Hladomor a chudoba sú komplexné problémy, ktoré sužujú mnohé krajiny sveta, vrátane Ukrajiny. Tieto problémy majú hlboké historické korene a sú ovplyvnené rôznymi faktormi, ako sú politické rozhodnutia, ekonomické nerovnosti, ozbrojené konflikty a klimatické zmeny.
Hladomor na Ukrajine v rokoch 1932 - 1933 (po ukrajinsky Holodomor) bol hladomor, ktorý postihol vidiek Ukrajinskej sovietskej socialistickej republiky v rámci Sovietskeho zväzu v roku 1932. Bol súčasťou hladomoru v Sovietskom zväze v rokoch 1932 - 1933, ktorý postihol viaceré poľnohospodárske oblasti krajiny (Severný Kaukaz, Povolžie, Kazachstan, južný Ural a západnú Sibír).
Faktom na celej udalosti bolo to, že sa celej tragédii hladomoru dalo predísť. Stravy bolo dostatok, ale štát systematicky konfiškoval jej väčšinu pre vlastné potreby. Okrem toho o ľahostajnosti režimu k ľudskému utrpeniu, cenou ktorých sa uskutočňovala Stalinova politika, svedčil rad opatrení, ktoré vláda Sovietskeho zväzu v roku 1932 začala uskutočňovať. V auguste toho roku stranícki aktivisti dostali právo skonfiškovať zrno v kolchozoch a ten istý mesiac bol prijatý aj hanebný zákon, ktorý určoval trest smrti v prípade rozkrádania „socialistického majetku“. Pri zmiernení podmienok sa takéto „protištátne zločiny“ trestali 10 rokmi nútených prác v gulagoch. Aby roľníci neopúšťali svoje kolchozy a nehľadali si stravu niekde inde, keďže v novembri roku 1932 bol zavedený zákon, ktorý zakazoval roľníkom čerpať zrno, až kým nebude splnený plán štátnych zásob, bol zavedený tzv. kvótový systém.
Hladomor, ktorý sa počas roku 1932 postupne rozširoval, dosiahol svoj vrchol začiatkom roka 1933, keď mala päťčlenná roľnícka rodina k dispozícii na konzumáciu 80 kg zrna (1,7 kg/os.), a to do nasledujúcej úrody. V prípadoch, keď obilie nezvýšilo, roľníci jedli mačky, psov, myši, kôru, listy, ba dokonca splašky.
Medzi roľníkmi a našou mocou pokračuje tvrdý boj. Je to boj na život a na smrť. Tento rok sa stal skúškou našej sily a ich vytrvalosti. Hladomor im ukázal, kto je tu domáci pán. Hladomor stál milióny životov ľudí, ale systém kolchozov zostane fungovať navždy.
Sovietske archívne materiály o hrozivých výsledkoch hladomoru na Ukrajine zaryto mlčia alebo sú nedostupné. Preto je zložité zistiť, koľko ľudí počas rokov 1932 - 1933 umrelo. Odhaduje sa však, na základe demografického výpočtu Ukrajincov, že to na Ukrajine mohlo byť až 3 - 6 miliónov ľudí. Boli však aj oblasti, ktoré hladomor rokov 1932 - 1933 vôbec nepostihol, najviac však utrpela Ukrajina.
Ukrajinský vidiek, tradičný a jeden z najrozvinutejších roľníckych regiónov krajiny sa kolektivizácii svojho majetku bránil. Hladomor na Ukrajine bol pre Stalina prostriedkom oslabenia ukrajinského nacionalizmu. Je pochopiteľné, že spojenie nacionalizmu s roľníctvom neostalo bez povšimnutia sovietskeho vedenia. Stalin hovorieval, že „roľnícka otázka bola základom jadra národnej otázky...
Holodomor: Sovietsky teror a hladomor na Ukrajine
Parlamentné zhromaždenie Rady Európy (PZ RE) uznalo vo štvrtok hladomor na Ukrajine zo začiatku 30. rokov 20. storočia za vlády sovietskeho diktátora Josifa Stalina za "genocídu". Znenie rezolúcie bolo na zasadnutí v Štrasburgu odhlasované takmer jednomyseľne v pomere 73 hlasov za a jedného hlasu proti. Holodomor, ktorý Ukrajinu postihol v rokoch 1932-33, považuje Kyjev za úmyselný zámer vyhladiť tamojších roľníkov. Rada Európy, ktorá pozostáva zo 46 členských štátov, bola založená na monitorovanie a dodržiavanie ľudských práv v Európe.
Poslanci za KDH poukázali na to, že hladomor z rokov 1932-1933 uznali za genocídu parlamenty desiatich krajín - konkrétne Austrálie, Argentíny, Gruzínska, Estónska, Talianska, Litvy, Kanady, Poľska, USA a Maďarska. Otázka hladomoru bola na pôde OSN po prvý raz nastolená v roku 2003, keď bol zverejnený list stáleho predstaviteľa Ukrajiny pri OSN. V ňom sa vyjadrovala účasť s obeťami tohto tragického obdobia a potreba dostať ho do povedomia ľudí. Jeho súčasťou bolo vyhlásenie, ktoré vtedy podporilo 36 krajín, ale ani jeden členský štát EÚ.
Vláda SR nesúhlasila s návrhom poslancov za KDH Vladimíra Palka, Františka Mikloška a Rudolfa Bauera na prijatie Deklarácie NR SR o uznaní hladomoru v rokoch 1932 až 1933 na Ukrajine za genocídu. "Väčšina krajín neprijala ani neplánuje prijať vyhlásenie k uvedenej záležitosti," uviedlo MZV. Zároveň poukázalo na to, že Ruská federácia vníma iniciatívu Ukrajiny uznať hladomor za akt genocídy ako protiruský. "SR odsudzuje akékoľvek negatívne akty voči ľudskosti, či už v individuálnej alebo kolektívnej podobe. Slovensko sa nevyhýba vyjadriť svoju solidaritu s trpiacimi, ako aj odsúdenie akéhokoľvek činu voči základným ľudským hodnotám. Taktiež s rovnakým pohľadom pristupuje aj k udalostiam hladomoru na Ukrajine. Prisúdenie právneho či politického označenia dávnejších udalostí je však otázkou vyžadujúcou dôsledné zhodnotenie zo strany odborníkov," domnieva sa MZV.
Poslanci v dôvodovej správe uviedli, že cieľom hladomoru bola masová likvidácia ukrajinských roľníkov a v mene sovietizácie krajiny potlačenie akéhokoľvek odporu proti kolektivizácii. Zdôraznili, že tieto činy totalitného sovietskeho režimu majú podľa Konvencie OSN o predchádzaní a potrestaní zločinu genocídy z decembra 1948 všetky znaky genocídy.
Hladomor na Ukrajine bol aj po oboch svetových vojnách - v rokoch 1921-23, ako aj v rokoch 1946-47.
Ukrajinský prezident Petro Porošenko dnes v prejave vyhlásil, že hladomor bola "naozajstná a súčasne aj nevyhlásená vojna proti Ukrajine". Kyjevský primátor Vitalij Kličko dnes pred kladením vencov k pamätníku obetí hladomoru uviedol, že "to bola najstrašnejšia tragédia v celej histórii Ukrajiny". "Bola to vedomá likvidácia Ukrajincov, ktorí bojovali o život a umierali v strašných mukách," skonštatoval.
Súčasná ekonomická situácia na Ukrajine a jej vplyv na chudobu
Ten najsilnejší akcelerátor pred každou vojnou je chudoba. V Kyjeve majú ľudia peňazí ako pliev, kupujú nové byty, domy, autá, zápchy sú stále väčšie a tiahnu sa až do neskorých hodín. Ukrajincov, ktorí pracujú, či študujú na Slovensku, či v Čechách, sú z dedín, alebo z chudobných rodín a tí sa vždy budú len sťažovať a lamentovať, aká je u nich chudoba a akí sú biedni, nešťastní. No oni nemajú najmenšiu šajnu, ako a kde žijú bohatí Ukrajinci. To je akoby paralelný svet na Ukrajine.
Na Ukrajine je veľmi veľa ľudí, ktorí sa radi ukazujú. No je tu aj bohatá skupina, ktorá robí všetko preto, aby ich nikto nevidel: obrovská komunita židov, ktorí aj napriek bohatstvu vedia žiť nekonzumne. Vlastnia nespočentne veľa nehnuteľností, biznisy, majú stabilný pasívny príjem, no žijú veľmi skromne. V dave sú prakticky neviditeľní. Skutočne ich obdivujem, niekoľkých aj osobne poznám a tento spôsob života popisujem aj v mojich knihách.
USA veľmi dobre vedia, že Ukrajincov pri momentálnej situácii do vojny neprinútia a ak by sa aj o niečo pokúsili, tá vojna je dopredu prehratá.
Podľa oficiálnych údajov je chudoba, keď ľudia žijú z menej ako 2 doláre na deň. Ukazovateľ pre Ukrajinu, berúc do úvahy vojnu a komunálne služby, by mal byť aspoň 3 doláre. To znamená, že sa ukazuje, že príjem na rodinný príslušník by mal byť minimálne 3 600 UAH mesačne. Situáciu zhoršuje masová migrácia a nezamestnanosť v rámci krajiny. S nástupom zimy Európa očakáva novú vlnu ukrajinských utečencov - až k 11 miliónom občanov Ukrajiny, ktorí už krajinu opustili, sa čoskoro pridajú ďalšie 3 milióny. Niektorým ľuďom zima unikne, zvyšok sa pustí do hľadania práce. Len podľa oficiálnych údajov ministerstva hospodárstva je od konca februára nezamestnaných najmenej 5 miliónov Ukrajincov. Podľa údajov portálu robota.ua je ich trikrát viac ako voľných pracovných miest.
Podľa vyhlásenia ukrajinského prezidenta Petra Porošenka Ukrajina za posledných 15 rokov dokázala trikrát znížiť počet chudobných. HDP na hlavu však v roku 2015 dosiahol iba 2200 dolárov. Podľa expertov časopisu Slovo i Dilo fakticky Ukrajinci od Majdanu schudobneli trikrát a niektoré kategórie občanov sa blížia k hranici, za ktorou je hlad.
"V najbližšej dobe nie je dôvod očakávať zlepšenie. Civilizovaný svet podporuje Ukrajinu finančne. Ale zatiaľ výsledky tejto podpory nie sú na živote prostého Ukrajinca zrejmé," hovorí ukrajinský ekonóm Andrej Novak.
Viac ako 50 percent príjmov ukrajinská rodina utratí za jedlo. Za chudobného je považovaný ten, kto poberá menej ako 1,90 dolára denne. Takých ľudí žije teraz podľa ukrajinských štatistík v krajine sedem miliónov.
Prezident Volodymyr Zelenskyj poznamenáva, že Ukrajina potrebuje priamu pomoc od USA a krajín EÚ vo výške 38 miliárd USD, ako aj 17 miliárd USD na fond na obnovu vojnových škôd. Ekonómovia z Kyjevskej ekonomickej školy tvrdia, že 50 miliárd dolárov od darcov by stačilo na udržanie Ukrajiny na jeden rok: rozpočet krajiny sa s tým nedokáže vyrovnať. Ročný rozpočet 2,6 bilióna hrivien má deficit 1,3 bilióna hrivien, čo znamená, že vláda potrebuje nájsť až 5 miliárd dolárov mesačne na zakrytie diery. V čase vojny si rozpočet na obranu vyžaduje osobitnú pozornosť.
"Ak sa vojna čoskoro neskončí, situácia sa bude len zhoršovať. V tomto smere by mal Západ aktívne pomáhať nielen ozbrojeným silám, ale aj rozpočtu každého Ukrajinca. Napríklad zriadením programu pomoci povedzme 50 dolárov mesačne by predstavovalo výraznú podporu pre najzraniteľnejšie vrstvy obyvateľstva.
Priemerná mzda na Ukrajine pred vojnou bola relatívne nízka v porovnaní s európskymi krajinami. Po vypuknutí vojny sa situácia ešte zhoršila v dôsledku ničenia infraštruktúry, narušenia dodávateľských reťazcov a rastúcej inflácie. Mnohí ľudia stratili prácu a ich príjmy sa drasticky znížili, čo viedlo k zvýšeniu miery chudoby.
Alexandra, ktorá žije v malej dedine na brehu Dnepra na sever od Kyjeva, má ešte nižší dôchodok, ako má Oxana - 980 hrivien. Nie je ale ani zďaleka tak depresívna a naštvaná. Býva na dedine a prakticky všetko, čo potrebuje k zahnaniu hladu, si vypestuje. Má jednu kravu, veľa sliepok a príbuzných, ktorí si navzájom vypomáhajú.
Globálne súvislosti: hlad a chudoba vo svete
Problém hladu a chudoby nie je obmedzený len na Ukrajinu. Akútnou podvýživou trpí na Madagaskare pol milióna detí. Dospelí predávajú svoje domy aj dobytok, aby prežili. Viac ako jeden milión ľudí vo východoafrickej ostrovnej krajine trpí nejakou formou vážnej potravinovej neistoty a potrebuje naliehavú potravinovú a výživovú pomoc, uviedla OSN.
Nový výskum ukázal, že hlavnou príčinou hladomoru nemusí byť len klimatická zmena, tak ako sa pôvodne predpokladalo. Vedci zdôraznili, že je náročné určiť, či je za tým predovšetkým zmena klímy. Na juhu ostrova, kde je súčasná potravinová kríza najhoršia, žije podľa WWA viac ako 90 percent ľudí v chudobe. A je priam železným pravidlom, že ak to isté sucho postihne bohatšiu krajinu, vysporiada sa s tým ľahšie než nízkopríjmová krajina.
Počet ľudí, ktorí postupne strácajú prístup k dostatku jedla každoročne narastá. Takmer každý tretí človek na svete nemal v roku 2020 prístup k dostatku jedla. Mnohí sa domnievajú, že svetový hlad je spôsobený „príliš veľkým počtom ľudí a nedostatkom jedla“. Táto jednoduchá, no nesprávna predstava pretrváva od 18. storočia.
V skutočnosti hrá nerovnosť a ozbrojené konflikty väčšiu úlohu. Svet produkuje dostatok potravín na to, aby každý muž, žena a dieťa dostali viac ako 2 300 kilokalórií denne, čo je viac než dostatočné. Polovicu celosvetovej produkcie plodín tvorí cukrová trstina, kukurica, pšenica a ryža. Globálny potravinový systém je kontrolovaný hŕstkou nadnárodných korporácií, ktoré vyrábajú spracované potraviny obsahujúce cukor, soľ, tuk a umelé farbivá či konzervačné látky.
Krajiny s najvyššou mierou potravinovej neistoty, ako napríklad Somálsko, boli spustošené vojnou. Generálny tajomník OSN António Guterres varoval, že vojna na Ukrajine vystavuje 45 afrických a najmenej rozvinutých krajín riziku „hurikánu hladu“, keďže dovážajú najmenej tretinu svojej pšenice z Ukrajiny alebo Ruska.
Klimatické zmeny a zlý environmentálny manažment ohrozujú kolektívnu produkciu potravín vrátane pôdy, vody a opeľovačov. Živočíšna výroba, rastlinná výroba, rozširovanie poľnohospodárstva a spracovanie potravín tvoria štvrtinu všetkých emisií skleníkových plynov. Chudoba a systémové nerovnosti sú hlavnými príčinami potravinovej neistoty, ako aj ozbrojených konfliktov.
OECD uviedla, že piatimi najnestabilnejšími krajinami boli vlani Somálsko, Južný Sudán, Afganistan, Jemen a Stredoafrická republika. Tri krajiny, konkrétne Benin, Východný Timor a Turkménsko, do zoznamu nestabilných štátov pribudli.
Srí Lanka zbankrotovala ako prvá. Krajina sa dostala do platobnej neschopnosti v dôsledku pandémie covidu-19. K tomu vojna na Ukrajine a obmedzenosť energetických zdrojov výrazne prispeli k tamojším ekonomickým problémom a politickým nepokojom.
Práve toto presvedčenie nás pritom vzďaľuje od riešenia základných príčin hladu a podvýživy. „V skutočnosti hrá nerovnosť a ozbrojené konflikty väčšiu úlohu. Ako výskumníčka, ktorý pracuje na potravinových systémoch od roku 1991, som presvedčená, že riešenie základných príčin je jediným spôsobom, ako bojovať proti hladu a podvýžive.
„Aby sme riešili potravinovú neistotu, musíme investovať do diplomacie koordináciou humanitárnych, rozvojových a mierových aktivít, aby sme sa vyhli a obmedzili ozbrojené konflikty.
Jedlo (podobne ako voda) je právom a verejná politika by z toho mala vychádzať. Hlad sa zhoršuje ozbrojeným konfliktom.
Potrebujeme politiky, ktoré podporujú zdravú a udržateľne vyrábanú, vyváženú stravu na riešenie chronických chorôb súvisiacich so stravovaním, environmentálnymi problémami a klimatickými zmenami.
Potrebujeme politiky, ktoré riešia potravinovú neistotu prostredníctvom iniciatív, ako sú systémy potravinovej suverenity založené na právach.
Príčiny a dôsledky hladu a chudoby
Existuje mnoho príčin hladu, biedy a chudoby vo svete. Medzi najvýznamnejšie patria: prehlbovanie ekonomickej a sociálnej nerovnosti medzi bohatým Severom a chudobným Juhom, nerovnomerné rozloženie produkcie potravín na Zemi, rýchly rast počtu obyvateľstva, ozbrojené konflikty, klimatické zmeny a zlý environmentálny manažment, informačná, telekomunikačná a masmediálna závislosť.
Bohaté krajiny majú tendenciu využívať chudobné krajiny ako zdroj lacnej pracovnej sily a surovín, čo vedie k prehlbovaniu nerovností. Svet produkuje dostatok potravín, aby uživil každého človeka. Problém je v nerovnomernom rozložení produkcie potravín na Zemi. Bohaté štáty so svojím intenzívnym poľnohospodárstvom vyprodukujú oveľa viac potravín, než samy potrebujú, ale ich cena pre obyvateľa chudobnej krajiny je privysoká.
Rýchly rast počtu obyvateľstva, najmä v rozvojových krajinách, zvyšuje tlak na zdroje a životné prostredie.
Klimatické zmeny spôsobujú suchá, záplavy a iné extrémne udalosti, ktoré poškodzujú úrodu. Živočíšna výroba, rastlinná výroba, rozširovanie poľnohospodárstva a spracovanie potravín tvoria štvrtinu všetkých emisií skleníkových plynov. Chudobné krajiny sú často závislé od bohatých krajín v oblasti informácií, telekomunikácií a masmédií, čo obmedzuje ich schopnosť rozvíjať sa. Chudoba a systémové nerovnosti sú hlavnými príčinami potravinovej neistoty, ako aj ozbrojených konfliktov.
Bludný kruh chudoby
Podľa jednej z najuznávanejších teoretických koncepcií, s názvom „Bludný kruh chudoby“, ktoré sa pokúšajú vysvetliť stagnáciu a prehlbujúce sa zaostávanie rozvojových krajín za priemyselne vyspelými štátmi, koreň všetkého treba hľadať vo viacerých faktoroch, z ktorých prvý pôsobí na druhý, druhý na tretí atď. Posledný v kruhu ovplyvňuje v poradí prvý faktor, čím sa kruh uzatvára. Jedna sila síce pôsobí na druhú, ale toto pôsobenie vedie len k malým zmenám alebo sa žiadne zmeny nedejú. Pre málo vyvinutú ekonomiku je to stabilita na nízkej úrovni.
Kruhová kauzalita pôsobí interakciou nasledujúcich prvkov: nízka úroveň výroby pripadajúca na jedného obyvateľa spôsobuje nízku životnú úroveň. Tá znemožňuje, resp. minimalizuje akumuláciu úspor, čo zas spôsobuje nízke investície. Dôsledkom je opäť nízka úroveň výroby a pohyb v uzatvorenom kruhu pokračuje ďalej, opakuje sa. Malý rozsah výroby teda spôsobuje, že výroba môže slúžiť v prevažnej miere len na spotrebu, čo neumožňuje väčšie investície. To pôsobí na stagnáciu výroby a tým aj spotreby.
Hlad, bieda a chudoba majú mnoho negatívnych dôsledkov pre jednotlivcov, komunity a celú spoločnosť. Medzi najvýznamnejšie patria: podvýživa a choroby, vysoká detská úmrtnosť, nízka úroveň vzdelania, sociálne nepokoje a konflikty, ekonomická nestabilita, degradácia životného prostredia.
Prečo toľko ľudí hladuje? | Hlad vo svete | Vysvetľovač FAO | Organizácia Spojených národov
Riešenia hladu, biedy a chudoby
Existuje mnoho riešení, ktoré môžu pomôcť zmierniť hlad, biedu a chudobu vo svete. Medzi najdôležitejšie patria: zvýšenie produkcie potravín, zabezpečenie rovnomerného rozdeľovania potravín, ochrana potravín pred škodcami, podpora vzdelávania, podpora ekonomického rastu, znižovanie nerovností, riešenie ozbrojených konfliktov, boj proti klimatickým zmenám, podpora plánovaného rodičovstva, investície do diplomacie koordináciou humanitárnych, rozvojových a mierových aktivít.
Zvýšenie produkcie potravín, najmä v rozvojových krajinách, je kľúčové pre zabezpečenie dostatku potravín pre všetkých. Je potrebné zabezpečiť, aby sa potraviny dostali k tým, ktorí ich najviac potrebujú. Ochrana potravín pred škodcami, hlavne hlodavcami, môže výrazne znížiť straty potravín. Vzdelávanie je kľúčové pre zlepšenie životných podmienok ľudí z chudobných rodín. Ekonomický rast môže vytvoriť nové pracovné miesta a zlepšiť životnú úroveň ľudí. Znižovanie nerovností v príjmoch a majetku môže pomôcť znížiť chudobu. Riešenie ozbrojených konfliktov je kľúčové pre zabezpečenie potravinovej bezpečnosti a stability. Boj proti klimatickým zmenám je kľúčový pre ochranu poľnohospodárstva a zabezpečenie potravinovej bezpečnosti.
Zmenšenie populačného rastu a rozumnejšie hospodárenie s prírodnými zdrojmi by viedli i k odstráneniu nedostatku potravín a najväčšej biedy.
tags: #hlad #a #bieda #ukrajiny