V roku 2012 slovenské domácnosti pocítili zvýšené náklady na potraviny, pričom jedným z produktov, ktorého cena vzrástla, boli aj vajcia. Ešte pred rokom sme desaťkusové balenie vajíčok kúpili aj za 1,50 eura, dnes už stojí v priemere o 5 centov viac a cena bude aj naďalej rásť. Poďme sa pozrieť na možné príčiny tohto javu, analyzujúc vtedajšiu situáciu v poľnohospodárstve a potravinárstve na Slovensku, ako aj vplyv legislatívnych opatrení a potravinových škandálov.
Potravinové škandály a ich vplyv
Potravinové škandály sa stávajú novodobým fenoménom. Tento rok potrápili nielen Slovensko, ale aj naše susedné štáty. Jedným z prvých za posledných 9 mesiacov bola aféra s poľskou cestárskou soľou. Vypukla vo februári tohto roka. Dovtedy nič netušiaci zákazníci sa zrazu dozvedeli, že jedlá, ktoré konzumovali takmer dennodenne môžu obsahovať škodlivé chemikálie. Išlo predovšetkým o mäsové výrobky, ale aj chlieb a pečivo. O pár dní na to čelilo Poľsko ďalšiemu veľkému problému. Miestni podnikatelia údajne nakupovali od farmárov pokazené vajcia. Prášok z nich potom odoberali výrobcovia sušienok, cestovín a majonézy. V letných mesiacoch sa v obchodoch objavili vajcia nakazené salmonelózou a kolovali po celej krajine. Podľa medializovaných informácií išlo opäť o poľské produkty prebaľované na Slovensku. Naposledy sa salmonelóza objavila v polovici septembra na východe Slovenska. Lekári ošetrili asi 170 pacientov, časť z nich hospitalizovali.
Najväčšiu a najtragickejšiu potravinovú aféru v týchto dňoch zažívajú naši západní susedia. Začiatkom septembra sa otrávili šiesti ľudia. Napili sa z čapovaného alkoholu, ktorý obsahoval jedovatý metylalkohol. Spustila sa lavína a otravy alkoholom nemajú konca. Na ich následky zomrelo už 25 ľudí. Situácia prinútila českú vládu vyhlásiť 14. septembra prohibíciu. Kriminalistom sa už podarilo odhaliť dvojicu podozrivých, ktorí údajne vedeli, že jedovatý koktail miešajú.
Tieto udalosti mohli mať vplyv na spotrebiteľskú dôveru a preferencie, čo sa mohlo prejaviť aj na cenách vajec.
Situácia v poľnohospodárstve
Pred výdatnými prehánkami, ktoré v ostatných dňoch postihli prakticky celé Slovensko, mohli mať naši poľnohospodári dôvod na radosť - ukazovala sa nielen dobrá úroda, ale na neobvykle vysokej hladine sa pohybujú aj nákupné ceny hustosiatych obilnín či repky. No nie len počasie spôsobuje poľnohospodárom vrásky na čele. Radosť z dobrej úrody a dobrých cien im kalí aj nepriaznivý vývoj cien produktov živočíšnej výroby.
Chovatelia jatočných ošípaných momentálne prerábajú na každom kilograme 10 - 15 centov a chovatelia brojlerov asi dva centy. Navyše, nie je ani predpoklad, že by sa nákupné ceny v dohľadnej dobe výrazne zvýšili, nehovoriac o nejakej podpore zo strany štátu. Ako ďalej uviedol, ceny kŕmnych zmesí sa v období medzi dvoma ostatnými žatvami medziročne zvýšili o 28 až 40 percent, čo pre chovateľa znamená zvýšenie nákladov o 15 až 21 percent. Podľa prepočtov zväzu tak chovatelia zaplatia v hospodárskom roku 2010/2011 za kŕmne zmesi medziročne o 4,6 milióna eur viac. „Z tohto pohľadu sa teda opakuje situácia z rokov 2007 - 2008, kedy došlo k pamätnému prudkému rastu cien rastlinných komodít a teda aj cien kŕmnych zmesí. No ceny mäsa či vajec tento vývoj nekopírovali a výsledkom bol pokles stavov ošípaných o 21 percent, počet brojlerov klesol o 20 percent a stavy nosníc sa znížili o štyri percentá.
Prejavom doslova alarmujúceho stavu v živočíšnej výrobe je aj situácia vo výrobe kŕmnych zmesí - ich produkcia sa v priebehu rokov 1990 - 2010 prepadla z 2,8 milióna ton na 661-tisíc ton. „Slovenské poľnohospodárstvo sa teda čoraz viac a čoraz zreteľnejšie orientuje na export zrnín či olejnín, teda produktov bez pridanej hodnoty. Tú potom spätne dovážame napríklad vo forme mäsa či mäsových výrobkov. Už teraz osem z desiatich ošípaných spotrebovaných na Slovensku pochádza zo zahraničia a ak sa nič nezmení, domáce ošípané už prakticky ani nebudeme konzumovať.
Súčasná situácia speje k likvidácii živočíšnej výroby, ktorá je pritom všade vo vyspelom svete považovaná za stabilizačný prvok poľnohospodárskej výroby. Žiaľ, rezort pôdohospodárstva či vláda nepodnikajú žiadne reálne kroky, ktoré by dokázali tento negatívny trend zastaviť. Ako ďalej dodal, nízke ceny živočíšnych komodít nie sú len problémom slovenského poľnohospodárstva, ale zápasia s nimi aj v ostatných štátoch Európskej únie. Tam však, na rozdiel od nás, vlády svojich poľnohospodárov skrytou, respektíve aj otvorenou formou podporujú. Ďalším nezanedbateľným faktorom sú aj veľké rozdiely vo výške priamych platieb medzi nami a starými členskými štátmi. Okrem toho, významní producenti bravčového či hydinového mäsa, ako sú napríklad Dáni, Francúzi, Nemci či Holanďania, dokážu okolo 60 percent svojej produkcie predať za veľmi dobré ceny na trhoch tretích krajín, zvyšok potom zmrazia a doslova za cenu dopravy vyvážajú na Slovensko. To možno označiť za jasný dumping. To ale nebude trvať večne a potom môžeme zabudnúť na lacné dovozy. Keďže tržby z rastlinnej výroby už dlhšiu dobu prevyšujú tržby zo živočíšnej výroby, práve úroda obilnín a olejnín zohráva rozhodujúcu úlohu v ekonomike väčšiny poľnohospodárskych podnikov. A z tohto pohľadu asi vládne v radoch poľnohospodárov spokojnosť. Teda u tých, ktorí stihli aspoň rozhodujúcu časť úrody pozberať pred zmenou počasia.
Vo všeobecnosti možno konštatovať, že z pohľadu úrody a nákupných cien hustosiatych obilnín a olejnín je hospodársky rok 2010/2011 lepší ako ten predchádzajúci. Predpokladá sa vyššia úroda u všetkých poľnohospodárskych plodín, a to v rozpätí od 25 až do 40 percent. Celková úroda hustosiatych obilnín by mala dosiahnuť asi 2,2 milióna ton, čo predstavuje medziročný nárast o 566-tisíc ton. Produkcia repky by mala medziročne vzrásť síce len o vyše 13-tisíc ton (na 335-tisíc ton), ale to len preto, lebo jej osevná plocha sa medziročne znížila o takmer 19-tisíc hektárov. Namiesto nej však poľnohospodári vysiali slnečnicu, ktorej celková úroda by mala dosiahnuť takmer 220-tisíc ton, čo by bolo o necelých 69-tisíc ton viac ako vlani.
Ako ďalej Marian Uhrík uviedol, keďže spotreba zrnín a olejnín je na Slovensku viac-menej konštantná a úroda by mala byť podstatne vyššia, vzrastie i prebytok na domácom trhu. Zväz ho pritom v prípade hustosiatych obilnín odhaduje na 734-tisíc ton a u kukurice na 400-tisíc ton. Celkový vývoz však bude zrejme ešte vyšší, keďže po vlaňajšej slabšej žatve sa v období od 1. júla 2010 do 30.
Pre pestovateľov je potešujúci najmä fakt, že teraz, v čase žatvy, kedy predávajú najväčšiu časť úrody, sa na trhu vygenerovali dobré, respektíve až veľmi dobré nákupné ceny. Podľa slov ďalšieho predstaviteľa Zväzu výrobcov krmív, skladovateľov a obchodných spoločností Jozefa Rebra, aktuálna trhová cena potravinárskej pšenice sa pohybuje na úrovni 180 - 190 eur za tonu, čo je o 50 - 60 eur viac ako v rovnakom období minulého roku. Pokiaľ ide o sladovnícky jačmeň, jeho cena sa medziročne zvýšila zhruba o 60 eur/t a pohybuje sa na úrovni 210 - 220 eur/t. Výhodnejšia ako vlani by mala byť aj nákupná cena kukurice a v čase zberu by sa mohla pohybovať na úrovni 160 - 165 eur.
Z pohľadu pestovateľov by v tomto roku mala byť najvýnosnejšou plodinou repka, ktorej je v Európe značný nedostatok. Preto sa jej cena medziročne zvýšila až o 60 percent a momentálne sa pohybuje v rozmedzí 420 - 490 eur za tonu.
Na účtenke za nákup potravín svieti rovnaká suma, košík je však oproti minulému roku prázdnejší.
Mnohé z nich domáci chovatelia a pestovatelia len ťažko ovplyvnia. Slovenskí spracovatelia agrokomodít, inými slovami pekári, cukrári či cestovinári, nepoužívajú pri svojej výrobe len obilie dopestované u nás. Mnohých tak k vyšším výkupným cenám tlačí hlavne nižšia úroda pšenice v celej Európskej únii. Ten spoločne s väčším dopytom z afrických krajín a Číny a stále vyššími exportnými clami z Ruska, vytláča nahor nielen ceny pečiva, ale aj rastlinných olejov a tukov.
Sledujeme horúčavy v USA a Kanade, čo určite zníži produkciu pšenice a kukurice, alebo aj požiare v Južnej Amerike. Do hry však vstupujú aj domáce faktory. „Príplatky za prácu v noci, cez víkend a cez sviatky a vyššia minimálna mzda zvyšujú náklady pekárov,“ hovorí analytička FinGO.sk Lenka Buchláková. Len tento rok sa štátom garantovaný najnižší mesačný zárobok zvýšil z 580 na 623 eur. Príplatky za prácu v noci či cez víkendy sa už síce neurčujú percentuálnou výškou z minimálnej hodinovej mzdy, no v určitej forme aj tak ostali. Rast cien agrokomodít ovplyvňuje aj to, koľko pri pokladni zaplatíme za mäso či vajcia. Pšenica je totiž súčasťou kŕmnych zmesí.
Za pravdu jej dáva aj hovorkyňa Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Jana Holeciová. V prípade bravčového mäsa, ktorého cena citeľne stúpa už od roku 2019 a dnes karé s kosťou nekúpite pod 5 eur za kilogram, sa podľa nej nedá hovoriť ani o pokrytí výrobných nákladov. Navyše, situáciu komplikuje mor ošípaných. Ten sa z Číny rozniesol do viacerých európskych krajín, vrátane Slovenska. Ceny ženú nahor aj ďalšie náklady priamo súvisiace s produkciou, ako zdražovanie obalových materiálov a technológií, či tlak na väčšiu ekologizáciu výroby a zdražovanie energií.
Producentom tak neostáva iné, len vyjednávať s obchodníkmi vyššie nákupné ceny, čo nie je vždy jednoduché. Pozitívne nevyzerajú ani najbližšie mesiace. Poľnohospodárom tak neostáva iné, ako počkať, s akými výsledkami sa skončí žatva v celom európskom regióne. Tendencie naznačí aj zber úrody u hlavných mimoeurópskych pestovateľov. „Rozhodujúce bude množstvo a kvalita obilia.
Z prehľadu je zrejmé, že viacero faktorov ovplyvňovalo ceny potravín, vrátane vajec. Zvýšené náklady na krmivá, nízke ceny živočíšnych komodít a potravinové škandály mohli prispieť k rastu cien vajec na Slovensku v roku 2012.
Zhrnutie faktorov, ktoré mohli ovplyvniť cenu vajec:
- Zvýšené náklady na krmivá
- Nízke ceny živočíšnych komodít
- Potravinové škandály
- Vyššia minimálna mzda
- Zdražovanie obalových materiálov a technológií
- Tlak na väčšiu ekologizáciu výroby a zdražovanie energií
Ceny potravín a vajec v roku 2012
V roku 2012 bol prijatý Program štátnych štatistických zisťovaní na roky 2012 až 2014, ktorý mal za cieľ zber a spracovanie údajov pre potreby demografickej štatistiky v súlade so štandardmi európskeho štatistického systému. Foto: SITA/Michal Svítok BRATISLAVA 10. júna (WEBNOVINY) - V celej Európskej únii je v súčasnosti prebytok vajec, čo sa prejavilo aj na ich cenách. Slovenskí producenti slepačích vajec sa tak dostavajú na úroveň roku 2011, ktorý bol vysoko stratový. Na pondelňajšej tlačovej besede to uviedol riaditeľ Novogal, a.s. Ladislav Birčák. Problém nie je podľa neho len v prebytku vajec v únii, ale najmä v cene kŕmnych zmesí, ktorá oproti roku 2010 a 2011, kedy tržná cena vajec bola na rovnakej úrovni ako v súčasnosti, je o 27 až 35 % vyššia. „Pri súčasných cenách kŕmnych zmesí a súčasných tržných cenách nie je možné vyrobiť danú komoditu,“ uviedol Birčák.
Celkové náklady na sto kusov vajec Birčák vyčíslil na 7,3 eur, pričom priemernú realizačnú cenu na 5,7 eur. Pri produkcii sto tisíc kusov vajec sa tak mesačná strata šplhá do výšky 45 tis. eur. „Táto situácia je už naozaj neudržateľná a samozrejme chovatelia majú nejaké rezervy, ktoré už asi sú preč,“ povedal Birčák. Situáciu producentom vajec podľa Birčáka skomplikovalo aj otvorenie trhu EÚ pre Ukrajinu, ktorá od marca tohto roka môže do únie dovážať konzumné vajcia na spracovanie, čo využívajú najmä pekári a cukrári. Na druhej strane sa veľké množstvo slovenských vajec zase vyváža na spracovanie za naše hranice. Cena spracovania je podľa Birčáka však aktuálne mizivá, pohybuje sa na úrovni 0,52 eur na kilogram vajec. „Čiže kvalitné vajcia prvej triedy idú na spracovanie do zahraničia,“ skonštatoval Birčák s tým, že najväčším spracovateľom je najmä Taliansko, čiastočne Nemecko a Holandsko. Slovenským producentom sa však skomplikoval vývoz vajec do Čiech. Na slovenské pulty obchodov sa totiž podľa Únie hydinárov Slovenska (ÚHS) dovážajú už nielen vajcia z Poľska, ale najnovšie aj z Česka, kde za posledný rok narástol počet nosníc o dva milióny. „Značná časť vajec zo Slovenska sa doteraz umiestňovala aj na českom trhu. Ten je už ale nasýtený vlastnými vajcami a z toho titulu umiestnenie slovenských vajec nie je jednoduché,“ uviedol Birčák. Na Slovensku je aktuálne podľa údajov ÚHS 3,350 mil. nosníc, z čoho jedna z firiem mala avizovať zníženie ich počtu o 700 tis. kusov. Ak by sa tak stalo, predpokladaný pokles produkcie vajec odhadujú hydinári o 10 až 12 percent ročne.
Na pultoch obchodných reťazcov môžu nájsť spotrebitelia vyšší podiel slovenskej hydiny, hydinových výrobkov a vajec ako pred rokom. Oproti minulému roku však zastúpenie týchto domácich potravín narástlo len o približne jedno až dve percentá. „Prakticky žiadna viditeľná zmena tam nebola,“ skonštatoval riaditeľ Únie hydinárov Slovenska (ÚHS) Daniel Molnár. Únia vychádza z prieskumu, ktorý realizovala v deviatich najväčších obchodných reťazcoch na Slovensku. Najlepšie spomedzi všetkých pritom obstál reťazec CBA. V medziročnom porovnaní narástol podiel slovenskej hydiny o približne dve percentá. Kým v uplynulom roku bolo na pultoch obchodov zastúpených 52,7 % domácej hydiny, aktuálne je to 54,6 %. Spomedzi hydinových výrobkov tvorili uplynulý rok 64,6 % tie slovenské, v súčasnosti je to 67,2 %. Zvýšil sa aj podiel domácich vajec v reťazcoch, medziročne o dve percentá. V súčasnosti tak majú 89-percentné zastúpenie. Nízky nárast pripisuje Molnár obchodnej politike reťazcov. „Spracovatelia hydiny ponúkajú hydinu obchodným reťazcom, ale záleží to od ich nákupu. Určitým faktorom je aj cena, takisto aj to, že kačacie, husacie a morčacie mäso slovenské my nemáme,“ uviedol Molnár. Ako dodal, na druhej strane však existujú položky vyrábané na Slovensku, avšak reťazce ich od slovenských výrobcov nenakupujú. Spomedzi reťazcov, najvyšší podiel slovenskej hydiny, výrobkov a vajec nájdu spotrebitelia v CBA. Vysoký podiel týchto potravín možno nájsť aj v COOP, Carrefoure a Tescu. Na poslednom mieste naopak skončil Lidl a Hypernova, kde zastúpenie týchto troch položiek od domácich výrobcov, spracovateľov a chovateľov je najnižšie. Ako ďalej vyplýva z prieskumu, obchody sa snažili oproti vlaňajšku zvýšiť slovenské zastúpenie potravín najmä v prípade hydiny, ktorej podiel narástol v šiestich z deviatich reťazcov. Z pohľadu slovenských výrobcov a spracovateľov hydiny mala najväčšie zastúpenie svojich produktov v reťazcoch HYZA, v rozmedzí 40 až 50 %. Najväčší podiel vajec zase Ovogal Farm a Begokon, obe zhodne po 40 percent. Zmenu podľa Molnára nezaznamenali v prípade reštaurácií a školských jedální, kde podiel slovenskej hydiny zostáva na úrovni osem percent v jedálňach a na úrovni jedného percenta v reštauráciách. „A to aj napriek tomu, že prišlo k zmene v zákone o verejnom obstarávaní, kde bolo pridané, že nemusí byť rozhodujúcim kritériom najnižšia cena, napriek tomu sa podiel nezvýšil,“ uviedol Molnár s tým, že rodičia by sa mali aj naďalej zaujímať o pôvod mäsa v školských jedálňach.
Skutočné dôvody, prečo si museli Slováci siahnuť hlbšie do peňaženky pri nákupoch masla a vajec, sú iné, ako pôvodne uvádzali agropotravinári a obchodníci. V priebehu vlaňajška zasiahla Slovensko menšia panika. V druhej polovici roka totiž výraznej zdraželi dve základné potraviny: maslo a vajcia.
Situácia dospela až tak ďaleko, že ľudia v obchodoch neraz nachádzali len prázdne regále s týmito produktami. Ako hlavné dôvody radikálneho zvyšovania cien vajec a masla sa v médiách najčastejšie uvádzali dva dôvody: zdražovanie mlieka, ktoré spôsobil klesajúci počet chovov kráv. Okrem toho vypukol škandál s vajíčkami, ktoré boli kontaminované pesticídom fipronil.
Century Eggs: China’s 600-Year-Old Preservation Trick (That Isn’t Rotten!)
Analytici Tatra banky však vo svojej najnovšej analýze medializované dôvody spochybnili a vyvrátili. Podľa expertov banky neobstojí argument, že cena mlieka a následne aj masla rástla preto, že je málo dojníc. „K výraznému poklesu počtu dojníc nedošlo a produkcia mlieka sa nevymykala historickým počtom. Cena mlieka síce vzrástla, no opäť nie mimo štandardných cien, ktoré sme už videli v minulosti,“ uviedli analytici.
Odborníci vypočítali podľa historického vývoja cien, že v lete minulého roka sa mala cena masla pohybovať na úrovni 4,2 eura za kilogram. V skutočnosti však bola až na úrovni 6,4 eura. „Zaujímavé na celej situácii bolo, že cena syrov, ako klasického produktu vyrábaného z mlieka, sa vôbec nezmenila, respektíve narástla len veľmi mierne,“ priblížili analytici.
Experti Tatra banky rovnako spochybnili aj dôvody jesenného zdražovania vajec. Najčastejšie sa spomínala tzv. fipronilová kauza, pre ktorú museli v Holandsku a Nemecku utratiť veľké množstvo nosníc. Ponuka vajec mala potom klesnúť a ich cena rásť smerom nahor. „Toto vysvetlenie by pravdepodobne znamenalo, že k rastu cien vajec došlo na celoeurópskej úrovni alebo aspoň v širšom západnom a stredoeurópskom priestore. No údaje o spotrebiteľských cenách hovoria niečo iné,“ dodali analytici.
Z dát európskeho štatistického úradu Eurostat vyplýva, že zdražovanie vajec sa týkalo skôr stredoeurópskych krajín. V samotnom Nemecku či Holandsku si museli spotrebitelia priplatiť len minimálne. Najvyšší rast cien vajec, a to až o vyše 85 percent, bol práve na Slovensku. Nasledovalo Rumunsko, Česko a Maďarsko s 50-percentným zvýšením ceny od augusta do konca roka 2017.
S uvedenými argumentami súhlasil aj prezident Slovenského mliekarenského zväzu Stanislav Voskár. „Analytici majú vo svojich tvrdeniach pravdu,“ uviedol Voskár. Agropotravinári sú presvedčení, že za zdražovanie sú najviac zodpovední obchodníci, ktorí využili napätú situáciu. Proti týmto slovám sa však predajcovia ohradili.
21.03.2013 | 10:03 Autor: Kategória: Štítky: Ceny vajec v SR sa prvýkrát za posledných 10 rokov pred Veľkou Nocou nezvyšujú, ale klesajú. Aj v ekonomicky najhorších rokoch totiž ich cena vždy rástla. Uviedol to pre TASR Ladislav Birčák, riaditeľ Novogalu, a. s., Dvory nad Žitavou, firmy s viac ako 30-ročnou históriou. "Ceny vajec sú teraz oproti marcu 2012 nižšie až o 80 %. Dôvodom takýchto pomerov na trhu je podľa neho určite obrovská nadvýroba vajec v rámci EÚ. "Na Slovensku sa teraz v marci predávajú aj české vajcia, ktoré sa v slovenských obchodných reťazcoch niekoľko rokov nevyskytovali. Zahraničné vajcia sa tlačia na Slovensko, najmä z Poľska, ale dovážajú sa vajcia aj z ostatných krajín - Nemecka a Maďarska. "Naša spoločnosť sa pri týchto pomeroch na trhu dostáva, bohužiaľ, pod výrobné náklady, ktoré sa pohybujú na úrovni približne 7,50 eura za 100 kusov vajec. Aktuálne pomery na trhu budú podľa neho znamenať pre spoločnosť veľké problémy s odbytom vajec v období nasledujúcom po Veľkej Noci. Stav je smutný aj preto, že EÚ v mnohých prípadoch dotovala prerábanie a modernizácie klietkových chovov. "V EÚ funguje v tejto oblasti živelný trh, ten stanovuje aj cenu. Chýba podľa mňa nejaký druh regulácie, pretože raz sa v EÚ vyrába veľmi málo vajec, v súčasnosti sa ich vyrába extrémne veľa. Obdobie po veľkonočných sviatkoch smerom k letu bude, nielen v Novogale, pre výrobcov vajec podľa Birčáka stratové. "Každý výrobca v EÚ podľa mňa zaznamená po apríli 2013 stratu z výroby. K tomu prispela aj cena kŕmnych zmesí, ktorá je v 1. Slová šéfa Novogalu o vývoji na trhu s vajcami v SR potvrdila aj Daniela Belicová, obchodná riaditeľka a podpredsedníčka predstavenstva Begokon, p.v.o.d., Stredné Plachtince. "Takáto paradoxná situácia na trhu trvá už približne od februára 2013, keď okolité európske štáty začali na Slovensko dovážať vajíčka s veľmi nízkymi cenami. To napovedá o tom, že stavy nosníc v EÚ sa dostali na úrovne spred januára 2012. Pripomenula, že SR v roku 2011 zaznamenala extrémne dovozy vajec z Poľska, Španielska a Portugalska. "Táto situácia na trhu sa zrejme opäť vráti. Dôvodom poklesu cien je nadprodukcia vajec v EÚ. Slovensko a Česká republika nadprodukciu vajec nemajú, sú však atakované veľkými producentmi, akými sú Poľsko a Španielsko, ktoré ani teraz nemá na 100 % vymenenú klietkovú technológiu. Súčasná situácia na slovenskom trhu má podľa jej slov na Begokon veľmi negatívny ekonomický dopad, pretože firma je nútená pred Veľkou Nocou predávať vajcia za cenu, ktorá nepokrýva ani výrobné náklady. Vývoj na trhu s vajcami do konca roku 2013 Belicová odhaduje ako "veľmi zlý". "Nadprodukcia vajec nás bude tlačiť aj do veľmi nízkych predajných cien. Jedným boli problémy globálnej ekonomiky, druhým príval lacnej pšenice na svetové trhy. Práve druhý dôvod by mal byť jedným z kľúčových faktorov brzdiacich návrat ceny k tohtoročným maximám. Kde sa zobral súčasný prebytok pšenice na svetových trhoch? Prišiel hlavne z lepších ako očakávaných úrod vo viacerých hlavných exportéroch sveta. Rusko, číslo 2 v exportoch pšenice, by v tomto roku celkovo malo vyviezť 19 miliónov ton pšenice oproti 12 miliónom ton v predchádzajúcom roku. Výrazný nárast exportov zaznamenali aj ďalšie krajiny z regiónu Čierneho mora. Ukrajina a Kazachstan by mohli v aktuálnej sezóne zvýšiť exporty pšenice zo 6 na 9 respektíve zo 7 na 11 miliónov ton. Najväčším prekvapením pre analytikov je však príliv lacnej pšenice z Argentíny. Tá na trhy dodáva okolo 7,5 milióna ton, avšak dokázala výrazne stlačiť ceny pšenice na trhoch, keď jej pestovatelia požadujú nižšie ceny. Tento nárast exportov na trh nedokázal ani silnejší dopyt zo severnej Afriky a východnej Ázie celý skonzumovať. V druhom polroku 2011 to prinieslo výrazný pokles cien a tento tlak prebytkových zásob by mal pretrvávať aj v prvom polroku 2012. Ani boj o pôdu pravdepodobne pšenici na jar nepomôže. Ďalšie spomalenie rastu hospodárstva v Európe a viacerých rozvojových krajinách by malo udržiavať aj tlmený dopyt. Preto bude asi potrebný ďalší pokles cien, možno až k 5-dolárovej hranici, kým začnú byť cenové úrovne zaujímavé pre koncového spotrebiteľa. Oživenie rastu hospodárstva vo vyspelom svete v druhej polovici budúceho roku by malo priniesť aj silnejší dopyt a tým aj rast cien. Prerazenie maxím z roku 2011 však v budúcom roku neočakávam. Komplexný výhľad pre všetky plodiny pre rok 2012 od M. 10. 3. 2012, 7:30 Zdroj: JÚLIUS DUBRAVAYTak to už je priveľa! Ceny vajec sa v posledných dňoch na celom Slovensku, ale najmä na východe republiky vyšplhali na historicky najvyššie sumy. Za 10 vajíčok v obchodoch pýtajú aj 2,90 eura! V predajniach firmy so sídlom v Prešove zaplatili zákazníci ešte pred niekoľkými dňami za jeden kus 29 centov. Včera sa však začala „akcia“ - cenu znížili u voľných vajec na 23 centov. Balené však stoja stále rovnako. „To už nie je možné, veď to je desaťkrát viac, ako stáli kedysi! A to ešte nie sme v predveľkonočnom období, keď sa ceny každý rok zvýšia. Neviem, či si tohto roku budem môcť dovoliť syrek. A ak áno, tak oveľa menší ako kedysi,“ povedala nám pred jedným z košických obchodov dôchodkyňa Eliška Baranová.
Lacnejšie vajíčka sa dajú kúpiť najmä vo veľkých obchodných centrách, treba však mať šťastie na akcie. Inak sme zistili ceny od 19 do 23 centov za kus v rôznych veľkostiach. „Sú naozaj drahé!“ konštatuje aj predavačka v stánku na košickom sídlisku Terasa. Tu dostanete vajcia veľkosti L za 20 centov, stredné veľkosti M za 19 centov. „Mali sme aj maličké označené ako S, tie stáli 15 centov, ale rýchlo sa vypredali,“ hovorí predavačka. Rovnako za 15 centov sa dajú kúpiť aj najlacnejšie vajíčka, na aké sme natrafili. Treba však po ne prísť na družstvo do dediny v okrese Košice- okolie.
V Bratislave je situácia pri predaji vajec menej dramatická. Jedno vajce tam dostanete za menej ako 19 centov. Na trhu sú však aj za 26 centov. „Cena sa odvíja od toho, o aký chov ide, ale aj od toho, koľko si prihadzujú obchodníci. Výrobcovia predávajú vajcia za 10 až 15 centov,“ uviedol Ladislav Birčák z firmy distribuujúcej vajcia. Analytik Ľuboš Drahovský predpokladá, že ak bude nedostatok vajec, tak ešte zdražejú. Na otázku, prečo sú najdrahšie na východe republiky, odpovedal: „Nie v každom regióne dokázali obchodníci zabezpečiť ich dostatok.“ Podľa šéfa Únie hydinárov na Slovensku Daniela Molnára nedostatok vajec môže byť nielen z dôvodu, že chovatelia vo februári vymieňali chovy, ale aj pre ich nižšiu produkciu v okolitých krajinách. „Ide okolo 10 percent z potreby vajec u nás a tie môžu na našom trhu chýbať,“ uviedol Molnár.
Tabuľka: Spotrebiteľské ceny v SR v júli 2012 v porovnaní s júnom 2012 a júlom 2011
| Odbor | Zmena oproti júnu 2012 (%) | Zmena oproti júlu 2011 (%) |
|---|---|---|
| Úhrnom | 0.0 | 3.7 |
| Potraviny a nealkoholické nápoje | -0.5 | 4.6 |
| Mlieko, syry a vajcia | -0.9 | N/A* |
| Doprava | -0.5 | 6.1 |
| Bývanie, voda, elektrina, plyn a iné palivá | 0.1 | 4.3 |
* Údaje nie sú k dispozícii v poskytnutom texte.
tags: #dovod #vysokej #ceny #vajec #v #roku