Slovensko disponuje ideálnymi klimatickými a pôdnymi podmienkami pre pestovanie širokej škály ovocia a zeleniny. Táto skutočnosť, spolu s rastúcim záujmom spotrebiteľov o lokálne produkty, vytvára priaznivé prostredie pre rozvoj domáceho ovocinárstva a zeleninárstva.
Výkyvy denných a nočných, ako aj zimných a letných teplôt nútia ovocné stromy bojovať o svoju existenciu, čo vedie k ich odolnosti a predovšetkým k plodom s výraznejším pomerom sladkosti a kyslosti. Najvhodnejšími oblasťami pre pestovanie ovocia sú nížinné oblasti, pričom v niektorých lokalitách je potrebná aj závlaha. S úspechom je možné pestovať ovocie aj do nadmorskej výšky 600 metrov nad morom, s výnimkou horských a podhorských oblastí, severných svahov v nižších polohách a mrazových kotlinách.
Historický kontext ovocinárstva na Slovensku
Pestovanie ovocia má na území Slovenska dlhú tradíciu, siahajúcu až do raného stredoveku. Archeologické nálezy a názvy osád ako Jablonica, Hrušov či Višňové svedčia o cieľavedomom pestovaní ovocných drevín. Pôvodne sa ovocné stromy pestovali jednotlivo, neskôr v záhradách, viniciach a sadoch, najmä v panských záhradách.
Vplyv na rozvoj ovocinárstva mali aj vinice v južnejších oblastiach a odlesnené stráne v vrchovinách. Od 15. storočia nasledovalo podnikavé meštianstvo príklad feudálnych panstiev a zakladalo vlastné ovocné záhrady a sady. Ovocinárstvo prinieslo nové poddanské povinnosti, ale zároveň aj prenos skúseností do gazdovstiev. Počas vojenských udalostí v 16. a 17. storočí ovocinárstvo upadlo, no nariadenia Márie Terézie a Jozefa II. prispeli k jeho obnove prostredníctvom výučby a osvety. Významnú úlohu v šírení osvety zohrali kňazi a učitelia, ako aj vznikajúce ovocinárske spolky.
Medzi významné ovocinárske regióny patrili najmä podhorské oblasti. Horná Nitra bola už v 17. storočí známym ovocinárskym centrom. Gemer bol opisovaný ako súvislá kvitnúca záhrada. V Trenčianskej župe sa ovocinárstvo stalo v priebehu 19. storočia prvoradým zdrojom príjmov. Medzi najväčšie ovocinárske oblasti patrili Trenčianska, Hontianska, Bratislavská a Novohradská župa.
Ovocie bolo dôležitou súčasťou ľudovej stravy a zdrojom rodinných príjmov. Konzumovalo sa čerstvé, sušené, vo forme lekvárov či destilátov (slivovica, hruškovica a pod.). Predaj ovocia prebiehal na trhoch a prostredníctvom podomového obchodu.
Tradičné ovocné druhy na Slovensku
Slovensko má dlhodobú tradíciu vo využívaní a spracovávaní tradičných druhov ovocia ako sú jablká, hrušky, slivky, čerešne a višne. Okrem nich sa v menšej miere využívajú aj brusnica močiarna a čučoriedka barinná. Pestovanie ovocných krov a stromov si vyžaduje nepretržitú starostlivosť od jari do jesene, vrátane prerezávania, hnojenia, kontroly škodcov a chorôb.
Jablká a hrušky
Jablone a hrušky patria k stáliciam ovocných sadov. Jablká sú jedno z najrozšírenejších ovocí, slovenské odrody sú cenené pre svoju chuť a kvalitu. Rôzne odrody hrušiek sa úspešne pestujú na celom území Slovenska. Ich plody sa skvele hodia nielen na priamu konzumáciu, ale aj na výrobu kompótov alebo destilátov.
Pestovanie hrušiek: Hrušky majú všeobecne vyššie nároky na podmienky stanovišťa. Dariť sa im bude najmä v teplých a stredných polohách, pričom priemerná ročná teplota stanovišťa by sa mala pohybovať medzi 7,5-9 °C. Pôdu voľte hlbokú, stredne ťažkú až ťažšiu, slabo kyslú až neutrálnu (pH 6,0-7,2). Nevhodné sú vápenité a podmáčané pôdy. Dôležitá je tiež správna orientácia stanovišťa na svetové strany, kde hruškám prospieva najmä juhovýchodná, juhozápadná či južná expozícia. Pri výsadbe treba vyhĺbiť dostatočne veľkú jamu (1 m × 60 cm), odstrániť odumreté korene a stromček namočiť do vody. Väčšina mladých stromov bude v prvých rokoch života potrebovať vhodnú oporu, preto zatlčte kôl. Po zasadení stromu do pôdy ho zalejte zhruba 15 litrami vody. Na udržanie vody v pôde môžete použiť prípravok Plantasorb. Medzi najvýznamnejšie choroby hrušiek sa radí hrdza hrušková, ktorej hostiteľom je borievka. Prevencia spočíva v pestovaní týchto stromov aspoň 300 metrov od seba. Rez hrušiek sa vykonáva podľa rovnakých zásad ako rez jabloní a drevina ho všeobecne dobre znáša.
Ako s istotou orezávať jablone a hrušky
Slivky, čerešne a višne
Slivky sú obľúbené pre priamu konzumáciu aj spracovanie, najmä na výrobu destilátov. Čerešne a višne sú krásne stromy, vhodné aj do menších záhrad, s chutnými plodmi. Moderná odroda kríkovej višne, ktorá vznikla krížením stepnej višne a višne obyčajnej, je tiež zaujímavou možnosťou.
Marhule a broskyne
Marhule poskytujú sladké ovocie a na jar potešia nádhernými kvetmi. Broskyne sa všeobecne tešia popularite medzi ovocinármi. Hoci to s nimi nie je vždy jednoduché, ak žijete v teplejšej časti našej krajiny, môžete vyskúšať vysadiť nové odrody broskýň s plochými plodmi, ktoré sa vyznačujú výnimočne medovo-sladkou dužinou.
Pestovanie marhúľ: Stromčeky marhúľ je možné do záhrady vysadiť ako na jeseň, tak na jar. Preferujú skôr suchší variant ľahšieho typu pôdy. Studeným a zamokreným pôdam sa vyhnite. Pred výsadbou skráťte všetky korene a prípadne odstráňte poškodené. Vysadené stromčeky vyviažte ku kolom a zaistite im ochranu proti poškodeniu zverou. Ako podpníky pre marhule sa pri kvalitných pôdach používajú marhuľové semenáče, pri ťažšej alebo suchšej pôde myrobalán, a v ťažších vlhkých pôdach slivkové podpníky. Marhule začínajú plodiť väčšinou druhý až tretí rok po výsadbe, najvyššiu plodnosť dosahujú medzi desiatym až dvanástym rokom. Správne strihanie marhúľ je veľmi dôležité. Jarný rez (od začiatku pučania do mája) je výchovný a odstraňuje suché, choré či poškodené výhonky. Letný rez (polovica júna až august) podnieti rast nových vetiev. Jesenný rez (konármi obťažkané stromy) zabezpečí dostatok svetla. Radikálny rez sa vykonáva bezprostredne po výsadbe a odstraňuje príliš nízko rastúce výhonky.
Pestovanie broskýň: Broskyne preferujú presvetlené miesta, dobre chránené pred vetrom. Pôda by mala byť dobre priepustná, kyprá, ľahká a skôr suchšia. Optimálna nadmorská výška je 200 až 400 metrov. Mladé stromčeky potrebujú pravidelnú a dostatočnú zálievku. K výsadbe je vhodné pristúpiť na jar, pričom treba odstrániť všetky poškodené a odumreté korienky. Pred výsadbou namočte strom na 2 až 4 hodiny do vody. Vyhĺbte dostatočne veľkú jamu a umiestnite do nej silný vyšší kolík na oporu. Po zasypaní a ušliapaní zeme zalejte strom aspoň 10 litrami vody. Pri tvorbe broskyňového sadu dodržiavajte spon 6×6 metrov. Stromy priebežne prihnojujte. Mladé broskyne chráňte pred mrazmi jutovinou či netkanou textíliou. Rez broskýň sa pri mladých stromoch vykonáva trikrát ročne (na jar, v lete a na začiatku jesene), pričom sa vyberie 5 najsilnejších výhonkov pre korunu a tie sa zrežú na 3 púčiky. U plodných stromov (od štyroch rokov) stačia dva rezy ročne - na jar skontrolujte terminálny výhonok a skráťte silné výhonky, slabé odstráňte; na prelome leta a jesene skráťte všetky výhonky o jednu tretinu. Alternatívou k broskyniam sú nektarinky, ktorých pravidlá pestovania sú prakticky totožné.
Bobuľové ovocie a iné kríky
Ovocné kríky patria medzi najobľúbenejšie rastliny v slovenských záhradách. Sú nenáročné na pestovanie, poskytujú bohatú úrodu a zároveň skrášľujú každý kút záhrady. Pre úspešné pestovanie drobného ovocia je veľmi dôležité zvoliť správne miesto. Ideálne je, ak rastliny dostávajú aspoň šesť hodín slnečného svitu denne. Pôda by mala byť úrodná, dobre priepustná a so zabezpečeným odtokom vody. Drobné ovocie dostupné v kontajneroch sa môže vysádzať po celý rok. Prostokorenné sadenice je ideálne vysádzať na jar alebo na jeseň.
- Ríbezle: Tradičné ovocné kríky, ktoré nájdeme takmer v každej záhrade. Či už si vyberiete červené, biele alebo čierne ríbezle, vždy získate bohatú úrodu plodov plných vitamínu C. Sú nenáročné na pôdu a dobre znášajú aj chladnejšie podnebie.
- Egreše: Obľúbený krík, ktorý vyniká svojou odolnosťou voči mrazu a chorobám. Plody sú šťavnaté, sladkokyslé a bohaté na vitamíny. Hodí sa na priamu konzumáciu, ale aj na prípravu koláčov, marmelád či kompótov.
- Maliny: Neodmysliteľná súčasť letnej záhrady. Ich sladké, aromatické plody dozrievajú postupne. Vyžadujú priepustnú pôdu a dostatok vlahy, no inak sú pomerne nenáročné.
- Čučoriedky: Čoraz populárnejšie vďaka svojim zdravotným benefitom a výnimočnej chuti. Na pestovanie však vyžadujú kyslú, humóznu pôdu a dostatok vlahy. Najlepšie sa im darí v polotieni.
- Arónia (čierna jarabina): Mimoriadne odolný krík, ktorý zvládne aj menej úrodné pôdy a suchšie podmienky. Plody sú bohaté na antioxidanty a vitamíny, preto sa považujú za superpotravinu.
- Zemolez kamčatský (kamčatská čučoriedka): Výnimočný tým, že dozrieva už v máji, teda skôr ako väčšina ostatných ovocných kríkov. Plody sú sladkokyslé, bohaté na vitamíny a minerály.
- Muchovník: Stále obľúbenejší vďaka svojej nenáročnosti, bohatej úrode a dekoratívnemu vzhľadu. Plody pripomínajú čučoriedky, sú sladké a vhodné na priamu konzumáciu aj spracovanie.
- Rakytník: Nenáročný, veľmi odolný krík, ktorý zvláda aj suchšie a menej úrodné pôdy. Jeho oranžové plody sú doslova nabité vitamínom C, antioxidantmi a ďalšími prospešnými látkami. Je vhodný na výrobu štiav, sirupov, džemov či oleja.
- Kustovnica čínska (goji): Čoraz populárnejšia aj na Slovensku. Tento krík je nenáročný na pestovanie, dobre znáša sucho a jeho plody sú považované za superpotravinu.
- Josta: Kríženec čiernych ríbezlí a egreša. Spája v sebe to najlepšie z oboch druhov - veľké, šťavnaté plody, vysokú odolnosť voči chorobám a nenáročnosť na pestovanie.
- Černice: Veľmi obľúbené ovocné kríky vďaka svojej nenáročnosti a bohatej úrode. Plody sú sladké, šťavnaté a plné vitamínov. Hodí sa na priamu konzumáciu, do koláčov, džemov či na mrazenie.
Exotické ovocie v slovenských záhradách
V posledných rokoch sa na Slovensku stáva populárnym trendom pestovanie exotického ovocia, ktoré bolo v minulosti považované za nevhodné pre naše klimatické podmienky. S trochou starostlivosti a správnymi postupmi je možné u nás úspešne pestovať aj teplomilné rastliny. Stačí vybrať správnu odrodu, vhodné stanovisko a zabezpečiť rastlinám ochranu pred chladom.
Figovník (Ficus carica)
Figovník pochádza z oblasti Stredomoria a Blízkeho východu. Je to subtropická rastlina, ktorá prekvapivo dobre znáša mierne mrazy. Niektoré odrody, ako napríklad ‘Brown Turkey’, ‘Dalmatie’ alebo ‘Michurinska-10’, sú vhodné na pestovanie aj v našich podmienkach. Figovník sa dá pestovať v záhrade, ale aj v nádobe na balkóne či terase.
- Výsadba: Figovníky môžeme vysádzať na jar alebo na jeseň. Vyžaduje dostatočne veľkú jamu, aby sa korene mohli voľne rozrásť.
- Stanovište: Potrebuje teplé a slnečné miesto, ideálne pri južnej stene domu, chránené pred vetrom.
- Pôda: Dobre priepustná, bohatá na živiny a mierne zásaditá. V kvetináčoch presádzame každé štyri roky, pričom orežeme korene a pridáme čerstvý substrát (zmes záhradnej pôdy, kompostu a piesku v pomere 2:1:0,5).
- Zálievka: Pomerne odolný voči suchu, no počas vegetácie ocení pravidelnú zálievku.
- Hnojenie: Na jar je vhodné rastlinu prihnojiť kompostom alebo organickým hnojivom bohatým na draslík.
- Ochrana pred škodcami: Relatívne odolné, no môžu ich napadnúť roztoče, vošky, húsenice, antraknóza, bakteriálna škvrnitosť alebo koreňová hniloba.
- Zimná ochrana: Mladé rastliny potrebujú ochranu pred mrazom (mulčovanie, netkaná textília). Staršie rastliny zvládnu s ochranou mrazy do -18 °C. Figovník v nádobe preneste do chladnej miestnosti (5 - 10 °C).
- Zber: Plody dozrievajú v dvoch vlnách - prvé už v júli a druhé v septembri až októbri. Zrelé figy sú mäkké na dotyk a ľahko sa oddelia od stromu.
Banánovník (Musa spp.)
Pochádza z juhovýchodnej Ázie a Austrálie. Je jednou z najstarších a najdôležitejších plodín tropického pásma.
- Výsadba: Na jar, po pominutí rizika mrazov. V kvetináčoch použite veľký kontajner, do zeme zabezpečte dobrú drenáž.
- Stanovište: Teplé a slnečné, ideálne s vysokou vlhkosťou vzduchu (napríklad skleník).
- Polievanie: Vysoké nároky na vodu, pravidelne a hojne, pôda stále vlhká, nie premokrená.
- Hnojenie: Každých 4-6 týždňov vyváženým tekutým hnojivom.
- Ochrana pred škodcami: Vošky, roztoče, húsenice, Panamská choroba, čierna škvrnitosť, fuzarióza.
- Zimná ochrana: Nie sú mrazuvzdorné, v zime preneste do interiéru na teplé a svetlé miesto.
- Zber: Plody sú zrelé, keď sú žlté a mierne mäkké na dotyk.
Kiwi (Actinidia deliciosa a Actinidia arguta)
Pochádza z južnej Číny, kde bolo pôvodne známe ako „čínsky egreš“. Actinidia je rýchlo rastúca liana s opadavými listami.
- Výsadba: Na jar, po pominutí rizika mrazov. Dobre priepustná, mierne kyslá pôda. Dostatočne veľká jama.
- Stanovište: Slnečné a teplé, chránené pred studenými vetrami. Ideálne pri južnej stene domu alebo plote.
- Polievanie: Stredné nároky na vodu. Pravidelne zalievať, najmä v suchých obdobiach. Rastlina trpí stresom zo sucha.
- Hnojenie: Na jar kompostom alebo hnojivom bohatým na dusík. Počas sezóny vyvážené hnojivo.
- Ochrana pred škodcami: Vošky, roztoče, botrytída, bakteriálna rakovina, pleseň.
- Zimná ochrana: Pomerne mrazuvzdorné, ale mladé rastliny potrebujú ochranu (mulčovanie, netkaná textília). Actinidia arguta je plne mrazuvzdorná až do -25 °C.
- Zber: Na jeseň (október). Plody sú zrelé, keď sú mäkké na dotyk.
- Rez: Podobný rezu viniča. Kiwi plodí na jednoročnom dreve, ktoré vyrastá z dvojročného výhonku. Letný rez (odstránenie neestetických a dlhých výhonkov, skracovanie plodných výhonkov). Po zime odstráňte suché a poškodené výhonky.
Rajčiakovec repový (Solanum betaceum) - Tamarillo
Pochádza z juhoamerických Ánd.
- Výsadba: Na jar, po pominutí rizika mrazov. V nádobách veľký kontajner, do zeme zabezpečte dobrú drenáž.
- Stanovište: Teplé a slnečné, ideálne s miernym polotieňom, chránené pred vetrom.
- Polievanie: Vysoké nároky na vodu, pravidelné a hojné.
- Hnojenie: Pravidelné hnojenie vyváženým tekutým hnojivom.
- Ochrana pred škodcami: Vošky, roztoče, molice, pleseň, Alternáriová škvrnitosť, bakteriálna škvrnitosť.
- Zimná ochrana: Nie je mrazuvzdorné, v zime preneste do interiéru na svetlé a chladné miesto (teplota neklesne pod 10 °C).
- Zber: Plody dozrievajú postupne, keď dosiahnu plnú farbu a sú mierne mäkké na dotyk.
Nashi hruška (Pyrus pyrifolia) - Japonská hruška
Pochádza z východnej Ázie. Jej plody vyzerajú ako okrúhle jabĺčka. Dužina je svieža, sladká a chrumkavá.
- Výsadba: Na jar alebo na jeseň.
- Stanovište: Slnečné, chránené pred silným vetrom. Pôda dobre priepustná, hlboká a úrodná.
- Polievanie: Stredné nároky na vodu, pravidelné polievanie, najmä počas suchých období.
- Hnojenie: Pravidelné hnojenie (kompost alebo organické hnojivo bohaté na dusík).
- Ochrana pred škodcami: Vošky, roztoče, molice, hrdza hrušková, spála hrušková, chrastavitosť.
- Zimná ochrana: Pomerne mrazuvzdorné, ale mladé rastliny potrebujú ochranu (mulčovanie).
- Zber: Koniec leta a jeseň. Plody sú zrelé, keď sú pevné na dotyk a majú zlatistú farbu.
Granátové jablko (Punica granatum)
Pochádza z oblasti Stredomoria, Iránu a Indie. Kompaktný granátovník s dlhým kvitnutím a šancou na úrodu aj v SR, do 2 m. Do našich podmienok sú vhodné odrody z Azerbajdžanu, Iránu, Turkmenistanu.
- Výsadba: Na jar alebo na jeseň. Dobre priepustná pôda s dobrou drenážou.
- Stanovište: Slnečné a teplé. Dobre sa im darí v skleníku. Pôda hlboká, úrodná a dobre priepustná.
- Polievanie: Stredné nároky na vodu, pravidelné polievanie.
- Hnojenie: Pravidelné hnojenie (kompost alebo organické hnojivo bohaté na dusík).
- Ochrana pred škodcami: Vošky, roztoče, molice, koreňová hniloba, pleseň sivá, antraknóza.
- Zimná ochrana: Nie sú úplne mrazuvzdorné, v zime do chráneného priestoru s teplotou nad bodom mrazu.
- Zber: Na jeseň. Plody sú zrelé, keď majú tvrdú šupku a vydávajú dutý zvuk pri poklepaní.
Citrusové stromy
Citrusy sú obľúbené pre svoje voňavé kvety a chutné plody. Najčastejšie sa pestuje citrónovník (Citrus limon), pomarančovník (Citrus sinensis) a mandarínka (Citrus reticulata). Vzhľadom na ich teplomilnosť sa v našich podmienkach dajú pestovať len v nádobách.
- Nádoba: Dostatočný objem (minimálne 20 - 30 litrov) a drenážne otvory.
- Pôda: Ľahký, priepustný substrát s mierne kyslým pH (5,5 - 6,5). Špeciálny substrát pre citrusy alebo zmes substrátu pre sukulenty a univerzálneho substrátu (1:1). Drenážna vrstva z hrubého štrku na dne kvetináča.
- Stanovište: Počas vegetácie na slnečné miesto na balkóne alebo terase. Citrónovníky preferujú polotieň, pomarančovníky a mandarínkovníky milujú svetlo.
- Zálievka: Pravidelná, no substrát by nemal byť trvale premokrený.
- Hnojenie: Od jari do jesene špeciálnymi hnojivami pre citrusy (železo a mikroprvky).
- Zimovanie: Ideálne vyhrievaný skleník s vysokou vlhkosťou. Ak nie je k dispozícii, presun do tmavej a chladnej miestnosti (cca 10 °C) a obmedziť zálievku. Pestovanie na okennom parapete nad radiátorom je nevhodné kvôli suchému vzduchu. Neumiestňujte do miestnosti s jablkami a hruškami (uvoľňujú etylén, ktorý spôsobuje opadávanie listov).
Olivovník (Olea europaea)
Symbol Stredomoria, dá sa pestovať aj na Slovensku. Najvhodnejšie sú odrody ako ‘Arbequina’ alebo ‘Leccino’. Olivovník rastie pomaly a môže sa dožiť tisícky rokov.
- Nádoba: Kvetináč s objemom aspoň 30 litrov.
- Stanovište: Veľa slnka, ideálne na juhovýchodnú alebo juhozápadnú stranu balkóna či terasy.
- Pôda: Priepustná a kamenistá, ideálne s mierne zásaditým pH.
- Zálievka: Znáša sucho lepšie ako prebytok vody. Zalievajte, až keď je substrát suchý. Drenážna vrstva.
- Hnojenie: Dvakrát do mesiaca hnojivom s obsahom draslíka a horčíka.
- Zimovanie: Znáša krátkodobé mrazy do -5 °C, ale najlepšie je nevystavovať ho teplotám pod +10 °C. V októbri preneste do chladného, ale svetlého priestoru (10 - 15 °C). Pri zazimovaní vonku chráňte korene čečinou a kmeň jutovou tkaninou pred mrazmi pod -10 °C.
- Úroda: Olivovníky sa v našich podmienkach pestujú skôr ako dekoračné rastliny. Pri správnej starostlivosti a samoopelivej odrode (napr. Arbequina) môže po niekoľkých rokoch priniesť aj úrodu.
Ďalšie netradičné ovocie
Kategóriu „Netradičné ovocie a zelenina“ tvoria väčšinou zabudnuté a znovu objavené skvosty, alebo superpotraviny preverené tisícročnou východnou medicínou.
- Hurmikaki (Diospyros kaki): Sladké plody sa ponášajú na žiarivo oranžové paradajky. Odrody druhu Diospyros kaki sú vhodnejšie do teplejších oblastí, ukrajinské hybridy a americké ebenovníky druhu Diospyros virginiana sú odolnejšie a vhodné aj do ostatných polôh. Mrazuvzdornosť sa pohybuje od -18 až do -30 °C.
- Pistácia (Pistacia vera): Môže sa pestovať aj v suchších podmienkach, napríklad v Podunajskej nížine alebo v južnej časti východného Slovenska. Potrebné je vybrať správnu kombináciu odrody a podpníka (napr. veľkoplodé pistácie štepené na odolnejší podpník UCB1). Pistáciu opeľuje vietor, vysádzame pár (1 samčí na 5-15 samičích rastlín). Štepené rastliny plodia približne 4 roky po výsadbe. Odporúčané odrody sú ‘Peters’ (samčí opeľovač), ‘Kerman’, ‘Larnaka’, ‘Aegina’ (samičie).
- Jujuba (Ziziphus jujuba) - Čínska datľa: Hodí sa na pestovanie na suchých slnečných lokalitách. Jej veľkou výhodou je veľmi neskoré rašenie (od konca mája), čím sa vyhýba neskorým jarným mrazom. Kvitne v júni. Plody dozrievajú od septembra až do konca októbra. Plody v surovom stave pripomínajú chrumkavé jabĺčko, sú chutné aj sušené. Pre pravidelnejšiu a väčšiu úrodu je vhodné vysadiť dve jujuby.
- Paw Paw (Asimina triloba): Odolný druh zo Severnej Ameriky vhodný do polotieňa a na vlhšie stanovište. Rastlina je cudzoopelivá, preto vyžaduje výsadbu dvoch rozdielnych odrôd alebo kombináciu veľkoplodej odrody a semenáča. Výnimkou sú samoopelivé odrody ‘Prima 1216’ a ‘Sunflower’. Dosahuje výšku okolo 5 m, do plodnosti nastupuje vo veku približne 5 rokov.
- Mišpuľa nemecká: Stará ovocná drevina pôvodom z juhovýchodnej Európy a juhozápadnej Ázie. Konzumuje sa až po prejdení mrazom, kedy získa konzistenciu marmelády.
- Oskoruša (Jarabina oskorušová): Kráľovná medzi ovocnými stromami, dožíva sa stoviek rokov a plody sú vyhlásenou delikatesou (aj na pálenku).
- Hruškojarabina: Kríženec hrušky a jarabiny s lahodnými plodmi.
- Dekaisnea Fargesova: Modré struky vyzerajú ako „Prsty mŕtveho muža“, ale majú sladkú dužinu.
Tabuľka: Netradičné ovocie vhodné na pestovanie v slovenských záhradách
| Ovocie | Podmienky pestovania | Mrazuvzdornosť |
|---|---|---|
| Hurmikaki | Teplé oblasti, ukrajinské hybridy odolnejšie | -18°C až -30°C |
| Pistácia | Suchšie podmienky, Podunajská nížina | - |
| Jujuba | Suché, slnečné lokality | - |
| Paw Paw | Polotieň, vlhšie stanovište | - |
| Granátové jablko | Sucho, krátke vegetačné obdobie | - |
tags: #exisstujuce #ovocie #v #slovenskej #zahrade