Pestovanie papriky sa stalo neodmysliteľnou súčasťou našich záhrad. Hoci sú papriky náročné na zálievku, hnojenie a celkovú starostlivosť, škodcovia či choroby sú takmer nevyspytateľné a môžu sa objaviť aj v susedstve. Radosť z ich pestovania však môže pokaziť mnoho chorôb a škodcov, ktorí ľahko dokážu zničiť celú úrodu. Pravidelná kontrola rastlín a správna starostlivosť sú dôležité pre udržanie zdravých paprík.
Pokiaľ papriku niečo trápi, listy sú často prvými indikátormi vznikajúcich problémov. Sledovanie zmien na listoch a rýchla reakcia na prípadné choroby a škodcov môže výrazne prispieť k zdravému a silnému rastu vrátane bohatej úrody paprík. Žltnutie a hnednutie listov na izbových rastlinách je bežným problémom, ktorý môže mať množstvo rôznych príčin. Tento jav môže byť signálom, že vaša rastlina je v strese alebo že jej niečo chýba.
Najčastejšie choroby a škodcovia papriky
Papriky môžu byť náchylné na rôzne choroby a škodcov, ktoré môžu ovplyvniť ich zdravie a úrodu. Medzi najčastejšie problémy patria choroby papriky na listoch, ktoré môžu výrazne ovplyvniť fotosyntézu a rast rastliny. Osobitnú pozornosť si zaslúžia aj choroby papriky vo fóliovníkoch, kde sú podmienky ako zvýšená vlhkosť a obmedzené vetranie ideálne na šírenie infekcií.
Hubové ochorenia
- Feoramuláriová škvrnitosť listov papriky: So škvrnitosťou listov hubového pôvodu sa pravidelne stretávame až od roku 1997. Ochorenie spôsobuje huba Phaeoramularia capsicicola. Na vrchnej strane listov sa objavujú nenápadné, 3 až 12 mm veľké žltozelené škvrny. V mieste škvŕn sa na spodnej strane listov nachádzajú sivobiele a neskôr hnedé povlaky. Pôvodca ochorenia potrebuje na šírenie vysokú vzdušnú vlhkosť a vyššie teploty, preto napáda len rýchlenú papriku pestovanú v zle vetraných fóliovníkoch a skleníkoch. Ochorenie podporuje aj výdatné hnojenie rastlín najmä dusíkom. Ak sú splnené podmienky na infekciu, ochorenie môže mať veľmi rýchly priebeh. Po vzniku škvŕn listy zožltnú, skrútia sa a predčasne opadávajú. Huba prezimuje na chorých rastlinných zvyškoch vo forme mycélia alebo konídií.
- Múčnatka (Leveillula taurica): Múčnatka sa prejavuje bielym práškovitým povlakom na listoch a môže oslabiť rastlinu.
- Pleseň sivá (Botrytis cinerea): Táto choroba spôsobuje hnilobu plodov a šedý povlak. Najčastejšie vzniká pri vysokej vlhkosti vo fóliovníkoch. Stonky bývajú infikované najčastejšie v miestach rozkonárovania. Napadnuté miesta sú vyblednuté, sivohnedé a za vlhka sa na nich tvorí sivý povlak huby. Časti rastlín nad napadnutými miestami vädnú, zasychajú, alebo za vlhka hnijú.
- Fuzáriové vädnutie (Fusarium oxysporum): Najčastejšou formou vädnutia papriky je fuzáriové vädnutie. Pre fuzáriové vädnutie je typické hnednutie cievnych zväzkov, viditeľné v pozdĺžne rozrezanej stonke. Huba do rastlín preniká cez korene, ktoré bývajú poškodené vysokou hladinou živín, predovšetkým v pôdach výdatne hnojených hnojom od hydiny a iných drobných domácich zvierat. Pôvodca fuzáriového vädnutia pretrváva v pôde a môže sa nebezpečne premnožiť najmä vtedy, ak papriku pestujeme niekoľko rokov na rovnakom mieste.
- Sklerocíniové vädnutie (Sclerotinia sclerotiorum): Pre sklerocíniové vädnutie sú charakteristické rozsiahle bledohnedé škvrny obopínajúce stonky rastlín. V stonkách neskôr vznikajú skleróciá, ktoré sa po rozpade pletív dostávajú do pôdy a niekoľko rokov sú zdrojom infekcie pre plodiny pestované na tejto ploche. Sclerotinia sclerotiorum okrem papriky napáda aj uhorky, rajčiaky, mrkvu, petržlen, šalát a ďalšie plodiny. Sklerocíniové vädnutie papriky sa častejšie vyskytuje vo vlhkých, zle vetraných rýchliarňach.
Bakteriálne ochorenia
- Bakteriálna škvrnitosť (Xanthomonas campestris pv. vesicatoria): Prejavuje sa tmavými škvrnami na listoch. Spôsobuje poškodenie, odumieranie a opadávanie listov. Napáda predovšetkým papriky a rajčiny. Menšie fialové škvrny s čiernym stredom sú znakom rýchlo sa šíriacej bakteriózy.
Vírusové ochorenia
- Stolbur papriky: Pôvodca stolburu patrí medzi fytoplazmy, ktoré sú mikroorganizmy tvoriace prechod medzi vírusmi a baktériami. Stolbur v prírode šíria rôzne druhy cikádok, predovšetkým žilnatka vírusonosná (Hyalesthes obsoletus). Prvým príznakom stolburu na paprike je celkové žltnutie rastlín. Neskôr začnú vädnúť staršie listy a napokon celá rastlina aj s plodmi zvädne a odumrie. Plody, ktoré sa vytvorili až po infekcii rastliny, sú drobné a zvyčajne sa v nich nevytvárajú semená.
- Tobomavírus (Tomato brown rugose fruit virus - ToBRFV): Patrí medzi nové vírusy napádajúce papriku a rajčiny. Na listoch paprík a rajčín sa objavuje mozaikový chlorotický vzor, vrcholky listov a bočné výhonky sa môžu deformovať. Mladšie listy môžu byť tiež pokrčené, zvrásnené alebo zdeformované. Plody nerovnomerne dozrievajú, objavuje sa mramorovanie, deformácie, na zelených plodoch sú tmavé škvrny. Počet plodov na vetve sa môže znížiť.
Škodcovia ohrozujúci papriku
Listy papriky ohrozuje niekoľko škodcov, predovšetkým vošky, roztočce a húsenice.
- Vošky (Aphididae): Vošky sú najvážnejšími škodcami papriky hlavne preto, lebo sa dokážu v krátkom čase kalamitne premnožiť a spôsobiť žltnutie a opadávanie listov. Okrem toho prenášajú aj rôzne vírusové choroby, ktoré znižujú a znehodnocujú úrodu. Napadnutie voškami sa prejavuje skrútením listov, spomalením rastu rastlín a tvorbou medovice. Na paprike sa najčastejšie vyskytuje voška broskyňová (Myzus persicae) a voška rešetliaková (Aphis nasturtii).
- Roztoče (Tetranychus urticae): Roztoče môžu spôsobiť žltnutie a vysychanie listov. Roztočec chmeľový (Tetranychus telarius) žije na listoch okolo 200 druhov rastlín. Je veľmi drobný (meria iba 0,2-0,4 mm), voľným okom nie je takmer viditeľný. Na jeho prítomnosť nás upozorní jemná pavučinka na silnejšie napadnutých častiach rastlín. Nabodáva listy a vyciciava z nich rastlinné šťavy.
- Strapky: Strapky sú drobný štíhly hmyz, veľký asi 1-3 mm. Drobné škvrny a jamky na plodoch a listoch papriky sú spôsobené strapkami, ktoré cicajú rastlinné šťavy. Drobný hmyz sa zhromažďuje na spodnej strane listov.
- Molica skleníková (Trialeurodes vaporariorum): Molica skleníková, známejšia pod ľudovým názvom biela muška, je nebezpečným škodcom rýchlenej zeleniny, ale aj skleníkových a izbových. Škodí cicaním rastlinných šťáv a vylučuje aj veľké množstvo lepkavej medovice, ktorá je živnou pôdou pre rôzne druhy čerňoviek.
- Červce (Coccidae): Červce môžu poškodzovať korene a nadzemné časti rastlín.
PAPRIKY: SKLENÍK - PĚSTOVÁNÍ PAPRIK VE SKLENÍKU: VÝSADBA PAPRIK NA STANOVIŠTĚ
Ďalšie problémy a fyziologické poruchy
- Slnečný úpal zeleniny: K poškodeniu záhradných plodín silným slnečným žiarením najčastejšie dochádza pri náhlej zmene počasia, kedy sa po niekoľkodňovom zamračenom alebo daždivom počasí náhle oteplí a výrazne sa zvýši intenzita slnečného žiarenia. S touto komplikáciou sa stretávame v rámci prvých dní po vysadení priesad do pôdy. Priesady sú zvyknuté na tlmené a rozptýlené interiérové svetlo a vystavíme ich prudkej zmene po presadení do voľnej pôdy. Slnečný úpal sa prejavuje poškodením listov, stoniek i plodov, ktoré zo strany zasiahnutej slnečným žiarením zbelejú, skrehnú a stanú sa lámavými. V extrémne teplých a suchých rokoch môže dôjsť k silnému poškodeniu porastov koreninovej i poľnej zeleninovej papriky.
- Suchá škvrnitosť plodov: Suchá škvrnitosť plodov papriky sa prejavuje vo forme nepravidelných, bledohnedých, rôzne veľkých škvŕn vždy pri špičke plodov. Neskôr sa tieto škvrny pergamenovite stenčia alebo prechádzajú do mokrej hniloby. Často sa na nich objavujú aj hubové povlaky, preto sa mnohí pestovatelia domnievajú, že ide o ochorenie hubového pôvodu a hľadajú možnosti chemickej ochrany postihnutých rastlín. Suchá škvrnitosť plodov papriky je však fyziologického pôvodu a býva zapríčinená neharmonickou výživou, nedostatkom vlahy v období intenzívneho rastu plodov a najmä odrodovou citlivosťou (citlivejšie sú žlté odrody s tenšou šupkou). Ochorenie sa vyskytuje predovšetkým na pôdach výdatne hnojených dusíkom a draslíkom. Tieto živiny totiž brzdia príjem vápnika, ktorý síce nemusí v pôde chýbať, avšak pre rastliny sa stáva neprístupným. Okrúhle hnedé škvrny tvoriace sa vždy na rovnakom mieste − na špičke, či už dozretých alebo nedozretých plodov sú typickým príznakom nedostatku, pre rastliny prijateľného vápnika v pôde. Ak sa už na rajčinách alebo paprikách suchá hniloba objaví, poškodený plod treba odtrhnúť. Ani vápenatý postrek ho už nevylieči.
- Padanie vzchádzajúcich priesad: Úhyn vzchádzajúcich priesad je častou komplikáciou pri presadení do voľnej pôdy. Padanie vzchádzajúcich rastlín býva častou príčinou neúspechu pri predpestovaní rôznych druhov zelenín, ale aj okrasných rastlín. Najčastejším problémom je rýchla zmena podmienok, pričom sa priesady zväčša prvotne predpestujú v interiérových podmienkach. V bytových podmienkach sú nároky na vlahu, teplo či slnečné svetlo iné, ako po presadení priesady do voľnej pôdy. Napriek tomu, že sa na ňom podieľa viacero mikroorganizmov, jedná sa o komplexné ochorenie.
Tabuľka najčastejších chorôb a škodcov papriky a ich príznakov
| Choroba/Škodca | Príznaky |
|---|---|
| Múčnatka | Biely práškovitý povlak na listoch |
| Pleseň sivá | Hniloba plodov, šedý povlak |
| Bakteriálna škvrnitosť | Tmavé škvrny na listoch |
| Vošky | Skrútené listy, spomalený rast, medovica |
| Roztoče | Žltnutie a vysychanie listov |
| Červce | Poškodenie koreňov a nadzemných častí |
| Suchá škvrnitosť plodov | Bledohnedé nepravidelné škvrny pri špičke plodov |
| Fuzáriové vädnutie | Hnednutie cievnych zväzkov, vädnutie rastliny |
| Sklerocíniové vädnutie | Rozsiahle bledohnedé škvrny na stonkách |
Riešenia a prevencia
Prevencia
Najlepšou stratégiou je vždy prevencia - silné, zdravé rastliny sú menej náchylné na choroby a dokážu lepšie odolávať nepriaznivým podmienkam. Základným predpokladom úspešného dopestovania mladých zeleninových alebo kvetinových sadeníc je zabezpečenie čo najoptimálnejších podmienok, z ktorých najväčší význam majú svetlo, teplota a voda a ich vzájomná vyváženosť. Treba pritom vychádzať aj z nárokov jednotlivých druhov zelenín a kvetín.
- Správna starostlivosť o rastliny: Zalievajte rastliny pri koreni, aby ste predišli nadmernej vlhkosti na listoch. Vlhkosť zeminy treba pravidelne kontrolovať a nenechať ju úplne vysušiť, ale nesmie sa ani premokriť. Treba spomenúť aj potrebu drenáže vo výsevných nádobách, aby bola zemina dostatočne vzdušná.
- Umiestnenie rastlín: Rastliny umiestnite na dobre vetrané miesto. V každom prípade sa snažme výsevy umiestniť na najsvetlejšie miesta v byte a teplotu v miestnosti regulovať tak, aby sa pri slabej intenzite svetla rastliny nevyťahovali.
- Výber odrôd: Používajte odrody rastlín, ktoré sú odolné voči hubovým a bakteriálnym chorobám. Pri vírusových ochoreniach je dôležité použitie zdravej certifikovanej sadby.
- Hnojenie: Pravidelne aplikujte vyvážené hnojivo. Na výsevy by sme mali použiť vždy čerstvú zeminu, nie príliš bohatú na živiny, pretože mladé rastliny nepotrebujú veľa živín. Naopak, zasolenie (prehnojenie) pôdy môže mať za následok poškodenie koreňov, cez ktoré pôdne mikroorganizmy ľahko preniknú do mladých rastlín. Pri suchej škvrnitosti plodov odporúčame aplikovať listové hnojivá s obsahom vápnika pre jeho doplnenie.
- Odstraňovanie napadnutých častí: Pri prvých príznakoch infekcie odstráňte napadnuté listy, aby sa choroba nešírila ďalej. Pri zistení prvých príznakov vädnutia treba napadnuté rastliny z porastu ihneď odstrániť.
- Mulčovanie: Mulčovanie pomáha aj pri paprikách. Mulč (napr. slama, seno) udržuje vlhkosť pôdy a reguluje teplotu.
Biologická ochrana
Ak preferujete ekologické riešenia, biologická ochrana je skvelou voľbou. Jednou z možností je použitie prírodných fungicídov, ako je cesnakový alebo nechtíkový výluh. Ďalším účinným spôsobom biologickej ochrany je použitie prospešných mikroorganizmov, napríklad húb rodu Trichoderma spp. alebo baktérií Bacillus subtilis, ktoré potláčajú patogénne huby v pôde a na rastlinách. Pri miernych infekciách môže pomôcť aj roztok sódy bikarbóny. Stačí zmiešať jednu čajovú lyžičku sódy bikarbóny s litrom vody a pridať pár kvapiek rastlinného oleja alebo mydla na lepšiu priľnavosť.
Prírodné insekticídy proti škodcom
- Neemový olej: Prírodný insekticíd proti voškám, roztočom aj červcom.
- Mydlový roztok: Jednoduchý a účinný domáci postrek proti voškám a červcom.
Chemická ochrana
Ak je infekcia rozsiahla a biologická ochrana nestačí, je vhodné použiť chemické prípravky. Na boj proti hubovým chorobám môžete použiť fungicídy obsahujúce meď alebo síru, ktoré sú účinné proti širokému spektru patogénov. Na hubové infekcie spôsobené druhmi Alternaria, Colletotrichum či Diplocarpon sa často používajú fungicídy na báze mankocebu, chlorothalonilu alebo tebukonazolu. Popri všestrannej starostlivosti môžeme výsevy zelenín a kvetín preventívne ošetriť po sejbe formou zálievky prípravkom Previcur 607 SL. Ak sa stretnete s vážnym napadnutím chorobami alebo škodcami, môžete zvážiť použitie špeciálnych prípravkov na ochranu rastlín alebo konzultáciu s odborníkom.
tags: #hnedobiele #skvrny #na #listoch #paprika