Správne uvádzanie citovaných textov a parafrázovaných častí obsahov je jedným z faktorov ovplyvňujúcich dôveryhodnosť vašich textových výtvorov, ale tiež predstavuje naplnenie autorského zákona - ochranu duševného vlastníctva tých, ktorých obsah preberáme.
Preberanie informácií bez uvedenia zdroja je plagiátorstvo a predstavuje trestný čin (pozri Trestný zákon č. 300/2005).
Uvádzanie zdrojov, z ktorých naše dielo čerpá, slúži tiež čitateľovi k tomu, aby si mohol veci overiť, prípadne hlbšie naštudovať.
Citácia alebo citovanie je podľa Kimličku [2004] skrátené označenie citovaného zdroja (dokumentu). Slúži na spojenie citovaného miesta so záznamom o citovanom dokumente.
Citát je podľa Katuščáka [2005:216] „text, ktorý sme doslovne prevzali z nejakého dokumentu, informačného zdroja.“ Citát sa na rozdiel od parafrázy uvádza v úvodzovkách.
Parafráza je voľné spracovanie cudzej myšlienky. Väčšinou obsahuje abstrahovanie. Parafrázujeme tiež nekvalifikované preklady cudzojazyčnej literatúry, ktorú používame vo svojich prácach.
Citovaný dokument je ten, z ktorého niečo preberáme. Je to dokument, ktorý je zdrojom informácií pre nás.
Techniky citovania
Existuje niekoľko techník citovania:
- Technika priebežných poznámok pod čiarou: Táto technika spočíva v tom, že za citovaným alebo parafrázovaným textom sa uvedie cez horný index číslo a naspodu strany je k danému číslu priradený zdroj (Autor, názov diela, rok vydania a prípadne strana).
- Technika číselných odkazov (vancouverský štýl): Táto technika spočíva v tom, že za citovanými časťami umiestňujeme číselný odkaz (najlepšie v podobe horného indexu, v zátvorke, ideálne v hranatej). Nevýhodou je, že čitateľ nemá na prvý pohľad vôbec predstavu o tom, kto je autor a z ktorého roka zdroj pochádza.
- Technika prvého údaja a dátumu (harvardský štýl): Túto techniku odporúča aj Metodické usmernenie Ministerstva školstva SR č. 14/2009-R, je tiež vhodná pre texty na internete. Spočíva v tom, že za citátom zakončeným úvodzovkami sa do zátvorky vsunie priezvisko autora (ak je autor neznámy, tak začiatočné slová názvu práce a tri bodky), rok vydania a číslo citovanej strany. Ak ide o parafrázu, číslo strany sa neuvádza.
Pri technike prvého údaja a dátumu, ak spomíname viaceré diela jedného autora vydané v rovnakom roku, tak za rokom pridávame malé písmeno a, b, c, d...
Rozdiel medzi citáciou a parafrázou je ten, že citácia je text doslovne prevzatý, musí byť ohraničený úvodzovkami a mal by v prípade tlačovín odkazovať na presnú stranu, pričom parafráza je preformulovaný obsah parafrázovaného textu, nie je v úvodzovkách a spravidla sa neodvoláva na presnú stranu, ale len na konkrétneho autora a dielo.
Na Slovensku sa najčastejšie používa takýto tvar: Katuščák a kol. (2005, s. 224). Trochu praktickejšia je takáto forma: [Jansen 2005:224]. Dochádza pri nej k redukcii niekoľkých znakov.
„Väčšina mladých ľudí (45,1 %) sa venuje aktívnemu športu príležitostne, 24,9 % pravidelne a 30,0 % skúmaných ľudí uviedlo, že sa aktívnemu športu nevenuje vôbec“ (Bieliková, Pétiová, 2000, s. 14).
Všimnite si, že zátvorky môžu byť okrúhle alebo hranaté. Za priezviskom sa dáva alebo nedáva čiarka. V jednom prípade sa za rokom uvedie čiarka a „s.“, v inom prípade sa dá za rok iba dvojbodka a rovno uvedie číslo strany, prípadne sa medzi to ešte vsunie medzera. Dôležité je, aby konkrétny tvar konkrétnej techniky citovania bol v celej práci rovnaký.
Väčšinou majú však katedry alebo redakčné rady špeciálne usmernenia, aký tvar a techniku vyžadujú používať.
Citovanie právnych noriem
Pri citovaní časti znenia právnych noriem treba dodržať tiež isté zásady.
Značka paragrafu (§) sa používa len v spojení s číslom, v opačnom prípade sa nahrádza slovom. Značka „§“ sa píše s medzerou z ľavej i pravej strany.
V praxi citovanie časti zákona vyzerá napr. Podľa § 185 ods. 2, písm. b) zákona č. 314/2000 Z. z. o… alebo V zmysle § 8.
Tvorba bibliografických odkazov
Na konci článku či inej práce treba uviesť zoznam použitých prameňov, čo sa zvykne označovať rôzne, napr. Zoznam bibliografických odkazov či Použitá literatúra ap.
Jednotlivé zdroje sa s výnimkou vancouverského štýlu zoraďujú abecedne a nečíslujú sa.
Pre knihu to vyzerá napr.:
ONDREJKOVIČ, Peter. 2002. Globalizácia a individualizácia mládeže. Bratislava : SAV, 2002. 134 s.
Všimnite si na tom detaily: zamerajte sa najmä na interpunkciu, kedy nasleduje bodka, kedy čiarka, kedy a ako idú medzery medzi nimi.
Ako prvé je priezvisko autora veľkými písmenami. Nasleduje meno autora, ktoré je už malými písmenami a dokonca môže byť skrátené na začiatočné písmeno.
Ak sú dvaja alebo traja autori, uvedú sa tak, že medzi nich sa vloží pomlčka, príklad: INGVERSEN, P. - WILLET, P. Ak sú viacerí ako traja autori, vymenujú sa maximálne traja a za tým sa uvedie skratka et. al.
Autor a rok vydania slúži na spárovanie s citovaným textom pri citačnej technike prvého údaja a dátumu. Rok vydania sa teda v takomto bibliografickom odkaze vyskytuje dvakrát.
Ak použijeme práce toho istého autora a vydal viac diel počas jedného roka, odlišujeme ich pridávaním malých písmen, napr. 2000a, 2000b.
Názov práce je lepšie uvádzať šikmým písmom (kurzívou).
V prípade, ak má názov podnázov, ten sa oddeľuje dvojbodkou, pričom okolo nej sú medzery, napr. Informačná výchova : terminologický a výkladový slovník.
Medzi miestom vydania a názvom vydavateľstva je dvojbodka, okolo ktorej sú medzery.
Neraz sa stane, že niektorý z povinných údajov nemáme k dispozícii. Vtedy sa používajú latinské skratky:
- Ak chýba rok vydania, uvedie sa namiesto neho [s. a.], čo znamená sine anno (bez roku).
- Ak chýba miesto vydania, uvádzame [s. l.], čo znamená sine loco (bez miesta).
- A ak chýba názov vydavateľa, uvedieme [s. n. c.].
Citovanie častí diel a príspevkov
Často sa stáva, že časť knihy, z ktorej citujeme, je iba kapitolou, ktorej autorom nie je zrovna hlavný autor či editor daného diela. Tiež často ako zdroj používame článok z rôznych časopisov alebo príspevok zo zborníka. V týchto prípadoch treba zdôrazňovať primárnu zodpovednosť konkrétneho autora a vymedziť strany, na ktorých sa článok či kapitola nachádzajú.
BUDILOVÁ, Lenka - JAKOUBEK, Marek. 2008. Cigánska osada - rodina alebo obec? In: JAKOUBEK, Marek - HIRT, Tomáš (ed.). Rómske osady na východnom Slovensku z hľadiska terénneho antropologického výskumu : 1999 - 2005. Bratislava : Nadácia otvorenej spoločnosti, 2008. s. 41-62.
MINÁRIK, Peter - LULIAK, Milan. 2008. Molekulárna psychiatria: Gény, mozog, sex a rodina. In: Psychiatria, [online]. č. 4, 15, 2008 [cit. 2010-12-20]. s. 283-285.
Sekundárne citovanie
Ak sa odkazuje cez sprostredkujúci prameň, čiže ak nemáme k dispozícii originálny zdroj, ale ten sa spomína v nejakej inej práci, postupujeme takto: najprv vyhotovíme odkaz na originálny zdroj. V tomto odkaze za odkazom na originálny zdroj napíšeme slovo Podľa:, prípadne slovo Zdroj: alebo Prameň:. Potom do toho istého odkazu pripojíme údaje o sekundárnom zdroji.
Citovanie internetových zdrojov
Oblasťou, kde sa ľudia dopúšťajú rozsiahlych chýb, je citovanie internetových zdrojov a ich uvádzanie v zozname bibliografických odkazov.
Čas od času sa možno stretnúť dokonca s tým, že niekto ako zdroj uvedie: „internet“. Je to rovnaký nezmysel, akoby povedal: „kniha“ alebo „časopis“. Podobne humorne znie, keď niekto uvedie ako zdroj „Google“. Google je vyhľadávač informácií (zdrojov) a nie zdroj samotný.
Častou chybou je aj nesprávne uvedenie odkazu. Napr. odvolať sa na konkrétne webové sídlo - spravidla názov domény, nie je dostačujúce. Treba skopírovať vždy celú adresu článku, ktorú vidíme v prehliadači.
V internetových článkoch na internete je zaužívaná zjednodušená technika, ktorá spočíva v aktívnych slovách častí textov (tzv. anchory), ktoré odkazujú priamo na internetový zdroj. Táto technika ale primárne slúži na odkázanie pre viac informácií. Je to pohodlné a prehľadné pre obe strany - ako tvorcu, tak aj čitateľa. Problém nastáva, ak sa daný text vytlačí - z toho sa nedá vyčítať nič. V rámci práce na akademickej úrovni je takéto odkazovanie, samozrejme, neprípustné.
Správne odkazovanie na internetový zdroj sa vo svojej podstate veľmi nelíši od toho tlačeného. V texte práce uvádzame napr. pri použití techniky prvého údaja a dátumu rovnako priezvisko autora a rok vydania ako pri tlačenom texte. Bibliografický odkaz uvedený na konci práce je tiež takmer rovnaký, iba doplnený o niektoré údaje.
RUSHTON, J. Philippe - JENSEN, Arthur, R. 2005. Wanted: More Race Realism, Less Moralistic Fallacy. In Psychology, Public Policy, and Law. 2005 [cit. 2011-10-23]. Vol. 11, No. 2, p. 328-336.
Keďže obsah internetu sa dynamicky mení a vyvíja, veci, ktoré boli pod istým odkazom dostupné včera, nemusia byť aj zajtra, resp. môžu byť zmenené. Preto je veľmi dôležité uvádzať dátum citovania, napr. skratkou „cit.“ v hranatej zátvorke.
Okrem toho si treba uvedomiť, že jednou z hlavných podstát citovania a parafrázovania je dodržanie autorského zákona, takže citovaný a parafrázovaný text treba v prvom rade priradiť konkrétnemu menu a nie webovej adrese.
Slovo URL býva nahradené aj frázou „Dostupné na“ ap. Všimnite si, že URL (internetový odkaz) je uvedený v zobáčikoch.
Základné prvky bibliografického odkazu podľa STN ISO 690
Primárnu zodpovednosť za vytvorenie citovaného dokumentu má spravidla autor. Jeho meno uvádzame v invertovanom slovoslede, pričom môžeme uviesť celé krstné meno alebo použiť len iniciály.
Hlavný názov, názov zdrojového dokumentu (periodika) a podnázvy zapíšeme tak, ako sú uvedené v dokumente a zvýrazníme ich kurzívou. Ak uvádzame aj podnázov, oddelíme ho od hlavného názvu dvojbodkou a medzerou.
Označenie média používame len pre elektronické zdroje a pre neknižné dokumenty.
V oblasti údajov o vydaní zapisujeme s výnimkou prvého vydania všetky ďalšie vydania dokumentu, ak sú v prameni uvedené. Uvádzame ich arabskými číslami v súlade s možnosťami skracovania týchto údajov tak, ako to predpisuje štandard STN ISO 832 (1998).
Sekundárnu zodpovednosť za vznik dokumentu majú spravidla osoby iné ako autor, napr. ilustrátori, lektori, vedeckí redaktori atď. Tento údaj nie je povinný. Ak ho uvádzame v bibliografickom odkaze (nie je to totiž povinný údaj), zapisujeme mená presne v takej podobe, ako sa vyskytovali na dokumente (t. j. aj s označením funkcie, napr. fotografie, preklad a pod.).
Vydavateľské údaje pozostávajú z údajov o mieste vydania, vydavateľovi a dátume vydania dokumentu. Zapisujeme ich v podobe: Miesto vydania: meno vydavateľa, dátum vydania. Dátum vydania je povinný údaj a nemôžeme ho vynechať; v prípade neznámeho dátumu odvodíme rok vydania od textu dokumentu, poprípade od iných prameňov, a zapíšeme ho v hranatých zátvorkách, napr. [1682]. Pri viaczväzkových dokumentoch uvedieme celé rozpätie vydávania, napr. 1990 - 2005.
Údaje používame len v prípade, že tvoríme odkaz na príspevok v monografii alebo seriáli. Pod numeráciou rozumieme označenie zväzku v prípade, že dokument je časťou viaczväzkového súboru, napr. zv. 2, s. 45-62. V prípade príspevku v časopise ide o číselné označenie seriálovej publikácie: o presné označenie ročníka a čísla periodika, v ktorom sa príspevok nachádza. Napr. Zdravie. 1978, roč. 34, č. 5, s. 12-15.
Používame len pri elektronických online zdrojoch. Zapíšeme údaje o aktualizácii a revízii dokumentu, napr. Aktualizované v decembri 1987. Povinný je údaj o dátume citovania: [cit. 10. apríla 2001]. Je možné použiť aj formalizovanú podobu dátumu, napr. [cit. 2001-04-10].
V prípade, že zapisujeme aj edíciu, do ktorej dokument patrí a táto je v prameni uvedená, zapíšeme ju vo forme Názov edície, označenie zväzku.
Povinný údaj pri elektronických online zdrojoch. Používame frázu „Dostupné na:“, napr. Dostupné na: http://www.example.com.
Štandardné číslo ISBN pre knihy a ISSN pre seriály uvádzame len vtedy, ak sa v dokumente nachádzajú, a v takej podobe, ako boli v dokumente uvedené. Zapisujeme aj označenie ISBN a ISSN, napr. ISBN: 978-80-225-2762-0, ISSN: 1336-0965.
Voliteľne môžeme do bibliografického odkazu zahrnúť aj poznámky. Je vhodné uviesť ich v prípade, ak sú niektoré údaje v odkaze nejednoznačné, prípadne ak boli doplnené. Píšeme ich v jazyku textu citujúceho dokumentu. Medzi najčastejšie patrí poznámka o požiadavkách na systém v prípade elektronických zdrojov, napr. Vyžaduje program Acrobat Reader.
Príklady bibliografických odkazov
KATUŠČÁK, D. Ako písať vysokoškolské a kvalifikačné práce. 2. dopln. vyd. Bratislava: Stimul, 1998.
CORBELL, Jean-Claude a Ariane ARCHAMBAULTOVÁ. Obrázkový slovníček: slovenčina/angličtina. Bratislava: Fortuna Print, 2006.
PÁLKA, Ondřej et al. Rozum do vrecka: malá vrecková encyklopédia. 4. preprac. a dopln. vyd. Translation Juraj BLICHA. Bratislava: Gemini, 2005.
Tyrnauerischer Schreib-Kalender: auff das Jahr… M.DC.LXXXIII. Gedruckt zu Tyrnau: in der Academischen Druckerey durch Matthiam Srnensky, [1682].
Zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám v znení neskorších predpisov.
Chorvátsko [mapa]. 1:1 000 000. Bratislava: VKÚ, 2003.
Soľ nad zlato [DVD]. Réžia Martin HOLLÝ. Bratislava: Slovenský filmový ústav, 2010.
Long Tall Dexter, the Savoy sessions [CD]. New York: Savoy Jazz, 1999.
BACH, C.PH.E. Sonate G-moll für Violine und obligates Cembalo [partitúra]. Herausgegeben von Anne Marlene GURGEL. Neuhausen-Stuttgart : Hänssler, 1985.
JIROUŠEK, Alexander. Vysoké Tatry [fotografia]. Bratislava: Osveta, 1985.
KAFKA, Franz. The Trial [online]. Translated by David WYLLIE. Projekt Gutenberg, 2005. Updated 2006-03-08 [cit. 2006-06-05]. Dostupné na: http://www.gutenberg.org/files/1000/1000-h/1000-h.htm.
ZECHENTER-LASKOMERSKÝ, Gustáv Kazimír. Cestovanie z Viedne do Chorvátskej r. 1846 [online]. Zlatý fond denníka SME, 2010 [cit. 2011-08-13]. Dostupné na: http://zlatyfond.sme.sk/c/235559/cestovanie-z-viedne-do-chorvatskej-r-1846.html.
Firemník [online databáza]. 2011-08-11]. Bratislava: NBS.
Tréningy. FKM Karlova Ves Bratislava [online]. 2013-03-15]. Dostupné na: http://www.fkmkarlovaves.sk/treningy.
Blog ui42. ui42 [online]. 2013-04/10]. Dostupné na: http://www.ui42.sk/blog.
MAŤAŠÍK, Andrej. Kresťanstvo a divadelné umenie na Slovensku. In: RYDLO, Jozef M., zost. Renovatio spiritualis. Bratislava: Lúč, 2003, s. 531-536.
SLEZÁKOVÁ, Tatiana. Úloha učiteľa pri uvádzaní rómskeho žiaka do vyučovacieho procesu. In: Osobnosť učiteľa Rómov: zborník referátov z 3. medzinárodnej konferencie konanej dňa 28. novembra 2002 v Nitre. Nitra: Univerzita Konštantína Filozofa, 2002, s. 75-77.
ŠMIRALA, J. Renesancia päťtisícročnej akupunktúry. In: Zdravie. 1978, roč. 34, č. 5, s. 30-32.
SABOV, Peter. Rekonštrukcie historických knižníc v podmienkach Slovenskej národnej knižnice v Martine. In: Knižnica [online]. Martin: Slovenská národná knižnica, 2005, roč. 6, č. 1, s. 33-34 [cit. 2010-05-07]. ISSN 1336-0965.
REPČÁK, Jozef cit. podľa DANIEL, David P. Vydania náboženskej literatúry v Levoči v období neskorej reformácie (do roku1650). In: Kniha ´97-´98. Martin: Matica slovenská, 2000, s. 91-95.
STANKOVSKÝ, Ivan. Cvičné firmy na Slovensku. In: Online zborník z medzinárodnej vedeckej konferencie - Quo Vadis cvičná firma [online]. 2011-08-10]. ISBN 978-80-225-2762-0. Dostupné na: http://www.uniba.sk/cvicne-firmy/zbornik-2011.
RICHTER, Vít. Budou chodit do knihoven?. In: KOPÁČIKOVÁ, Judita, zost. INFOS 2011: Zborník z 36. medzinárodného informatického sympózia o nových výzvách 21. storočia pre pamäťové inštitúcie: Nové rozmery informačného univerza [online]. Bratislava: Spolok slovenských knihovníkov, 2011, s. 239-249 [cit. 2011-08-01]. ISBN 978-80-970693-0-8.
KRUPA, Martin. Slováci, ktorí testujú web na ľuďoch. In: Blog ui42. ui42 [online]. 2013-04/10]. Dostupné na: http://www.ui42.sk/blog/slovaci-ktori-testuju-web-na-ludoch.
In text citations in Word 2019
`
tags: #citovanie #vsmu #priloha #5