Tekvica (Cucurbita) je populárna zelenina, ktorá sa pestuje nielen pre svoju výbornú chuť, ale aj pre dekoratívne účely, najmä počas jesene. Je bohatá na vitamíny, minerály a vlákninu, čo z nej robí zdravý doplnok do jedálnička. Existuje mnoho rôznych druhov tekvíc, ktoré sa líšia farbou, tvarom a veľkosťou.
Ako pestovať tekvicu
Tekvica patrí medzi nenáročné plodiny, ktoré pestujeme v prehriatej a dobre vyživenej pôde. Aby ste pochopili, ako pestovať tekvicu, musíte najskôr zistiť, aké podmienky potrebuje, ako tekvica rastie a čo určuje kvalitu ovocia. Najradšej má úrodné voľné pôdy, dobré osvetlenie, bezvetrie a výdatné, ale občasné polievanie.
Výber vhodného stanovišťa a príprava pôdy
Slnečné a teplé stanovište, výživná pôda a dostatok vlahy sú podmienky, v ktorých tekvice dobre rastú. Tekvica aj cuketa či patizón sú jednoročné rastliny, ktoré si vyžadujú prekyprenú, vzdušnú pôdu s dostatkom živín a vlhkosti. Pôdu je vhodné obohatiť o kompost alebo maštaľný hnoj. Na jar sa pridávajú na kopanie záhonov alebo sa zakrývajú vrstvami v lokálne vykopaných jamách, aplikujú sa minerálne hnojivá.
Tekvica podobne ako ostatné rastliny z čeľade tekvicovitých je teplomilná rastlina, vhodná do kukuričných oblastí. Rastline najlepšie vyhovuje ľahká pôda, dobre zásobená živinami. Pre pestovanie tekvice sú nevhodné ťažké, studené a zamokrené pôdy, ale aj sterilné piesky. Na tom istom mieste ich môžeme pestovať až po 4 až 5 rokoch.
Veľmi dobré výsledky sa dosahujú pri pestovaní tekvice na komposte. Tekvicu pestujeme v druhej trati, to znamená, že ju vysádzame v druhom roku po hnojení maštaľným hnojom. Vhodnou predplodinou sú strukoviny a zemiaky. Môžeme ju však vysadiť aj v prvom roku po hnojení maštaľným hnojom, ale iba vtedy, keď ju pestujeme po prirýchľovanej zelenine, ktorej plody zozbierame do polovice mája.
Výsev semien a predpestovanie priesad
Tekvica sa množí semenami. Môžete ju vysiať priamo do zeme alebo si doma vypestovať sadenice. To, ako správne zasadiť tekvicu, závisí od klimatických podmienok v regióne: napríklad v teplých južných oblastiach sa dokonca aj jej najnovšie odrody vysievajú na otvorenom teréne. A v častiach krajiny s chladným podnebím sa predbežná kultivácia sadeníc považuje za racionálnejšiu.
Príprava semien
Bez ohľadu na zvolený spôsob výsadby tekvice musia byť jej semená pripravené pred sejbou. Príprava pozostáva z niekoľkých etáp:
- Klíčenie: Pretože tekvicové semená majú silnú hustú šupku a dlho budú v pôde vlhnúť, pomáha sa im liahnúť sa, aby sa proces urýchlil a zvýšila sa klíčivosť. Za týmto účelom sa semená uchovávajú vo vode 2 hodiny (teplota 50 °C), potom sa vloží do vlhkej gázy alebo látky a počká sa na výskyt výhonkov.
- Kalenie: Už vyklíčené tekvicové semená je potrebné kaliť. Platí to najmä pri pestovaní plodín v krátkom a chladnom lete. Tu môžete robiť rôzne veci: vytvrdnúť s teplotným rozdielom (8 hodín sa klíčiace semená uchovávajú pri izbovej teplote a potom sa znížia na +10 °C a nechajte ďalších 12 hodín) alebo studenú (stačí sadivový materiál umiestniť priamo do gázy do chladničky na 3 - 5 dní).
Čas a hĺbka výsevu
Semienka tekvice môžete vysievať do pareniska alebo skleníka už v apríli. Vhodná teplota na klíčenie je 20 - 25 °C, pri nižších teplotách by semienka splesniveli. Ideálny čas nastáva na výsev už na konci apríla, pokračovať môžeme až do konca mája. Vysievať môžete rovno do záhona.
Cuketa aj patizón majú radi teplé počasie, preto je vhodné ich vysievanie až po prehriatí pôdy na 15 °C. Semená sa vysievajú do pripravených malých jamiek v riadku s odstupom približne 5 cm. Do jednej jamky vkladajte 2 - 3 semená. Hĺbka výsevu tekvicových semien by nemala presiahnuť 5 cm. Po vyklíčení nechajte ďalej rásť len najsilnejšiu rastlinku.
Výsev semien medonosných rastlín 2026
Predpestovanie priesad
Sadenice sa dajú zo semena vypestovať aj na slnečnom mieste v interiéri. Konkrétne v prípade tekvíc však tento postup nemá žiadne zvláštne výhody. Odporučiť možno predpestovanie v chladnejších oblastiach, a to približne s predstihom 4 týždňov. Ideálne tak začíname už na začiatku apríla.
Ak si chcete vypestovať priesady, budete potrebovať dostatočne veľké nádoby, do ktorých vložíte po jednom semienku. Sadenice tekvice možno pestovať na pozemku (skleník alebo skleník) alebo doma (na balkóne alebo parapete). Pre každé semeno musíte zobrať samostatné sklo - tekvica netoleruje presádzanie na trvalé miesto a vystavenie koreňového systému.
Teplotný režim počas dňa je asi +18-20 °C, v noci - +13-15 °C, potom sadenice nebudú krehké a predĺžené. Týždeň po vzídení sadeníc sa mladé výhonky kŕmia hnojivom obsahujúcim dusík. Po vyvinutí dvoch pravých listov môžete presádzať na záhon. Sadenice následne pestujeme v spone 2 x 0,5 až 1 meter od seba. Vždy však záleží na odrode. Pokiaľ chceme svoje výpestky účinne chrániť proti nežiaducim vonkajším vplyvom, môžeme prekryť výsadbové miesto netkanou bielou textíliou.
Optimálny vek na výsadbu tekvicových sadeníc je 20 - 30 dní. Mladšie rastliny sa dobre nezakorenia a prerastené sadenice sa pri výsadbe často lámu a poškodzujú. Tekvica je zasadená po pominutí hrozby spätných mrazov, v zahriatej na +12 °C pôdy. Teplota vzduchu by nemala klesnúť pod +13 °C. V Leningradskej oblasti a v Moskovskej oblasti môžu v noci prevládať nízke teploty. Potom je potrebné sadenice vybaviť dočasnými prístreškami (plastové fľaše, papierové uzávery atď.).
Starostlivosť o rastliny počas vegetácie
Pestovanie a starostlivosť o tekvicu nie je ťažké - táto kultúra je nenáročná. Základnými podmienkami pre úspešné pestovanie tekvíc je ich dôsledné odburiňovanie a tiež pravidelná zálievka. Tekvice sú náročné na živiny, pretože pri raste vzniká značné množstvo asimilátov. Dôležitý je preto rovnomerný prísun živín.
Zavlažovanie
Tekvice majú radi vlhkú pôdu, ale nemajú radi premočenie. Udržujte pôdu stále mierne vlhkú, najmä počas obdobia intenzívneho rastu a tvorby plodov. Zálievku je vhodné vykonávať každý druhý deň, najlepšie navečer. Rastlina potom vodu pomerne dobre využije. Zavlažujte len ku koreňom, listy nekropte, boli by potom náchylnejšie na plesňové ochorenia. Najviac závlahy budú vyžadovať v prvej polovici vegetačného obdobia.
Mulčovanie: Použitie mulču okolo rastlín pomáha udržiavať vlhkosť v pôde a znižuje potrebu častého polievania. Zalievanie je úplne zastavené po zastavení rastu tekvíc. Ak neprestanete zalievať pred zberom plodov, potom sa ich trvanlivosť výrazne zníži v dôsledku hromadenia nadmernej vlhkosti v bunkovej šťave.
Hnojenie
Keďže tekvica počas sezóny konzumuje z pôdy obrovské množstvo výživných látok, je potrebné ju pravidelne hnojiť. Reaguje na tekuté hnojenie organickými látkami: pod koreň sa zavedie infúzia diviny alebo močovky zriedenej vo vode (4:1). Na začiatku rastu rastliny používaj hnojivá bohaté na dusík, ktoré podporujú rast listov a silných výhonkov.
V období kvitnutia a plodenia je obzvlášť dôležité zabezpečiť dostatočnú výživu draslíkom - pridáva sa síran draselný, ammofos, popol. Môžete hnojiť tekvicu a zložité univerzálne obväzy. Keď sa začnú tvoriť plody, prechádzaj na hnojivá bohaté na fosfor a draslík. Tieto živiny podporujú tvorbu veľkých a kvalitných plodov.
Počas celej sezóny sa v priemere vykonáva 3-4 tekvicové kŕmenie:
- 10 dní po výsadbe (3 týždne po zasiatí semien);
- pred kvitnutím;
- počas kvitnutia;
- počas obdobia plodenia.
Opeľovanie
Tekvica produkuje samčie i samičie kvety na rovnakom kríku, takže nie sú problémy s opelením. Pestovanie tekvice na semená je iná vec. Pre zachovanie čistoty odrody sa uchýli k umelému opeleniu: ešte neotvorené kvety sú zviazané niťami alebo gumičkami. Asi okolo obeda by sa kvety chceli zviazať, chceli by sa otvoriť. Práve v tomto období začínajú opeľovať: odrežú samčí kvet, odstránia z neho niť, odhalia tyčinku, samičí kvet rozviažu a piestik s tyčinkou spracujú peľom. Po opelení je ženský exemplár opäť previazaný niťou (gumičkou).
O niekoľko dní neskôr, keď je ovocie zviazané, sa niť odstráni a previaže sa okolo stonky tekvice, aby ste mohli ovocie označiť so zachovanou čistotou odrody. Po zbere sa tento exemplár použije na zber sadivového materiálu. Namiesto použitia gumy a nití môžete na kvety položiť igelitové vrecká - akákoľvek ochrana kvetov je nevyhnutná, aby sa zabránilo náhodnému krížovému opeleniu odrôd a plodín.
Tvorenie rastliny
Aby plody slušnej veľkosti na tekvici dozreli, musíte ju správne sformovať. Všeobecne formácia zahŕňa niekoľko etáp:
- Určenie počtu hlavných stoniek: Počet mihalníc priamo závisí od veľkoplodej odrody - pre tekvicu s porciovanou veľkosťou ovocia je typické pestovanie 2 - 3 stoniek, pre rastliny s veľkými tekvicami - na 1 stonke. Všetky ostatné bočné výhonky musia byť včas odrezané.
- Trhanie bičov: V kríkových formách je hrot zovretý, aby sa stimulovala tvorba bočných výhonkov (pretože práve na nich sa objavujú samičie kvety). U horolezeckých druhov sa na obmedzenie rastu stoniek vykoná štipka, ktorá počíta s 5 - 6 listami z extrémneho vaječníka.
- Kontrola počtu vaječníkov: Ak sú plody malé (s hmotnosťou do 3 kg), na kríkoch zostane 3 - 5 vaječníkov, zvyšok sa odstráni. Ak chcete pestovať veľkú tekvicu, musíte na mihalniciach nechať čo najmenej tekvíc - najčastejšie jednu.
- Odstraňovanie listov: Všetky choré a škodcami postihnuté listy musia byť odstránené. V kríkových formách sa zriedenie lístia vykonáva na zlepšenie osvetlenia plodov.
Ochrana pred škodcami a chorobami
Priebežne tiež skontrolujte, či rastlina nie je napadnutá plesňou. Tekvica môže ochorieť na rôzne druhy hniloby, ktoré spôsobujú plesne alebo bakteriálne choroby (bakterióza). Pri hubových chorobách sa fungicídy používajú všeobecne, v boji proti tekvicovým chorobám sa dobre osvedčili prípravky obsahujúce meď a síru. Pri výbere sadivového materiálu by sa mali uprednostňovať hybridy, ktoré sú odolné voči chorobám.
Tekvice môžu byť napadnuté rôznymi škodcami, ako sú slimáky, vošky alebo chrobáky. Pravidelne kontroluj rastliny a používaj organické metódy ochrany, ako je neemový olej, mydlový roztok alebo iné prírodné pesticídy. Medzi najhoršími škodcami tekvice sú roztoče pavúkovité a vošky melónové. Obidve sa živia šťavami, ktoré ich nasávajú z kože rastliny, a žijú hlavne na spodnej strane listov. Listy napadnuté kliešťom sú zamotané do tenkej pavučiny, následne sa objavia žlté bodky, list úplne zožltne a vyschne. Keď sú postihnuté vošky, listy sa zvlňujú a tiež odumierajú. V boji proti týmto škodcom sa v závislosti od oblasti lézie používajú odpudzujúce infúzie alebo chemické prípravky.
Tekvice môžu byť náchylné na plesňové ochorenia, najmä ak sú listy dlhodobo vystavené vlhkosti. Medzi najzávažnejšie patrí múčnatka uhorková, pri ktorej sa zničí asimilačná plocha rastlín a tie potom rýchlo odumierajú. Proti tejto chorobe používame preventívne postreky sírnatými prípravkami, alebo organickými fungicídmi. Ďalšou chorobou je alternáriová škvrnitosť hlúbovín - účinnou prevenciou je morenie semien Hermalom. Na porastoch často sa vyskytuje aj antraknóza uhoriek. Prejavuje sa tak, že na listoch a stonkách vzniknú svetlozelené vodnaté škvrny, ktoré postupne hnednú. Postihnuté pletivá vo vlhkom prostredí hnijú a v suchom prostredí vypadávajú. Dôležitá je dobrá dezinfekcia pôdy, osiva a všetkých materiálov a náradia. Pri prvých príznakoch musíme postriekať fungicídmi.
Vhodné susedstvo pre tekvicu
Ak ich vysadíte po hrášku či fazuli, alebo ich budete pestovať s týmito rastlinami, budú rodiť ešte lepšie. Hrášok aj fazuľa viažu v pôde dusík, ktorý v konečnom dôsledku využije vo svoj prospech tekvica. Stačí korene nechať v zemi rozložiť sa do ďalšej sezóny.
- Borák lekársky: Včely kvety boráka milujú, ak ho budete pestovať spolu s tekvicou, tak sa opeľovače zastavia aj na kvetoch tekvice. Zvýšia sa tak šance na priaznivé opelenie samičích kvetov. Okrem toho borák odpudí aj škodce, ktoré sa na tekviciach hostia.
- Biela reďkovka: Chuťou výrazná a korenistá biela reďkovka sa zíde v spoločnosti tekvíc ako repelent. Odpudzuje totiž pažravé škodce, ktoré ničia úrodu.
- Kôpor: Je atraktívny pre užitočný hmyz, akým sú napríklad lienky. Preto sa oplatí ho vysiať do blízkosti tekvíc, kde tento hmyz zlikviduje škodce už na začiatku a rastliny pritom nepoškodí.
- Cesnak: Ani v tomto prípade nesmie chýbať cesnak a jeho odpudivá vôňa, ktorá drží cicavý hmyz v bezpečnej vzdialenosti aj od tekvice. Samozrejme tento benefit platí len pokiaľ je cesnak na hriadke.
- Mäta: Ak máte problém so srnkami a zajacmi, ktoré s obľubou zavítajú do vašej záhrady, skúste tu pestovať mätu. Údajne pôsobí odpudivo, uchráni vašu zeleninu a ešte aj prevonia záhradu.
- Pamajorán: Mora kapustová je známy požierač kapustovej zeleniny, ale škodí aj na iných druhoch úžitkových rastlín. Ak však v ich blízkosti budete pestovať pamajorán, svojou vôňou ich zmätie a neusadia sa v poraste (aspoň nie v takej miere). V prípade plodovej zeleniny škodí na rastlinách jej príbuzná mora bavlníková, preto sa aj v tomto prípade oplatí pestovať pamajorán v ich blízkosti.
- Facélia vratičolistá: Je azda jedna z najznámejších rastlín vhodných na zelené hnojenie. Keď po nej budete v ďalšej sezóne pestovať tekvicu, využije živiny, ktoré v pôde po jej rozklade ostali. Ak bude kvitnúť naraz s tekvicami, priláka sem opeľovače podobne ako borák.
Zber a skladovanie tekvice
Načasovanie zberu tekvice je naplánované na základe dátumov odrody a vzhľadu kríkov. Doba dozrievania inej odrody je zvyčajne uvedená na obale a môže byť: skorá (90 - 100 dní od okamihu klíčenia), stredná (asi 115 dní) alebo oneskorená (200 dní). Zvyčajná doba na zber tekvíc nastáva zhruba na konci prázdnin a pokračuje až do konca októbra, najneskôr však musíme výpestky zo záhona pozbierať do príchodu prvých mrazíkov.
Ako poznáte, že je najvyšší čas tekvicu zozbierať? Je šupka tvrdá a matná? V takom prípade je už tekvica zrejme dobre zrelá. Týka sa to hlavne známej odrody hokkaido. Na posúdenie pripravenosti na zber podľa vonkajších znakov plodu venujte pozornosť:
- listy by mali už žltnúť alebo úplne vyschnúť;
- stopka by mala byť drevitá, tvrdá a suchá;
- farba ovocnej kôry musí byť odrodová a výrazná;
- tvrdosť kôry.
Dozretú tekvicu spoznáte podľa vysychajúcej stopky. Dužina je v stave zrelosti pekne vyfarbená. Plody na skladovanie zberajte až po vyschnutí vňate. Zber plodov začína v auguste až v septembri. Plody odrezávame z rastliny postupne podľa zrelosti. Za lahôdkovú zeleninu sa považujú tie plody, ktoré ešte nedosiahli botanickú zrelosť. Sú jemnejšie a majú veľmi dobré chuťové vlastnosti.
Ak chcete tekvicu skladovať, nechajte ju ešte dva týždne dozrievať rozloženú vonku na slnečnom mieste alebo v interiéri. Potom uskladnite na chladnom mieste, teplota nesmie presiahnuť 20 °C. Pozor na veľkú vlhkosť, ktorá pre tekvice nie je vhodná, mohli by začať hniť. Väčšie kusy neukladajte na seba, nechajte ich rozložené vedľa seba. Tekvica by vám mala vydržať niekoľko týždňov až mesiacov.
Cuketu nebudete môcť skladovať tak dlho ako tekvicu. Vhodné je uskladnenie pri teplote do 12 °C. Mladé cuketky môžu už po týždni v chladničke stratiť svoju tvrdosť. Je to preto, že dužina prestáva byť taká pružná ako po odtrhnutí. Stráca tiež svoje chuťové vlastnosti. Väčšie plody po dozretí budete môcť skladovať o niečo dlhšie.
Výsev semien medonosných rastlín 2026
Prehľad odrôd tekvíc
Tekvica (Cucurbita) je jednoročná rastlina, má bujný vzrast a mohutnú koreňovú sústavu, ktorá jej umožňuje čerpať vodu aj z väčších hĺbok. Na hrubej, chlpatej a dutej stonke vyrastajú veľké päťlaločnaté listy, ktoré sú tiež porastené tvrdšími chĺpkami. Kvety sú nápadné, žltej farby a dosahujú dĺžku až 100 mm. Plodom tekvice je dužinatá bobuľa, ktorá môže mať rôzny tvar a veľkosť, farba býva biela, žltá, zelená alebo oranžová. Povrch plodu môže byť jednofarebný, pásikavý alebo rôzne mramorovaný. V dužine plodu sa nachádzajú ploché vajcovité semená. Ich veľkosť závisí od kultivaru. Pre konzum sú najvhodnejšie plody v mliečno-voskovej zrelosti. Čím sú plody staršie, tým menej sú vhodné na konzum.
U nás pestujeme 4 druhy tekvice: tekvicu obyčajnú, tzv. špargľovú, ktorej mladé plody chuťovo pripomínajú špargle; jej druhou formou je patizón. Ďalším druhom je tekvica veľkoplodná, ktorej plody často dosahujú veľkú hmotnosť a ich dužina sa spracúva na kompóty. Tretí druh, tekvica figolistá, sa používa ako výborný podpník pre skleníkové uhorky. Štvrtým druhom je tekvica muškátová.
Tekvica obyčajná (Cucurbita pepo)
Tekvica obyčajná, latinsky známa ako Cucurbita pepo, je najznámejší a najviac rozšírený druh z rodu tekvíc. Ide o rastlinu pôvodom zo strednej Ameriky, ktorá sa teraz pestuje po celom svete. Rastliny Cucurbita pepo môžu byť buď popínavé alebo pôdopokryvné, s veľkými, svetlo zelenými listami a žltými kvetmi. Plody môžu byť rôznych tvarov, veľkostí a farieb, od malých, okrúhlych, zelených až po veľké, pretiahnuté, oranžové. Tekvica obyčajná je veľmi obľúbená na kulinárske účely. Jej sladká dužina je využívaná v mnohých receptoch, od polievok a koláčov po cestoviny a grilované pokrmy. Tekvica je tiež bohatá na vitamín A, vitamín C, vlákninu a draslík. Semená, ktoré sú tiež jedlé, obsahujú zdravé tuky, bielkoviny a rôzne minerály. Jedlé sú dokonca aj kvety.
Odrody tekvice obyčajnej:
- Cuketa: Cuketa je obvykle dlhá a tenká s hladkou, zelenou alebo žltou šupkou. Dužina cukety je biela až svetlo zelená s mierne sladkou až neutrálnou chuťou. Cukety sú veľmi obľúbené v kuchyni vďaka svojej všestrannosti. Sú bohaté na vitamíny A a C, draslík a vlákninu. Navyše sú nízkokalorické, čo ich robí populárnym výberom pre zdravé stravovanie.
- Patizón: Patizón je formou tekvice obyčajnej. Tvarom sa však od nej veľmi odlišuje, je diskovitý, zakončený zúbkami a má bielu farbu. Kultivary patizónu majú kríčkovitý vzrast a nepotrebujú oporu. Plody sú vhodné pre diabetikov a dajú sa veľmi chutne konzervovať v sladkokyslom náleve tak, ako uhorky-nakladačky. Najvhodnejšie sú malé plody, ktoré sa zbierajú pár dní po odkvete. Mladé plody patizónov sú vhodné aj na vyprážanie, chuťovo sú podobné baklažánom alebo vyprážanému syru.
- Špagetová tekvica: Je ďalšia odroda tekvice, ktorá je známa pre svoje unikátne vlastnosti. Špagetová tekvica má obvykle oválny tvar a svetlú, žltú až krémovú farbu. Dužina je mierne sladká s jemnou textúrou. Táto odroda tekvice je veľmi obľúbená ako nízkokalorická alternatíva k tradičným cestovinám a je často podávaná s omáčkou alebo ako príloha. Je tiež bohatá na mnoho vitamínov a minerálov, ako je vitamín C, vitamín B6, draslík a vápnik.
- Okrasná tekvica: Je určitý typ tekvice obyčajnej, ktorý je obľúbený pre svoju estetickú hodnotu. Okrasné tekvice sú často používané na vytváranie dekorácií pre jesenné aranžmány. Môžu byť vyrezávané do rôznych tvarov, maľované alebo zdobené na mnoho rôznych spôsobov, aby dodali domu alebo záhrade jesennú náladu. Tento typ tekvice je nevhodný na kulinárske využitie.
Tekvica veľkoplodá (Cucurbita maxima)
Tekvica veľkoplodá je známa pre svoju obrovskú veľkosť. Na rozdiel od tekvice obyčajnej je potrebné na zber počkať až po dozretí. Stopka zrelého plodu je pri tomto druhu približne oválna, valcovitá a na povrchu sa nachádza pupok. Tekvice veľkoplodé konzumujeme až v plnej, botanickej zrelosti.
Odrody tekvice veľkoplodej:
- Tekvica Hokkaido: Táto malá, oranžová tekvica je veľmi obľúbená v kuchyni vďaka svojej sladkej a orechovej chuti. Šupka je jedlá, takže ju nemusíte lúpať. Dužina Hokkaida je pevná, sladká a mierne oriešková, čo ju robí vhodnou na rôzne kulinárske účely. Často sa používa v polievkach, pečená, dusená alebo ako príloha. Tekvica Hokkaido je jedným z obľúbených typov tekvíc, ktorý patrí do druhu tekvica obyčajná.
- Tekvica Goliáš (Cucurbita maxima 'Goliáš'): Je druh tekvice, ktorá je známa pre svoju obrovskú veľkosť. Táto tekvica má typicky guľatý až oválny tvar s hladkou, svetlo oranžovou šupkou. Dužina je tiež oranžová, s jemnou a sladkou chuťou. Pre svoju veľkosť je táto tekvica často používaná na dekoratívne účely, napríklad na vyrezávanie veľkých Halloweenových lampiónov.
- Veltruská obrovská: Plody sú tiež veľké, tvar je však plochoguľovitý až plochý, farba bledooranžová. Jednotlivé plody dosahujú hmotnosť 15 až 30 kg.
Tekvica muškátová (Cucurbita moschata)
Má chutnú dužinu a menej semien. Známa odroda z tejto skupiny je tekvica maslová (Butternut) s jej typickou maslovo orechovou chuťou. Tekvica muškátová, známejšia pod menom tekvica na pečenie, sa najviac pestuje v okresoch Galanta, Nové Zámky a Komárno. Jej pestovaním sa zaoberajú výlučne záhradkári, hoci jej plody sú bohatým zdrojom vitamínu C a výživných látok. Obsah týchto látok sa pečením ešte zvyšuje.
Plody tekvice muškátovej sú splošteného tvaru, povrch býva striebristozelený. Dužina je hrubá 30 až 50 mm a môže byť žltá až sýtooranžová. Kultivary so sýtooranžovou dužinou sú vyhľadávanejšie. Tekvica muškátová je menej náročná na vlahu, skôr jej vyhovuje suchšie prostredie. Často sa pestuje ako podplodina v kukurici. Zber plodov sa začína až po prvých mrazoch, pretože po zmrznutí má výraznejšiu chuť. Plody uskladňujeme v suchých a bezmrazových miestnostiach a môžeme ich konzumovať počas celej zimy.
Odrody tekvice muškátovej:
- Maslová tekvica (Butternut squash): Je ľahko rozpoznateľná vďaka svojmu charakteristickému hruškovitému tvaru a hlboko oranžovej farbe dužiny. Jej dužina je krémová a jemná, čo ju robí skvelou voľbou pre polievky, pečené pokrmy, rizoto alebo ako prílohu. Maslová tekvica je tiež výborným zdrojom vitamínov A a C, vlákniny a draslíka. Jej semená sú tiež jedlé a môžu byť pražené ako chutná a zdravá desiata.
Tabuľka odrôd tekvíc a ich charakteristika
| Druh tekvice | Charakteristika | Príklady odrôd |
|---|---|---|
| Tekvica obyčajná (špargľová) | Mladšie plody môžete spotrebovať celé. Najznámejší a najviac rozšírený druh, pestuje sa po celom svete. | Cuketa, Patizón, Špagetová tekvica, Okrasné tekvice, Kabačky |
| Tekvica veľkoplodá | Táto odroda má sladšiu dužinu výraznejšej farby. Na zber je potrebné počkať až po dozretí. | Hokkaido, Goliáš, Veltruská obrovská, Blue Banana, Buttercup, Blue Hubbard |
| Tekvica muškátová | Má chutnú dužinu a menej semien. Menej náročná na vlahu, vyhovuje jej suchšie prostredie. | Maslová tekvica (Butternut) |
| Tekvica figolistá | Používa sa ako výborný podpník pre skleníkové uhorky. |
tags: #cim #sa #rozmnozuje #tekvica