Kompostovanie je jedným z najlepších spôsobov, ako recyklovať organický materiál. Jeseň v záhrade znamená pre mnohých okrem iného úmorné hrabanie lístia, ktoré v sade opadlo zo stromov a následnú otázku - kam s ním? Vyhodiť alebo spáliť? Verte tomu, že obidvoje by bola naozaj veľká škoda. Jeseň nám v záhradách neprináša len krásne farebné scenérie, ale aj množstvo bioodpadu (biologicky rozložiteľného odpadu) v podobe opadaného lístia. Lístie je aj napriek vžitým predsudkom veľmi kvalitným organickým materiálom vhodným práve na kompostovanie a práve predsudky spôsobujú, že sa lístie na jeseň v záhradách páli, prípadne vyváža za príbytky.
Kompostovanie lístia je jednoduchý a efektívny spôsob, ako sa ho zbaviť. Navyše získate kvalitný substrát - listovku. Listovka obsahuje prospešné živiny vhodné na mulčovanie. Je možné ju použiť ako prímes pre všetky typy pôdy. Okrem toho bráni rastu nových burín a zadržiava vlhkosť. Lístie je cenným zdrojom živín a výborným pomocníkom pre kompostovanie.
Čo je to listovka a prečo ju vyrábať?
Takzvaná listovka - kompost vytvorený prevažne z lístia - je ľahká, sypká, voňavá a plná minerálov. Aj keď jej rozklad trvá dlhšie než pri klasickom komposte, výsledok stojí za čakanie. Takýto humus obsahuje viac než desiatku rôznych rastlinných živín, ktoré korene ľahko vstrebávajú. Listovka vzniká prirodzeným rozkladom lístia, je jemná, kyprá a navyše krásne vonia lesom. Na rozdiel od klasického kompostu tlenie lístia prebieha pri nízkych teplotách. Na prirodzenom rozklade lístia sa okrem vlhkosti podieľajú najmä huby, plesne a organizmy žijúce v pôde. Listovka nezapácha, naopak vonia podobne ako vlažná lesná pôda. Najkvalitnejšia listovka vzniká z lístia duba a buka, možno na ňu však použiť takmer všetko lístie.
Záhradkári ju používajú ako vylepšovač pôdy - primiešavajú ju do záhonov, pod korene stromov či ako prísadu do substrátov pri presádzaní. Tmavý, drobivý materiál zlepšuje štruktúru pôdy: ťažkým pôdam dodáva vzdušnosť, piesčitým pôdam zasa humus a schopnosť lepšie zadržiavať vodu. Listovka je nenahraditeľným materiálom pre pestovateľov, ktorí sa s ohľadom na prírodu vyhýbajú využívaniu rašeliny, ktorá sa ťaží z rašelinísk, kde vznikala milióny rokov. Mladá listovka je mierne kyslá, neskôr je jej reakcia neutrálna.
Druhy lístia vhodné na kompostovanie
Kompostovať môžete takmer všetky druhy listov. Je pravdou, že niektoré druhy lístia majú proces rozkladu pomalší ako iné, ale určite sa rozložia. Príkladom sú orechy, duby či gaštany priamo vo voľnej prírode, kde lístie pod týmito stromami z roka na rok mizne. Avšak, stalo sa vám niekedy, že by ste sa pod nejakým orechom brodili po pás v lístí, pretože by sa nerozkladalo? Predpokladáme, že nie. A to platí aj v orechových alejách popri cestách, kde lístie naozaj nikdy nikto nehrabe. To znamená, že orechové lístie sa rozkladá prirodzene pod stromom.
Listy s rýchlym rozkladom
Nie všetky druhy listov sú rovnako efektívne pri kompostovaní a nie všetky majú rovnakú hodnotu pri využití v komposte. Zatiaľ čo niektoré druhy sú plné živín, listy iných stromov môžu mať veľmi malú nutričnú hodnotu. Pokiaľ ide o to najlepšie z najlepšieho, javorové listy sú určite na vrchole zoznamu. Majú vyššiu hladinu dusíka a vápnika, čo je ideálne pre rastliny a kompost. Javorové listy sú tenké, ľahko sa lámu a rýchlo sa rozkladajú. Medzi najrýchlejšie rozkladajúce sa listy, vhodné do kompostu, patria aj tie z ovocných stromov. Majú dobrú hladinu dusíka, fosforu a draslíka. Všetky tieto druhy stromov majú dobre vyvážený obsah živín vo svojich listoch. Medzi ďalšie druhy, ktoré sú veľmi vhodné na kompostovanie, patria listy z lipy, jelše, jaseňa, buka a hrabu.
Lignín je rozhodujúci, pokiaľ ide o to, ako rýchlo sa vaša hromada kompostu rozloží. Čím je jeho obsah nižší, tým rýchlejšie sa hmota rozkladá. Javorové listy majú napríklad extrémne nízky obsah lignínu. Vysoký obsah lignínu spôsobuje aj ďalší problém: keď sa lignín rozkladá, v skutočnosti spotrebúva pri tomto procese aj dusík.
Listy s pomalším rozkladom
Listom s nízkym obsahom vápnika, napríklad z dubu, orecha či gaštana, to však bude trvať dlhšie. Typickým príkladom je orechové lístie, ktoré sa rozkladá pomalšie, no neznamená to, že nie je vhodné na kompostovanie. Hoci sa všetky spomenuté druhy listov dobre rozpadajú, prospeje im, ak sa pred pridaním do kompostu rozdrvia.
Mýty o listovom mulči ZNIČENÉ – Čo hovorí veda o zdraví pôdy
Kompostovanie orechového lístia
Mýtus o tom, že sa orechové lístie nedá kompostovať, na Slovensku ešte stále pretrváva. Existuje presvedčenie, že orechové lístie sa nemôže kompostovať, pretože je kyslé a obsahuje látky, ktoré spôsobujú, že sa lístie nerozkladá. Je pravda, že niektoré druhy lístia sa rozkladajú ťažšie a medzi ne patrí aj orechové lístie.
Obsah trieslovín a juglonu
Orechové lístie obsahuje dve kľúčové látky, ktoré sú často predmetom diskusie pri kompostovaní:
- Triesloviny: nachádzajú sa v rôznych rastlinách ako forma obrany. Ich horká chuť spôsobuje, že rastliny nechutia zvieratám. Pri rozklade lístia sa triesloviny uvoľňujú a môžu okysľovať kompost.
- Juglon: patrí medzi najsilnejšie prírodné fytotoxické látky. Má fungicídne (ničí huby a plesne), insekticídne (ničí/odpudzuje hmyz) a antibiotické (ničí baktérie a vírusy) účinky. Bolo zistené, že má negatívny vplyv na rast a vývoj niektorých rastlín, napríklad paradajky, zemiaky, paprika, hrach, uhorky, špargľa, rebarbora, žerucha siata, baklažán, jablone, hrušky, černice, čučoriedky, rododendrony a azalky. Sú ale aj také rastliny, ktorým juglon nevadí.
Degradácia juglonu v komposte
Proces kompostovania je rozklad biologických odpadov aeróbnymi mikroorganizmami (ktoré potrebujú vzduch). Prostredníctvom nich, vody a vzduchu sa postupne juglon degraduje a jeho koncentrácia tak klesá. V pôde sa juglon rozkladá asi dva mesiace, v komposte 2 až 4 týždne. Ak si chceme byť absolútne istí, že v komposte už nie je juglon, nechajme podrvené listy, kôru a vetvičky z orechov kompostovať šesť mesiacov. Potom môžeme použiť takýto kompost aj na rastliny, ktoré sú veľmi citlivé na juglon. Ak tomu neveríte, vysejte semená paradajok do kompostu a pozorujte, či vyklíčia.
Pri kompostovaní orechového lístia sa postupuje ako pri kompostovaní lístia z iných druhov stromov. Je potrebné ho rozdrviť na čo najmenšie kúsky a zmiešať s dusíkatými materiálmi (napr. tráva). Z celkovej hmotnosti kompostovaných materiálov môže orechové lístie tvoriť až 30 % podiel.
Ako správne kompostovať lístie?
Zber lístia: Začnite tým, že zhromaždíte lístie z vašej záhrady. Predsezónne uskladnenie lístia: Lístie z orecha sa dá kompostovať síce aj priamo, ale lepšie je ho pred kompostovaním uložiť do rašlových vriec (predávajú sa v nich napr. zemiaky alebo cibuľa) alebo do zásobníka na lístie, prípadne ho môžeme nechať prikryté iba tak na kope. Lístie necháme takto uskladnené napospas zimnému počasiu (mráz, vlhkosť). Počas zimy sa výrazne zmenší jeho objem, ale zmení sa aj jeho štruktúra.
Keďže lístie opadáva na jeseň, odporúča sa urobiť si zásobu opadaného lístia vedľa kompostéra a v priebehu nasledujúceho roku ho zmiešavať s dusíkatými materiálmi. Pred kompostovaním ťažko rozložiteľných listov je dobré lístie na jeseň prejsť kosačkou bez zásobníka. Takto posekané lístie nechajte cez zimu pod snehom a na jar ho začnite postupne pridávať do kompostu. Tento postup môžete aplikovať aj so zásobníkom a lístie nakopiť vedľa kompostéra ešte pred zimou.
Príprava lístia pred kompostovaním
Drvenie a sekanie: Lístie nasekajme na menšie kúsky - čím menšie budú, tým sa rýchlejšie skompostujú. Pokiaľ je to možné, pozbierajme lístie s kosačkou so zberným košom. Ak kosačku nemáme, lístie pohrabme a nasekajme alebo nadrvme (napríklad vysávačom na lístie, trávnou kosačkou alebo podupme po vreciach s lístím). Odporúča sa listy prejsť kosačkou bez zásobníka. Takto ich zmenšíte na malé kúsky a prúžky. Čím menšie listy, tým skôr sa začnú rozkladať. Listom môže trvať niekoľko mesiacov, kým sa rozložia. Rozdrvte svoje listy a tento proces urýchlite.
Miešanie uhlíkatých a dusíkatých materiálov
Lístie nikdy nevkladáme do kompostovacieho zásobníka naraz vo veľkých množstvách. Patrí totiž medzi suché, hnedé, drevnaté - uhlíkaté materiály, z ktorých sa kompostovaním uvoľňujú triesloviny a tie kompost okysľujú. Preto ich dávame do kompostu len postupne a miešame ich v objemovom pomere 1:1 s mokrými, zelenými a šťavnatými - dusíkatými materiálmi (napríklad pokosená tráva, hnoj, kuchynský biologický odpad, mladá burina, zhnité ovocie, výkaly hospodárskych zvierat). Takto zabezpečíme nielen správnu vyváženosť pH v komposte, ale aj ideálny pomer C:N (uhlíka a dusíka). Pridaním pokosenej trávy sa proces urýchli. Pri orechovom lístí nesmie jeho hmotnosť prekročiť 30 % z celkovej hmotnosti kompostovacej kopy. Pomer by sme mali stále udržiavať 3 : 1 až 3 : 2. Aby kompost správne pracoval, mali by sme dodržať pomer 3 diely suchých hnedých materiálov na 1 až 2 diely zelených materiálov.
| Typ materiálu | Príklady | Vlastnosti | Pomer k dusíkatým materiálom (objemovo) |
|---|---|---|---|
| Uhlíkaté (hnedé) | Lístie, drevené hobliny, piliny, konáriky, recyklovaný papier, kartón, slama, seno, drevná štiepka | Pomalší rozklad, tvrdšie, suchšie, dlhšie štruktúry, uvoľňujú triesloviny | 1 diel |
| Dusíkaté (zelené) | Pokosená tráva, hnoj, kuchynský bioodpad, mladá burina, zhnité ovocie, výkaly hospodárskych zvierat | Rýchlejší rozklad, viac vody a živín, mäkšie, šťavnaté | 1 diel |
Dôležitosť vlhkosti
Počas celej doby kompostovania musíme zabezpečiť, aby bol kompost dostatočne vlhký. Keď chytíme namiešanú zmes materiálov do dlane a stlačíme v päsť, medzi prstami sa môžu objaviť maximálne 3-4 kvapôčky vody. Keď dlaň otvoríme, materiál sa nesmie rozpadnúť, ale musí zostať stlačený. Kompost premiešajte pravidelne, aspoň raz za dva týždne. Polejte ho každých pár dní. Kompostér majte zatvorený a udržiavajte vlhký, ale nie premočený. Správnu vlhkosť zistíte jednoduchým stlačením materiálu v dlani. Kompostovaný materiál by mal ostať v kope a pustiť zopár kvapiek vody. Našou úlohou je udržiavať kompost stále stabilne vlhký. Aspoň počas letných horúčav, pri polievaní záhonov, pridáme 2 - 3 kanvice aj do kompostu, aby sa udržiaval prirodzene vlhký. Ideálne tak, aby na ňom nestála voda a zároveň vrchná vrstva nevysychala.
Zabezpečenie dostatočného prevzdušnenia
Je nevyhnutné, aby sa ku kompostovanej zmesi materiálov dostal vzduch. Pokiaľ na kompostovanie používame zásobník, dbajme na to, aby mal dostatočné množstvo vetracích otvorov. Nekompostujme v jame, kam sa vzduch nedostane. Kompost obsahujúci listy a trávu sa zvykne nepriedušne utláčať. Vnútro kompostéra je preto potrebné prehadzovať. Čím častejšie prehadzovanie, tým rýchlejšie sa bioodpad premení na kompost. Na menší, čerstvý kompost odporúčame premiešavač kompostu. Kompostovaciu hromadu počas procesu kompostovania aspoň 2 až 3x premiešame.
Čo nepatrí do kompostu?
Do kompostu rozhodne nepatria časti napadnutých, chorých a chemicky ošetrených rastlín, popol z dreveného uhlia ani veľké kusy bioodpadu. Všetky materiály, ktoré doň vyhadzujete, spracujte na čo najmenšie časti. Vyvarujte sa kompostovaniu odpadu živočíšneho pôvodu, ako sú mäsové a mliečne výrobky. Zvyšky varených jedál, koláče a staré pečivo vyhoďte do kontajnera a nie do kompostéra. Pozor si dajte tiež na šupky z citrusov. Chemikálie, zvyšky farieb, liekov, olejov, piliny z drevotriesky a batérie likvidujte predpísaným spôsobom a do kompostu ich rozhodne nepridávajte. Rovnako urobte s prachom a smeťami z vysávača, plastami, konzervami, sklom, kovmi, textilom a potlačenými kartónmi - vyhoďte ich do správneho kontajnera. Ani noviny by ste do kompostu nemali pridávať. Na koniec, do kompostu rozhodne nepatria výkaly domácich mäsožravých zvierat, teda psov a mačiek.
Popol z uhlia je úplne nevhodný do kompostu. Naopak, popol zo spaľovania dreva, napríklad ak má niekto kotol na biomasu, je veľmi vhodný a patrí do hnedej zložky, ktorá upravuje pomer uhlíka a dusíka. Správny kompost vonia a necítime z neho žiadne kvasenie. Nepríjemný zápach je dôkazom toho, že procesy neprebiehajú správne. Nie je tam dostatočný prístup vzduchu alebo obsahuje zložky, ktoré do kompostu nepatria, najčastejšie živočíšne zvyšky. Ďalším problémom môže byť aj veľké množstvo zeleného odpadu, ktorý je bohatý na vodu a dusík.
Kompostovanie chorého lístia
V prípade, že sú rastliny alebo lístie rozsiahlejšie napadnuté parazitmi alebo chorobami (aj hubové), je vhodné lístie zmiešať s vápnom a navlhčiť ho. Urobte to mimo kompostéra. Väčšina pôvodcov ochorení sa pri procese kompostovania, najmä pri rozklade za tepla môže zničiť (cca 80%) ale sú aj takí, ktorí tieto podmienky prekonajú, napr. pôvodca nádorovitosti kapusty, bakteriózy jabloní a hrušiek, moniliózy.
Ako zistiť, či je kompost hotový?
Vzhľad a štruktúra: Keď sa biologický odpad rozloží až na niečo, čo sa podobá sypkej, kvalitnej zemine, tak sa nám podarilo vyrobiť z biologického odpadu kompost. Ten by už nemal obsahovať žiadne pre rastliny škodlivé látky. Správny kompost je drobivý, voňavý a nadýchaný ako babičkin perník.
Test klíčivosti: Či sa nám to podarilo, ale aj či je kompost dostatočne vyzretý, zistíme pomocou jednoduchého testu klíčivosti. Môžete vysejte semená paradajok do kompostu a pozorujte, či vyklíčia.
Dĺžka rozkladu: Podľa tohto návodu môžete vyrobiť kompost z orechového lístia od 3 do 12-tich mesiacov. Dĺžka rozkladu záleží na tom, ako dodržíte základné pravidlá kompostovania.
Využitie listov z kapusty na kompostovanie
Listy z kapusty sú ideálnym organickým materiálom na kompostovanie, a to najmä spodné listy, ktoré často žltnú a uberajú rastline energiu. Ich odstránením zlepšíte cirkuláciu vzduchu okolo rastlín, čím predídete vzniku plesní a chorôb. Naviac získate cenný materiál pre domáce hnojivo alebo priamy prídavok do kompostu.
Príprava domáceho tekutého hnojiva z kapustových listov
Ak nemáte k dispozícii maštaľný hnoj, existuje výborná alternatíva v podobe domáceho tekutého hnojiva, ktoré si ľahko pripravíte sami. Na prípravu domáceho hnojiva sú najvhodnejšie spodné listy kapusty, prípadne môžete použiť aj listy karfiolu. Tieto listy sú blízko pôdy, často žltnú a zbytočne uberajú rastline energiu. Ak ich odstránite, zlepšíte tým aj cirkuláciu vzduchu okolo rastlín, čím zároveň predídete vzniku plesní alebo iných chorôb.
- Zber a narezanie: Zozbierané kapustové alebo karfiolové listy narežte na menšie kúsky a vložte ich do vedra či väčšej nádoby.
- Pridanie kompostu: K listom pridajte zopár hrstí zrelého kompostu, ktorý obsahuje prospešné mikroorganizmy.
- Zaliatie vodou: Celú túto zmes zalejte odstátou alebo dažďovou vodou. Rozhodne sa vyhnite chlórovanej vode z kohútika, pretože chlór likviduje práve tie užitočné mikroorganizmy, ktoré v hnojive potrebujete.
- Fermentácia: Zmes vo vedre následne zakryte a nechajte ju týždeň odstáť na tienistom mieste. Nezabudnite zmes každý deň premiešať, aby fermentácia prebiehala rovnomerne a vzniklo vám kvalitné hnojivo plné prospešných látok.
- Riedenie a aplikácia: Hotové fermentované hnojivo je veľmi koncentrované, preto ho pred aplikáciou nezabudnite zriediť s vodou v pomere približne 1:10. Takto získate až 15 litrov výživného tekutého hnojiva, ktoré je ideálne na zalievanie kapusty každé dva týždne.
Vďaka tomu, že na výrobu hnojiva používate priamo kapustové listy, dostanú rastliny presne tie živiny, ktoré na svoj zdravý rast potrebujú. Výsledkom budú krásne, veľké a zdravé kapustné hlávky.
Benefity kompostovania pre záhradu
Zlepšenie kvality pôdy
Kompost môžete zmiešať s existujúcou pôdou, aby ste zlepšili jej štruktúru, odvodnenie a schopnosť zadržiavať vodu. Tento materiál je bohatý na živiny a dá sa povedať dosť ostrý. Mali by sme ho preriediť, primiešať záhradnú zeminu a urobiť si vlastný naočkovaný, „nadupaný“ substrát. Do kompostu priamo nevysádzame, pokiaľ nie je napríklad 3 až 4-ročný, ktorý na záhrade chvíľku ležal.
Mulčovanie
Rozprestrite tenkú vrstvu kompostu na povrchu záhonov. Ako mulč: rozprestrite ju okolo kvetov, kríkov či stromov - zadrží vlhkosť a ochráni korene pred chladom.
Hnojenie rastlín
Kompost obsahuje mnoho dôležitých živín. Ako prísadu do pôdy: zmiešajte ju so záhradnou zeminou alebo substrátom na balkónové rastliny. Pri výseve: jemný humus z lístia zlepšuje klíčenie semien a podporuje rast mladých rastlín. Dobre pripravený kompost je bohatý na živiny, pôdny život a mikroorganizmy, ktoré nám pomáhajú pri produkcii v záhrade.
Výroba "čajového" kompostu pre rastliny
Vytvorte "výživný čaj" z kompostu z lístia tým, že namočíte hrsť kompostu v vedre vody na niekoľko hodín alebo dní.
tags: #moze #sa #do #kompostu #davat #aj