Vedeli ste, že na tropickej pláži v Karibiku alebo v pralesoch Južnej Ameriky môžete stáť na pôde Európskej únie a platiť eurom? Francúzsko má päť zámorských departementov a regiónov (DROM). Sú to plnohodnotné časti krajiny, s rovnakými právami a zákonmi ako kontinentálne Francúzsko. Tieto departmenty sú výnimočné ako dovolenková destinácia najmä preto, že je to exotika bez víz a meny navyše, stačí občiansky preukaz a euro. Sú tam kvalitnejšie francúzske služby a zdravotníctvo, no v tropickom prostredí.
Francúzske departementy Martinik, Mayotte, Guadeloupe, Francúzska Guyana a Réunion, portugalské ostrovy Madeira a Azory aj španielske Kanárske ostrovy sú priamo súčasťou územia Európskej únie. Sú považované za plnohodnotné súčasti Európskej únie. Na ich území v plnom rozsahu platia právne predpisy a dohody EÚ. Niektoré, ako Francúzska Guyana, však na rozdiel od materských krajín nie sú súčasťou Schengenu.
Charakteristika najvzdialenejších regiónov EÚ
V článku 349 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ), ktorý sa uplatňuje na veľmi vzdialené regióny Únie, ku ktorým patria aj francúzske zámorské departmány (DOM), sa ustanovuje, že vzhľadom na hospodársku a sociálnu štrukturálnu situáciu veľmi odľahlých regiónov, ktorá je ovplyvnená ich odľahlosťou, ostrovnou polohou, malou rozlohou, obťažnými topografickými a klimatickými podmienkami, hospodárskou závislosťou na malom množstve výrobkov, čo spolu negatívne pôsobí na rozvoj týchto území, Rada na návrh Komisie a po porade s Európskym parlamentom prijme osobitné opatrenia na stanovenie podmienok na uplatnenie zmlúv a spoločných politík na uvedených územiach.
V týchto „najvzdialenejších regiónoch“ Európskej únie žije v súčasnosti približne toľko ľudí ako na Slovensku, teda okolo päť miliónov. Počet obyvateľov niektorých z nich výrazne rastie, a to predovšetkým vďaka prisťahovalectvu. Majú veľmi rôzne problémy, často bojujú s vysokou nezamestnanosťou, závislosťou od turistiky či s nízkou mierou vysokoškolsky vzdelaného obyvateľstva. Na ich rozvoj, popri európskych fondoch posielaných ich materským krajinám, pamätá Európska únia v dlhodobom rozpočte špeciálnymi fondmi na úrovni 2,3 miliardy eur.
Prehľad francúzskych zámorských departementov
Guadeloupe: Súostrovie v Karibiku
Guadeloupe je súostrovie v Karibiku s nádhernými plážami, sopkami a dažďovými pralesmi. Je turisticky obľúbené, no menej preplnené ako iné karibské destinácie. Guadeloupe tvoria dva ostrovy, Grande-Terre a Basse-Terre, ktoré sú oddelené morskou úžinou. Grande-Terre je vápencový, plochý a vyprahnutý. Basse-Terre je zasa divokejší, dominuje mu sopka Souffriere vysoká 1 467 metrov.
Okrem bežných prechádzok a turistiky sa možno venovať vodným športom, chytaniu veľkých rýb, potápaniu, kaňoningu alebo si dopriať trošku kultúry. Na vodných farmách vám porozprávajú, ako sa pestujú „ouassou“, riečne raky. V parku Mamelles objavíte flóru a faunu, akú ste ešte nevideli. „Ak milujete kávu, skutočne kvalitnú kávu, určite sa zastavte v múzeu kávy v Bonifier,“ odporúča miestny sprievodca Jean-Luc.
Martinik: Perla Malých Antíl
Martinik je jedna z perál Malých Antíl, idylická scenéria len kúsok od Dominikánskej republiky. Francúzsky ostrov Martinique patrí do Malých Antíl, skupiny ostrovov v karibskej oblasti Strednej Ameriky. Je to elegantnejšia karibská sestra Guadeloupe s nádychom francúzskej kultúry a karibského šarmu. Miesto, kde sa mieša rum, kreolská kultúra a francúzsky šik. Severná hornatá časť je zarastená tropickými lesmi, ktoré sú ideálnym cieľom zdatných športovcov.
Všetky tie políčka zostupujú z menších i väčších kopčekov priamo do tyrkysového mora s plážami jemného piesku. Ak sa niekomu v tejto krajine omamných vôní a hýriacich farieb nechce leňošiť, môže celý deň veslovať, ponárať sa do lagúny, prenikať do tajomstiev mangrovníkových lesov, kde rastú stromy s nadzemnými koreňmi. Alebo objavovať neosídlené ostrovčeky. Bola by veľká škoda vynechať fantastickú exkurziu na morskom kajaku na južnom myse Cap Chevalier v Saint-Anne.
Réunion: Ostrov v Indickom oceáne
Réunion je ostrov v Indickom oceáne, východne od Madagaskaru. Tento francúzsky ostrov sa nachádza v tropickom pásme, 10 000 km od Paríža, na opačnom konci sveta. Je to krásne miesto so sopečnými pohoriami, džungľami a vodopádmi. Je to ostrov s divokou prírodou, ktorý však víta návštevníkov prívetivo a s otvorenou náručou. A nezabudnite si pozrieť múzeum vanilky, pretože práve na Réunione sa vyrába tá najlepšia vanilka na svete.
Možno vám jeden z pestovateľov Alain de Floris aj vysvetlí, ako sa v troch etapách pestuje a spracováva vanilka. „Treba myslieť na to,“ pripomína, „že vanilka je ako víno. Čím sú struky staršie, tým sú lepšie.“
Kroky výroby vanilky
Mayotte: Tropický klenot v Indickom oceáne
Ostrov Mayotte, o ktorom ste asi až tak veľa nepočuli, sa nachádza v Indickom oceáne medzi Madagaskarom a Mozambikom a je to doslova tropický klenot. Mayotte je obklopený jednou z najväčších a najzachovalejších lagún na svete, chránenou koralovým útesom. Ponúka perfektné podmienky na šnorchlovanie, potápanie a pozorovanie morského života. Mayotte je islamský región, no zároveň európsky - čo vytvára zaujímavý mix.
Ostrov je vulkanického pôvodu a ponúka zelené pohoria a dramatické výhľady. Výstup na Mount Choungui (594 m n. m.) je jedným z najkrajších zážitkov s panorámou ostrova a lagúny. Ostrov má rozsiahle mangrovové pobrežia, ktoré môžete preskúmať pešo alebo kajakom. Pozrite si aj pláž N’Gouja, ktorá je známa tým, že na nej voľne plávajú morské korytnačky len pár metrov od brehu. Úžasné sú miestne dediny a mešity.
Francúzska Guyana: Divoká Amazónia v Južnej Amerike
Divoká a fascinujúca Guyana leží na severovýchodnom pobreží Južnej Ameriky, medzi Surinamom a Brazíliou. Takmer celé jej územie je zarastené amazonským pralesom, ktorým pretekajú široké rieky. Juhoamerický raj ekoturizmu ležiaci medzi Surinamom a Brazíliou. Ak aj ste typom dobrodruha, pozor! Vstúpiť do tejto takmer panenskej prírody znamená vnoriť sa do sveta plného tajomstiev a nástrah.
Približne 300-tisícová Francúzska Guyana, ktorá predtým Francúzsku slúžila ako trestanecká kolónia pre najťažších zločincov, je navyše pre celú Európsku úniu zásadným strategickým miestom. Z tohto najväčšieho francúzskeho zámorského departementu v súčasnosti štartujú všetky európske kozmické rakety. Kozmodróm v Kourou pritom prináša prácu viac ako 7 500 tamojším obyvateľom.
Na Guyane možno stretnúť ľudí rôznych etník, od juhoamerických Indiánov po Buschenegov, ktorí stále žijú spôsobom svojich predkov. Divokú prírodu možno objavovať aj z plachetnice a doplávať až k zeleným ostrovom Salut, kde sa kedysi nachádzala jedna z najslávnejších väzníc na svete. Túto úžasnú základňu, z ktorej odpaľujú rakety a satelity, možno navštíviť na pobreží medzi ústím riek Kourou a Sinnamara.
Ďalšie zámorské územia Francúzska
Okrem nezávislých frankofónnych krajín existuje aj množstvo regiónov po celom svete, kde sa stále hovorí po francúzsky, pretože sú oficiálnou súčasťou Francúzska. Tieto oblasti sa dlho označovali ako DOM-TOM (Départements d’Outre-Mer - Territoires d’Outre-Mer). DOM (zámorské departementy) majú rovnaký štatút ako francúzske departementy na európskom kontinente. TOM (zámorské teritóriá) mali obmedzenejšie práva, no v roku 2007 boli nahradené novou kategóriou COM (Collectivités d’Outre-Mer). Tie majú čiastočnú autonómiu, ale francúzština je v nich stále oficiálnym jazykom.
Zámorské spoločenstvá (COM)
- Saint-Pierre a Miquelon (pri pobreží Kanady)
- Saint-Martin (Karibik, časť ostrova patrí Francúzsku)
- Saint-Barthélemy (Antily)
- Nová Kaledónia (pri Austrálii) - Nová Kaledónia je síce francúzske zámorské územie, ale nie je departementom. Je to špeciálne zámorské spoločenstvo (Collectivité sui generis) so širokou autonómiou a vlastným politickým štatútom. Nachádza sa prakticky úplne na „konci sveta“ uprostred južného Pacifiku. Pretiahnutý ostrov obmývaný smaragdovými vodami. Majestátna príroda, ktorá je výsledkom búrlivého tektonického vývoja. Nová Kaledónia je krajinou extrémov - na východnom pobreží rastie bujná vegetácia, kokosové palmy, liany, kvety hrajúce farbami. Podľa profesionálneho sprievodcu Patricka Temauryho je poznávanie ostrova najlepšie začať v mestečku Nouméa. Odtiaľ možno ísť k majáku Phare Amédée, ktorý si ešte pamätá bývalý Port de France. Len čo opustíte mesto, otvorí sa pred vami svet dobrodružstiev. Z rozľahlých fariem stockmenov, kovbojov západného pobrežia, sa dá na koni vyraziť do Chaine Centrale, kde uprostred úchvatnej prírody žijú miestne kmene. No a to najlepšie na koniec - na typickom člne sa dá doplaviť k ostrovu Ile des Pin. V srdci tohto raja s krištáľovo priezračnou vodou čakajú na návštevníkov tradičné tance. „Pridajte sa, ak máte chuť…“ pozýva hostí sympatický Patrick.
- Wallis a Futuna (severovýchodne od Novej Kaledónie)
- Francúzska Polynézia (súostrovie 118 ostrovov v Tichom oceáne) - Francúzska Polynézia je jednou z najznámejších zámorských oblastí Francúzska - a zároveň snom mnohých cestovateľov. Dovolenka so zvieraťom. Vysnená destinácia uprostred južného Pacifiku. Tahiti je jeden zo 130 ostrovčekov a atolov Francúzskej Polynézie. Obklopujú ho koralové útesy, tyrkysové lagúny a krásne pláže s čiernym alebo bielym pieskom. Tahiti je však predovšetkým rajom potápačov. Modrá farba trblietajúca sa všetkými odtieňmi, útesy, prielivy, skalné výbežky - to všetko vidieť nad hladinou. Francois Popet je tu už sedem rokov inštruktorom potápania a hovorí, že keď už sa na Tahiti niekto dostane, podmorský svet si rozhodne nemá nechať ujsť. „Stretnete sa s húfom motýlikových rýb, nebudete môcť odtrhnúť oči od kamenných kvetov a vlniacich sa živočíchov.
Osobitná kapitola: Clipperton
Osobitnou kapitolou je Clipperton, maličký atol asi 1000 km západne od Mexika. Ide o jedno z najizolovanejších miest na svete, bez trvalého obyvateľstva, spravované priamo francúzskym ministerstvom pre zámorie.
Európska únia a zámorské územia
EÚ zahŕňa 22 zámorských území spojených s piatimi členskými štátmi (Francúzsko, Holandsko, Dánsko, Španielsko a Portugalsko).
Najvzdialenejšie regióny (integralná súčasť EÚ)
Deväť z nich je klasifikovaných ako najvzdialenejšie regióny a tvoria neoddeliteľnú súčasť EÚ. Zahŕňajú:
- tri francúzske zámorské departementy (Martinik, Guadeloupe a Francúzska Guyana) a jedno francúzske zámorské spoločenstvo v Karibiku (Svätý Martin);
- francúzske zámorské departementy Mayotte a Réunion v Indickom oceáne;
- dva portugalské autonómne regióny (Madeira a Azory) a jedno španielske autonómne spoločenstvo (Kanárske ostrovy) v Atlantickom oceáne.
Zámorské krajiny a územia (ZKÚ) s pridruženým postavením
Zvyšných 13 zámorských krajín a území (ZKÚ) má osobitné „pridružené“ postavenie a je spojených s Dánskom, Francúzskom a Holandskom. Tieto územia sú ústavne spojené s materským členským štátom, ale nie sú súčasťou jednotného trhu a musia dodržiavať povinnosti týkajúce sa obchodu uložené tretím krajinám. V rozhodnutí Rady (EÚ) 2021/1764 a rozhodnutí Rady 2013/755/EÚ sa podrobne opisujú vzťahy EÚ so ZKÚ v oblasti pridruženia na obdobie 2021 - 2027 a 2014 - 2020.
Politický rámec a spolupráca
Program nadnárodnej spolupráce (Interreg)
V programovom období 2021 - 2027 sa špecifiká najvzdialenejších regiónov uznávajú prostredníctvom osobitnej zložky programu Interreg (zložka D), ktorou sa podporuje spolupráca so susednými krajinami a územiami. Interreg VI-D sa týka týchto geografických oblastí: Amazonia, Karibik, Madeira-Azory-Kanárske ostrovy (MAC), Indický oceán, Mozambický kanál. V rokoch 2014 - 2020 boli najvzdialenejšie regióny v Karibiku a Indickom oceáne zapojené do troch programov nadnárodnej spolupráce INTERREG, ktoré sú opísané ďalej.
Program spolupráce v karibskej oblasti na roky 2014 - 2020
Tento program zahŕňal Guadeloupe, Francúzsku Guyanu, Martinik a Svätý Martin a približne 40 tretích krajín a ZKÚ v karibskej oblasti. Uskutočnila sa v partnerstve s tromi regionálnymi hospodárskymi organizáciami, t. j. Karibským spoločenstvom (CARICOM), Združením karibských štátov (ACS) a Organizáciou východných karibských štátov (OECS). Program bol štruktúrovaný do dvoch zložiek: 1. cezhraničná spolupráca medzi krajinami Guadeloupe, Martinik a OECS a 2. nadnárodná spolupráca zahŕňajúca Guadeloupe, Francúzsku Guyanu, Martinik a Svätý Martin a ostatné zúčastnené krajiny a územia. Má 6 prioritných oblastí zameraných na:
- zvýšenie konkurencieschopnosti karibských podnikov;
- zvýšenie schopnosti reagovať na prírodné nebezpečenstvá;
- ochrana kultúrneho a prírodného prostredia;
- reakcia na spoločné zdravotné problémy na karibskej úrovni;
- podpora rozvoja energie z obnoviteľných zdrojov;
- posilňovanie ľudského kapitálu.
Priorita 2 bola zameraná na zlepšenie poznatkov o prírodných nebezpečenstvách a vytvorenie spoločných systémov riadenia rizík, najmä vytvorením spoločných pozorovacích nástrojov a geografického informačného systému vhodného na krízové riadenie.
Program spolupráce v oblasti Indického oceánu na roky 2014 - 2020
Tento program podporil spoluprácu medzi Réunionom a Mayotte (Francúzsko) a 12 tretími krajinami v južnom Indickom oceáne (Komorský zväz, Madagaskar, Maurícius, Seychely, Južná Afrika, Tanzánia, Mozambik, Keňa, India, Srí Lanka, Maldivy a Austrália), ako aj s francúzskymi južnými a antarktickými územiami. Program bol založený na:
- cezhraničnej spolupráci medzi Réunionom a Komorami, Madagaskarom, Mauríciom a Seychelami ako členmi Komisie pre Indický oceán a
- širšej nadnárodnej spolupráci medzi Réunionom, Mayotte a ostatnými zúčastnenými krajinami. Program má päť strategických priorít, z ktorých dve súvisia so zmenou klímy.
Priorita 1 bola zameraná na vytvorenie výskumného a inovačného centra so zameraním na liekopis, biotechnológiu, energetiku a zmenu klímy. Cieľom priority 3 bolo rozvíjať kapacity na adaptáciu na zmenu klímy a predchádzanie rizikám a ich riadenie posilnením regionálnych opatrení v oblasti civilnej ochrany; spolupráca v oblasti epidemiologických a infekčných rizík; a predchádzanie rizikám spojeným s námornými činnosťami.
Program spolupráce AMAZONIA na roky 2014 - 2020
Tento program podporoval cezhraničnú a nadnárodnú spoluprácu medzi Francúzskou Guyanou, Surinamom a štátmi Amapá a Amazonas v Brazílii. Priorita 2 sa vo všeobecnosti zaoberala ochranou životného prostredia a riadením prírodných zdrojov. Osobitný dôraz sa kládol na ochranu a posilnenie miestnej biodiverzity a prírodného a kultúrneho dedičstva prostredníctvom spoločných opatrení na ochranu.
Medzinárodné dohovory a iné iniciatívy spolupráce
V rámci spoločenstva CARICOM bolo zriadené Karibské komunitné centrum pre zmenu klímy, ktoré predstavuje referenčný bod pre výskum vplyvov zmeny klímy a adaptačných stratégií v regióne. Centrum bolo otvorené v roku 2005 s cieľom koordinovať reakciu regiónu na riadenie zmeny klímy a adaptáciu na ňu. Centrum poskytuje informácie subjektom s rozhodovacou právomocou (je oficiálnym úložiskom a klíringovým strediskom pre regionálne údaje o zmene klímy. Rozvíja projekty v oblasti zmierňovania zmeny klímy a adaptácie na ňu, organizuje kurzy odbornej prípravy, poradenské služby a služby spoločných podnikov. Centrum poskytuje členským štátom CARICOM-u a karibským zámorským územiam Spojeného kráľovstva politické poradenstvo týkajúce sa zmeny klímy. Centrum je akreditovaným regionálnym implementačným subjektom (RIE) Zeleného klimatického fondu UNFCCC (GCF).
Publikácia „Programy Interreg v najvzdialenejších regiónoch 2014 - 2020“ ukazuje, ako programy INTERREG prispeli k regionálnemu rozvoju najvzdialenejších regiónov a užšej integrácii s ich susedmi.
Cieľom projektu CARIBE-COAST (Karibská sieť pre pobrežné riziká súvisiace so zmenou klímy, 2018 - 2022) je združovať, spoločne budovať a šíriť prístupy k monitorovaniu a predchádzaniu pobrežným rizikám a adaptácii na zmenu klímy. Tri ciele projektu sú: vytvoriť katalóg hydrodynamického modelovania na simuláciu súčasných a budúcich nebezpečenstiev; rozvíjať existujúce monitorovacie strediská a vymieňať si osvedčené postupy monitorovania na základe spoločného protokolu a poskytovať nástroje na podporu rozhodovania s cieľom predchádzať prírodným pobrežným rizikám.
Projekt Ready Together (2019 - 2022) posilňuje regionálnu spoluprácu prostredníctvom posilnenej koordinácie, združovania zdrojov a kolektívnej podpory kultúry rizík s cieľom riešiť hlavné výzvy prírodných nebezpečenstiev a zmeny klímy v Karibiku. Projekt podporuje komplexný, inkluzívny a participatívny prístup s cieľom zabezpečiť účinnú reakciu na potreby najzraniteľnejšieho obyvateľstva vystaveného prírodným nebezpečenstvám a účinkom zmeny klímy.
Pokiaľ ide o oblasť Indického oceánu, z operačného programu na roky 2007 - 2013 sa poskytli finančné prostriedky na regionálny mechanizmus civilnej ochrany v rámci prioritnej osi 1 „Udržateľný rozvoj“.
tags: #francuzske #zamorske #departementy