Dlhodobá zvýšená teplota u dieťaťa: Príčiny, meranie a účinná liečba

Horúčka, odborne febrilita, je jedným z najčastejších príznakov rôznych ochorení a je signálom, že telo bojuje proti infekciám alebo zápalovým procesom. Hoci zvýšená teplota môže byť pre pacienta nepríjemná, je dôležitou súčasťou obranného mechanizmu imunitného systému. Horúčka je prirodzená obranná odpoveď organizmu. Pri horúčke sa zvyšuje činnosť buniek imunitného systému, zlepšuje sa prekrvenie a tým aj výživa buniek. Sama o sebe však ochorením nie je. Ide len o príznak ochorenia, ktorý je pomerne bežný, a to predovšetkým u detí. Ich imunitný systém sa totiž vyvíja a postupne adaptuje na okolitý svet.

Febrilita sa definuje ako telesná teplota vyššia ako 38 °C. Zvýšená teplota - subferilita sa pohybuje v rozmedzí 37,0 do 38 °C. Ľahká horúčka je od 38 do 39 °C, zatiaľ čo vysoká horúčka je nad 39 °C. Hyperpyrexia je stav, kedy telesná teplota presahuje hodnotu 41 °C. Horúčka nie je choroba, je to prejav mnohých ochorení. V určitom momente však prestáva vysoká teplota plniť svoju obrannú úlohu a začína byť vážnym ohrozením života.

Príčiny zvýšenej teploty u detí

Schéma: Prehľad najčastejších príčin horúčky u detí

Deti mávajú horúčku z rôznych príčin. Najčastejšie sa u detí vyskytuje ako prejav vírusových ochorení dýchacích ciest. Vírusové infekcie sú oveľa častejšie ako baktériové infekcie. Medzi typické vírusové infekcie patrí chrípka, ktorá je časté vírusové ochorenie zimných mesiacov. U detí môže mať intenzívny priebeh, preto je dôležité ju rozoznať a správne zvládnuť už v začiatku. Chrípka sa objavuje náhle a môže ju sprevádzať bolesť hrdla, kašeľ, nádcha a bolesť svalov. Niekedy sa objavia aj hnačky a zvracanie. Vírusová infekcia trvá zvyčajne niekoľko dní a sama ustúpi, aj vďaka zvýšenej telesnej teplote.

Druhým dôvodom vzniku horúčky sú bakteriálne infekcie, ktoré napádajú dýchacie cesty (hrdlo, hrtan, nos alebo dutiny), tráviaci trakt, močové cesty alebo zriedkavejšie centrálny nervový systém. Pacienti majú navyše kašeľ, nádchu a bolesť hlavy. Príznaky si často mýlime s vírusovou infekciou.

Z neinfekčných príčin sú to rôzne zápaly (napríklad reumatické zápaly kĺbov), nádory a tiež vážne choroby štítnej žľazy. Niektoré nádory produkujú pyrogény, ktoré zvyšujú nastavenú teplotu v hypotalame. Ďalším dôvodom horúčky môžu byť autoimunitné ochorenia, pri ktorých náš organizmus bojuje proti vlastným tkanivám pomocou imunitného systému. Môžu sa vyskytnúť lokálne zápaly sprevádzané vysokou horúčkou.

Prerezávanie zúbkov môže spôsobiť mierne zvýšenie telesnej teploty, ale nespôsobí výstup teploty nad 37,5 až 38 °C. Horúčka, ktorá sa vyskytne do 48 hodín po očkovaní, je najčastejšie očakávaným vedľajším účinkom. V niektorých prípadoch môžu alergie alebo prehnaná imunitná odpoveď na určité látky spôsobiť zvýšenú teplotu. Lieky sú ďalším dôvodom, ktorý môže spôsobiť zvýšenú teplotu. Horúčku môžu vyvolať najmä imunosupresíva, antibiotiká, barbituráty, antihistaminiká či neuroleptiká. Po ich vysadení by horúčka mala sama ustúpiť.

Horúčka neznámeho pôvodu

Ak horúčka trvá dlhšie a jej príčina je stále neznáma, hovoríme o horúčke neznámeho pôvodu. O horúčke neznámeho pôvodu hovoríme, ak presahuje 38 °C a trvá dlhšie ako tri týždne. Za vysokú teplotu sú zvyčajne zodpovedné nediagnostikované nádory, infekcie (vírusové, bakteriálne) alebo autoimunitné ochorenia. U niektorých pacientov sa ani po sérii špecializovaných vyšetrení nepodarí zistiť pôvod horúčky.

Správne meranie telesnej teploty

Infografika: Metódy merania teploty podľa veku dieťaťa

Na trhu sú dostupné zariadenia na meranie telesnej teploty - elektrické teplomery, ktoré rýchlo a jednoducho určia, či ide o horúčku. Ortuťové sklenené teplomery sa prestali používať pre nebezpečenstvo otravy pri poškodení. Spomedzi digitálnych teplomerov je vhodnejšie uprednostniť flexibilné typy miesto tých tvrdých.

Pri meraní teploty u dieťatka je potrebné poznať fakt, že najpresnejšie hodnoty je možné zísť z rektálneho merania, ktoré je vhodné u dojčiat a menších detí (do 3 rokov života). Rektálna kontrola teploty sa odporúča najmä mladším osobám, a to od novorodencov až po deti do troch rokov. Ešte pred vytiahnutím teplomera z konečníka odčítajte od nameranej hodnoty 0,5 stupňa C. Teplomer pred zavedením natrite rybacou alebo inou masťou, po zmeraní teploty teplomer umyte vodou. Hĺbka zavedenia by určite nemala prekročiť 1,5 centimetra. U novorodencov hrozí však poškodenie konečníka pri nesprávnom meraní, preto sa do 1 mesiaca veku rodičom merať teplotu v konečníku neodporúča.

U detí v predškolskom veku a starších detí merajte v podpazuší. Špička teplomera musí byť v strede podpazušia. Klasický spôsob merania teploty v podpazuší je využiteľný hlavne u väčších detí, ktoré dokážu ostať v pokoji bez mrvenia sa, čo predstavuje vekové kategórie zhruba od štyroch rokov. Axilárna teplota (pod pazuchou) je nižšia ako rektálna, rozdiel je medzi 0,2 až 0,9 °C, ale tento rozdiel nie je u väčších detí podstatný.

Meranie cez zvukovod (tympanálne meranie) je často pri nesprávnom použití veľmi nepresné, preto tento spôsob merania teploty neodporúčame. Orálne meranie telesnej teploty je vhodné aplikovať u detí starších ako štyri roky, pričom metódu kontroly teploty meraním v uchu možno využiť už u polročných detí. Veľmi populárne je meranie teploty na čele bezkontaktnými teplomermi, tie slúžia skôr na orientačné meranie, resp. sledovanie vývoja teploty v čase.

Teplota sa líši v závislosti od doby dňa, vyššia je poobede a podvečer, najnižšia je v noci a ráno, rozdiel môže byť až 1 °C. Na nameranú hodnotu vplýva aj časť dňa. Najvyššia býva poobede a v skorších večerných hodinách. Ak chcete zistiť, akú reálnu teplotu má vaše dieťa, nemerajte ju po výdatnom jedle a po skončení pohybovej aktivity.

Prejavy a vplyv horúčky na detský organizmus

Ako odhaliť kliatbu - Rada od bosorky

Dieťa je teplé až horúce na dotyk, pričom ale ruky a nohy môžu byť studené. Zvyčajne sú studené končatiny pri stúpaní teploty - telo sa snaží zvýšiť svoju teplotu tým, že zníži prekrvenie koncových častí tela ako sú ruky a nohy a tým zabráni úniku tepla z tela. Studené končatiny sú sprievodným znakom choroby, dieťaťu môže vtedy stúpať teplota. Môžete tiež spozorovať červené líca a lesklé oči. Dieťa môže mať triašku (je to spôsob, ako svalovou činnosťou telo produkuje viac tepla), bolesť hlavy, je nepokojné a podráždené. Pri poklese teploty sa môže potiť, pretože sa telo potrebuje zbaviť prebytočného tepla. Vtedy už má zvyčajne teplé ruky aj nohy.

Počas horúčky náš organizmus sťahuje kožné cievy, čo spôsobuje, že chorý s vysokou teplotou je bledý, vyvoláva trasenie kostrových svalov (tzv. zimnica) a napína vzpriamovače chlpov (tzv. husia koža). Vysoká telesná teplota pomáha bojovať proti škodlivým činiteľom, avšak mení tiež denný priebeh teploty. Telesná teplota je popoludní vyššia asi o 1 až 1,5 °C ako ráno, čo je typická febrilná krivka.

Napriek tomu má vysoká horúčka nepriaznivý vplyv na ľudský organizmus, pretože zrýchľuje činnosť srdca a môže poškodzovať nervové bunky, čo môže viesť k zmätenosti a strate vedomia. Nepriaznivé účinky vysokej teploty sú obzvlášť výrazné u detí. Najviac vysokú teplotu pociťuje náš mozog; ak horúčka presiahne 41 °C, dochádza k vážnemu narušeniu jeho funkcie, čo môže spôsobiť nevratné zmeny v štruktúre bielkovín v nervových bunkách. Aj nižšia teplota, ktorá trvá dlho, je nebezpečná, pretože zaťažuje organizmus.

Ako postupovať pri horúčke u dieťaťa - Domáca starostlivosť

Väčšina prípadov zvýšenej teploty nie je dôvodom na paniku a dá sa zvládnuť domácou starostlivosťou. Cieľom znižovania teploty nie je, aby malo dieťa normálnu teplotu, ale aby bolo v pohodlí. Horúčka je často prvý príznak a bez iných príznakov nemusí byť ešte zrejmé, o aké ochorenie pôjde. Krátkodobá horúčka nespôsobuje poškodenie srdca ani nervového systému, ani nezhoršuje priebeh choroby.

Pri subfebrilitách nepodávajte lieky na zníženie teploty (tzv. antipyretiká). Ak dieťa nemá teplotu vyššiu ako 38,5, prípadne 38°C, nie je nutné horúčku znižovať liekmi. Ak má dieťa triašku a studené končatiny, znamená to, že teplota je na vzostupe. Pri týchto hodnotách ešte telo bojuje proti infekcii a ničí choroboplodné zárodky. Keby ste vtedy podali liek na zníženie teploty, túto obrannú funkciu by ste spomalili.

Dbajte na dostatočný prísun tekutín. Dieťaťu opakovane ponúkajte piť vlažné tekutiny (nikdy nie horúci čaj) - pri horúčke telo stráca tekutiny a tekutiny sú potrebné aj pre boj s infekciou. Môžu byť aj tekutiny sladké na doplnenie energie - osladený čaj, džús. Nepodávajte tekutiny s obsahom kofeínu - kolu, čierne čaje - môžu zvyšovať močenie a tým zhoršovať dehydratáciu. To, že dieťa dostatočne pije, zistíte podľa toho, či dostatočne ciká. Ak dieťa má horúčku, opakovane nevracia, nemá hnačky, dobre pije, dostatočne ciká a má primeranú chuť do jedla, postupujte podľa uvedených odporúčaní.

Dieťaťu oblečte voľné vzdušné bavlnené oblečenie v jednej vrstve, prikryte tenkou prikrývkou. Ak je dieťa príliš zabalené alebo naobliekané, nemôže sa telo zbaviť nadbytočného tepla a teplota môže ešte viac stúpať. V miestnosti opakovane vetrajte a neprehrievajte dieťa zakrývaním dekami a “perinami”. Dieťa dajte do dobre vetranej a neprekúrenej miestnosti (do 19-20°C). S dieťaťom, ktoré má teploty, nechoďte na prechádzky. V miestnosti môžete vychladiť až na 20 °C. Dôležitý je pokojový režim dieťaťa.

Ponúkajte ľahkú stravu: polievky, ovocie, ľahké zeleninové jedlá podľa chuti. Ak dieťa nemá chuť do jedla, nenúťte ho, dbajte hlavne na pitný režim. Prednostne podávajte jedlo vo forme cukrov - zemiaky, ryžu, cestoviny, nie mäso alebo vajcia.

Meranie uskutočňujte rovnakým teplomerom na rovnakom mieste. Zaveďte si tzv. teplotný denník - ide o tabuľku, kde si budete zapisovať deň - čas - nameranú teplotu - podaný liek a jeho dávku. Prejdete tým predávkovaniu či poddávkovaniu dieťaťa a zároveň budete mať reálny obraz o vývoji teploty. Čo viac, ak teplota po troch dňoch stále neklesá a vy vyhľadáte lekára, tieto záznamy určite ocení.

Liečba horúčky liekmi (antipyretiká)

Liečba teploty závisí od príčiny a výšky telesnej teploty. Pri ľahkej horúčke (od 38 do 39 °C) začnite liečbu antipyretikami. Ak axilárna teplota (meraná pod pazuchou) u detí stúpa nad 38,5 °C alebo rektálna nad 39 °C, podávajú sa lieky znižujúce telesnú teplotu, ktoré zároveň pôsobia aj analgeticky - proti bolesti (paracetamol) alebo lieky, ktoré okrem tlmenia bolesti a teploty majú aj protizápalový účinok (ibuprofen). Cieľom liečby horúčky totiž nie je čo najintenzívnejšie znížiť horúčku. Preto by sa nemala znižovať príliš rýchlo. Je však potrebné ju často kontrolovať, aby nedošlo k príliš veľkému nárastu.

Pre deti sú na znižovanie horúčky vhodné lieky obsahujúce účinnú látku paracetamol alebo ibuprofen. V prvých troch mesiacoch života dieťaťa môžete siahnuť len po paracetamolových prípravkoch. Prednosť sa dáva paracetamolu, najmä u najmenších detí. Ibuprofen je používaný ako prvý (liek voľby), ak je potrebný aj protizápalový účinok napríklad pri zápale stredného ucha.

Lieky s paracetamolom sú vhodné pre všetky vekové kategórie, pričom ich dávkovanie je určené hmotnosťou dieťaťa. Prípravky s obsahom paracetamolu je potrebné podávať v časových odstupoch 4 až 6 hodín, čo znamená maximálne 5x denne. Okrem znižovania horúčky má paracetamol tiež pozitívne účinky na znižovanie bolesti. Ibuprofen smiete ratolesti podávať vždy s odstupom 6 až 8 hodín (čiže maximálne 4x denne). Ibuprofen nesmú užívať deti, ktoré majú problémy s obličkami, hnačku, prípadne vracajú alebo majú nedostatočný pitný režim. Každý liek môže mať vedľajšie účinky. Aby boli čo najmenšie, treba dodržiavať správnu dávku lieku podľa hmotnosti dieťaťa a dodržať správne odstupy medzi podaniami lieku.

Dávkovanie antipyretík u detí (orientačné hodnoty)

Účinná látka Dávka na jedno podanie Minimálny interval medzi dávkami Maximálna denná dávka Vekové/váhové obmedzenie Forma lieku
Paracetamol 10 mg/kg/dávku 4-6 hodín Maximálne 5 dávok/deň Od 3 mesiacov života (prednosť u najmenších) Sirup, tabletky, čapíky
Ibuprofen 20-30 mg/kg/24 hodín (rozdelené dávky) 6-8 hodín Podľa celkovej dennej dávky (napr. 9kg dieťa = 18ml 2% sirupu) Od 3 mesiacov života (nad 7 kg) Sirup, čapíky, tabletky

Poznámka: Vždy sa riaďte pokynmi lekára alebo príbalovým letákom konkrétneho lieku a hmotnosťou dieťaťa.

Ak dieťatu stúpa teplota tri-štyri hodiny po podaní lieku nad 38,5 stupňov, môžete podať liek s inou účinnou látkou, ako predchádzajúci liek. To znamená, že striedame paracetamol s ibuprofénom, ale nikdy nie skôr ako 4 hodiny od predchádzajúceho podania. Ak dieťa vyvracia liek do 15 minút po podaní, môžeme v prípade potreby dávku zopakovať - ale vždy použijeme liek z inej skupiny liečiv - napríklad ak vyvracia liek s obsahom paracetamolu, podáme liek s účinnou látkou ibuprofen.

Deťom do 18. roka života nikdy nepodávajte na horúčku kyselinu acetyl-salicylovú (Acylpyrin). Hrozí riziko závažného poškodenia pečene a mozgu - Reyov syndróm. Ide o veľmi vzácnu poruchu, pri ktorej hrozí poškodenie mozgu, pečene, obličiek a srdca. Príznaky Reyovho syndrómu sa nemusia objaviť iba po podaní lieku s obsahom kyseliny acetylsalicylovej, nastúpiť môžu aj po bežnej vírusovej infekcii (obvykle 3 až 5 dní po nej). Preto sledujte, či dieťa zrazu opakovane nezvracia, nemá hnačky a bolesti hlavy, je unavené, slabé a zrýchlene dýcha.

Výber formy lieku

  • pri hnačke - len tabletkovú formu, prípadne sirupovú bez obsahu laktózy. Sirupy sú vhodnejšie pre staršie deti alebo deti, ktorých zároveň trápia hnačky.
  • pri vracaní - čapíková forma. Čapíky (aplikácia do zadočku) sa odporúčajú pre najmenšie deti a vracajúce deti, ktoré by mohli sirup ľahko vyvratiť.
  • Pre staršie deti, schopné prehltnúť tabletku alebo cmúľať, sú k dispozícii perorálne tablety aj detské pastilky.

Vo svojej domácej, ale aj cestovnej lekárničke majte pre istotu vždy obe formy liekov - čapíky aj sirupy, v prípade, že čapík dieťa vykaká/ sirup vyvracia. Zároveň odporúčame mať vždy po ruke prípravky s obomi účinnými látkami - paracetamol aj ibuprofén.

Fyzikálne metódy znižovania teploty

Pri vysokej horúčke nad 39 °C, popri podávaní antipyretík, môžete použiť aj fyzikálne metódy. Zábaly, kúpele a iné tzv. fyzikálne metódy znižovania teploty sa používajú len vo výnimočných situáciách - keď neúčinkujú lieky a teplota ďalej stúpa nad 39°C. Cieľom je vytvoriť na povrchu kože jemný film vlažnej tekutiny (29-30°C), ktorá odoberá koži teplo a následne sa odparuje. Trením sa tiež rozširujú cievy v koži a tým sa zvyšuje odvádzanie tepla sálaním. Efekt fyzikálneho ochladzovania je krátky. Tento spôsob môže vyvolať u dieťaťa značne nepríjemné pocity, nepokoj a tras, čo môže horúčku ešte zvýšiť. Je dôležité si uvedomiť, že ochladzovanie je účinné so súčasným podávaním liekov proti horúčke. Fyzikálne ochladzovanie totiž neovplyvňuje termostat v mozgu, ktorý je nastavený na vyššiu teplotu ako normálne, preto sa pri chladení telo snaží zachovať horúčku a preto sa bráni trasom svalov a vnútornou tvorbou tepla. Ak však vaše dieťa výrazne ochladzovanie neodmieta, môže byť pomocou. Nikdy nekúpte alebo nesprchujte studenou vodou (je to pre dieťa veľmi nepríjemné - a jedným z cieľov liečby horúčky je pohodlie dieťaťa).

Postup pri zábaloch

Osušku alebo plienku namočte do vlažnej vody s teplotou medzi 22 až 25 °C a dôkladne vyžmýkajte. Obviňte hrudník od podpazušia po dolný okraj rebier. Mokrý uterák oviniete suchym uterakom. !!! Nebaľte brucho, nohy, ruky!!! Ruky a nohy zakryjete suchou plienkou, prípadne plachtou, ľahkou prikrývkou. Zábaly vymieňajte asi po 10 minútach, kým sa osuška neoteplí. Snažíte sa vždy po 3 zábaloch premerať teplotu. Zábaly dávajte kým teplota neklesne pod 38,5 °C. Tento postup opakujte tri až štyrikrát. Nebojte sa toho, že dieťa bude pri zábaloch nespokojné a bude sa im brániť. Pre rozhorúčený organizmus nie sú veľmi príjemné.

Vlažná sprcha alebo kúpeľ

Ak uprednostníte sprchu, musíte vedieť, že teplotu vody z príjemne teplej postupne znižujete na vlažnú, nikdy nie úplne studenú! Sprcha je krátka, nie dlhšie ako 1 minútu. Kožu neutierajte úplne dosucha, aj odparovanie z kože pomáha znižovať teplotu. U starších detí môžete použiť sprchu s rovnakou teplotou vody, pre menšie deti nie je sprchovanie odporúčané. Sprchovať začnite od nôh postupne nahor.

Účinný je aj kúpeľ. Vaňu naplňte vodou teplou asi 29 až 34 °C, ideálne do výšky 2,5 až 5 centimetrov. Dieťa vo vode oplachujte, ak vie sedieť, hrajte sa s ním, oplachujte ho vodou. Voda bude postupne chladnúť a teplota dieťaťa sa bude znižovať. Oplachovanie opakujte každých 5 minút a teplotu merajte každých 20 minút. Kúpeľ by nemal trvať dlhšie ako 10 minút. Keď teplota poklesne pod 38,5 °C končíte so zábalmi, sprchou alebo kúpeľom.

Dieťa neochladzujte ani vtedy, keď má výrazne chladné a bledé končatiny, mramorovanú kožu pri vysokej teplote. Zvyčajne to znamená, že mu teplota naďalej stúpa.

Kedy vyhľadať lekársku pomoc

Schéma: Detský hodnotiaci trojuholník

Horúčka u novorodenca mladšieho ako štyri týždne je okamžitým dôvodom na návštevu lekára. Je potrebné vykonať vyšetrenia a vylúčiť bakteriálnu infekciu, ktorá často nemá žiadne ďalšie príznaky. U bábätiek od 2. do ukončeného 3. mesiaca pretrváva vyššie riziko závažných baktériových infekcií. Ak ide o dieťatko do troch mesiacov, je nevyhnutným riešením lekárska pomoc. Lekára treba vyhľadať aj v prípade troch- až šesťmesačných detí, ktorých horúčka prevýši úroveň 39 °C.

S návštevou alebo kontaktovaním lekára by ste nemali váhať ani v prípade, že sa vám horúčku nad 39 °C nedarí stiahnuť, alebo ak dieťa nereaguje na podanie liekov. Lekára vyhľadajte aj vtedy, keď má vaše dieťa teplotu dlhšie ako 3 dni (alebo 48 hodín), prípadne sa objavia ďalšie závažné symptómy. Ak horúčka neklesá a pridružuje sa vracanie, bolesť hlavy, výrazná podráždenosť a červené bodky na koži hrudníka, prípadne na predkoleniach (petechie), ihneď navštívte lekára. Môže ísť o veľmi vážny stav! Ak horúčka trvá dlhšie ako tri týždne, hovoríme o horúčke neznámeho pôvodu a je potrebné čo najskôr navštíviť lekára.

Dehydratácia je u malých detí veľmi nebezpečná a tento stav sa môže pri horúčke dostaviť naozaj rýchlo, najmä vtedy, ak dieťa navyše vracia alebo hnačkuje. V ťažkých prípadoch sa môže rozvinúť až šok a rozvrat vnútorného prostredia. Ak pri horúčke dieťa opakovane vracia alebo má hnačky a neviete zabezpečiť dostatočný príjem tekutín, konzultujte lekára. Ak dieťatko prejavuje náznaky dehydratácie, trpí kŕčmi, nemiznúcimi vyrážkami a horúčka nepoľavuje ani po piatich dňoch, je lepšie obrátiť sa na pohotovosť, resp. na príslušného pediatra.

Ako rodič rozozná, kedy sú príznaky vážne? Pomôcť môže „Detský hodnotiaci trojuholník“. Je to pôvodne metóda pre zdravotníkov, aby hneď po krátkom pozorovaní vedeli odhadnúť, ktoré dieťa je vo veľmi vážnom stave a čo dieťaťu hrozí.

  • Vzhľad a správanie: Ako dieťa vyzerá? Ako sa správa? Reaguje primerane situácii plačom tak ako zvyčajne - napríklad pri prebaľovaní alebo pri plnej plienke? Ak sú len závažné zmeny vo vzhľade a správaní dieťaťa, môže ísť o poruchu nervového systému alebo otravy alebo iné poruchy látkovej premeny.
  • Dýchanie: Dýcha voľne, bez viditeľnej námahy? Nevťahujú sa mu priestory na hrudníku medzi rebrami? Nevťahujú sa mu jamky nad kľúčnymi kosťami alebo na krku nad hrudnou kosťou? Ak sú zlé príznaky pri pozorovaní dýchania, hrozí porucha dýchania. Ak sa pridá k príznakom zlého dýchania aj zmena vzhľadu a správania, hrozí zlyhanie dýchania.
  • Krvný obeh (koža): Ako vyzerá koža dieťaťa? Je dieťa na pohmat teplé (okrem horúčky, keď je koža často horúca)? Je farba kože dieťaťa taká ako zvyčajne? Ak sú pozorované zmeny na koži, je pravdepodobná porucha krvného obehu, čo môže viesť až k šoku. Ak je okrem zmien kože aj závažná zmena vzhľadu a správania, ide už o pravdepodobne šokový stav.

Ak dieťa prejavuje náznaky dehydratácie, trpí kŕčmi, nemiznúcimi vyrážkami a horúčka nepoľavuje ani po piatich dňoch, je lepšie obrátiť sa na pohotovosť, resp. na príslušného pediatra. Ak sa objaví stuhnutosť šije, ktorá bráni predklonu alebo záklonu hlavy a dieťa sa nevie pozrieť do svetla, vtedy neváhajte a utekajte k lekárovi. Ak neordinuje, musíte ísť na pohotovosť alebo na urgentné oddelenie. Na vyšetrenie k lekárovi prichádzate po podaní antipyretika a poklese teploty. To že má dieťa teploty vám lekár uverí, aj keď v ambulancii teplotu pri vyšetrení nenamerá. Z tohto dôvodu si zapíšte, kedy ste podali liečivo, v akej forme a množstve. Lekárom to pomôže pri nastavovaní ďalšej liečby.

Febrilné kŕče u detí

Malé deti môžu mať niekedy záchvaty kŕčov z teploty. Je to reakcia mozgu dieťaťa na horúčku. Febrilné kŕče sú špecifickou komplikáciou horúčky v detskom veku. Objavujú sa pri prudkej zmene teploty u dieťaťa od 6 mesiacov do 5 rokov veku - hlavne pri náhlom zvýšení teploty, ale často aj pri rýchlom poklese teploty. Postihujú približne 3-4 % detskej populácie, častejšie chlapcov. Najčastejšie sú tieto kŕče u detí od 1 do 1,5 roka života, obvykle v prvý deň horúčkovitého ochorenia, a to najmä v popoludňajších hodinách. Febrilné kŕče trvajú menej ako 15 minút a po ich odznení dieťa vo väčšine prípadov okamžite zaspí.

Dieťa môže mať zvláštnu grimasu, stuhne a prestane reagovať - stratí vedomie, má kŕče svalov, ktoré pripomínajú epileptické záchvaty. Môže mať vyvrátené oči, môže vyzerať akoby nedýchalo. Kŕče sa vyskytujú po oboch stranách tela, sú symetrické a jedná sa o svalové zášklby, pri ktorých sa dieťa môže pomočiť, trasie sa, môže zvracať a dokonca upadnúť do bezvedomia. Pri nekomplikovaných (jednoduchých) febrilných kŕčoch nemá dieťa poškodený nervový systém ani mu nehrozí nebezpečenstvo. Febrilné kŕče sú častejšie v rodinách, kde sa už vyskytli u iných detí. U toho istého dieťaťa sa môžu vyskytnúť opakovane, hlavne ak ide o dieťa mladšie ako 1 rok - šanca, že sa budú opakovať, je asi 50%, u starších detí je to asi 30%.

Febrilným kŕčom môžete predísť pravidelným meraním teploty. Pokiaľ budete totiž telesnú teplotu dieťaťa monitorovať a v prípade potreby znižovať priebežne, vyhnete sa jej prudkému nárastu, ktorý spôsobuje vznik kŕčov. Nie je správne podávať deťom s horúčkou preventívne Diazepam, ako bolo v minulosti odporúčané. Diazepam spôsobuje útlm dieťaťa a neprimeranú spavosť, môže byť tým znížená ochota prijímať tekutiny.

Horúčka a hypertermia - Rozdiely a riešenia

Niekedy môže nastať situácia, keď telesná teplota veľmi rýchlo stúpa, čo pravdepodobne znamená nie horúčku, ale hypertermiu. Hypertermia je stav, ktorý sa vyznačuje zvýšenou telesnou teplotou a termoregulačným systémom, ktorý nie je nastavený na vyššiu hodnotu. Hoci sa riadiaci systém snaží teplotu znížiť, zhoršené vylučovanie tepla alebo nadmerná tvorba tepla udržiavajú teplotu v tele na vysokej úrovni. Jednou z najčastejších príčin hypertermie je pobyt v veľmi nepriaznivých podmienkach a vysokej vlhkosti, najmä u ľudí, ktorí v takýchto podmienkach (na slnku) vykonávajú fyzickú aktivitu. Dochádza k prehriatiu organizmu, ktorý nie je schopný odovzdať dostatočné množstvo tepla, čo vedie k úpalu.

Pri liečbe hypertermie sa nesmú užívať štandardné lieky proti horúčke, pretože nemajú žiadny účinok. Takéto prípravky len menia nastavenie teploty v hypotalame (osoba s hypertermiou tento problém nemá). Pri takomto stave treba presunúť chorého na chladné miesto, vyzliecť ho a podávať chladné nápoje, ďalej používať studené obklady, napr. z uterákov. Ak dôjde k strate vedomia alebo podozreniu na úpal, je potrebné okamžite privolať záchranku, pretože tento stav ohrozuje život.

Diagnostika príčin horúčky lekárom

Pri určovaní príčiny vysokej teploty je dôležitý jej denný priebeh. Pred návštevou lekára by sme si mali často merať teplotu (výsledky si môžeme zapisovať) a potom ich predložiť lekárovi. To, ako teplota počas dňa stúpa alebo klesá, je charakteristickým príznakom niektorých ochorení, čo uľahčuje určenie príčiny. Lekár vykoná s pacientom rozhovor a ak je to potrebné, nariadi ďalšie vyšetrenia. Je veľmi dôležité, aby pacient presne opísal svoje príznaky, ako napr. kašeľ, bolesti svalov alebo hlavy. Okrem toho treba spomenúť aj také okolnosti, ako nedávne cesty (najmä do zahraničia), uštipnutie kliešťom a užívané lieky alebo bylinky.

Lekár bude pri vyšetrení pacienta venovať pozornosť napr. stavu slizníc, kožným vyrážkam, zmenám pri počúvaní pľúc, srdca, opuchu končatín, opuchu kĺbov, bolestivosti miestnej alebo celkovej v brušnej dutine, či začervenaniu pozdĺž žily. Pri infekčných ochoreniach budú zväčšené lymfatické uzliny.

Ak je potrebné vykonať ďalšie vyšetrenia, budú to: krvný obraz s rozpočtom bielych krviniek; všeobecné vyšetrenie moču spolu s kultiváciou moču a stanovením citlivosti na antibiotiká; CRP, sedimentácia, AlAT, AspAT, amyláza, reumatoidný faktor. Všetko závisí od podozrenia lekára na konkrétne ochorenie. Ak sú diagnostické problémy, lekár môže nariadiť mikrobiologické vyšetrenia, napr.: kultivácie krvi na aeróbne a anaeróbne baktérie, vyšetrenie spúta na tuberkulózu a iné infekcie dýchacích ciest (niekedy s antibiogramom), vyšetrenie mozgovomiechového moku alebo sérologické vyšetrenia.

tags: #dlho #obe #zvysena #teplota #u #dietata

Populárne príspevky: