V evanjeliách nájdeme pasáže, v ktorých Ježiš hovorí o chlebe nielen v doslovnom, ale aj v hlbokom duchovnom zmysle. Mnohí ľudia si neuvedomujú význam určitých vecí a často ich hodnotu pochopia až v starobe. Je to veľká škoda, najmä keď tak býva chápaná aj Eucharistia.
Slávnostne sa vykoná vo farnosti prvé sväté prijímanie, avšak zakrátko po ňom už deti ku svätému prijímaniu nepristupujú. Chyba je v tom, že ani deti, ani ich rodičia a bohužiaľ, ani starí rodičia, nevystihli správne význam svätého prijímania. Tak sa stane, že často až v starobe človek pochopí, o aké milosti prišiel, keď neprijímal v živote eucharistického Krista a neučil k tomu tých, ktorí mu boli zverení. Preto v dnešnom evanjeliu Ježiš chce naučiť svojich učeníkov správne chápať Eucharistiu. Ježiš chce, aby ju mali radi, aby po nej túžili a aby bez nej nemohli žiť a jeho poučenie platí aj pre nás. Len si všimnime, ako nadšene hovorí Ježiš o účinku a význame Eucharistie.
Chlieb života
Ježiš povedal zástupom: „Ja som živý chlieb, ktorý zostúpil z neba. Kto bude jesť z tohoto chleba, bude žiť naveky. A chlieb, ktorý ja dám, je moje telo za život sveta.“ Židia sa hádali medzi sebou a hovorili: „Ako nám tento môže dať jesť svoje telo?!“ Ježiš im povedal: „Veru, veru, hovorím vám: Ak nebudete jesť telo Syna človeka a piť jeho krv, nebudete mať v sebe život. Kto je moje telo a pije moju krv, má večný život a ja ho vzkriesim v posledný deň. Lebo moje telo je pravý pokrm a moja krv je pravý nápoj. Kto je moje telo a pije moju krv, ostáva vo mne a ja v ňom. Ako mňa poslal živý Otec a ja žijem z Otca, aj ten, čo mňa je, bude žiť zo mňa. Toto je ten chlieb, ktorý zostúpil z neba, a nie aký jedli otcovia a pomreli.“
Tieto slová zdôrazňujú, že Eucharistia je pre kresťana nielen symbolom, ale skutočným prostriedkom spojenia s Kristom. Ježišova ponuka je úžasná. Najprv vraví: „Kto je moje telo a pije moju krv, ostáva vo mne a ja v ňom.“ Týmto výrokom vyhlasuje Eucharistiu za najväčší prostriedok lásky medzi nami a ním. K podstate lásky patrí, že milujúce osoby musia byť čím viac spolu. V Eucharistii je spojenie medzi nami a Ježišom také blízke, že sa úplne podobá spojeniu medzi nami a každodenným pokrmom. Jedlo je zdrojom našej fyzickej energie a stáva sa celkom našou súčasťou. Eucharistia, pretože je v podobe pokrmu, naznačuje takú blízkosť medzi nami a Ježišom, že on zostáva s nami a my v ňom. On je úplne náš a my sme úplne jeho. Či jestvuje niekde na svete užšie spojenie milujúcich sa osôb, ako v Eucharistii?
Ďalej vraví o Eucharistii: „Ako mňa poslal živý Otec a ja žijem z Otca, aj ten, čo mňa je, bude žiť zo mňa.“ To znamená, že Ježišov Otec, ktorý je princípom, počiatkom a prameňom života, dal Synovi život v tej istej pôvodnosti a plnosti. Syn, Ježiš Kristus, keď ho prijímame v Eucharistii, odovzdáva nám účasť na Božom živote. Teológ Schnackenburg vraví: „Kto prijíma Ježiša, je zahrnutý do života, ktorý vychádza z Otca.“ Svätý Ambróz k tomu pridáva: „Tento pokrm, ktorý prijímaš, zostúpil z neba a poskytuje ti podstatu večného života.“ Čiže k nášmu ľudskému, smrteľnému a pozemskému životu pridáva Ježiš cez svoj pokrm božský a nesmrteľný život.
Aby o tejto skutočnosti nenastala dajaká pochybnosť, vraví Ježiš po tretíkrát: „Kto je tento chlieb, bude žiť naveky.“ To znamená, že keď prijímame v Eucharistii Ježiša, stávame sa nesmrteľnými, nikdy neprestaneme existovať, nikdy sa neskončí náš život. Aj keď nám oči zatlačia, aj keď naše ústa onemejú, ruky znehybnejú a naše srdce ukončí svoju činnosť, naša duša bude žiť ďalej v Otcovej láske spolu s Ježišom, lebo v Ježišovi nemôže zomrieť jeho partner alebo partnerka lásky, ako sa to stane medzi zaľúbenými vo svete. Ježišovu lásku nemôže prerušiť nijaká smrť. Ježišova láska uskutočňovaná v Eucharistii nepozná koniec. Tak to vysvetľoval svätý Augustín svojej matke, keď stáli na morskom brehu a hľadeli na nekonečnú hlbinu mora, držali sa ako milujúci za ruky a po dlhej chvíli ticha Augustín prehovoril: „Takto to asi bude v nebi.“ Povedzte či nám to neznie ako v rozprávke, ale Eucharistia nie je rozprávka! Ona je pravá, reálna a živá skutočnosť.
The Meaning of Bread of Life in the Gospels
Prečo je dôležité premýšľať nad Eucharistiou?
Ako si teda vysvetlíme, že tak málo stojíme o takú úžasnú Ježišovu ponuku? Je pravda, že v katolíckom svete sa zväčšuje počet prijímajúcich. Ale prečo tak pomaly? Kde je príčina? Príčina je v tom, že nemáme čas a príležitosť dostatočne a hlboko sa zamyslieť nad Eucharistiou. Dni, týždne, roky utekajú a my sme stále rozptýlení v myšlienkach na všetky strany.
V istej knihe, ktorá pojednáva o prenasledovaní kresťanov v nedávnej minulosti, sa píše o človeku, ktorý sa pre vieru dostal do väzenia. Zakaždým, keď ho prišla manželka navštíviť opakoval: „Ako mi je v cele ťažko samému, tak veľmi túžim po svätom prijímaní! Prosím ťa, urob všetko preto, aby si mi urobila túto radosť!“ Manželka ale nevedela ako, pýtala sa kňazov, tí ju však odrádzali, že je to pre ňu veľmi nebezpečné. Doba bola ťažká a mohla tým ublížiť aj sebe aj manželovi. Raz stretla na autobusovej zastávke muža, ktorého z videnia poznala, ale nevedela, kam ho zaradiť. Pozdravil ju, stisol jej ruku a spýtal sa: „Pôjdete navštíviť svojho manžela? Pozdravte ho a toto mu odovzdajte. Splníte mu jeho veľkú túžbu.“ Bol to malý balíček obalený celofánom. Doma zistila, že v balíčku je Eucharistia a lístok, na ktorom sa muž priznáva, že je kňazom a dobre vie o túžbe jej manžela. Keď prišla do väznice, manžel sa ako obyčajne pýtal, či priniesla po čom túži a ona sa po troch rokoch prvý raz mohla nad touto otázku usmiať. Manžel pochopil. Väzenský strážca, iste Božím riadením, balíček neprezeral. Väzeň ho vzal, pritisol si ho k srdcu a prvýkrát sa vrátil s rozjasnenou tvárou do svojej cely. Chápete, prečo tento väzeň tak vrúcne túžil po Ježišovi v Eucharistii? On mal čas na premýšľanie.
Blaise Pascal vraví, že veľkosť človeka spočíva v myslení. Je to nezmysel dať si vieru naprogramovať alebo naordinovať. Žiadna kázeň to nedosiahne. K pravému a hlbokému presvedčeniu sa človek dostane iba sám svojím premýšľaním a milosťou Božou. Prijmime teda dnes Ježišovo nadšené rozprávanie o Eucharistii a premýšľajme o ňom. Ježiš nás chce získať pre Eucharistiu. Dokážeme to ale až potom, keď náš vlastný rozum premýšľaním spozná jej význam.
Tri druhy chleba
V 6. kapitole evanjelia svätého Jána sa spomína zázrak rozmnoženia chlebov, po ktorom nasleduje Ježišov veľký rozhovor, ktorého úryvok dnes počúvame. Sú tu zástupy túžiace po chlebe. Je tu celé ľudstvo bez akejkoľvek nádeje, ktoré čelí smrti a bezodnej prázdnote a zúfalo potrebuje Ježiša Krista. Tri druhy hladu a tri skúsenosti sýtosti, pre tri druhy chleba: materiálny chlieb, chlieb predstavovaný osobou Ježiša Krista a eucharistický chlieb. Vieme, že Ježiš Kristus je chlieb života. Bez neho nemôžeme žiť: „Okrem mňa nemôžete nič urobiť“ (Jn 15, 5).
Ježiš Kristus však chcel utíšiť aj hlad zástupu a navyše z neho urobil základnú evanjeliovú povinnosť. Najistejšie si myslel, že je to dobrý spôsob, ako zjaviť a overiť spásonosnú Božiu lásku. Ale nadovšetko nám chcel ukázať, že ho máme hľadať a žiť v ňom; chcel dokázať svoju lásku tým, že nasýti hladných, že sa vytrvalo obetuje v Eucharistii: „Kto bude jesť tento chlieb, bude žiť naveky“ (Jn 6, 58). Svätý Augustín komentoval toto evanjelium plastickými a odvážnymi slovami: „Keď jete Krista, jete život (…).“
Chlieb náš každodenný
V našom postupnom výklade modlitby Pánovej, Otčenáša, sa dnes dostávame ku 4. prosbe. Prehúpli sme sa tak do druhej polovice modlitby. Je to podobné ako s Desatorom: prvá časť hovorí o Bohu, druhá o ľuďoch. Prvé tri prosby sa týkali Božích záležitostí. A zámerne ich Ježiš dáva ako prvé. "Prostince rečeno: Nám ľuďom je vtedy dobre, keď Boh je na svojom mieste." (Miloslav Hájek, Nad modlitbou Pán, Teologická reflexe 1(1995), str. 7). Vďaka Bohu za to, že chce byť vždy na prvom mieste.
Slovo chlieb sa v Písme súhrnne myslí potrava, jedlo (Mk 3,20, L 14,1). V odôvodnených prípadoch to môže znamenať aj základné životné potreby všeobecne (2Te 3,12). My v modlitbe Pánovej hovoríme chlieb vezdejší. Čo znamená slovo vezdejší? Väčšina ľudí si asi pod tým predstaví chlieb zdejší, t.j. chlieb tu a teraz. Zaujímavé je, že slovo samo je odvodené od staroslovanského veždy, t.j. vždy - chlieb večný. Slovo je možné rôzne odvodzovať: a) existenčne dôležitý (EPI OYSIA), b) pre tento deň (EPI OYSAN), c) pre zajtrajšok (EPIOYSA), d) budúci (EPIENAI).
Blaise Pascal vraví, že veľkosť človeka spočíva v myslení. Je to nezmysel dať si vieru naprogramovať alebo naordinovať. Žiadna kázeň to nedosiahne. K pravému a hlbokému presvedčeniu sa človek dostane iba sám svojím premýšľaním a milosťou Božou. Prijmime teda dnes Ježišovo nadšené rozprávanie o Eucharistii a premýšľajme o ňom. Ježiš nás chce získať pre Eucharistiu. Dokážeme to ale až potom, keď náš vlastný rozum premýšľaním spozná jej význam. Ježiš povedal zástupom: „Ja som živý chlieb, ktorý zostúpil z neba. Kto bude jesť z tohoto chleba, bude žiť naveky. A chlieb, ktorý ja dám, je moje telo za život sveta.“
Modlitba za chlieb
Máme pred sebou prosbu modlitby Pánovej: "Chlieb náš daj nám". Za čo tu prosíme - našu prácu alebo Božiu starostlivosť? Obsahuje táto prosba oboje? Nemáme teda prosiť za to, aby sme pracovali. Máme prosiť za to, aby o nás Boh pečoval. Nechcem prezieravo pozerať na tých, kto sú bez práce. Veď aj Písmo hovorí: "Kto nechce pracovať, nech neje."
Je dobré cvičiť sa pôstom, aby sme neotročili žalúdku. "Nezasluhujeme vzduch, ktorý dýchame, zem, ktorá nás nosí, alebo slnko, ktoré nám svieti. Všetko, čo zasluhujeme, je peklo. Ale Boh nás miluje bez našich zásluh." (Wesley J., Výklad kázání našeho Pána na hoře, 1988, str. 115). Ako to Ježiš pekne vysvetľuje na konci 6. kap. Matúšovho evanjelia: žime dnešným dňom a nesnažme sa dnes žiť zajtrajšok. Prečo máme svoje starosti deliť na stráviteľné porcie zvané deň? "Potom o ktorom chlebe je úmysel najprvnejší Pána Krista v tej modlitbe, zaňž máme prosiť, neviem; než viem, že i za telesnú potrebu, i za slovo Božie, i za posvätný dar, i za telo Kristovo máme Pána Boha prosiť." (Výklad kap. 6 Matoušova evangelia, str. 119-120).
Je nám divné pripravovať sa tri, štyri, ale aj ďaleko viac rokov na budúce povolanie. Počul som príklad br. J. Křivohlavého. On keď dokončil štúdium psychológie, povedal: teraz som strávil 4 roky intenzívneho štúdia, aby som sa stal psychológom. Niečo môžeme urobiť teraz hneď - prosiť: Chlieb náš každodenný daj nám dnes!
tags: #dala #mi #aj #chleba #smidku