Dijon, hlavné mesto francúzskeho departementu Côte-d’Or, sa nachádza na východe Francúzska a je neodmysliteľne spojené s regiónom Burgundsko. S počtom obyvateľov okolo 151 000 a rozlohou 40,41 km² je Dijon typickým zástupcom stredovekých miest s nádherne zachovanou architektúrou. Najvyšší bod mesta dosahuje 410 metrov nad morom.
Hoci sa mnohí pri zmienke Burgundska pýtajú na jeho polohu, s názvom hlavného mesta Dijon je už situácia jasnejšia. Bohužiaľ, mnohým sa v prvom rade vybaví dijonská horčica a na víno sa opäť zabudne. Pri mojej ceste do Burgundska sa ma veľa ľudí opýtalo, kde to je. Možno si len neuvedomili historické súvislosti tohto kraja či Francúzsko ako také. A pritom je „Bourgogne“ bezpochyby najprestížnejším vinárskym regiónom Francúzska, ktorý sa rozprestiera vo východnej časti krajiny.
Burgundsko je plné presláveného vína, slimákov a bohatej histórie. Každému musí byť sympatické motto tohto regiónu: „L´Art et le plaisir de vivre“ - Radosť a umenie žiť. Dijon, historická metropola Burgundska a mesto umenia a kultúry, je ideálne situovaný medzi Parížom a Lyonom. Je známy bohatým architektonickým dedičstvom, vrátane historického centra zapísaného na zozname svetového dedičstva UNESCO, a tiež svojou gastronomickou reputáciou a blízkosťou k prestížnym vinohradom Côte-d'Or.
História Dijonu a Burgundska
Oblasť dnešného mesta bola osídlená už v praveku, písomná história však prišla s Rimanmi, ako tomu bolo vo väčšine francúzskych miest. Latinský názov kolónie bol Divio, čo mohlo znamenať posvätný alebo božský. Mesto ležalo na rímskej ceste medzi Parížom a Lyonom, resp. vtedajšími názvami Lutetia a Lugdunum. V staroveku však nešlo o veľmi významné mesto a jedinou väčšou udalosťou bol príchod kresťanstva do regiónu, ktoré sem údajne v 3. storočí priniesol svätý Benignus.
Situácia sa zmenila v stredoveku, keď sa mesto stalo hlavným mestom Burgundska. Burgundskí vojvodovia tu sídlili od 11. do 15. storočia a práve toto obdobie je považované za zlatý vek Dijonu. Veľa rokov burgundské vojvodstvo bolo mocnejšie ako parížski vládcovia. Z nenávisti k francúzskemu kráľovi zradili aj mladú Johanku z Arku a predali ju Angličanom.
Burgundskí vojvodovia za najväčšieho rozmachu ovládali veľké územie na východe dnešného Francúzska a prakticky celý Benelux. Burgundskí vládcovia si však nenechávali svoje bohatstvo len pre seba a boli známi ako mecenáši umenia - pozývali si umelcov a architektov, ktorí Dijon kultúrne obohatili. Z tejto doby pochádza množstvo budov, sôch a ďalších umeleckých diel, vďaka ktorým sa dostalo historické centrum mesta na zoznam UNESCO.
Začiatok úpadku prišiel v 16. storočí a predznamenala ho vojna, počas ktorej bol Dijon obliehaný švajčiarskou armádou. Bohužiaľ, neskôr sa tu prehnali ďalšie vojny, počas ktorých sa Dijon dostal pod kontrolu rôznych armád - protinapoleonskej koalície a Prusov v 19. storočí, ale i fašistického Nemecka v 20. storočí. Počas 2. svetovej vojny bolo mesto i zbombardované, ale väčšina jeho stavieb zostala našťastie nepoškodená, rovnako ako počas predchádzajúcich konfliktov. Hoci tu dnes stretneme prívetivých obyvateľov so silnou regionálnou príslušnosťou a nezávislým duchom, nie sú to žiadni dobráci. Veď počas druhej svetovej vojny tvorili hlavné ohnisko francúzskeho odporu a vzdorovali nacistom.
Historické Srdce Dijonu a Kľúčové Pamiatky
Skutočné srdce tohto bývalého hlavného mesta vévodstva a v súčasnosti hlavného mesta regiónu Burgundsko naleznete v niekdajšom paláci vévodov a Burgundských stavov. V ňom sa dnes okrem radnice (Hôtel de Ville) nachádza aj Muzeum krásnych umení (Musée des Beaux-Arts). Palác obklopuje úplne neporušené historické jadro mesta, ktoré je chránenou pamiatkovou rezerváciou. Jeho čarovné námestia a uličky lákajú na prechádzky medzi hrázdenými a meštianskymi domami v tieni kostolných veží.
Palác vojvodov (Palais des ducs de Bourgogne) a Námestie oslobodenia (Place de la Libération)
Burgundskí vojvodovia si v Dijone vybudovali palác, ktorý stojí v samom srdci jeho historického centra. Za to by sa dalo označiť Námestie oslobodenia (Place de la Libération). Toto námestie v tvare polkruhu bolo postavené v 17. storočí a pôvodne sa volalo Place royale (Kráľovské námestie) a stála tu socha Ľudovíta XIV., známeho tiež ako Kráľ Slnko. Po Francúzskej revolúcii bola socha kráľa zničená a námestie premenované na Place d’Armes. V čele námestia stojí Palác vojvodov (Palais des ducs de Bourgogne), oficiálne Palác vojvodov a stavov Burgundska.
Tento palác si burgundskí vojvodovia postavili ako svoje hlavné sídlo v 14. a 15. storočí, vo vtedy modernom gotickom štýle. Palác bol neskôr v ďalších storočiach rozšírený a prebudovaný v barokovom štýle a následne v štýle klasicistickom. Pri stavbe budovy bolo použitých viacero umeleckých slohov, najstaršia časť sa totiž postavila v 14. storočí a palác sa neskôr upravoval medzi 17. až 19. storočím.
Po smrti posledného vojvodu v paláci sídlili burgundskí guvernéri a následne zástupcovia stavov. Zároveň až do Francúzskej revolúcie slúžil palác aj ako kráľovské sídlo. Dnes tu sídli dijonská radnica, mestský archív a taktiež turistické informačné centrum. Najväčším lákadlom je však východné krídlo, kde sa nachádza Múzeum výtvarného umenia (Musée des Beaux-Arts). Toto múzeum ukazuje len odlesk niekdajšej slávy Dijonu, ale i tak tu nájdete mnoho vzácnych obrazov a sochárskych diel. Medzi najväčšie atrakcie patria náhrobky dvoch burgundských vojvodov - Filipa II. Smelého a Jána I. Nebojácneho (a jeho manželky Margity Bavorskej).
I ďalšie diela, ktoré v múzeu nájdete, patria k tomu najlepšiemu, čo zlatý vek Dijonu mohol ponúknuť. A vek to bol zlatý doslova, pretože je tu množstvo rôznych religióznych predmetov pokrytých zlatom. Jedným z najzaujímavejších diel v múzeu je však tapiséria zobrazujúca obliehanie Dijonu Švajčiarmi. Táto impozantná tapiséria je nielen umeleckým dielom, ale aj cenným historickým prameňom o meste a o tom, ako vyzeralo tesne po obliehaní v roku 1513, keďže tapiséria bola vyhotovená veľmi krátko po skončení tohto obliehania a vystavená v Chráme Matky Božej.
Na tapisérii je možné vidieť i samotný Palác vojvodov a jeho vežu, ktorá tu stojí dodnes. Veža (Tour Philippe le Bon) je pomenovaná po Filipovi III. Dobrom, jednom z burgundských vojvodov. Túto vežu je možné navštíviť, ale počet návštevníkov je obmedzený na 18 na jednu návštevu, ktorá trvá 45 minút. Počas nej budete mať možnosť prekonať 316 schodov a z vrcholu veže sa pozrieť na Dijon z vtáčej perspektívy. Mesto nemá veľa vysokých budov, takže výhľad nie je nijak obmedzený. Lístky na vežu sa kupujú v turistickom informačnom centre (vstup zo zadnej časti paláca z ulice Rue des Forges) a stoja 3 EUR (1/2017).
Chrám Matky Božej (Église Notre-Dame)
Hneď za Palácom burgundských vojvodov stojí ďalší zo symbolov mesta - Chrám Matky Božej (Église Notre-Dame). Jeden z hlavných kostolov mesta (aj keď nejde o katedrálu) bol postavený na mieste, kde predtým stála malá románska kaplnka. Dnešný chrám bol postavený v 13. storočí (1220) v gotickom slohu a ide o najstarší kostol v meste. Kostol napríklad nemá bočné podporné oblúky a celá váha i prípadný tlak pri nárazoch vetra pôsobí na piliere chrámu. Veľmi atypická je tiež západná fasáda chrámu (kde je aj bežný vchod doň), ktorá je obdĺžniková a plochá, čo v gotických chrámoch nebýva obvyklé.
Interiér chrámu je už typicky gotický so štíhlymi a vysokými piliermi a lomenými oblúkmi. Pôdorys chrámu je takisto štandardne krížový a transept (krížová loď) je vybavená z oboch strán veľkými rozetami (kruhovými vitrážovými oknami). Vitrážové okná sú veľmi precízne vyhotovené a zdobia celý chrám. Niektoré z nich (posledných päť) sú pôvodné a pochádzajú z 13. storočia.
V kostole (a na kostole) sa nachádzajú tri figúrky, ktoré sú pre Dijon najdôležitejšími symbolmi. Na jednom z rohov severnej fasády kostola je vytesaná malá sovička, ktorá je hlavným maskotom mesta. Nevie sa, kedy a kto túto sovičku vytesal, ale viažu sa k nej povery, že kto ju pohladí ľavou rukou prechádzajúc okolo kostola zľava, splní sa mu jedno želanie. Preto je sovička do veľkej miery opotrebovaná a vyhladená tak, že sa ani nedá poriadne rozoznať, že mohlo ísť kedysi o podobizeň sovy. Ulica, ktorá tadiaľto prechádza, sa volá Rue de la Chouette (Ulica sovičky) a malou sovou sú označené všetky zaujímavé miesta v Dijone. Pre ľahšiu orientáciu v meste môžete využiť „Soví okruh“ (Parcours de la Chouette), vyznačený v dlažbe bronzovými plaketami s vyobrazením maskota mesta - sovy. Mapu s Trasou sovičky nájdete v miestnom informačnom centre v Paláci vojvodov.
Vo vnútri kostola sa nachádza jedna z najstarších sôch Panny Márie vo Francúzsku. Celým názvom Matka Božia Dobrej Nádeje (Notre-Dame de Bon-Espoir) sa „preslávila“ počas spomínaného obliehania Dijonu Švajčiarmi v roku 1513, keď sa k nej miestni obyvatelia modlili za skončenie obliehania. Keď sa údajne na nebi zjavila Panna Mária a ohlásila, že ich modlitby boli vypočuté a následne obliehanie naozaj skončilo, dostala socha svoj prídomok „de Bon-Espoir“ (Dobrej Nádeje).
Katedrála sv. Benigna
Aj napriek tomu, že je Chrám Matky Božej najstarším kostolom v Dijone a taktiež stojí v jeho úplnom centre, nie je jeho katedrálou, teda sídlom biskupa. Tento titul náleží kostolu, ktorý stojí na okraji historického centra, neďaleko hlavnej železničnej stanice. Katedrála sv. Benigna bola pôvodne kostolom Kláštora sv. Benigna, ktorý tu kedysi sídlil. Dnes v jeho priestoroch sídli Archeologické múzeum, zatiaľ čo jeho kostol bol povýšený na katedrálu. Svätý Benignus je mučeník, ktorý do oblasti Dijonu priniesol kresťanstvo a jeho domnelá hrobka sa nachádzala pod bazilikou, ktorá tu bola postavená už v ranom stredoveku (v 6. storočí). Bazilika bola neskôr zničená pri požiari, ktorý zničil i veľkú časť Dijonu v 11. storočí. V tej dobe bolo rozhodnuté, že pôvodná budova bude úplne odstránená a na jej mieste vznikne nový pompézny chrám v gotickom slohu, ktorý v 13. storočí frčal. Stavba začala v roku 1281 a trvala do 1325.
Ďalšie významné miesta
- Námestie François-Rude (Place François-Rude): Srdce spoločenského života mesta, pomenované po sochárovi z Dijonu. Uprostred námestia je fontána so sochou oberača hrozna, odkazujúca na vinársku tradíciu regiónu.
- Justičný palác (Palais de Justice): Budova zo 16. storočia, ktorá kedysi predstavovala ústrednú moc celého vojvodstva.
- Les Halles: Mestská tržnica, ktorá dnes slúži najmä ako miesto, kde sa miestni obyvatelia chodia najesť. Ponúka čerstvé bagety, polievky a francúzske syry. Okolie Les Halles je takisto miestom, kde sa s obľubou nakupuje. Nachádzajú sa tu obchodíky so suvenírmi, ale i potravinami a niekoľko reštaurácií.
Burgundsko: Kolíska Vína a Gastronómie
Burgundsko je bezpochyby najprestížnejším vinárskym regiónom Francúzska. Jeho vinice sa neuveriteľne vinú v úhľadných pásoch na svahoch s vápencovým podložím, najmä v oblasti Côte d'Or. Vína sa tu vyrábajú takmer exkluzívne z odrôd Pinot Noir a Chardonnay. V porovnaní s inými vinárskymi regiónmi je oblasť síce malá, ale o to prestížnejšia. Burgundsko je plné špičkového viniča, ktorý sa priam neuveriteľne vinie v úhľadných pásoch na svahoch s vápencovým podložím. Najznámejšie sú asi tie na úpätí svahov, ktoré sa nazývajú „Côte d´Or“. Vína sú vyrábané takmer exkluzívne predovšetkým z odrôd Pinot Noir a Chardonnay. Znalci určite poznajú, ktoré je červené a ktoré biele.
Oblasť Burgundska v porovnaní s ostatnými vinárskymi regiónmi krajiny je síce veľmi malá, ale o to prestížnejšia. Rozdeľuje sa do podoblastí, ktorými sú Chablis, Côte de Nuits, Côte de Beaune, Côte Chalonnaise, Maconnais, Beaujolais. Côte de Nuits, ktoré leží južne od Dijonu, sa pýši asi najvyšším počtom viníc s označením „Grand Cru“. Aj pre laikov je asi najznámejšia oblasť Beaujolais, ktoré leží na najjužnejšej časti územia, severne od Lyonu. Práve odtiaľto obletí svet každý rok v tretí novembrový štvrtok známe „Beaujolais Nouveau“. Vína s názvami ako Moulin a Vent, Chénas, Juliénas či Saint Amour ma odprevádzali až domov.
Terroir a vinárska tradícia
Nikde na svete nie je slovo „terroir“ tak silné a významné ako práve v Burgundsku. Všetko tajomstvo jedinečných burgundských vín sa dá zhrnúť práve do tohto slova terroir, ktoré sa ani nedá preložiť. Je to kombinácia zloženia pôdy a jej podložia, mikroklimatických podmienok, vďaka ktorým sa víno môže úplne líšiť od toho susedovho. Burgundské vinice sú rozdelené do niekoľkých parciel a tak môžu mať aj niekoľkých vlastníkov. Typickým príkladom je napríklad vinica Clos de Vougeot, ktorú obhospodaruje až 90 pestovateľov vína. Po smrti vlastníka pozemku sa uplatňuje dedičský zákon, ktorý parcelu rozdelí medzi všetkých potomkov. Tu je snáď základný rozdiel medzi Burgundskom a napríklad Bordeaux, kde honosné „chateaux“ o veľkých rozlohách viníc pôvodne vlastnila šľachta a kde sa terajšími vlastníkmi stávajú čím ďalej tým viac nadnárodné podniky, ktoré usadlosti schudobnenej šľachty skupujú. Rodinný monopol je tu dnes veľmi ojedinelý. Tiež existuje vtip, že keď Bordelais navštívi burgundský sklep, predloží sa mu celý sortiment vín. V opačnom prípade, keď Burgunďan príde do sklepa v Bordeaux, tak dostane len jedno jediné víno.
V Chateau Clos de Vougeot sídli bratstvo „Chevaliers du Tastevin“. Dnes sa tu už neprodukuje víno, ale od roku 1945 tu sídlia hore uvedení „rytieri“. Zároveň je zámok preslávený ako mekka francúzskej gastronómie. Už od vzniku chevaliers du Tastevin v roku 1934 bolo ich hlavnou úlohou podporovať Burgundsko, najmä jeho vína a kuchyňu, zachovať a oživiť jeho tradičné festivaly a zvyky. Rád má až 12 000 rytierov po celom svete.
Cestou po Burgundsku v jesennom období vás budú sprevádzať tabule s nápismi „Bourgogne en fete“ Burgundsko oslavuje. Vinári sú známi svojim „joie de vivre - zmyslom pre radosť a veselie“. Možno by sa zdalo, že tu neustále čosi oslavujú, ale pohľad na rozsiahle vinice, ktoré sa ťahajú po úbočiach kopcov dáva každému jasnú správu, že lahodné víno je výsledkom ťažkej driny. A možno práve preto sa tak tešia zo života a z darov, ktoré život robia veselším. Preto je tu tak vynikajúce víno a dokonalá kuchyňa.
Dijonská horčica
Dijon bol a stále môže byť považovaný za hlavné mesto horčice a výroba tejto prílohy patrila v tomto meste po stáročia k tradičným remeslám. Jedným z majstrov v obore bol aj Jean Naigeon, ktorý v roku 1856 skúsil menší experiment a nahradil pri výrobe horčice ocot prísadou s názvom verjus (vysl. veržü, z fran. “vert jus” - doslova “zelená šťava”). Verjus sa získava ako šťava lisovaním veľmi nezrelého zeleného hrozna. Dnes už veľká časť miestnej produkcia využíva horčičné semienka z Kanady, ale niektorí rodinní výrobcovia sa ešte stále spoliehajú na lokálne suroviny. Jedným z nich je podnik s názvom Edmond Fallot, ktorý má svoj obchodík hneď za Chrámom Matky Božej, kúsok od dijonskej sovičky (ulica Rue de la Chouette). V ňom kúpite obrovské množstvo druhov horčíc. K dispozícii sú rôzne balenia, od malých fľaštičiek po veľké - ale tiež napríklad veľké nádrže s dávkovačmi, kde si môžete horčicu načapovať do svojich fliaš. V obchode je možné vidieť i pár predmetov, ktoré kedysi slúžili pre výrobu horčice - napríklad kamenné koleso na drvenie horčičných semienok. Dijon a preslávená dijonská horčica, rôznych farieb a príchutí, o ktorých ani netušíte, žeby bolo možné vyrobiť z nich horčicu. Hlavné mesto francúzskeho departmentu Côte-d’Or (Zlaté pobrežie) na východe Francúzska je dnes známe predovšetkým v kulinárskej oblasti. Dijonská horčica je asi tou najznámejšou vecou pochádzajúcou odtiaľto. Dijon sa môže však pochváliť aj menej známymi (ale rozhodne nie menej zaujímavými) faktami.
Praktické Informácie pre Návštevníkov
Dijon je dobre dostupný autom vďaka blízkosti diaľnic A31 a A6. Parkovanie je možné v centre mesta na vyhradených parkoviskách. Mesto je tiež spojené s Parížom a ďalšími francúzskymi mestami rýchlovlakmi TGV, pričom cesta z Paríža trvá len niečo vyše hodiny a pol. Priame autobusové spojenia zo Slovenska a Česka prevádzkujú spoločnosti ako Eurolines a RegioJet. Celý región je dostatočne pokrytý vlakovou a autobusovou dopravou. Výlety do širšieho okolia sú však pomerne drahé a viac sa oplatí cestovať autom.
Dijon je vcelku malé mesto a jeho historické centrum sa dá preskúmať aj za pol dňa. Dijon, známy ako gurmánske hlavné mesto Francúzska, je ideálnou destináciou pre milovníkov histórie a výnimočného jedla. Prezrite si impozantný Palais des Ducs, kedysi sídlo burgundských vojvodov, alebo navštívte stredoveký kostol Notre-Dame s jeho slávnou sochou Čiernej Panny. Preskúmajte úzke uličky stredovekého centra so zachovalými hrázdenými domami a objavte poklady ako je slávna Dijonská horčica. Dijon má čo ponúknuť - architektúru, obchody, romantické uličky, múzeá, chrámy, parky a samozrejme výborné jedlo.
Odporúčané ubytovanie
- Hôtel Le Jura: Trojhviezdičkový hotel 200 metrov od vlakovej stanice. Ponúka veľmi dobrú polohu, milý personál, výborné raňajky (spoplatnené) a čistotu. Bezplatné Wi-Fi, parkovanie za poplatok.
- Hotel Des Ducs: Trojhviezdičkový hotel v historickom centre, v blízkosti turistických atrakcií. Parkovanie je spoplatnené, v celom zariadení je však bezplatné Wi-Fi pripojenie na internet.
tags: #francuzske #mesto #dijon #lezi #v #historickej