Dusenie a varenie: Porovnanie metód tepelnej úpravy jedla pre zdravie a chuť

Pri stravovaní nestačí len správny výber potravín. Dôležité je aj to, akým spôsobom ich pripravujete. Úspech zdravého stravovania je podmienený nielen tým, aké potraviny si človek naloží na tanier, ale aj spôsobom, akým sú pripravené. Vhodná úprava jedál je rovnako dôležitá ako výber tých správnych potravín a ingrediencií. Prinášame vám niekoľko spôsobov tepelnej úpravy, vďaka ktorým vytvoríte z potravín hotové kulinárske diela. Varenie je umenie, ktoré spája výživu, techniku, tradíciu a kreativitu. Ak chcete, aby si vaše jedlo udržalo čo najviac vitamínov a minerálnych látok, držte sa našich tipov na zdravú úpravu jedál.

Zelenina a mäso: Príprava pre zdravie

Zdravé spôsoby úpravy stravy

Dusenie

Dusenie patrí k zdravým metódam tepelnej úpravy. Oproti vareniu sa pri ňom zachováva väčšina živín. Rozdiel spočíva v menšom množstve použitej vody a tiež v tom, že dusený pokrm musí byť dobre a pevne priklopený pokrievkou. Zatiaľ čo variť sa dá i bez pokrievky. Jedlo sa tam pripravuje vo vlastnej šťave a má výraznú chuť. Dusenie spočíva vo varení v neveľkom množstve vody s pridaním tuku, ktorý je nositeľom chuti. Vzhľadom k vyššej teplote, než aká je pri varení, môžeme dusiť obtiažnejšie spracovateľné kusy.

Dusená zelenina v malom množstve vody by mala mať určite prednosť pred tou vyprážanou. Na dusenie používame čo najmenej vody a nižšie teploty pri dlhšom spracovaní. Nezabúdajte na rovnicu - čím menšie kúsky, tým väčšie straty a rovnako čím menej vody, tým menšie straty. Dusiť treba teda väčšie kúsky zeleniny v malom objeme vody. Pozor, hrozí nebezpečenstvo pripálenia, nezabudnite pripravovaný pokrm strážiť a podlievať! Dusenie by malo prebiehať len na malom množstve oleja s troškou vody a čo najkratšie. Je tiež vhodnou úpravou diétnej stravy.

Ako dusiť mäso | Tesco

Varenie v pare

Najšetrnejším spôsobom tepelnej úpravy je varenie v pare a pečenie na sucho. Para je najšetrnejší a najzdravší spôsob tepelného spracovania potravín. Zo všetkých dostupných metód je voči zdraviu najviac šetrné parenie, teda varenie v pare. Straty vitamínov a minerálov sú pri tom minimálne. Zachováva väčšinu vitamínov, minerálov a stopových prvkov v pokrme. Varením v pare sa zachovávajú vitamíny, napríklad 150 gramov v pare varenej brokolice obsahuje približne 75 mg vitamínu C, čo sú približne dve tretiny dennej dávky vitamínu C požadovanej pre dospelého človeka.

Takmer všetky druhy zeleniny možno uvariť v pare ako parené buchty. Tento spôsob prípravy jedál sa odporúča ľuďom, ktorí zo zdravotných dôvodov musia dodržiavať príjem ľahko stráviteľnej a výživnej potravy, alebo pri redukčnej diéte, pretože sa do jedla nepridáva nijaký tuk. V parnom hrnci uvaríte pokrmy až trikrát rýchlejšie ako pri obyčajnom varení. V súčasnosti už existuje niekoľko spôsobov, ako variť v pare, môžete si zaobstarať buď klasický parný hrniec, alebo parnú rúru, ktorá má rovnaké funkcie ako parný hrniec. Ale taktiež sa dá využiť aj spôsob, ktorý používali aj naše babičky - varenie v pare s pomocou dierovanej nádoby.

Moderné parné hrnce pre zdravé varenie

Varenie vo vode

Varenie vo vode je jedným z najbežnejších a pomerne zdravých spôsobov úpravy potravín. Varené pokrmy sú ľahko stráviteľné a vhodné pre diétnu stravu. Pri varení rozlišujeme dva technologické postupy: vkladanie varenej suroviny do vriacej vody a do studenej vody. V prvom prípade urýchlime čas varenia, zabraňujeme vylúhovaniu rozpustných látok a dostaneme chutnejšie potraviny; v druhom prípade získame silný vývar, ale varená potravina stráca dosť veľkú časť nutričnej hodnoty. Jedinou nevýhodou varenia vo vode je, že vysoké percento výživných látok, obzvlášť vitamínov C a B, sa dostane do vody, ktorá sa potom vyleje. Zeleninu varte čo najkratšie a na najnižšej možnej teplote. Všetku vodu z varenej zeleniny, obilnín či strukovín odložte na polievky alebo omáčky.

Mikrovlnné varenie

Použitie mikrovlnnej rúry je rýchlou a prekvapivo šetrnou metódou úpravy zeleniny. Počas ohrevu jedla v mikrovlnke dochádza k rozkmitaniu molekúl vody v potravinách. Karcinogénne látky však nevznikajú a preto nie je nutné používanie mikrovlnnej rúry obmedziť. Zakryte zeleninu pri mikrovlnnom varení špeciálnym krytom určeným pre mikrovlnné rúry.

Vplyv tepelnej úpravy na živiny v zelenine

Tepelná úprava zeleniny je bežnou súčasťou prípravy jedál, ktorá môže ovplyvniť množstvo obsiahnutých živín. Zatiaľ čo niektoré vitamíny a minerály sa pri úprave môžu strácať, iné sa vďaka teplu stávajú pre telo ľahšie využiteľnými. Varenie vo vode je jednou z najbežnejších metód úpravy zeleniny, no tiež jednou z tých, ktoré môžu spôsobiť najväčšie straty živín. Vitamíny rozpustné vo vode, ako je vitamín C a vitamíny skupiny B (napr. kyselina listová), sa môžu počas varenia uvoľňovať do vody.

Pre minimalizáciu strát živín varte zeleninu v menšom množstve vody a po čo najkratší čas. Dusené a varenie v pare sú metódy šetrné k obsahu živín, najmä vitamínu C, karotenoidov a niektorých antioxidantov. Pri dusení sa zelenina krátko varí v minimálnom množstve vody, čo obmedzuje únik živín. Pri varení v pare zeleninu neprekrývate pokrievkou úplne, aby zvyšková voda mohla unikať. Pečenie a grilovanie majú menej drastický vplyv na stratu vitamínov než varenie vo vode, pretože zelenina neprichádza do priameho kontaktu s tekutinou. Avšak vysoké teploty môžu zničiť niektoré citlivé vitamíny, ako je vitamín C. Zeleninu obalte v malej vrstve kvalitného oleja pred pečením, aby si uchovala vitamíny rozpustné v tukoch.

Zelenina vhodná pre rôzne spôsoby tepelnej úpravy

Spôsob úpravy Vhodná zelenina
Varenie vo vode Brokolica, špenát, kapusta, kel
Dusenie a varenie v pare Brokolica, karfiol, kapusta, špenát
Smaženie Papriky, paradajky, cukety, baklažány, mrkva
Pečenie a grilovanie Zemiaky, sladké zemiaky, tekvica, mrkva, repa
Blanšírovanie Špenát, brokolica, zelené fazuľky, ružičkový kel
Mikrovlnné varenie Karfiol, brokolica, špenát, hrášok

Menej zdravé spôsoby úpravy stravy

Pečenie a vyprážanie (na tuku) je z pohľadu zdravého životného štýlu považované za najnevhodnejší spôsob, ako jedlo tepelne upraviť. Medzi pochúťky domácej kuchyne zaraďujeme, samozrejme, aj vyprážané či pečené jedlá, ktorých tepelná úprava však patrí z hľadiska zdravia k menej vhodným.

Pečenie

Pečenie je jednou z najstarších úprav potravín horúcim suchým vzduchom, avšak niektoré potraviny možno piecť i nad otvoreným ohňom. Pečením sa potravina stáva koncentrovanejšou, lebo sa na nej utvorí obal, ktorý zabráni vylúhovaniu a vysušeniu. Odparuje sa z nej iba voda, čím sa pečené pokrmy stávajú hustejšími. Suché teplo pečenia spôsobuje, že potraviny hnednú, mení sa ich vzhľad a znásobuje sa príjemná chuť. Na pečenie používajte špeciálne nádoby alebo papiere a obmedzte množstvo pridávaného tuku, prípadne používajte vhodné druhy tukov určených pre tento druh tepelnej úpravy.

Ak vám nevadí veľa tuku, vedzte tiež, že pri vysokých teplotách (až okolo 300°C) vzniká z tuku a bielkovín množstvo škodlivých látok. Okrem priameho škodlivého účinku na náš organizmus má pečenie a vyprážanie zhubný vplyv aj na životné prostredie. Navyše, ak vnútro mäsa nie je dostatočne prepečené, čo sa bežne stáva, nezbaví sa choroboplodných mikroorganizmov. Pečené a vyprážané jedlo je rozumné konzumovať striedmo a v primeraných porciách.

Pečené mäso a zelenina

Grilovanie

Grilovanie je medzi Slovákmi veľmi populárne a s prichádzajúcim oteplením aj pomerne časté. Avšak, táto tepelná úprava jedla nad otvoreným ohňom prebieha pri mimoriadne vysokých teplotách (400 stupňov Celzia), čo vedie k vzniku toxických a karcinogénnych látok, ktoré priamo kontaminujú zohrievanú potravu. Tento druh prípravy jedla možno považovať za rizikový. Grilované mäso je podľa vedeckých štúdií spojené s vyšším rizikom vzniku niektorých druhov rakoviny. Do ohňa kvapkajúci tuk totiž spôsobuje uvoľňovanie rakovinotvorných látok. Obsahuje ich aj mäso spálené od priameho ohňa.

Toto riziko sa dá znížiť používaním hliníkovej tácky alebo alobalu. Grilovaných dobrôt sa nemusíte hneď vzdávať. Nie je však vhodné konzumovať ich pravidelne. Mäso sa však musí dobre prepiecť, aby sa zničili prípadné choroboplodné zárodky, najmä baktérie. Baktérie zničí teplota okolo 70 stupňov Celzia.

Fritovanie

Fritovanie je síce určitý druh vyprážania, no predsa len, oproti klasickej panvici omnoho hospodárnejší a relatívne zdravší. Pri vložení jedla do fritézy sa totiž teplota drasticky nezníži, preto potraviny stihnú vsiaknuť oveľa menej oleja, ako pri klasickom vyprážaní. Aj keď príjmete menej tuku, stále je to dostatočné veľké množstvo, ktoré je úplne zbytočné.

Najmenej zdravé spôsoby úpravy stravy

Údenie

Údenie je nezdravý spôsob úpravy (údia sa prevažne mäso a ryby). Pri pôsobení dymu sa vytvárajú karcinogénne látky. Pravidelná konzumácia väčšieho množstva údeného mäsa a ďalších výrobkov je zo zdravotného hľadiska vysoko riziková. Pri redukčnej diéte sa údeniny vôbec neodporúčajú a rovnako aj z hľadiska dodržiavania zdravého stravovania.

Vyprážanie

Vyprážanie patrí k veľmi obľúbeným spôsobom prípravy pokrmov. Odborníci na zdravú výživu tento spôsob neodporúčajú. Vyprážanie je časovo nenáročné, pokrmy sú pripravené veľmi rýchlo, čo je v dnešnej uponáhľanej dobe dosť dôležitým faktorom. Navyše vyprážané jedlá sú chuťové výborné, často predstihnú pokrmy pripravené varením alebo dusením. Olej pri vyprážaní sa dostáva do potravín, každá potravina do seba vsiakne niekoľko gramov tuku. Jedlo sa tak stáva nežiaduco veľmi kalorickým. Navyše pri vyprážaní počas vysokých teplôt dochádza k tepelnému rozkladu tukov a k ich oxidácii. Takto vzniká množstvo nebezpečných látok s rakovinovými účinkami.

Surová strava: Návrat k prírode

Zdá sa Vám, že najlepšie by bolo všetko konzumovať surové? Nuž, nie ste ďaleko od pravdy. Zeleninu, ovocie, mnohé obilniny či orechy je najzdravšie - a predsa aj najpohodlnejšie - konzumovať surové. Strukoviny, mäso, hydina či ryby tepelnú úpravu z rôznych dôvodov jednoducho vyžadujú. Niektoré potraviny, ktoré tepelná úprava oberá o zdraviu prospešné vitamíny, živiny a minerály, sa snažte konzumovať predovšetkým v surovom stave.

Možno sa budete čudovať, no zatiaľ čo niektorým potravinám tepelná úprava vo veľkom prospieva, existujú aj také, pri ktorých by ste sa jej mali vyvarovať. Síce varením, dusením či pečením nestrácajú svoju skvelé chuť, no prichádzajú o telu prospešné vitamíny, minerály a živiny. K najobľúbenejším zeleným druhom zeleniny nepochybne patrí brokolica. Ak ju však uvaríte či upečiete, príde minimálne o polovicu svojich liečivých účinkov. Cibuľa tvorí súčasť takmer každého jedla, ktoré vytvárate v kuchyni. Najviac účinkov má v surovom stave, kedy dopĺňa telu potrebné množstvo vitamínu C, vlákniny, síry či antioxidantov.

V surovom stave by ste mali konzumovať aj cviklu. Červená repa totiž vplyvom tepla prichádza o veľké množstvo vlákniny, draslíka a kyselinu listovú, ktorá je skvelá pre váš imunitný systém. Tak ako cibuľa, tak ani cesnak by sa nemal tepelne upravovať, ak z neho túžite vyťažiť maximum. V surovom stave je schopný liečiť kvasinkové infekcie, podporuje zdravé trávenie, môže pomôcť pri alergiách či cukrovke. Červená paprika v sebe ukrýva vitamín C, antioxidanty, horčík, ale aj zinok a vápnik. Pri varení sa však jej obsah mení a prichádza takmer o 75 % svojich účinkov.

Príprava mäsa: Tajomstvá šťavnatosti a chuti

Varenie je umenie, ktoré spája výživu, techniku, tradíciu a kreativitu. Ak chcete pripraviť dokonalé dusené mäso, je dôležité porozumieť vplyvu teploty a techniky na rôzne druhy mäsa. Tento článok vám poskytne podrobný návod, ako dusiť mäso pri správnej teplote, aby bolo vždy šťavnaté a chutné.

Výber mäsa a príprava

Všetky druhy hydiny (mäso aj droby) môžeme variť alebo dusiť. Voľba spôsobu varenia závisí na konečnom jedle. Pokiaľ chcete získať chutné, šťavnaté mäso, vložte ho do vriacej vody. Pokiaľ chcete, aby mäso dodalo chuť, keď pripravujete esenciálny vývar - vložte mäso do studenej vody.

Dôležité je rozpoznať kvalitné mäso pri nákupe. Určite treba v prvom rade sledovať farbu - mäso má byť krásne ružové. Nemalo by byť príliš vodnaté - ak vidíme, že je tam veľa vody, tak určite bolo niečím napúšťané. Pri kúpe je jedným z najspoľahlivejších ukazovateľov čerstvosti aj vôňa. Čerstvé mäso by malo mať neutrálnu, jemne nasladlú vôňu, ktorá nie je prenikavá ani nepríjemná. Pozor aj na to, aby nebolo "osliznuté". A keď toto nevieme určiť, tak treba určite pozrieť dátum spotreby.

Kvalitné mäso pred prípravou

Príprava mäsa pred dusením

  • Restovanie mäsa: Mäso je potrebné v prvom rade orestovať, aby sa na ňom vytvorila kôrka. Kôrka uzatvorí v mäse chuť a zabezpečí, že zostane šťavnaté.
  • Izbová teplota: Po vybratí mäsa z chladničky ho nechajte aspoň 20-30 minút pri izbovej teplote. To pomôže, aby sa mäso opieklo rovnomerne. Tepelný šok z chladu by mohol spôsobiť nerovnomerné opekanie.
  • Osušenie mäsa: Predtým, ako mäso hodíte na panvicu, nezabudnite ho poriadne osušiť. Osušené mäso sa lepšie opečie a nevznikne para, ktorá by bránila vytvoreniu kôrky.
  • Dochutenie: Po osušení mäso jemne osoľte a okoreňte podľa chuti.

Technika dusenia

Dusenie sa ideálne osvedčuje pri tých kusoch mäsa, ktoré majú silnú, vyzretú chuť, pretože sa vyrovnáva s arómami pochádzajúcimi z omáčky. Pri príprave mäsa doma je dôležité neopakovať chybu, ktorou je studené mäso na horúcu panvicu! Mäso by sa malo v prvom rade nechať aspoň 20 minút odpočinúť pri izbovej teplote a až potom dať na panvicu alebo iný horúci povrch, aby sa zatiahli póry. Toto zatiahnutie by malo prebehnúť prudko a následne pri nižšej teplote pomaličky dusiť. Mäso tiež netreba pripravovať zbytočne dlho, pretože stratí svoje výživové hodnoty. Mäso môžeme dusiť na pare alebo na šťave. Prvý spôsob je diétnejší a zároveň v ňom uchováte najviac výživných látok. Druhé dusenie je známejšie. Najprv mäso iba zatiahnite na oleji či cibuľovom základe a potom ho podlejte. Nemalo by vo vode plávať, malo by sa len pomaly dusiť, aby bola chuť šťavy výraznejšia.

Správna teplota panvice a opekanie mäsa

  • Teplota panvice: Panvicu zohrejte na stredne vysokú teplotu. Ak používate elektrickú platňu, zohrejte ju približne na 6-7 zo stupnice 10. Ak je teplota príliš nízka, mäso sa začne variť namiesto opekania, čo môže znížiť chuť.
  • Opekanie na oleji: Mäso opečte na malom množstve oleja. Cieľom je skaramelizovať vonkajšok, zhnednúť a dochrumkať vonkajšok bez toho, aby sa mäso celé prevarilo.
  • Syčanie: Ako položíte mäso na panvicu, malo by okamžite začať syčať. Ak nezačne, olej nie je dostatočne horúci.
  • Čas opekania: Mäso by ste mali na každej strane opekať približne 1-2 minúty pre tenšie kusy mäsa. Ak máte hrubšie mäso, čas opekania primerane predĺžte.
  • Nehýbte s mäsom: Dôležité je, aby ste s mäsom počas opekania nehýbali a neotáčali ho príliš skoro.
  • Nepreplňte panvicu: Panvicu nepreplňte. Ak dáte na panvicu príliš veľa mäsa naraz, zníži sa teplota a mäso sa bude dusiť namiesto opekania.

Ako dusiť mäso?

  • Pridanie tekutiny: Po orestovaní mäsa pridajte trochu vody, ale nie veľa, aby dusenie neprešlo do varu. Tekutina by sa mala len mierne prebublávať, nie variť. Pri varení vzniká vodná para, ktorá sa drží na veku nádoby.
  • Teplota dusenia: Teplota dusenia by mala byť nízka, aby sa mäso dusilo pomaly a rovnomerne. Ideálna teplota je okolo 90-100 °C.
  • Doba dusenia: Doba dusenia závisí od druhu mäsa a jeho veľkosti. Hovädzie mäso sa dusí dlhšie ako kuracie alebo bravčové.

Doba dusenia rôznych druhov mäsa

Na stanovenie miery prepečenia používame termosondu alebo teplomer na zistenie vnútornej teploty mäsa. Minimálna vnútorná teplota pre kuracie mäso je podľa USDA 74 °C. Pri tejto teplote je mäso dostatočne tepelne upravené.

  • Hydina: do pol hodiny
  • Bravčovina: do hodiny
  • Hovädzina: približne o tridsať minút dlhšie ako bravčovina

Ak je mäso zo staršieho dobytka, musíte pridať aj viac ako pätnásť minút.

Použitie tlakového hrnca

Tlakový hrniec je skvelý pomocník, ak chcete dusiť mäso rýchlejšie. Hlavnou výhodou varenia v tlakovom hrnci je jeho bezkonkurenčná rýchlosť a úspora času. Pokrmy, ktoré by v bežnom hrnci vyžadovali hodiny prípravy, sú v tlakovom hrnci hotové v zlomku času. Varenie pod tlakom tiež zabezpečuje zachovanie živín a výraznejšej chuti. V uzavretom systéme sa voda pri dosiahnutí 100 °C nemôže odparovať, a pod pokrievkou tak rastie tlak a teplota, ktorá dosahuje 110 až 120 °C. Táto vyššia teplota a vlhké prostredie nielen skracujú dobu varenia, ale tiež minimalizujú únik pary, čím sa vitamíny, minerály a prirodzené chute udržia v jedle.

Ako dlho variť hovädzie mäso v tlakovom hrnci?

Určenie presného času varenia hovädzieho mäsa v tlakovom hrnci je dôležité pre dosiahnutie dokonalej jemnosti. Čas varenia v tlakovom hrnci sa začína počítať až od okamihu, keď hrniec dosiahne plný tlak. Tento moment spoznáte, keď tlakový ventil začne uvoľňovať paru alebo pískať a tlakový indikátor sa zdvihne. Až potom znížte teplotu sporáka na minimum, aby sa udržiaval stabilný, mierny únik pary. Ak začnete počítať čas skôr, mäso sa pravdepodobne nedovarí.

Marinády: Zvýraznenie chuti mäsa

Pred pečením alebo grilovaním môžete mäso najprv marinovať. Vyskúšajte klasické marinády s bylinkami a olivovým olejom. Alebo si urobte pikantné, do ktorých použijete napríklad kečup a koreniny. Mäso marinujte ideálne hodinu až dve, keď ho vyberiete z chladničky a necháte oddychovať pri izbovej teplote. Kyslé marinády na báze vody sú najlepšou voľbou. Marinády s olejom horšie prenikajú dovnútra mäsa a na panvici sa olej na povrchu mäsa viac pripaľuje. Skúste marinády s citrónom, octom, jogurtom, mangom, papájou alebo jednu z 10 najlepších marinád na steaky. Veľkou výhodou je, že ak urobíte olejovú marinádu alebo s kečupom či pretlakom, v takej môžete skladovať mäso v chladničke aj tri dni a robiť ho postupne.

Tipy a triky pre prípravu mäsa

  • Ak sa chystáte mäso z chladničky rovno začať tepelne upravovať, zadržte. Studené mäso práve vytiahnuté z chladničky by na horúcej ploche panvice dostalo tepelný šok, zmrštilo by sa a pustilo by šťavu. Mäso teda vyberte už dve hodiny pred varením. Nechajte ho odpočinúť pri izbovej teplote, aby sa potom teplo z panvice alebo rúry ľahšie a rovnomerne dostalo do každej časti mäsa.
  • Vákuované mäso vyberte z obalu a nechajte pár minút dýchať, aby sa zbavilo zápachu, ktorý spôsobil práve obal.
  • Pred varením mäso posoľte a nechajte hodinku odstáť, aby soľ prenikla aj dovnútra mäsa.
  • Vzhľadom na to, že mäso je tvorené zo 60 - 75 % vodou, pri porciovaní pred varením počítajte s úbytkom jeho objemu.
  • Tuk je nositeľom chuti. Preto tučné kúsky z mäsa odrežte až po tepelnom spracovaní, aby bolo chutné.
  • Dusené mäso bude o to chutnejšie, keď ho necháte jeden deň uležať.
  • Mäso vysmážané na panvici servírujte čerstvo vybraté z panvice. Ak majú doraziť hostia, mäso hoďte na panvicu až tesne pred zasadnutím ku stolu.
  • Korenie, bylinky a kvalitná soľ sú opäť kritickými prvkami harmónie výslednej chuti. Aký má Marek Matejkovič trik na naozaj dobre pripravné mäso? "Bylinky, určite bylinky. Netreba to však s nimi preháňať, aby sme cítili aj chuť mäsa. Záleží od druhu mäsa, ale najčastejšie sú to rozmarín, tymián, bazalka." Dôležitá je forma použitia byliniek - niektoré je lepšie pridať hneď na začiatku, iné až ku koncu.
  • Na stanovenie miery prepečenia používame termosondu alebo teplomer na zistenie vnútornej teploty mäsa.

Kuracie mäso: Rôzne spôsoby prípravy

Kuracie mäso patrí medzi potraviny, z ktorých môžeme jednoducho vyčariť ľahké jedlo plné živín, ale aj poriadnu kalorickú bombu. Všetko závisí od spôsobu prípravy. Našťastie existuje mnoho zdravých, voňavých a jednoduchých spôsobov prípravy kuracieho mäsa.

Zdravé spôsoby prípravy kuracieho mäsa

  • Varenie v pare: V súčasnosti ide o veľmi moderný spôsob prípravy na pare. A niet sa čo čudovať, keďže sa považuje za bezpečný, rýchly a zdravý. Mäsko pripravené na pare si zachová vitamíny a navyše ostane lahodné.
  • Príprava na panvici: Rovnako jednoduchá je príprava na panvici, kde je najpodstatnejšie to, aký tuk použijeme. Najvhodnejšie je maslo ghee, husacia alebo bravčová masť, kokosový tuk a pri šetrnom opekaní aj olivový a repkový olej.
  • Varenie: Varené kura má skôr povesť diétneho a menej chutného jedla, no nemusí to tak byť, ak ho vieme správne skombinovať s inými surovinami. Dĺžka varenia sa líši vzhľadom na veľkosť, no býva to približne hodina.
  • Dusenie: Podobné vareniu je dusenie. Rozdiel je v množstve tekutiny, ktorej pri dusení použijeme menej.
  • Pečenie: Pečenie môže byť jedným z najvoňavejších spôsobov prípravy kuracieho mäsa, najmä ak použijeme bylinky, ako napríklad rozmarín či šalviu. A je aj pomerne jednoduché. Teplota v rúre by nemala presiahnuť 180 - 200 stupňov.
  • Grilovanie: Zdravšou alternatívou tradičných grilov sú elektrické, plynové grily a kontaktný gril. Mäsku bude chýbať typická „dymová“ chuť, no bude zdravšie.
  • Teplovzdušná fritéza: Chrumkavé kuracie nugetky alebo hranolky si môžete pripraviť doma aj bez použitia tuku alebo s jeho minimálnym použitím. Potrebujete k tomu teplovzdušnú fritézu s technológiou Air Fry.

Ďalšie spôsoby prípravy mäsa

Okrem dusenia existujú aj iné spôsoby prípravy mäsa, ktoré majú svoje výhody: V tomto prípade platí, že je chutnejšie mäso s tukovou zložkou, aby bolo nakoniec šťavnatejšie. Pri príprave mäsa si môžete vybrať z rôznych druhov mäsa, ako je hovädzie, bravčové, jahňacie a kuracie. Každý druh mäsa má svoje špecifické vlastnosti a vyžaduje si odlišný prístup pri príprave.

Druh mäsa Charakteristika Odporúčaná úprava
Hovädzie Bohaté na železo, závisí od veku zvieraťa Dusenie, pečenie, varenie
Bravčové Závisí od časti prasiatka, môže byť tučné alebo chudé Dusenie, pečenie, vyprážanie
Jahňacie Veľmi nízky obsah tuku, vhodné pre deti a seniorov Pečenie
Kuracie Ľahké, obsahuje minimum tuku Varenie, dusenie, pečenie, grilovanie

tags: #je #lepsie #dusit #alebo #varit

Populárne príspevky: