Malý princ od Antoina de Saint-Exupéryho je čarovná rozprávka pre deti i dospelých, ktorá nás už niekoľko desiatok rokov učí vidieť svet srdcom, nielen očami. Prostredníctvom stretnutia s malým chlapcom spoznávame dôležitosť priateľstva, lásky a zodpovednosti. Dielo hovorí o príbehu priateľstva, ktoré prekonáva samotu a osamelosť, o budovaní vzťahov a schopnosti získať si dôveru ľudí. Tento dojemný príbeh o chlapcovi, ktorý cestuje z planéty na planétu, skúma zmysel života a odhaľuje hodnoty často skryté predovšetkým pred očami nás, dospelých. Knižka sa na prvý pohľad zdá ako typická detská rozprávka, no po prečítaní otvára čitateľovi úplne nový pohľad na svoje okolie a ľudí okolo seba.
Autor a jeho inšpirácia
Antoine de Saint-Exupéry (1900 - 1944) patrí k najvýraznejším a najsugestívnejším zjavom vo francúzskej literatúre 20. storočia. Bol francúzsky spisovateľ, letec a často je označovaný aj ako filozof. Narodil sa v šľachtickej rodine, študoval v Paríži a neskôr pracoval ako letec, pričom lietal na diaľkových tratiach a počas 2. svetovej vojny bol vojnový pilot. Exupéry nevedel žiť bez lietania a nevedel žiť ani bez písania. Jeho päť kníh sa viaže k piatim miestam na svete, kam ho priviedla služba. V nich opisuje udalosti, ktoré sa mu v leteckej službe stali, kolegov a ľudí, s ktorými sa stretol náhodne, i ľudí, ku ktorým ho viazali hlboké citové putá. Boli preňho podnetmi k úvahám o postavení človeka vo svete, o jeho zodpovednosti za druhých. Autor sa podobnými otázkami zaoberal aj v iných prácach, napríklad Zem ľudí alebo Citadela. Neraz sa presvedčil o tom, že veriť iba rozumu nestačí, pretože prostredníctvom zmyslov a rozumu nedokážeme vidieť všetko. Veril, že pravú podstatu vidíme cez srdce. Celým svojim umením sa staval proti vojne.
Príbeh Malého princa je inšpirovaný autorovým vlastným zážitkom - rozprávaním pilota, ktorý havaroval v saharskej púšti. Celý dej sa odohráva v Afrike na púšti.
Stretnutie pilota s Malým princem
Kniha sa začína opisom autorovho detstva, kedy sa chcel stať maliarom. Jeho prvou kresbou bol slon, ktorý bol zožratý veľhadom. No keď svoju kresbu ukázal dospelým, oni videli iba klobúk, pretože im chýbala detská fantázia. Autor si spomenul, ako v šiestich rokoch videl obrázok, na ktorom veľhad kráľovský prehltol akéhosi dravca. Poradili mu, aby prestal kresliť, a tak si vybral iné povolanie. V dospelosti sa stal letcom. Tak žil samotársky a nemal nikoho, s kým by si vážne pohovoril, až do čias, keď mal poruchu motora a havaroval na Saharskej púšti. Neskôr sa dozvedáme, že pilot (zároveň autor) havaroval so svojím lietadlom na Saharskej púšti, kde spoznáva Malého princa.
Malý princ žiada pilota, aby mu nakreslil ovečku. Pilot mu najprv ukázal svoju kresbu z detstva, a chlapec ju vedel hneď pomenovať. Prvé ovečky sa mu nepáčili, a pilotovi sa až na štvrtý raz podarí vytvoriť obrázok ovečky v debničke, ktorý princovi rozžiari oči. Iskrá priateľstva je zažehnaná a Malý princ sa pustí do rozprávania, ako sa zo svojej planétky dostal až na veľkú zemskú púšť. Pilot sa pomaly dozvie, odkiaľ malý princ pochádza a kde je jeho ‚u mňa‘.
Malý princ a jeho domovská planéta
Malý princ pochádza z asteroidu B 612, ktorý je sotva väčší ako dom. Ako prvý ho objavil turecký hvezdár, ktorého najprv kvôli jeho zjavu ignorovali. Malý princ bol na svojej planéte úplne sám. Pochádzal z planéty, kde rástli baobaby (divé rastliny). Malý princ sa o svoju planétu staral, vykopával baobaby, aby mu nezničili domov svojimi koreňmi. Keď bol smutný, tak sa díval na západ slnka. V jeden deň videl zapadať slnko až štyridsaťtri ráz za sebou.
No raz však našiel rastlinu, ktorá sa na baobab nepodobala. Po pár dňoch prestala rásť a začala kvitnúť. Malý princ zisťuje, že to bola ruža. Zapáčila sa mu, a tak sa o ňu začína starať, polieval ju, spravil jej zástenie a na noc ju prikrýval skleným zvonom. Ruža však mala problém vyjadriť svoj vzťah k Princovi a navyše bola márnivá a pyšná. Princ z nej ušiel, lebo zapochyboval o láske kvetiny, ktorú miloval. To je hlavným dôvodom princovho odchodu z planéty. Malý princ sa zmocnia pochybnosti, pýta sa, či ovečky obhrýzajú aj baobaby. Raz večer išiel za ňou a povedal jej zbohom. Vtedy sa kvetina povahovo zmenila a povedala mu, nech je stále šťastný a sklený zvon že už nepotrebuje, poradí si aj sama. Kázala mu odísť čo najskôr, nechcela, aby ju videl plakať.
Cesta galaxiou a stretnutia s dospelými
Malý princ opúšťa svoju planétku, aby preskúmal okolité asteroidy. Žil v oblasti asteroidov 325, 326, 327, 328, 329, 330. Najskôr sa vydal na ne s cieľom nájsť zamestnanie a poučenie. Počas svojej cesty navštívil päť planét, ktorých obyvatelia predstavovali pokrivené ľudské charaktery. Nenachádza však porozumenie, ktoré očakával. Nepochopil ich hodnotový rebríček a bol stále smutnejší a osamelejší. Pri návšteve takmer každej planéty Malý princ dodá: „Dospelí sú rozhodne až neuveriteľne čudní.“
- Kráľ: Na prvej planétke žil kráľ, ktorý si myslel, že vládne celému vesmíru. Veľmi rád rozkazoval, ale nemal komu. Snažil sa Malého princa presvedčiť, aby ostal, vymenoval ho ministrom, vyslancom. Nebol dôvod ostať na planéte, kde nik nebol, iba panovačný kráľ.
- Márnivec: Na druhej planéte býval márnivec s presvedčením, že ho všetci obdivujú. Chcel, aby ho stále obdivoval, a žiadal tlieskanie, aby sa zakaždým poklonil a zdvihol si klobúk.
- Pijan: Na ďalšej planéte sa stretol s pijanom, ktorý pil preto, aby zabudol na svoju hanbu z toho, že pije. Na otázku, prečo pije, odpovedal: „Pijem, aby som zabudol! Aby som zabudol, že sa hanbím. Hanbím sa, že pijem!“ Táto návšteva bola veľmi krátka a ostal po nej skľúčený.
- Biznisman: Štvrtá planéta patrila biznismanovi, ktorý zasvätil celý svoj život len práci, počítaniu hviezd a planét. Bol veľmi čudný a vyhlasoval sa za vážneho človeka. Biznisman si privlastnil všetky hviezdy a stále ich sčítaval, avšak nevedel o nich ani to, ako sa volajú.
- Lampár: Piata planéta bola zo všetkých najmenšia a patrila lampárovi. Mala len pouličnú lampu a lampára. Každú minútu zhasínal a zasvecoval lampu, nemal čas si ani kedy pospať. Nevedel si oddýchnuť, pretože deň tam trval len jednu minútu a neustále sa musel starať o svetlo. Len na najmenšej planéte našiel človeka, s ktorým by sa mohol spriateliť. Bol to smutný pracovitý lampár.
- Zemepisec: Na šiestej planéte stretáva zemepisca, starého pána, ktorý písal hrubé knihy. On o svojej planéte nevedel vôbec nič, nie je totiž cestovateľom. On len zapisuje, čo sa dozvie od cestovateľov. Bol to on, kto poradil Malému princovi, aby navštívil Zem, pretože ‚má dobrú povesť‘. Až vďaka zemepiscovi sa dozvedá o planéte Zem, teda o siedmej a zároveň poslednej planéte, na ktorú sa Malý Princ vyberá.
Príchod na Zem a poznanie hodnôt
Na Zemi sa Malý princ stretáva s hadom, ustavične hovoriaceho len v hádankách. Had celý čas rozprával v hádankách, čomu Malý princ nerozumel, ale tie mali svoj význam. Pýtal sa ho, kde sú ľudia, cítil sa na púšti osamelo. Had mu odpovedal, že človek sa cíti osamelo aj medzi ľuďmi. Malý princ sa vydáva na cestu po Zemi, na ktorej stretáva rôzne postavy ako kvetinu, neskôr skaly, ruže, a so všetkými sa rozpráva, aby zistil niečo o Zemi a o ľuďoch, ktorí tu žijú.
Stretnutie s líškou a tajomstvo srdca
Prišiel k záhrade plnej rozkvitnutých ruží, ktoré sa podobali na jeho kvetinu. Myslel si, že jeho kvetina je jedinečná, jediná svojho druhu, teraz však našiel päťtisíc rovnakých. Hovoril si, že nemá žiadnu vzácnu kvetinu, má len obyčajnú ružu. Ľahol si do trávy a plakal. Vtom sa zjavila líška, ktorá mu vysvetľuje čo znamená ‚vytvárať si putá‘ a taktiež mu ukazuje to najdôležitejšie: že len srdcom vidíme správne. Líška je veľmi múdra a pomáha princovi ukázať všetko dôležité a hlavne tajomstvo: že len srdcom vidíme správne.
Na otázku čo znamená skrotiť mu líška odpovedala: „Znamená to vytvoriť putá.“ A dodala: „Ak si ma skrotíš, budeme jeden druhého potrebovať. Budeš pre mňa jediný na svete...“ Líška zmĺkla a nadlho sa zahľadela na Malého Princa: „Prosím ťa... skroť si ma! Spoznáme len tie veci, ktoré si skrotíme“, povedala a zverila mu svoje tajomstvo: „Dobre vidíme iba srdcom. To hlavné je očami neviditeľné.“ Až po týchto slovách pochopil, čo pre neho ruža znamená. Po tomto stretnutí s líškou Malý Princ pochopil, že je navždy zodpovedný za všetko, čo si skrotí. Je zodpovedný za svoju ružu. Líška je veľmi dôležitou postavou v tejto knihe, lebo síce nemá rada ľudí, zveruje princovi svoje tajomstvo a pomáha mu zistiť, čo je v živote dôležité.
Kritika uponáhľaného sveta
Cestou po Zemi stretáva Malý princ aj výhybkára na vlakovej stanici. Vypravoval vlaky a povedal, že ľudia nie sú nikdy spokojní, stále sa presťahúvajú, cestujú. Len deti nestratili svoje šťastie. Stretne obchodníka, ktorý predáva tabletky od smädu. Tvrdí, že vďaka nim ľudia ušetria 53 minút denne tým, že nemusia piť. Táto časť symbolizuje moderný svet, ktorý sa snaží ušetriť čas na podstatných veciach, len aby sa mohol dlhšie venovať práci. Ľudia už nemajú čas niečo spoznávať. Kupujú veci u obchodníkov.
Hľadanie studne a návrat domov
Keďže pilotovi dochádza pitná voda, rozhodnú sa spolu nájsť studňu. Po tak dlhej ceste bez pitia táto voda nepredstavovala len obyčajnú živinu. Zrodila sa z veľkej námahy a dlhej chôdze. Studňu nakoniec našli a potom, keď vytiahnu vedro s vodou, užívajú si túto samozrejmú tekutinu ako nejakú vzácnu a výnimočnú vec. Až vtedy si Malý princ uvedomil líškiné slová, že to najdôležitejšie vidíme srdcom, pretože aj keď to bola iba obyčajná voda, odrazu sa im zdala byť srdcu milá ako nejaký dar. Zachránila im totiž život. Zatiaľ čo pilot pil vodu, Malý princ si spomenul na svoju ružu a začína sa báť, aby mu ju ovečka nezjedla. Preto žiada pilota, aby mu nakreslil náhubok pre ňu. Malý princ chce mať svoju ružu v bezpečí.
Pilot sa musel vrátiť k svojmu lietadlu a opraviť ho. Keď sa na druhý deň vrátil, počul, ako sa Malý princ s niekým rozpráva, no nikoho nevidel. No keď podišiel bližšie, zbadal hada, ktorý mu chcel pomôcť vrátiť sa späť na svoju planétu. Malý princ hovorí pilotovi, že sa vracia na svoju planétku a v rýchlom úkone had uštipne Malého princa. Pilot si myslel, že mu had ublíži, a preto ho odohnal. Pri jeho členku sa mihol iba žltý záblesk. Chvíľu nehybne stál. Nevykríkol. Padal pomaly, ako padá strom. Dokonca to na piesku nespôsobilo nijaký hluk. Malý princ sa pýtal, či má dobrý jed, či ho nenechá dlho trpieť. Malý princ za súmraku odišiel. Odvtedy prešlo už šesť rokov. Letec je jeho odchodom zasiahnutý, ale chápe, že sa muselo stať. Odvtedy sa rozprávač pozerá na hviezdy a spomína na Malého princa, na jeho kvetinu, na ovečku. Malý princ povedal: „Vždy keď sa pozrieš na hviezdy, uvidíš ma. Ty budeš mať päťsto miliónov malých zvončekov, ja budem mať päťsto miliónov malých studničiek...“
Nadčasové posolstvá diela
Exupéry píše o tom, ako dospelí ľudia sa často zameriavajú iba na materiálne veci, prácu… a často zabúdajú na city, preto nerozumejú deťom a ich bujnej fantázii. Autor toto nádherne opisuje v časti, kde hovorí o rozdieloch medzi otázkami dospelých a detí. ‚Koľko váži?‘ ‚Koľko zarobí jeho otec?‘ sú veci, ktoré zaujímajú dospelých. Krásne to opísal autor v časti, keď ukazuje rozdiel otázok, ktoré kladú malé deti a ktoré kladú dospelí. Napríklad pri spoznaní človeka. Dieťa napadne ako vyzerá, čo ma oblečené, či sa s ním bude hrať a dospelý človek myslí len na čísla, koľko má rokov, kedy sa narodil...
Malý princ: Vysvetlenie veľkých kníh
Ďalej hovorí o tom, že dospelým ľuďom chýba fantázia na to, aby vedeli pochopiť deti a ich problémy, ktoré majú pre nich význam. Dospelí nikdy nevedia pochopiť sny a nálady detí. Dospelý ľudia chcú vždy poznať len fakty a často zabúdajú na city. Preto nevedia pochopiť deti s ich tvorivou fantáziou. Autor sa zaoberá motívom samoty - osamelý a smutný bol nielen malý princ, ale aj samotný autor. Osamelý človek nemôže byť nikdy naozaj šťastný. Pravé šťastie totiž dokážeme nájsť len v blízkosti iného človeka, v blízkosti priateľa. Autor poukázal na hodnotu priateľstva, na jeho cenu a silu. Malý princ postretával na svojej ceste niekoľko dospelých. Žili osamote, bez vzťahov, zabudli na putá a zvyklosti, nepozerali sa na túžby svojho srdca, akoby prestali byť ľuďmi. Dospelí sa veľmi ponáhľajú, nevedia však, čo hľadajú, nikdy nie sú spokojní tam, kde sa nachádzajú. Môžu mať v záhrade päťtisíc ruží, ale nebudú šťastní, pretože žijú vo svete, ktorý je len súhrnom anonymných vecí. V skutočnosti však nepotrebujú takú veľkú záhradu.
Dobre vidíme iba srdcom. Očami malého princa dostáva krása nový rozmer - najkrajšie je to, čo najmenej vidíme. „Všetci dospelí boli raz deťmi, ale málo ktorý z nich si na to pamätá.“ A o tom autor píše. Ako človek dospieva, získava vedomosti, skúsenosti... Ale pri tom stráca fantáziu, skutočné hodnoty a zmysel života. Všade sa ponáhľa, z jednoduchých vecí robí zložité. „To čo je dôležité, je neviditeľné.“ Autor využíva na dej pohľad chlapca s detskými očami, pretože ešte nie je skazený ako všetci dospelí. Má ešte detskú predstavivosť a svojím vlastným spôsobom si vysvetľuje veci a javy okolo seba. Má triezvy pohľad na svet, na veci okolo seba, nie je nikým a ničím ovplyvňovaný. A práve detskými očami sa dajú rozpoznať pravé hodnoty života a nie je to nevšímavosť a túžba po moci a peniazoch, ale priateľstvo, láska a ochota. Ide tu o umenie získať si ľudí svojím triezvym pohľadom na svet.
V tomto diele sa autor zameriava na svet dospelých, kritizuje uponáhľanosť moderného sveta, ktorý vidí podstatu len vo faktoch a zabúda sa pozerať na svet i srdcom. Kniha sama o sebe sa datuje do roku 1943, no stále je aktuálna aj v modernej dobe. V dobe, v ktorej je väčšina spoločnosti uponáhľaná, v ktorej sú ľudia mnohokrát zameraní iba na seba a zabúdajú sa pozastaviť a popremýšľať nad niečím iným ako sú ‚fakty a čísla‘.
Literárne spracovanie a symbolika
Malý princ je filozofická rozprávka pre dospelých určená i deťom o základných životných hodnotách - o priateľstve, prekonávajúcom osamelosť, o zodpovednosti a umení získať si lásku ľudí. Dielo možno čítať v detskej úrovni ako rozprávku o Malom princovi alebo vo filozofickej úrovni ako dielo o hľadaní pravdy a poznania, zmyslu života človeka. Allegorický príbeh založený na stretoch života a smrti, sveta detí a dospelých, zvierat a ľudí, vyjadrený symbolikou zrozumiteľnou i deťom (srdce, kvetina, studňa, had, líška), zdôrazňuje úlohu citu, priateľstva a lásky, ktoré zbavujú človeka osamelosti a dávajú zmysel jeho životu.
Knihu autor doplnil vlastnými kresbami. Aj keď sú ilustrácie jednoduché, sú spojené s dielom a bez nich je ťažké dielo pochopiť. Ilustrácie priamo súvisia s textom a bez nich by úplné pochopenie textu nebolo možné. Jeho názorom je, že slová majú limity a nie každá pravda sa dá vyjadriť slovami. Obrázky umiestňuje do textu tak, aby ho dopĺňali. Je to príbeh, ktorý sa neomrzí, a slová, ku ktorým sa vraciame.