Jeseň udrela naplno a spolu s ňou prišla aj chuť na horúce polievky, prívarky, ale aj sýtejšie múčniky. Všetky spomenuté dobroty sa dajú pripraviť z lacných sezónnych tekvíc. So začínajúcou jeseňou sa na pultoch trhovísk i supermarketov objavujú tekvice rôznych veľkostí, tvarov a farieb. Tekvice sú neodmysliteľnou súčasťou jesene, ktorá kraľuje na tanieroch aj v dekoráciách. Existujú stovky druhov tekvíc, pochádzajúcich takmer zo všetkých kútov našej planéty.
Z botanického hľadiska sú tekvice vlastne ovocím, no v kuchyni sa s obľubou používajú ako zelenina. Odborníci ich delia na letné a zimné druhy, pričom zimné tekvice majú hrubšiu šupku a lepšie sa skladujú. Tekvice dokážu výrazne obohatiť náš jedálniček, pretože ich je možné variť, piecť, plniť a je ich možné použiť na prípravu omáčok, prívarkov, koláčov a iných chutných jedál, no takisto sú populárnym ozdobným predmetom.
Tekvica na tanieri nie je žiadnou novinkou. Pochutnávali si na nej Indiáni už 4500 rokov pred naším letopočtom. Až v 15. storočí sa dostala bližšie k nám. Orientálna kuchyňa ju v tom čase zakomponovala do jedál ako jednu z hlavných ingrediencií a zostala na tomto čestnom mieste dodnes. O sto rokov neskôr prišla konečne aj k nám do Európy.
Čo je tekvica?
Tekvice sú bohato pestované rastliny, ktoré patria do čeľade tekvicovitých (Cucurbitaceae). Sú jedny z najstarších kultúrnych plodín na svete a primárne sa pestujú pre jedlé plody. Tekvica patrí do druhu
Jedlé časti tekvicových rastlín sú plody, ktoré sú z botanického hľadiska bobule. Tekvice sa pestujú na celom svete a sú rozšírené najmä v miernom podnebí. Okrem varenia sa tekvice používajú pre svoje rôzne tvary a bohaté sfarbenie aj na dekoráciu. Celkovo sú tekvice veľmi všestranné a výživné plodiny, ktoré sú cenené naprieč kultúrami a ich gastronómiou po celom svete.
Rozmanitosť druhov tekvíc
Existuje nespočetné množstvo druhov a odrôd tekvíc, ktoré sa líšia tvarom, farbou, veľkosťou a chuťou. Od tradičných oranžových tekvíc, ktoré poznáme z Halloweenu, až po exotické a okrasné druhy, svet tekvíc je naozaj pestrý. V našom prehľade sme sa zamerali na najobľúbenejšie druhy tekvíc, ktoré je možné dopestovať v našich klimatických podmienkach.
Všetky farby a tvary tekvičiek sa dajú zaradiť do štyroch hlavných skupín:
- Tekvica obyčajná (Cucurbita pepo): Zeleninová tekvica, kam patria cukety a patizóny, ale aj špagetová tekvica.
- Tekvica veľkoplodá (Cucurbita maxima): Na týchto pestrofarebných a väčšinou obrovských tekviciach si môžete pochutnávať až keď sú úplne zrelé. Patrí sem Hokkaido, Maslová tekvica, tekvice typu Buttercup a Popoluškine tekvice.
- Tekvica figolistá: Vyznačuje sa mimoriadnou odolnosťou voči poveternostným podmienkam.
- Tekvica muškátová (Cucurbita moschata): Zástupcom je najčastejšie Maslová tekvica, ktorá má lahodnú maslovo-orieškovú chuť.
Populárne jedlé tekvice a ich využitie
- Tekvica Hokkaido (Uchiki Kuri): Jednoznačným favoritom na prípravu jedál je tekvica Hokkaido. Je jednou z najobľúbenejších druhov v našich kuchyniach. Je charakteristická svojim okrúhlym tvarom, oranžovou šupkou s červeným nádychom a sladkou, mierne orieškovou chuťou. Vďaka svojej jemnej šupke, ktorá po tepelnej úprave mäkne a je jedlá, je Hokkaido ideálna na varenie, pečenie, grilovanie a prípravu polievok, rizota, omáčok či dezertov. Netreba ju šúpať, čo výrazne zjednodušuje prípravu. Hokkaido tekvice, ktoré voláme aj Samurajky, majú tvrdšiu šupku a dužinu s gaštanovou príchuťou.
- Maslová tekvica (Butternut squash): Patrí k najsladším druhom tekvíc vôbec. Má hrubú, šťavnatú dužinu jasne oranžovej farby a málo semien. Maslová tekvica je ľahko rozpoznateľná vďaka predĺženému, hruškovitému tvaru a svetlohnedej až krémovej šupke, ktorá sa ľahko lúpe. Jej dužina je sýtooranžová, jemne aromatická s vysokým obsahom betakaroténu. Príjemne sladká chuť s orieškovou príchuťou dokonale vynikne pri dobre vyzretých plodoch. Dužina získa po tepelnej úprave jemnú, maslovú konzistenciu. Je ideálna na polievky, omáčky, sladké dezerty, ale aj na pečenie a zapekanie.
- Špagetová tekvica: Je pomenovaná podľa svojej vláknitej dužiny, ktorá sa po uvarení rozpadáva na vlákna pripomínajúce špagety. Je to skvelá nízkokalorická alternatíva k cestovinám, ktorá sa dá pripraviť na slano aj na sladko vďaka svojej neutrálnej chuti. Je menej aromatická a menej sladká ako iné druhy, čo jej dodáva široké využitie. Keď ju pozdĺžne prepolíte, vydlabete a upečiete v rúre, môžete z jej dužiny vidličkou vytvoriť vlákna nápadne podobné špagetám.
- Tekvica veľkoplodá (Goliáš): Je známa svojimi obrovskými rozmermi a je neodmysliteľne spojená s oslavami Halloweenu. Pod hladkou oranžovou šupkou sa skrýva výborná sladká dužina, ktorá je vhodná na sladkú kuchyňu - na džemy, kompóty alebo výrobu kandizovanej tekvice. Napriek svojej veľkosti je skvelá aj v kuchyni, aj ako dekorácia.
- Cuketa: Je dlhá oválna plodová zelenina s vodnatou dužinou, zvyčajne tmavozelenej farby. Hodí sa na dusenie, smaženie a zapekanie. Cuketa síce patrí medzi tekvice, no záhradkári ju vnímajú samostatne. Je ideálna pre začiatočníkov, pretože sa pestuje veľmi ľahko a prináša bohatú úrodu.
- Patizón: Je malá a plochá tekvica s hrubou šupkou a bielou alebo zelenou dužinou. Má jemnú a mierne sladkú chuť. Často sa upravuje na pare, varí či dusí, ale aj smaží a pečie. Tvarom pripomína viacuholníkový lietajúci tanier a dnes už je ťažké definovať farbu patizónu.
- Tekvica Acorn (žaludová): Vyznačujú sa menšími, okrúhlymi plodmi s výrazným rebrovaním a sladkou, šťavnatou a pevnou dužinou. Tekvice acorn majú veľmi sladkú, no menej výraznú, jemnejšiu chuť, takže sú vhodné na kombinovanie s inými intenzívnejšími chuťami.
- Tekvica Delicata: Je ľahko rozpoznateľná svojím oválnym tvarom, ktorý zdobia tmavozelené pruhy na krémovom podklade. Šupka tejto tekvice je nezvyčajne tenká a preto ju pri príprave jedál netreba lúpať, no pre túto jej vlastnosť je náchylnejšia na vonkajšie poškodenia a jej skladovateľnosť je kratšia.
- Tekvica Kabocha: Táto japonská tekvica je obľúbená najmä vďaka svojej sladkej a veľmi pevnej dužine, ktorá chuťovo pripomína bataty. Je pomerne veľká, zhora sploštená a s tmavozelenou (prípadne oranžovou) šupkou, ktorá je často škvrnitá a hrboľatá.
- Popoluškine tekvice: Svoj názov tieto tekvice dostali podľa ich tvaru pripomínajúceho popoluškin koč. Tento typ tekvíc je ľahko rozoznateľný vďaka typickému zhora sploštenému tvaru, po obvode akoby nafúknutým objemom a výrazným, širokým rebrovaním.
Výživová hodnota a benefity tekvice
Dužina tekvice obsahuje zvyčajne okolo 90 percent vody. Je bohatá na dôležité živiny, ako sú vitamíny (najmä vitamín A a C), minerály (horčík, zinok, fosfor, draslík, meď, selén, sodík) a vlákninu. Betakarotén, ktorý dodáva tekvici jej typickú oranžovú farbu, je silný antioxidant s pozitívnymi účinkami na zdravie. Môže pomôcť zlepšiť zrak, udržiavať zdravú pokožku a sliznice. Zaradenie tekvice do jedálnička má pozitívny vplyv na kvalitu zdravia. V jesennom období sa na vás z každej strany valia informácie o chrípke, oslabenej imunite a najmä 100 % funkčných liekoch, ktoré to celé zachránia. Nemôžete urobiť nič lepšie, ako si poriadne imunitu posilniť. Celé to rastie v záhrade.
Tekvice sú plné vitamínu C a betakaroténu, z ktorých získaš 100% posilnenie imunity. Sú bohaté aj na vitamín E, ktorý pomáha vylučovať toxíny z tela, obsahuje vitamíny skupiny B, draslík, selén, meď, železo, magnézium a vlákninu. Bez ohľadu na skupinu tekvíc, platí pre všetky to isté - sú plné vody, vitamínu C a betakaroténu. Z tejto trojice získaš 100% posilnenie imunity, chutné jedlo a žiadne kilo navyše.
Využitie tekvice v kuchyni
Tekvice sú mimoriadne všestranné a dajú sa použiť na prípravu širokej škály jedál, od slaných až po sladké.
- Polievky: Krémové tekvicové polievky, napríklad z Hokkaida alebo maslovej tekvice, sú jesennou klasikou.
- Prívarky a omáčky: Tekvicové prívarky a omáčky na cestoviny sú chutné a výživné.
- Pečenie: Tekvica je ideálna na pečenie, či už v celku, nakrájaná na plátky, alebo ako súčasť koláčov, muffinov či chlebov.
- Prílohy: Pečená tekvica, tekvicové hranolky alebo tekvicové pyré môžu byť výbornou prílohou k mäsu či rybám.
- Dezerty: Tekvicové koláče, muffiny a iné dezerty sú obľúbené vďaka svojej sladkej chuti.
- Náhrada cestovín: Špagetová tekvica slúži ako zdravá a nízkosacharidová náhrada klasických cestovín.
Tekvicové semienka a ich využitie
Tekvicové semienka sú ďalším cenným produktom z tejto zeleniny. Sú bohaté na zdravé tuky, zinok a magnézium. Po vydlabaní z dužiny ich stačí opláchnuť, odstrániť zvyšky dužiny a sušiť na papieri alebo site. Následne sa môžu použiť na ďalšie pestovanie alebo v kuchyni.
Tekvicové jadierka sú mimoriadne prospešné pre organizmus. Obsahujú nenasýtené mastné kyseliny, zinok, horčík a antioxidanty. Podporujú zdravie prostaty, srdca, pomáhajú pri nespavosti a zlepšujú trávenie. Vďaka vysokému obsahu bielkovín sú vhodné aj pre vegetariánov a športovcov. Pražené semienka tekvice sú výborným snackom, ktorý nahrádza nezdravé pochutiny. Okrem toho ich možno pridať do šalátov, polievok, smoothie alebo použiť pri pečení chleba a sladkého pečiva. Sú nielen chutné, ale aj nutrične hodnotné.
Tmavozeleným zázrakom je tekvicový olej, ktorý obsahuje až 90 % nenasýtených mastných kyselín, vitamíny a minerály vrátane takých, ktoré telo nutne potrebuje a nedokáže si ich samo vyrobiť. Hlad i osteoporózu zaženieš tekvicovými listami, ktoré sú často podceňované. Je to však veľká škoda pretože mix živín, ktoré obsahujú, pomáha pri chudokrvnosti, cukrovke, ale aj parazitom.
Pestovanie a skladovanie tekvíc
Ak sa rozhodnete pestovať tekvice, základom je kvalitná pôda a dostatok slnečného svetla. Semienka tekvice sa vysievajú priamo do pôdy od polovice mája, keď už nehrozia mrazy. Tekvice majú rady priestranné stanovište a bohatú zálievku. Počas vegetácie je vhodné rastliny prihnojovať kompostom alebo prírodnými hnojivami. Medzi časté chyby patrí prehustený výsev a nedostatok vody, čo vedie k slabšej úrode.
Pri starostlivosti treba myslieť aj na ochranu pred slimákami a plesňami, ktoré môžu poškodiť listy. Pravidelná kontrola rastlín a rýchla reakcia na škodcov dokáže zachrániť značnú časť úrody. Tekvice sa u nás pestujú len jednoročne. Semienka sadíme do prevzdušnenej pôdy s obsahom humusu a najlepšie do téglikov na predpestovanie sadeníc asi v polovičke apríla. Semienka sa sadia špičkou dole cca 2 cm do pôdy.
Správny čas na zber tekvice je kľúčový pre jej chuť aj skladovanie. Zrelosť spoznáme podľa tvrdej šupky a suchej stopky. Plody by sa mali zbierať ešte pred príchodom prvých mrazov, pretože chlad môže poškodiť ich kvalitu. Pri zbere tekvice je dôležité ponechať aspoň 5 cm stopky, čo predlžuje ich trvanlivosť. Stopku z pozbieraných tekvíc nikdy neodlamujte, pretože rana je miestom preniknutia infekcie do plodu počas skladovania.
Po zbere je dobré tekvice nechať aspoň týždeň uložené na slnku (s ochranou proti dažďu), aby šupka vytvrdla, čo predĺži ich skladovateľnosť. Pre zimné tekvice nie sú vhodné chladné a vlhké pivnice; najlepšie im je v suchu s približne izbovou teplotou (nad 12 °C). Pri správnom skladovaní môžu vydržať mesiace. Tekvice spolu so stopkou zberaj vždy do prvých mrazov. Na slniečku alebo na teplom mieste v izbe rozlož tekvice tak, aby mohli uschnúť a dozrieť počas približne 2 týždňov. Tekvičky neukladaj na seba, aby si predišla ich poškodeniu.
Zaujímavosti o tekviciach
- Najväčšia tekvica na svete, aká sa kedy vypestovala, vážila viac ako 1 000 kg.
- Zvyk vyrezávania tekvíc na Halloween pochádza z írskej legendy. Muž menom Jack bol tak zlý, že ho nepustili do neba a dokonca ho vyhnali aj z pekla. Od Diabla dostal uhlíky, aby si mal pri blúdení medzi živými čím svietiť. Jack nemal kam uhlíky odložiť a tak si vydlabal repu, do ktorej uhlíky vložil. Íri túto legendu so sebou preniesli do USA, kde sa repu nahradila tekvice. Pre jej väčšiu dostupnosť.
- Najmenšiu tekvicu na svete vypestoval v roku 2019 pestovateľ Travis Gienger z Minnesoty v USA a vážila len 15,36 gramu (0,54 unce).
- Slovo "pumpkin" má etymologické korene v starovekej gréčtine. Grécke
peopon , v preklade veľký melón, sa vyvinulo do tvarupompon vo francúzštine apumpion v angličtine. Súčasnú modernú podobu slova, tedapumpkin , prvýkrát použil Charles Perrault v klasickej rozprávke Popoluška, kde sa tekvica premenila na honosný kočiar. - Niektoré tekvice, napríklad Hokkaido, sa nemusia šúpať.
- Tekvice s horkou chuťou obsahujú cucurbitacín, ktorý je vo veľkých množstvách nebezpečný. Tekvice s horkou chuťou: Ak tekvica rastie v strese (napríklad v extrémnych horúčavách) alebo sa náhodne skríži s okrasnou tekvicou, produkuje takzvaný cucurbitacín. Ten má mimoriadne horkú chuť a vo veľkých množstvách je pre človeka nebezpečný.
tags: #druhy #tekvice #kuchyna