V Gréckokatolíckej cirkvi, podobne ako aj v iných kresťanských cirkvách, zohráva pôst významnú úlohu v duchovnom živote veriacich. Pôstne obdobie je časom, kedy si máme uvedomiť Kristovo utrpenie, jeho obetu a lásku k človeku a na základe tejto skutočnosti urobiť sebareflexiu pre svoj vlastný život a svoje miesto v spoločnosti i spoločenstve, v ktorom žijeme.
Tento článok sa zameriava na vysvetlenie pravidiel zdržanlivosti od mäsa a pôstu v Gréckokatolíckej cirkvi, s dôrazom na vekové obmedzenia, výnimky a praktické rady.
Čo je pôst a čo zdržanlivosť?
Je dôležité striktne rozlišovať medzi „pôstom“ a „zdržanlivosťou“ od nejakých pokrmov. Často sme svedkami, že ľudia okolo nás pozerajú na pôstnu disciplínu cirkvi ako na prežitok a o pôstnom čase si myslia, že je to smutný čas. Opak je pravdou.
Ak v niektorý deň nejeme mäso (hoci jeme viackrát denne, zvyčajne tri razy: raňajky, obed, večera), mnohí ľudia zvyknú povedať, že sme sa v daný deň postili. To však nie je pravda - v daný deň sme zachovali iba zdržanlivosť od mäsa, nie však pôst.
Pôst je z jednej strany protiváhou konzumného spôsobu života.
Začiatok a charakter obdobia Štyridsiatnice
V Gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku sa v pondelok, 3. marca 2025, začína Svätá Štyridsiatnica, známa aj ako Veľký pôst. Toto štyridsaťdňové obdobie prípravy je zamerané na Veľkú noc, v Gréckokatolíckej cirkvi nazývanú Pascha.
História Štyridsiatnice siaha do čias apoštolov. Už prvé kresťanské spoločenstvá si v deň židovskej Paschy pripomínali Kristovo utrpenie a smrť a v tento deň dodržiavali pôst. Podľa historických prameňov tento tzv. paschálny pôst dodržiavali niektorí jeden deň, iní dva dni, iní ešte dlhšie. V 2. a 3. storočí sa postupne pôst presunul na obdobie pred Paschou, tzv. predpaschálny pôst. V 3. storočí v niektorých cirkvách predpaschálny pôst trval celý týždeň. Tento týždeň dnes nazývame Strastný týždeň (alebo Veľký týždeň) a je to týždeň pred Veľkou nocou.
Koncom 3. storočia už veľký pôst trval do 40 dní. Od 4. storočia máme prvé jasné svedectvá o štyridsaťdennom predpaschálnom pôste (Nicejský koncil). Hoci v 4. storočí sa už Štyridsiatnica ustálila v Cirkvi na Východe i na Západe, nemala ešte presný názov a nebola zavedená jednotne.
Symbolika čísla 40
Číslo 40 má podobne ako čísla 3, 7, 9 už od najstarších biblických čias symbolický význam. Preto sa dostalo do predpaschálneho pôstu skôr v symbolickom ako doslovnom chápaní.
- Zmienky v Novom zákone: na 40. deň Jozef a Mária priniesli dieťa Ježiša do chrámu (porov. Lk 2, 22);
- 40 dní sa Ježiš postil na púšti (porov. Mk 1, 13);
- 40 dní sa zjavoval zmŕtvychvstalý Ježiš apoštolom (porov. Sk 1, 3).
V 3. a 4. storočí zaznamenal katechumenát najväčší rozkvet. Katechumeni, teda ohlásení čakatelia na krst sa pripravovali na prijatie sviatosti krstu. Príprava zvyčajne trvala tri roky a končila sa slávnostným spôsobom počas Štyridsiatnice; vyvrcholením bol samotný krst na Veľkú (Bielu) sobotu. V 3. storočí sa spájal obrad krstu predovšetkým so sviatkom Paschy. Katechumeni sa pripravovali na krst modlitbou a pôstom. Pod vplyvom katechumenátu sa pôvodne kratší predpaschálny pôst predĺžil na 40 dní. Postupom času aj ostatní (pokrstení) veriaci začali dodržiavať pôst spolu s katechumenmi.
The Meaning of the Number 40 in the Bible
Liturgické aspekty Štyridsiatnice
Liturgické texty Štyridsiatnice majú modlitebný a kajúci charakter. V pôstnom období sa nezdobia oltáre kvetmi. Počas celej Štyridsiatnice sa používa tmavočervená liturgická farba bohoslužobných rúch a oltárnych plachiet.
Charakteristickou črtou Veľkého pôstu vo Východnej cirkvi v porovnaní so Západnou, latinskou cirkvou je aliturgickosť. Eucharistia na Východe má viac charakter slávenia, kým na Západe sa viac pociťuje obetný charakter svätej omše. Preto v pôste Východná cirkev obmedzuje toto slávenie len na soboty, počas ktorých spomína svojich zosnulých (tzv. zádušné soboty) a na nedele, ktoré sú dňom Pána, Veľkou nocou týždňa. Tieto dni nie sú pôstne čo sa týka liturgickej disciplíny. V týždni sa teda Eucharistia v pôste neslávila. Preto bola ustanovená tzv. Liturgia vopred posvätených darov, ktorá sa pripisuje sv. Gregorovi rímskemu pápežovi.
Súčasná prax Gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku je, že Liturgia vopred posvätených darov sa slúži v stredy (pamiatka Pánovho umučenia) a piatky (pamiatka Pánovej smrti) Štyridsiatnice; v ostatné dni sa slúži sv. Kajúca modlitba Efréma Sýrskeho, Kánon sv. Andreja Krétskeho, Veľké povečerie a Liturgia sv.
K typickým prvkom, ktoré dotvárajú atmosféru pôstneho obdobia v Gréckokatolíckej cirkvi, patrí kajúca modlitba Efréma Sýrskeho. Táto modlitba je najrozšírenejšia veľkopôstna modlitba, lebo práve ona najvýraznejšie vystihuje podstatu liturgických pôstnych úkonov. Číta sa dvakrát na konci každej veľkopôstnej bohoslužby. Pri prvom čítaní modlitby nasleduje za každou jej prosbou hlboká poklona (tzv. metánie).
Počas prvých štyroch dní Veľkého pôstu sa na večernej bohoslužbe (Veľkom povečerí) spieva kajúci kánon, ktorého autorom je sv. Andrej (660 -740), arcibiskup z ostrova Kréta. Tu je tento kánon rozdelený na štyri časti. Vo štvrtok po 4. nedeli Veľkého pôstu sa spieva celý kánon na utierni, spolu s tropármi sv.
Pôstna disciplína Gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku
Pôstna disciplína Gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku, schválená Radou hierarchov, upravuje pravidlá pôstu a zdržanlivosti.
Prísny pôst a zdržanlivosť
Prvý deň Štyridsiatnice (Čistý pondelok) a piatok Veľkého týždňa (Veľký piatok) sú dňami prísneho alebo strohého pôstu. To znamená zdržanlivosť od mäsa, mlieka a vajec, pričom je dovolené raz za deň sa najesť do sýtosti a pripúšťa sa najviac dvakrát malé občerstvenie.
Dni zdržanlivosti od mäsa:
- Takmer v každý piatok počas roka
- Takmer v každú stredu počas Veľkého pôstu
- Vo sviatky Povýšenia úctyhodného kríža (14. september) a Sťatia hlavy úctyhodného Jána Predchodcu (29. august)
- V deň pred Narodením Krista (24. december)
- V deň pred Bohozjavením (5. január)
Popri uvedených zdržanlivostiach aj „pôst“ platí v deň pred Narodením Krista (24. december), v deň pred Bohozjavením (5. január), v prvý deň Štyridsiatnice (teda v Čistý pondelok) a vo Veľký piatok.
Vekové obmedzenia a povinnosti
- Zdržanlivosť: Zaväzuje každého gréckokatolíka od 7. roku života.
- Pôst: Zaväzuje každého gréckokatolíka od 14. do 60. roku života v deň pred Narodením Krista (24. december), v deň pred Bohozjavením (5. január), v prvý deň Štyridsiatnice (teda v Čistý pondelok) a vo Veľký piatok.
Ak teda máte dieťa, ktoré už dovŕšilo 7. rok života, ale ešte nedovŕšilo 14. rok života, platí ho iba zdržanlivosť od mäsa, nie však pôst.
V zmysle dekrétu Posvätnej kongregácie pre východné cirkvi č. 379/65 z 21. februára 1965 a jeho výkladu sa pôst chápe ako nejesť. Pripúšťa sa však najviac dvakrát za deň malé občerstvenie (trocha jedla) a najviac raz za deň sa najesť dosýta, najlepšie po večernej bohoslužbe, respektíve po 15:00.
Čo sa rozumie pod "mäsitým pokrmom"?
Akékoľvek mäso živočíšneho pôvodu okrem rýb a morských plodov, výrobky z mäsa, ktoré obsahujú mäsovú zložku v akomkoľvek pomere (párky, škvarky, mäsové salámy, klobásy atď). Jedlá pripravované na bravčovej a hydinovej masti (napríklad zelenina, cestoviny, sója) nie sú podľa KBS porušením pôstu. Povolená je konzumácia rýb a morských plodov, ktoré sa v Rímskokatolíckej cirkvi nepovažujú za mäsitý pokrm.
Výnimky z pôstnej disciplíny
Je dôležité si uvedomiť, že uvedené pravidlá predstavujú nevyhnutné minimum. Uvedené pravidlá nepredstavujú kresťanský ideál pôstnej disciplíny, ale akési nevyhnutné minimum, pod ktoré by naozaj nik nemal klesnúť. Keby sme si popísali ideálnu pôstnu disciplínu, ako ju zachovávali a odovzdali nám veľkí duchovní otcovia, zistili by sme, že je mnohonásobne, takmer neporovnateľne, náročnejšia.
Od pôstu i od zdržanlivosti od mäsa sú oslobodení:
- Chorí
- Tehotné a dojčiace matky
- Cestujúci
- Stravujúci sa vo verejných zariadeniach
- Ťažko fyzicky pracujúci
Ak na piatky pripadne slávnosť (v liturgii slávenia svätej omše je Glória a Krédo), v tieto dni pôst neviaže. V jednotlivých prípadoch môže farár udeliť dišpenz od zachovania dňa pokánia, alebo ho zmeniť za iné nábožné skutky.
Ak niekto nemôže dodržať pôstnu disciplínu, tak ju má možnosť legitímne nahradiť skutkom nábožnosti alebo skutkom lásky k blížnemu. Napríklad: modlitbou krížovej cesty, pôstneho molebenu, pôstnej večierne alebo bolestného ruženca či konkrétnou pomocou chorému alebo hmotnou pomocou núdznym.
Telesný a duchovný pôst
Telesný pôst predstavuje dočasné zrieknutie sa mäsitých jedál, mliečnych výrobkov, alkoholu a striedme požívanie rastlinných pokrmov. To v človeku umŕtvuje márnu žiadostivosť prieberčivosti, obžerstva a uschopňuje ho pociťovať a prijať Božiu blahodarnú silu.
Duchovný pôst spočíva v odstránení vášnivých myšlienok, citov a ostatných nerestí. Každý kresťan je pozvaný, aby sa viac pripodobnil Bohu, a to práve cez modlitbu, skutky pokory a milosrdenstva.
Svätý Bazil Veľký to vysvetľuje: „Odvrátiť sa od každého zla znamená držať jazyk na uzde, potláčať hnev, potláčať zlé túžby a vyhýbať sa všetkým klebetám, klamstvám a nadávkam. Zdržiavať sa týchto vecí - v tom spočíva pravá hodnota pôstu!“ (Homília o Pôste II, 7).
Aby sa počas Veľkého pôstu vytvorila atmosféra modlitby, cirkevní Otcovia trvali na úplnej zdržanlivosti od všetkých druhov zábav, t. j. od hudby, tanca, večierkov počas Veľkého pôstu (porov. Homília proti opilcom, 1 - 2), a svätý Ján Zlatoústy karhal tých, ktorí sa počas Veľkého pôstu „opovážili zúčastniť sa na konských dostihoch“ (porov. Homília na Genezis VI, 1).
Odporúča sa aj zdržiavanie sa nadmerného hluku, televízie, fajčenia, prázdnych rečí atď. Duchovný alebo vnútorný pôst, ktorý je zdržanlivosťou od každého zlého - najmä od ťažkého hriechu - je najpodstatnejšou časťou pôstu.
Alternatívne formy pokánia
Okrem tradičných foriem pôstu existujú aj alternatívne spôsoby pokánia. Medzi ne patrí konanie dobročinných skutkov, ako napríklad pomoc starým, núdznym, zdravotne znevýhodneným, návšteva chorých, trpiacich, detského domova a podobne. Môže ísť o formu osobného rozhovoru, prejavov vďačnosti, trpezlivosti, ocenenia druhých, odpustenia, súcitu. Modernými skutkami sebazaprenia je pôst od zábavy na počítači, notebooku, tablete či v mobile; menej četovania na sociálnych sieťach.
Pôst a zdravie
V dnešnej dobe sú časté aj pôsty zo zdravotných dôvodov, najmä na prečistenie tela, prípadne na chudnutie. Pri pôste je dôležitý hlavne príjem tekutín a to najmä vody, prípadne čaju z vhodne zvolených byliniek. S vylučovaním odpadových látok z tela môže pomôcť prechádzka na čerstvom vzduchu alebo aj ľahké cvičenie, joga.
Jednodňové až dvojdňové pôsty alebo detoxikačné dni sa odporúčajú každých 14 dní. Krátkodobý pôst sa odporúča pri prechladnutí, horúčke, chrípke, zápche, artritíde a pri prítomnosti toxínov.
Počas pôstenia a detoxikácie si treba všímať prejavy tela. Sprievodným znakom detoxikácie býva často bolesť hlavy a únava. Preto je potrebné vopred sa mentálne pripraviť na pôst, vyhradiť si na to čas, znížiť pracovné povinnosti, dopriať si viac odpočinku a ľahkého pohybu. Po ukončení pôstu je dôležitý prechod na bežnú stravu, ktorý trvá približne tak dlho ako samotný pôst.
Pôstna disciplína v Rímskokatolíckej cirkvi (pre porovnanie)
Pre porovnanie, v Rímskokatolíckej cirkvi sa pôst vníma v časovom období štyridsať dní pred Veľkou nocou. Začína sa na Popolcovú stredu a končí sa na Zelený štvrtok popoludní, keď Cirkev slávením večernej svätej omše na pamiatku ustanovenia Oltárnej sviatosti začína sláviť Veľkonočné triduum.
Pôstna disciplína má dva rozmery: zdržiavanie sa mäsitého pokrmu a pôst. Zároveň je v tieto dva dni predpísaný pôst. To znamená, že v priebehu dňa sa môžeme najesť dosýta iba raz a dvakrát niečo málo zjesť.
Základné rozlišovanie podľa Jána Pavla II.
Ján Pavol II. v cirkevnom zákonníku rozlišuje:
- Dni pokánia: Každý piatok počas celého roka, ako aj pôstne obdobie (kán. 1250).
- Pôst: Treba zachovať na Popolcovú stredu a Veľký piatok katolíkmi, ktorí dovŕšili 18. rok veku a neprekročili 60. rok veku (kán. 1251).
- Zdržanie sa mäsitého pokrmu: Majú zachovať všetci katolíci, ktorí dosiahli 14. rok veku a to každý piatok a na Popolcovú stredu (kán. 1251-52).
Žiada sa však dodať, že k prežívaniu dní pokánia, pôstu i zdržiavania sa mäsitého pokrmu, treba primerane vychovávať aj tých, ktorí ešte nie sú vo svedomí viazaní pôstnou disciplínou a tu treba mať na mysli najmä mladých ľudí.
Liturgický kalendár Gréckokatolíckej cirkvi a pôstna disciplína
Gréckokatolícka cirkev má bohatý liturgický kalendár, ktorý zahŕňa rôzne sviatky a obdobia. Niektoré z významných sviatkov, počas ktorých sa dodržiava zdržanlivosť od mäsa alebo pôst, sú uvedené v nasledujúcej tabuľke:
| Dátum | Sviatok | Pôstna disciplína |
|---|---|---|
| 1. január | Obrezanie podľa tela nášho Pána, Boha a Spasiteľa Ježiša Krista | Zdržanlivosť od mäsa |
| 5. január | Deň pred Bohozjavením | Zdržanlivosť od mäsa a pôst |
| 6. január | Sväté Bohozjavenie nášho Pána, Boha a Spasiteľa Ježiša Krista | Zdržanlivosť od mäsa |
| 25. marec | Zvestovanie našej presvätej Vládkyne, Bohorodičke Márii, vždy Panne | Zdržanlivosť od mäsa |
| 29. august | Sťatie hlavy úctyhodného Jána Predchodcu | Zdržanlivosť od mäsa |
| 14. september | Povýšenie úctyhodného kríža | Zdržanlivosť od mäsa |
| 15. august | Zosnutie našej presvätej Vládkyne, Bohorodičky Márie, vždy Panny | Zdržanlivosť od mäsa |
| 8. december | Počatie presvätej Bohorodičky svätou Annou | Zdržanlivosť od mäsa |
| 24. december | Deň pred Narodením Krista | Zdržanlivosť od mäsa a pôst |
| 25. december | Narodenie podľa tela nášho Pána, Boha a Spasiteľa Ježiša Krista | Zdržanlivosť od mäsa |
| 26. december | Zhromaždenie k presvätej Bohorodičke - Sv. | Zdržanlivosť od mäsa |
tags: #greckokatolicka #cirkev #zdrzanlivost #od #masa #mast