Čokoláda, sladká pochúťka, ktorá si podmanila svet, má fascinujúcu históriu plnú legiend, kultúrnych tradícií a technologických objavov. Jej lahodná chuť sa rozplýva na jazyku a v človeku vyvoláva povznášajúce pocity. Nie je nad dobrého priateľa, iba ak dobrý priateľ s čokoládou.“ Toto je jeden zo známych výrokov na adresu snáď najobľúbenejšej sladkosti na svete. Čokoláda je mnohokrát prirovnávaná k niečomu, čo je viac ako len jedlo. Pre svoje pozitívne účinky, hlavne čo sa mysle týka, si niektorí ľudia bez nej nevedia predstaviť svoj život.
Posvätný pôvod a rituálny význam kakaa
Obľúbená pochúťka vyrobená zo semien kakaovníka, vedecky známeho ako Theobroma cacao, v gréčtine znamená „pokrm bohov.“ Pestovanie tohto kakaovníka siaha až do druhého tisícročia pred Kristom v oblasti dnešného Mexika. Obyvatelia starobylej strednej Ameriky našli kakaovník v dažďových pralesoch a začali spracovávať jeho plody - kakaové bôby.
Pochádza z oblasti Strednej a Južnej Ameriky, kde sa kakaové bôby pestovali už od dávnych čias a používali sa v rituáloch Aztékov a Mayov. Mayská civilizácia verila, že sú to ,,plody bohov“ a prikladala im mystické účinky. Podľa aztéckej legendy kakaové bôby priniesol svätý muž priamo z raja a zasadil ich vo svojej záhrade. Hovorilo sa, že ten, kto ich skonzumoval, získal univerzálne poznanie. Aj dnešní milovníci čokolády môžu ľahko uveriť, že táto pochúťka má božský pôvod.
Slovo kakao pochádza z aztéckeho cacauatl, označujúceho strom kakaovníka a jeho plody. Čokoláda, na druhej strane, pravdepodobne pochádza z mayského xocóatl. Pre Mayov a Aztékov bola čokoláda výsadou vyššej triedy. Kakaové bôby slúžili ako platidlo - doslova sa nimi dalo zaplatiť za tovar alebo služby. Mayovia používali vzácne kakaové bôby ako platidlo a využívali ich pri náboženských rituáloch. Tomuto nápoju hovorili chocolātl a používali ho ako náboženský dar aj obchodný artikel. Aztékovia i Mayovia kakaové bôby spracovávali tak, že ich pomleli, zmiešali s kukuričnou múčkou a čili.
Približne v 14. storočí sa k moci dostávala Aztécka ríša a pomaly preberala aj kontrolu nad kakaovníkovými plantážami. Jeden z dohadov hovorí, že slovo čokoláda pochádza práve z aztéckeho slova xocolatl, v preklade niečo ako trpká voda.
Čokoláda v Európe a jej prijatie v kresťanstve
Do Európy sa čokoláda dostala až v 16. storočí. Približne o 100 rokov neskôr sa na území Strednej Ameriky objavil Španiel Hernán Cortéz, ktorého pozval na hostinu aztécky vládca a zároveň milovník čokolády Montezuma. Cortéz na honosnej hostine videl, ako si čokoládový nápoj domorodci uctievajú a vážia si ho. Pokladajúc ho za vznešený, priniesol tieto plody domov ako jedno z bohatstiev. Tento španielsky objaviteľ sa pokladá za prvého dovozcu kakaových bôbov do Európy.
V Európe mal tento čokoládový zázrak pomalší rozbeh. Vyše roka neopustil španielske územie a ľudia mali z novinky zmiešané pocity. Španielske „tajomstvo lahodnej chuti“ však nevydržalo dlho. Keď v roku 1528 Hernán Cortés priniesol kakaové bôby do Španielska, európski šľachtici spočiatku nevedeli prísť čokoláde na chuť. Zlom nastal, keď ju ochutili vanilkou a cukrom. Hustý, korenistý nápoj sa stal hitom medzi aristokraciou. Po svadbe dcéry španielskeho kráľa Filipa III. a zároveň milovníčky čokolády Anny Habsburskej za vtedajšieho kráľa Francúzska Ľudovíta XIII. sa čokoládový nápoj dostal cez Francúzsko postupne do celej Európy.
V 16. storočí sa lahôdka považovala za luxus, ktorý si ľudia dopriali najmä pri výnimočných príležitostiach. V katolíckych krajinách, ako Španielsko a Taliansko, sa čokoláda stala neodmysliteľnou súčasťou pôstu. Bola považovaná za nápoj, ktorý neporušuje prísne pravidlá. V roku 1569 pápež oficiálne rozhodol, že čokoládu je možné konzumovať počas pôstu - a tento zvyk si mnohí s radosťou osvojili. S príchodom rokoka sa čokoláda premenila na symbol elegancie a zmyselnosti. Stala sa obľúbeným nápojom dámskych salónov a bola považovaná za afrodiziakum. Film Čokoláda napríklad popisuje príbeh neveriacej Vianne, ktorá príde so svojou dcérou do malého mestečka vo Francúzsku a chce otvoriť obchod s čokoládou. To, že zaviala vietor novosti do desaťročia nezmeneného chodu spoločnosti je jedna vec, no to, že otvorila obchod s čokoládou v období pôstu a nechce chodiť do kostola, je už vrchol.
Vývoj výroby čokolády a jej druhy
Konzumácia kakaových bôbov bola možná po podrvení a zmiešaní s vodou a vanilkou. Samotná kakaová hmota s výraznou a ostrou chuťou totiž nebola vôbec chutná. Veľký zlom nastal v roku 1828, kedy holandský chemik Coenraad Johannes van Houten objavil lis na kakaové maslo. Princíp spočíval v tom, že zo surovej kakaovej hmoty sa ľahko oddelil kakaový koláč a kakaové maslo. Práve toto maslo spolu so zmesou cukru a čerstvých kakaových bôbov po pomletí vytvorilo tuhnúcu hmotu. Zásadný posun v spracovaní kakaových bôbov priniesol holandský chemik Coenraad Johannes van Houten, ktorý v roku 1828 vynašiel hydraulický lis na odstraňovanie kakaového masla z bôbov. Vytvoril sa jemný prášok, ktorý bolo možné vmiešať do nápoja.
Britská spoločnosť J.S. Fry & Sons v roku 1847 bola prvou továrňou na výrobu čokolády v podobe tuhých tabuliek. Rok 1826 bol ďalším prelomovým bodom, keď Philippe Suchard, švajčiarsky podnikateľ, založil prvý mechanizovaný závod na výrobu čokolády. Využil starý mlyn, ktorý upravil tak, aby umožnil efektívnejšie spracovanie čokolády.
O pár desaťročí neskôr bol ďalším veľkým krokom v tomto odvetví vznik mliečnej čokolády. Švajčiar Daniel Peter sa rozhodol pridať do čokoládovej zmesi kondenzované mlieko a nový druh sladkosti s jemnejšou chuťou bol na svete. Švajčiarsky výrobca čokolády Daniel Peter pridal v roku 1875 do čokolády sušené mlieko, čím vznikla mliečna čokoláda. Posledné chybičky krásy odstránil Rodolphe Lindt, keď zhotovil stroj, ktorý zmes zbavoval malých hrudiek. Takto konečne vznikla verzia čokolády, ako ju poznáme. Jeho značka dodnes patrí k svetovo uznávaným a vyhľadávaným výrobcom čokolády.
V 19. storočí sa čokoláda stala skutočne dostupnou širšej vrstve obyvateľstva, čím sa skončila éra, keď bola výsadou iba šľachty a bohatých. Tento prelom bol umožnený technologickými inováciami, ktoré zásadne zmenili výrobu čokolády.
Dnes okrem horkej a mliečnej čokolády poznáme aj bielu a rubínovú. Medzi hlavné typy čokolády patria:
- Horká čokoláda: V jej zložení nájdete iba kakaové bôby, kakaové maslo a cukor.
- Mliečna čokoláda: Obsahuje aj mlieko a viac cukru.
- Biela čokoláda: Keďže neobsahuje kakaové bôby, je celkom diskutabilné, či vôbec ide o čokoládu.
- Ruby čokoláda: Je prirodzene ružová, keďže pri výrobe sa vynecháva proces fermentácie a praženia kakaových bôbov. Má ružovú farbu a chuťou pripomína lesné plody.
Čokoláda a hľadanie pohody: Teologický pohľad na radosť a smútok
Čokoláda je známa aj svojimi pozitívnymi účinkami na psychiku. Cukrár a odborník na čokoládu Balázs Enzsöl hovorí: „Čokoláda je považovaná za afrodiziakum. Je dokázané, že zlepšuje náladu a často sa prirovnáva k pocitu lásky.“ Pozitívne pocity spojené s čokoládou sú spôsobené prítomnosťou dvoch látok. Fenyletylamín, ktorý sa nachádza v kakau, sa považuje za „molekulu lásky“ a môže stimulovať uvoľňovanie endorfínov, čo vedie k pocitu šťastia a eufórie. Serotonín, známy aj ako hormón šťastia, je chemická látka - neurotransmiter, ktorý reguluje náladu a pocit pohody, čo znamená, že jeho hladina môže byť zvýšená, ak si doprajeme túto sladkosť. Okrem iného, pôsobí ako antidepresívum i antioxidant. Pozitívne účinky má na krvný obeh, vysoký tlak aj trávenie. Predkovia sa naozaj nemýlili. Čokoláda síce nemá mystické účinky, ale v malom množstve je pre naše telo priaznivá. Znižuje krvný tlak a obsahuje flavanoidy - významné antioxidanty. To, prečo ju ľudia v minulosti považovali za neobyčajnú, mohlo byť aj kvôli jej vlastnostiam ako povzbudzovanie činnosti mozgu či zabraňovanie pocitu únavy.
Niekedy sa každému z nás stane, že sme smutní. Sú to chvíle, keď nedokážeme prekonať vnútorné napätie alebo depresiu. Svätý Tomáš Akvinský, významný stredoveký mysliteľ, navrhuje päť prekvapujúco účinných liekov proti smútku (Summa Theologiae, I-II, q. 38), ktoré odrážajú kresťanský pohľad na ľudskú pohodu:
- Dožičiť si niečo, čo máme radi: Prvým liekom je dožičiť si niečo, čo máme radi. Ako keby tento slávny teológ už pred siedmimi storočiami vytušil, že „čokoláda je antidepresívum“. Nepopiera to ani Evanjelium, veď náš Pán sa rád zúčastnil na hostinách a sviatkoch, a ako pred svojím Zmŕtvychvstaním, tak aj po ňom, si rád užil dobré a vznešené veci v ľudskom prostredí. Jeden zo žalmov dokonca hovorí, že víno potešuje ľudské srdce (aj keď, samozrejme, Biblia jasne odsudzuje opilstvo).
- Plač: Druhým liekom je plač. Svätý Tomáš hovorí, že bolestivé veci bolia ešte viac, keď ich zadržiavame vo vnútri, lebo duša sa na ne o to viac sústreďuje. Keď im však otvoríme cesty, duša sa akoby zameria na vonkajšie veci, a potom sa vnútorný žiaľ zmenšuje (I-II q. 38 a. 2). Aj Ježiš Kristus plakal.
- Zdieľať smútok s priateľom: Tretím liekom je zdieľať svoj smútok s priateľom. Veľmi účinnou protilátkou je otvoriť srdce priateľovi.
- Kontemplácia pravdy: Štvrtým liekom proti smútku je kontemplácia pravdy. Kontemplujúc „fulgor veritatis“ svätý Augustín hovorí o nádhere pravdy, ktorú možno pozorovať v prírode a v umeleckých či hudobných dielach, ako o balzame na smútok.
- Kúpeľ a spánok: Piatym liekom, ktorý nám ponúka svätý Tomáš, je niečo, čo by sme možno ani neočakávali od stredovekého mysliteľa - kúpeľ a spánok. Pritom je to etablovaný kresťanský pohľad, podľa ktorého ak máme prekonať duchovnú malátnosť, je potrebné sa uchýliť aj k tomu, čo pomáha telesne. Od chvíle, čo sa Boh stal Človekom, a teda vzal na seba aj ľudské telo, bolo prekonané striktné oddeľovanie medzi hmotou a duchom. Všeobecne rozšíreným omylom je, že kresťanstvo sa zakladá na opozícii medzi dušou a telom, pričom telo by malo byť akýmsi bremenom či prekážkou duchovného života. Správny pohľad na kresťanský humanizmus však hovorí, že ľudská osoba (ako telo, tak aj duša) celkom „zduchovnieva“ úsilím o zjednotenie sa s Bohom. „Nikto sa nepozastaví nad tým, keď vyhľadáme lekára, ktorý sa stará o telesnú stránku, aby pomohol aj s duchovnými problémami“, hovorí svätý Thomas More. Telo a duša sú spolu tak prepojené, že tvoria jednu osobu, preto problém jednej stránky môže byť prepojený aj s problémom druhej stránky osoby.
Svetový deň čokolády a etické aspekty
Siedmeho júla si pripomíname Svetový deň čokolády. Dňa 7. júla 1550 bola čokoláda uvedená na európsky trh a stala sa tak dostupnejšou aj pre tunajšie obyvateľstvo. Niektorí však čokoládu oslavujú aj 13. septembra, čo je deň narodenín Roalda Dahla, autora populárnej knižky Charlie a továreň na čokoládu.
Dnes je čokoláda súčasťou globálneho trhu s produkciou stoviek ton denne. Pri pestovaní kakaovníkov si prvenstvo držia africké krajiny a Indonézia. S výrobou čokolády bolo od začiatku spojené aj zneužívanie ľudí. Najskôr to boli otroci, ktorých loďami privážali do Strednej Ameriky. Po tom, čo sa kakaovník začal pestovať v Afrike, producenti nechávali za neprimeraných podmienok pracovať tamojších obyvateľov a predovšetkým deti. Postupne sa tak zrodil koncept fair trade, ktorý zaručuje nielen kvalitu výrobku, ale aj to, že pestovatelia dostanú za každý dodaný produkt spravodlivú mzdu.
Čokoláda s označením fair trade je už dnes bežne dostupná. Ide o výrobok, ktorý sa vyrába s dôrazom na spravodlivý obchod a dodržiavanie sociálnych a environmentálnych noriem. Týmto spôsobom sa zabezpečuje, že farmári a pracovníci v oblasti pestovania kakaa sú spravodlivo platení za svoju prácu a majú primerané pracovné podmienky. Taktiež sa pri tomto procese dbá na udržateľné pestovanie kakaa, aby sa minimalizovali negatívne vplyvy na životné prostredie. Pri nákupe si všímajte obal daných výrobkov. Hľadajte označenie fair trade a dajte prednosť takémuto druhu čokolády. Nielen, že vám bude chutiť o čosi viac, ale tiež podporíte spravodlivý obchod a udržateľné hospodárstvo.
Globálna spotreba čokolády
Kým sa však z kakaovníka, respektíve zo stromu Theobroma cacao stane tabuľková čokoláda, musí prejsť proces zberu, fermentácie, sušenia, triedenia, praženia, drvenia, previevania, mletia, rafinovania, konšovania, tuhnutia, temperovania a formovania. Až potom, ako suroviny prejdú celým spracovateľským procesom, pristane čokoláda na pultoch obchodov a následne v našich žalúdkoch. Dnes sú najväčšími výrobcami čokolády Spojené štáty americké, Nemecko a Švajčiarsko. A kde sa jej konzumuje najviac?
| Krajina | Priemerná ročná spotreba na osobu (kg) |
|---|---|
| Švajčiarsko | 8,8 |
| Nemecko | 8,4 |
| Írsko | 8,3 |
| Spojené kráľovstvo | 8,2 |
| India | 1,0 |
| Čína | 0,2 |
tags: #cokolada #nabozenske #poznavanie #sveta