neposlednom rade aj kulinársky zážitok. Hoci sa na prvý pohľad zdá, že ide o nesúrodé témy, ich prepojenie nás zavedie do zaujímavých súvislostí, ktoré formovali dejiny aj kultúru.
Michail Illarionovič Kutuzov a Historická radnica v Košiciach
Na prelome rokov 1805 a 1806 v Historickej radnici na Hlavnej ulici v Košiciach strávil päť dní ruský vojvodca Michail Illarionovič Kutuzov. Porazený sa vracal z jednej z napoleonských bitiek. Túto udalosť zaznamenáva aj pamätná tabuľa osadená neďaleko vchodovej brány. Priestory Historickej radnice, barokovo-klasicistickej stavby mestského palácového typu postavenej podľa projektu Jána Langera v rokoch 1779 - 1780, slúžia na slávnostné prijatia významných hostí vedením mesta. Slávnostnú zasadaciu sieň, kde sa konajú prijatia, zdobí nádherný drevený krb a portréty posledných primátorov. Súčasťou je aj Biely salónik a Malachitová miestnosť.

Táto historická udalosť nám pripomína kľúčovú rolu, ktorú zohrávali vojvodcovia ako Kutuzov v období napoleonských vojen. Jeho návrat z bojiska a pobyt v Košiciach sú malou, no významnou súčasťou európskych dejín.
Vojenská stratégia a diskusie o Žukovovi
Diskusie o vojnách a vojvodcoch sú často plné „pestrého“ názorov, ktoré nie vždy súvisia s článkom. Je však cenné, keď sa objavujú články a interview s ľuďmi, ktorí osobne poznali situácie a ľudí, čo tvorili dejiny. Prispieva to k objasneniu banálnych detailov o osobnostiach, ktoré formovali minulosť.
Žukov a počiatočné straty Červenej armády
Georgij Konstantinovič Žukov je jednou z najväčších osobností 2. svetovej vojny. Získal si povesť génia v bojových operáciách a vždy bol víťazom. Rozprášil japonskú armádu a potom sa rozhodujúcim dielom pričinil o drvivú porážku Hitlerovej armády. Žukov bol vojenský odborník a hrdina, mal však smolu, že nad ním visela neustála hrozba Stalinovej paranoje a že mohol kedykoľvek skončiť v Gulagu, alebo pred popravčou čatou ako Tuchačevský.

Otázka zodpovednosti Žukova za krach Červenej armády v roku 1941 je komplexná. Žukov bol náčelníkom generálneho štábu v roku 1941 od januára do júla, potom bol odvolaný. Práve týmto odvolaním sa vyhol priamej zodpovednosti za krach Červenej armády. Operácia Barbarossa začala 22. júna 1941, a už vtedy Žukov ako náčelník prakticky nefungoval, alebo boli jeho právomoci silne obmedzené. Pokiaľ vedel, že Nemci zaútočia a nežiadal od Stalina povolenie k ústupu, prisunu posíl, alebo podobne, tak za to môže. Ak mu Stalin povedal, neustupovať a držať hubu, tak za to nemôže. Je možné, že by skoncil s guľkou v zátylku ako vďaka od Stalina. Žukov nenesie žiadnu zodpovednosť za prvé straty po začatí bojov na Východnom fronte. Dokonca sa s odstupom času zdá, že vďaka nemu sa zachytil prvotný nápor Wehrmachtu.
Neúspech na začiatku vojny pre Červenú armádu mal podľa všetkého tri dôvody: masívna dezercia, neprofesionálne velenie a skutočnosť, že Červená armáda bola v štádiu prezbrojenia. Veľké obkľučovacie operácie na začiatku druhej svetovej vojny boli dôsledkom nového spôsobu vedenia vojny. Nemci tanky sústreďovali do útočných klinov a bočnými útokmi útočili na tyl ruských vojsk. Rusi mali tanky rozptýlené, väčšinou niekoľko strojov tvorilo akési krytie pre pešie jednotky. Aj celá stratégia vychádzala skôr zo skúseností z prvej svetovej vojny. Rusi sa na rozdiel od Francúzov poučili z prvých neúspechov a ich stratégia sa postupom času stále zlepšovala a na konci vojny predčila nemeckú armádu po všetkých stránkach. A práve Žukov spolu s niekoľkými ďalšími generálmi bol predstaviteľom moderného vedenia vojny.
Vykašľal sa na predpisy kvôli pomste: rýchlosť T-34 šokovala inžinierov Wehrmachtu
Ruský národ a jeho odolnosť
Ruský národ rozchodil, že na začiatku vojny prišli o jednu celú obrovskú armádu, dokázali presunúť zbrojný priemysel zo západu za Ural. Dokázali vybudovať za chodu novú armádu a dobyť Berlín. Je nezmysel tvrdiť, že Nemci nepoznali Rusko, pretože nemeckí dôstojníci sa dlhodobo pripravovali v Rusku a historicky veľa Nemcov slúžilo v cárskej armáde. Vedeli veľmi dobre, koho majú proti sebe, preto museli zaútočiť skôr ako Stalin. Nemci zaútočili rýchlo, aby predišli ruskému útoku, pretože útočník má výhodu miesta a času prvého úderu, tak jednoducho prekvapil. Ale Hitler mal smolu, lebo nezvíťazil do jesene a na zimu vôbec nebol pripravený. Potom to už bola len otázka času, kedy rozhodla priemyselná základňa. Úcta neohrozeným... Briliantová hviezda z platiny a zlata za "Pobjedu" zaslúžene patrí Žukovovi a ďalším hrdinom 2. svetovej vojny, ruským maršalom, ktorých mali "neúrekom", aj na požičiavanie.
Žukovova osobnosť a kontroverzie
Žukov bol úspešný, ale aj krutý veliteľ. Podľa niektorých informácií zahynuli na jedného Nemca asi traja až štyria Rusi, na konci vojny to bolo 3:2 pre Nemcov. Rusov zachránila z vojenského hľadiska len obrovská krajina a veľké ľudské zdroje. Príkaz zastreliť všetkých rodinných príslušníkov vojakov, ktorí padnú do nemeckého zajatia, určite jasne naznačuje, že Žukov rozmýšľal na rovine Stalina, pre ktorých život Rusa mal hodnotu ovsa pre jeho koňa. Inak jeho povaha sa preukázala aj v roku 1954 pri testovaní atómovej bomby, kedy sám bol v bunkri, ale 40 000 vojakov rozmiestnil v okruhu 13 km od centra výbuchu, aby tam vykonávali vojenské manévre. Rusi nikdy neuviedli, koľkí zomreli na následky žiarenia, koľkí trpeli rôznymi chorobami do konca svojho života. Hoci bol Žukov kritizovaný, jeho dcéra, ako je pochopiteľné, otca idealizuje. Je dôležité mať na pamäti, že história pozná veľa takýchto vodcov: Napoleon, Hitler, Stalin, Kim Čong-il.
"Čierna polievka" - Kulinárske prepojenie
Okrem historických a vojenských kontextov sa výraz „čierna polievka“ objavuje aj v kulinárskom svete. V chladnejších dňoch sa často žiadajú husté polievky. Jednou z obľúbených je polievka z čiernej šošovice, ktorá má plnšiu orieškovú chuť ako hnedá. Do nej sa pridáva stopkový zeler, čerstvé bylinky, koreňová zelenina aj posilňovač imunity cesnak. Na zmiernenie nepríjemného nafukovanie v črevách a plynatosť pri jedení strukovín môžete použiť aj saturejku, alebo rascu. Príprava je jednoduchá: premytú šošovicu dáme do hrnca, zalejeme vodou, pridáme rascu a soľ a varíme 5 minút. Potom pridáme na malé kocky nakrájané zemiaky a varíme do mäkka. Prilejeme mlieko, rozmiešame múku v mlieku a vmiešame do polievky. Privedieme do varu a dosolíme. Polievka výborne chutí, keď ju servírujeme s lyžicou bieleho gréckeho jogurtu posypanou mletou údenou paprikou.

Ďalším typom „čiernej polievky“ môže byť fazuľová polievka. Na noc namočíme fazuľu. Na druhý deň ju dáme variť, osolíme ju. Pridáme celé klinčeky, celú škoricu a necháme povariť. Keď je fazuľa mäkká, pridáme slivkový lekvár a necháme ho rozvariť vo vode. Stále mierne varíme! Keď sa lekvár rozpustí, pridáme sušené slivky a maslo (to necháme tiež rozpustiť). Odstavíme z ohňa a môžeme dochutiť ešte soľou alebo cukrom, pretože každý lekvár má inú chuť. Tesne pred podávaním pridáme kopček šľahačky.
Slovensko-ukrajinské vzťahy
V marci 2004 sa v Historickej radnici konal prezidentský summit V4, kde diskutovali o ďalšej spolupráci krajín Vyšehradskej štvorky po ich májovom vstupe do Európskej únie. V apríli 2024 sa konalo prvé stretnutie ukrajinskej a slovenskej vlády v priestoroch Mestského úradu v centre mesta. Spoločné rokovania vybraných členov slovenskej a ukrajinskej vlády sa uskutočnili v priestoroch Historickej radnice v Košiciach. Rokovalo sa o projektoch cezhraničnej spolupráce, dopravných prepojeniach či spolupráci v oblasti energetiky. Bilaterálne rokovania Slovenska a Ukrajiny sa sústredia na podporu spolupráce v cezhraničných projektoch, energetike a integrácii Ukrajiny do Európskej únie. Témou rokovaní boli zjavne najmä dodávky plynu a ropy, ktoré sú na Slovensko cez ukrajinské územie prerušované pre útoky Rusov či Ukrajincov na strategické ropovody a plynovody. Podľa Zelenského „nie je problém posielať ropu a plyn (na Slovensko), ak to nebude ruská ropa a plyn.“ V rovnakom ukrajinskom komplexe sa uskutočnilo prvé stretnutie premiéra Roberta Fica s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským. „Želám Ukrajine vstup do EÚ. Ponúkol som všetky skúsenosti v prístupových rozhovoroch," informoval Robert Fico.

Tieto stretnutia a diskusie, hoci sa zdajú byť vzdialené od historických udalostí spojených s Kutuzovom, poukazujú na pretrvávajúcu dôležitosť medzinárodných vzťahov a strategického rozhodovania. Podobne ako v minulosti, aj dnes sa lídri stretávajú, aby riešili zložité otázky, ktoré ovplyvňujú životy miliónov ľudí.
tags: #cierna #polievka #kutuzov
