Zber zemiakov na poli, kedysi bežná súčasť života na slovenskom vidieku, je aktivita, ktorá sa vryla do pamäti mnohých generácií. Dnes, keď sa pestovaniu zemiakov venuje už len málo družstiev, sa táto tradícia pomaly vytráca. Napriek tomu má zber zemiakov stále svoje miesto v kultúre a umení, a môže byť aj cennou skúsenosťou pre deti.
Zemiakové brigády: Návrat k tradíciám
V minulosti, najmä v období socializmu, boli zemiakové brigády bežnou súčasťou školských rokov. Žiaci pomáhali poľnohospodárom so zberom úrody, a to najmä zemiakov. S príchodom zemiakových kombajnov sa duch zemiakových brigád postupne vytratil, no spomienky na ne zostávajú živé dodnes.
V Zázrivej sa žiaci z piatej až deviatej triedy základnej školy stretli na poli v miestnej časti Dolina, aby zažili retro návrat na zemiakovú brigádu. Približne 80 detí pracovalo na poli, aby si pripomenuli tradície a vážili si prácu a potraviny. Riaditeľ základnej školy v Zázrivej, Juraj Jonák, zdôvodnil túto aktivitu ako "Návrat k tradíciám, aby deti vedeli, ako sa kedysi žilo, viac si vážili prácu, potraviny a zároveň zistili, ako sa získavajú." Odmenou za ich prácu bola vlečka plná zemiakov, ktoré skončia v školskej jedálni. Deti boli zo zemiakovej brigády nadšené.
Na archívnych snímkach z 1. októbra 1970 je zachytený zber zemiakov pod Strečnom. Pekné jesenné dni využívali družstevníci na Jednotnom roľníckom družstve Strečno, v okrese Žilina, na zber zemiakov, ktoré mali vysadené na takmer 20 hektároch. Zber plánovali ukončiť za 10 dní, pričom počítali s priemernou úrodou zemiakov druhu Sperber 160-170 metrákov. Z tohoročnej úrody odovzdali na verejné zásobovanie 19 vagónov.
Zemiaky v kultúre a umení
Zber zemiakov sa stal aj motívom v umení. Významný rusínsky maliar Vladimír Mikita (*1931) vo svojej tvorbe často zobrazoval život roľníkov a ich prácu na poli. Mikita dosiahol zrelosť koncom 60. rokov a jeho dielo je možné rozdeliť do štyroch hlavných tematických okruhov: psychologický portrét, oslava práce roľníka, filozofická krajina a ekologický protest.
Kľúčovým dielom, ktoré významne ovplyvnilo jeho ďalšiu tvorbu, je obraz „Jahňa“ (1969). Od tejto doby sa v jeho dielach objavujú postavy roľníkov v každodennom úsilí: sadia záhrady, pasú ovce, strihajú stromy či zvážajú seno zo svahov Karpát (napr. „Zber zemiakov“, 1970; „Obed v poli“, 1971; „Vezú seno“, 1971; „Jarné starosti“, 1973; „Zber jabĺk“, 1985).
Mikita sa vyhraňuje voči komercializácii umenia v súčasných ekonomických, sociálnych a politických podmienkach Ukrajiny a obhajuje právo Rusínov na národnú jedinečnosť.
Zber zemiakov ako príležitosť pre deti: Výchova a dobrodružstvo
Zber zemiakov na poli, hoci sa na prvý pohľad môže zdať ako jednoduchá aktivita, v sebe skrýva oveľa viac. Je to príležitosť pre deti naučiť sa o prírode, práci a dôležitosti spolupráce. V minulosti bol zber zemiakov na poli bežnou súčasťou života na dedine. Deti sa na ňom zúčastňovali od útleho veku a učili sa tak o dôležitosti práce a o tom, ako sa zabezpečuje obživa.
Detská literatúra a život na dedine
Aj keď priamo o zbere zemiakov na poli sa v priloženom zozname kníh nenachádza žiadna zmienka, nepriamo túto tému môžeme prepojiť s motívmi práce na dedine, prírodou a detským dobrodružstvom, ktoré sa v literatúre pre deti a mládež často objavujú. Mnohé knihy pre deti a mládež sa odohrávajú na dedine, kde je práca na poli bežnou súčasťou života. Hoci sa priamo nezameriavajú na zber zemiakov, zobrazujú život v súlade s prírodou a dôležitosť manuálnej práce. Príbehy ako Veselý rok od F. Koiska a B. Mašingovej, Danka a Janka od P. Buckovej, Chrobák Truhlík od O. Sekoru, či Prázdniny so strýcom Rafaelom od V. Mináčika mohli obsahovať scény spojené s prácou v záhrade alebo na poli.
Príroda a dobrodružstvo
Zber zemiakov na poli môže byť pre deti aj dobrodružstvom. Hľadanie pokladov v podobe zemiakov ukrytých v zemi, súťaženie, kto nazbiera viac, alebo spoznávanie nových druhov hmyzu a rastlín, sú všetko zážitky, ktoré si môžu zapamätať na celý život. Literatúra ako Biely tesák od J. Londona alebo Bojnícke kamenné dukáty od J. Nižnánského môže inšpirovať k prekonávaniu prekážok či hľadaniu "pokladov", zatiaľ čo 800 míľ po Amazóne od O. Iasi podnecuje k objavovaniu prostredia.
Výchovný aspekt
Zber zemiakov na poli môže mať aj výchovný charakter. Deti sa učia o pôvode potravín, o tom, ako sa pestujú a aká je dôležitá práca roľníkov. Zároveň sa učia o spolupráci, zodpovednosti a trpezlivosti. Príbehy ako Rozprávky z pralesa od H. Quirogu, Radili sa zvieratka v pralese od E. Nedovej alebo kniha Mravce sa nedajú, ukazujú dôležitosť ochrany prírody, spolupráce a usilovnosti.
Zber zemiakov ako súčasť kultúry a tradícií
Zber zemiakov na poli bol v minulosti bežnou súčasťou života na dedine. Deti sa na ňom zúčastňovali od útleho veku a učili sa tak o dôležitosti práce a o tom, ako sa zabezpečuje obživa. Literatúra ako Slávy dcéra od J. Kollára, Obrazy zo života od J. M. Hurbana či Leteli sokoli nad javorinou od J. Horáka oslavuje slovanskú kultúru, život v súlade s prírodou a krásu slovenskej krajiny.
Hoci sa v súčasnej literatúre pre deti a mládež nenachádza veľa kníh, ktoré by sa priamo venovali zberu zemiakov na poli, táto téma sa môže objaviť v knihách, ktoré sa zaoberajú problematikou ekológie a trvalo udržateľného rozvoja, ako napríklad Malý princ od A. de Saint-Exupéryho, ktorá učí o zodpovednosti a starostlivosti o planétu.
Tradície jesenného zberu a ľudový kalendár
Jeseň sa v ľudovom kalendári začínala 29. septembra - dňom svätého Michala. Bola obdobím zberu a uskladňovania úrody. Stáročný zákon určoval roľníkovi, že do sviatku Všetkých svätých (1. novembra) musela byť všetka úroda z polí doma pod strechou a do sv. Ondreja (30. novembra) oziminy v zemi. Medzi prvé jesenné práce patrilo ručné kopanie zemiakov. Kŕmnu repu „burgyňu“ očistili na poli a uložili v pivnici v osobitnej prieprave. Narezala sa aj kapusta, ktorú tlačili do drevených sudov. Na jeseň sa zbieralo aj ovocie, ktoré sa zvyčajne sušilo v chlebovej peci alebo na slnku, niekde v špeciálnych sušiarňach. Tradičným spôsobom konzervovania bolo varenie slivkového lekváru bez cukru, ktorý sa pripravoval na dvore v medenom kotli. Odkôstkované slivky sa rozvarili na „briju“ a varili do zhustnutia za stáleho miešania celý deň. Varenie lekváru bolo spoločenskou udalosťou, pri ktorej sa susedia navzájom navštevovali a koštovali ho.
Cez pôst sa varili jedlá plané, nemastné. Omastu nahrádzal rozotretý cesnak. Jedávala sa väčšinou kapusta, zemiaky (nemastené), cesnaková polievka a polievky zo strukovín, ale bez omasty, iba so zátrepkou (voda s múkou).
Poznajme históriu zemiaka: Od Peru po Slovensko
Zemiak alebo Solanum Tuberosum, je štvrtá najvýznamnejšia plodina hneď po ryži, pšenici a kukurici. Keď v roku 1536 španielskí dobyvatelia dobyli Peru a hľadali zlato, objavili tento pokrm a do kroniky zaznamenali, že sa varia podobne ako gaštany ale chutia inakšie. Pred koncom 16. storočia rodiny baskitských námorníkov začali s pestovaním tejto plodiny na severnom pobreží Španielska. Sir Walter Raleigh priniesol túto plodinu do Írska v roku 1589 a začal ju pestovať v blízkosti Corku.
Pred tým, než si zemiaky získali vo svete všeobecnú obľubu a uznanie, prešla ešte dlhá cesta. Pôvodne sa ľudia pozerali na zemiaky ako pokrm pre zvieratá a tak vznikla domnienka, že zemiaky - škaredé znetvorené hľúzy z pohanských civilizácií sú pre ľudí nevhodnou potravou. Nešťastnú povesť mali zemiaky aj na kráľovskom dvore Alžbety I. Netušiaci kuchári, pripravili novoprivezenú plodinu skutočne netradične a to tak, že samotné hľúzy zemiaka vyhodili a uvarili len stonky a listy. O zásadné vylepšenie ich renomé sa vo Francúzsku zaslúžil muž menom Antoine Augustin Parmentier (1737-1813), ktorého meno, je dodnes niečo ako kód pre zemiaky. Parmentier, bol držaný v Pruskej Sedemročnej Vojne ako väzeň a svoje zajatie prežil len na strave pozostávajúcej zo zemiakov.
Parmentier bol na vtedajšie pomery hotový marketingový stratég. Povráva sa, že Parmentier venoval kráľovskému páru počas prechádzky v záhradach vo Versailles niekoľko kvetov zemiaka. Kráľovná si pár z nich založila do vlasov a kráľ do dierky od gombíka. V roku 1785 boli zemiaky oficiálne vyhlásené kráľom Ľudovítom XIV. za zeleninu. Rovnako sa stali aj hlavnou potravinou počas Francúzskej revolúcie, kedy boli jedinou dostatkovou surovinou. Vo Veľkej Británii sa ich rozmach spája s priemyselnou revolúciou. V čase keď do tovární prichádzali stále nové sily, bolo nutné nájsť lacný a výživný zdroj potravy.
Na našom území sa o nich zmieňoval už slávny mních Cyprián vo svojom diele Pojednání o poľnohospodárstvi na Spiši. Údajne sa na územie Spiša dostali vďaka študentom, ktorí sa vrátili z univerzít v Európe. Hranolky ako ich dnes poznáme vznikli viac menej omylom, ktorý sa stal kráľovskému kuchárovi Collinetovi, počas toho ako sa snažil zohriať večeru pre francúzskeho kráľa Ľudovíta Filipa. Kuchár Collinet omylom vytvoril hranolky, po tom ako už raz upečené zemiaky ponoril do horúceho oleja. Na jeho prekvapenie zemiaky sa nafúkli ako malé balóniky.
Oživenie tradícií: Múzeum slovenskej dediny v Martine
Jedinečná príležitosť poznať prácu našich predkov v tomto ročnom období sa naskytne návštevníkom Múzea slovenskej dediny Jahodnícke Háje v Martine. Návštevníci skanzenu spoznajú zber, spracovanie a uskladnenie jesennej úrody na podujatí „Keď sa zima opýta“.
Súčasťou programu budú vystúpenia folklórnych súborov a skupín, ktoré priblížia tradičné jesenné práce. Návštevníci uvidia, ako sa tlačila kapusta do suda a od folkloristov získajú zaručený recept na kyslú kapustu. So sušenými jabĺčkami a šípkami bola významným zdrojom vitamínov v zimnom období. Účinkujúci priblížia aj ďalšie práce typické pre jesenné obdobie - pučenie fazule, čistenie orechov, zhotovenie brezovej metly či strihanie handier potrebných na tkanie kobercov. Členovia folklórneho súboru predvedú v žartovnom duchu aj zvyky pri vykopávaní zemiakov.
Pripravené budú aj záhradkárske prednášky a ukážky prípravy tradičných jedál zo zemiakov a jabĺk. Deti si v tvorivej dielni vyskúšajú tkanie na malých krosienkach, vyrobia si zemiakové pečiatky, figúrky z makovíc a gaštanov, šípkové retiazky alebo voňavé vrecúška naplnené bylinkami.
| Aktivita | Popis |
|---|---|
| Tlačenie kapusty | Ukážka tradičného spôsobu prípravy kyslej kapusty. |
| Čistenie orechov | Prezentácia ručného čistenia orechov. |
| Orba | Orba polí s konským záprahom. |
| Vykopávanie zemiakov | Členovia folklórneho súboru predvedú v žartovnom duchu aj zvyky pri vykopávaní zemiakov. |
tags: #deti #zbieraju #zemiaky